Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 10, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/76/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3720010124
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3720010124.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Dušana
Krč-Šeberu a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému Z. K., nar. XX.XX.XXXX v P. V.,
trvale bytom mesto P. V., okres P. V., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Žilina, pre pokus
trestného činu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1 k § 155 odsek 1 Tr. zákona a iné, prejednal
na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 10. septembra 2020 odvolanie obžalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 04. júna 2020, pod sp. zn. 1T/43/2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie obžalovaného Z. K. z a m i e t a , pretože
nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 04. júna 2020 pod sp. zn. 1T/43/2020 bol
obžalovaný Z. K., nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného z pokusu trestného činu zločinu ublíženia na

zdraví podľa § 14 odsek 1 k § 155 odsek 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom zločinu
vydierania podľa § 189 odsek 1 Tr. zákona tom skutkovom základe, že

dňa 25. januára 2020 asi o 15.00 h pod vplyvom alkoholu vošiel do izby číslo XXX-XXX v ubytovni O.
s P. na ulici F. P. číslo XXXX/XX v P. V., a to za pomoci pravého kľúča, ktorý mu
bezprostredne predtým poskytla nájomníčka G. M., kde v izbe v kresle sedel L. M., ktorého obvinený

Z. K. bez predchádzajúceho fyzického alebo verbálneho konfliktu fyzicky napadol tak, že ho dreveným
valčekom o dĺžke 42 cm a priemere 4 cm, ktorý si priniesol so sebou v rukáve bundy, najskôr udrel do
oblasti hlavy nad ľavé ucho, na čo sa L. M. začal brániť tým, že zodvihol ruky a chránil si hlavu, na čo ho
obvinený Z. K. začal týmto valčekom udierať do rúk a hornej časti tela, celkovo ho udrel asi dvadsaťkrát,
potom z vrecka bundy vytiahol lano s tvrdou gumovou guľou na konci, ktorou ho ešte jedenkrát udrel po
ruke, na čo L. M. spadol z kresla na zem, kde zostal ležať, kedy sa mu obvinený Z. K. vyhrozil, že ak to

oznámi na políciu, tak ho zabije, čím L. M. spôsobil tržnú ranu v spánkovej krajine vľavo dĺžky 1
cm, podkožné krvácanie v spánkovej krajine vľavo, zlomeninu šupiny ľavej kosti spánkovej s vpáčením
kostného úlomku smerom do lebky, malé ložisko krvácania v mozgovom tkanive v spánkovej oblasti
vľavo, zlomeninu 5. záprstnej kosti pravej ruky, pomliaždenie a povrchovú odreninu ľavého ramena a
ľavéholakťa,otrasmozgu,čosivyžiadalolekárskeošetrenieapráceneschopnosťod25.01.2020vtrvaní
najviac 41 dní, s obmedzením v obvyklom spôsobe života od 25.01.2020 v trvaní najmenej 4 týždne,

spočívajúcomvhospitalizácii,vbolestivostizraneníavobmedzenípohyblivosti,pričomopakovanéútoky
dreveným valčekom voči L. M. smerovali na jeho životne dôležitý orgán - mozog, čím týmto konaním
bol ohrozený jeho život, pričom k závažnejším následkom nedošlo z dôvodu obranného postavenia
rúk poškodeného, ktorými zabránil uplatneniu plnej intenzity dopadajúceho zraňujúceho predmetu -
dreveného valčeka na jeho hlavu.

Za tieto trestné činy bol obžalovaný Z. K. odsúdený podľa § 155 odsek 1 Tr. zákona s
prihliadnutím na §§ 36 písm. l), písm. n), 37 písm. h), písm. m) Tr. zákona za použitia § 38 odsek 2 a§ 41 odsek 1 Tr. zákona na nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky, na
výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 odsek 1 písm. a) Tr. zákona bol obžalovanému uložený aj

trest prepadnutia veci - dreveného valčeka o dĺžke 42 cm a priemeru 4 cm. Podľa § 73 odsek 2 písm. d),
odsek 4 Tr. zákona okresný súd uložil obžalovanému aj ochranné ambulantné protialkoholické liečenie.
V adhéznom konaní, t. j. v konaní o náhrade škody okresný súd rozhodol tak, že podľa § 287 odsek 1
Tr. poriadku obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému L. M. nar. XX.XX.XXXX, bytom P.
V., F.. P. XXXX/XX škodu titulom bolestného za 215 bodov - 4.355,90,- Eur.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho po jeho vyhlásení na
hlavnom pojednávaní, v lehote 15 dní napadla odvolaním obžalovaného obhajkyňa L.. R. M.. V
písomnom odôvodnení uviedla, že odvolanie podáva proti výrokom o uloženom nepodmienečnom
úhrnnom treste odňatia slobody a určenom spôsobe jeho výkonu, pričom ostatné výroky v napadnutom
rozsudku nenamieta. Ďalej uviedla, že už na hlavnom pojednávaní obžalovaný poukazoval na

skutočnosť, že od samého počiatku trestného stíhania spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom
konaní, keď sa ku všetkému priznal. Trval na tom, aby bol predvedený na policajnú stanicu, kam sa
dobrovoľne ustanovil a čakal na svoj výsluch. Do predmetného incidentu s poškodeným bol riadne
zamestnaný a ako bolo preukázané, ku všetkému bol vyprovokovaný a navedený svojou manželkou
a manželkou poškodeného a svoju úlohu zohral aj alkohol, ktorý predtým požil, pričom manželke

poškodeného, pani M. ani nebolo vznesené obvinenie za návod k trestnému činu, keď ale bolo
preukázané, že to bola ona, ktorá mu dala kľúče od ich bytu a prikázala mu, aby poškodenému
dal „riadne po papuli“. V dôsledku uvedeného však orgány činné v trestnom konaní iba zrušili jeho
obvinenie pre porušovanie domovej slobody. Práve z dôvodu uloženia miernejšieho trestu obžalovaný
argumentovalstým,ževkonečnomdôsledkupoškodenýanineutrpelzávažnejšiezraneniatak,akotieto

poškodený sám prezentoval a ako ich ustálila znalkyňa U.. Z. B.. Poškodený ani nedodržiaval stanovený
liečebný režim, podpísal reverz a išiel pracovať do Českej republiky a preto o troj alebo šesť týždňovej
práceneschopnosti nie je možné ani hovoriť. Ďalej uviedla, že na konfrontáciu sa poškodený neustanovil
a v záujme urýchlenia preto obžalovaný urobil vyhlásenie o uznaní viny, ktoré okresný súd prijal. Pritom
poukazoval na všetky pre neho priaznivé okolnosti pre uloženie podmienečného trojročného trestu

odňatia slobody s primeranou skúšobnou dobou a dohľadom probačného a mediačného úradníka, s
uložením primeraných povinností a obmedzení, ktorý trest ona i obžalovaný považujú za primeraný a
dostatočný. Pokiaľ bol obžalovaný na slobode, býval u svojich rodičov. Medzičasom mu však zomrel
otec a matka preto potrebuje jeho pomoc. Manželka obžalovaného si našla iného partnera, do ich bytu
sa nechce vrátiť. Dieťa, ktoré má s ňou je ťažko zdravotne postihnuté a umiestnené v ústave. Na slobode

by mohol pracovať a podrobovať sa aj uloženej ambulantnej liečbe. Uvedomil si nesprávnosť svojho
konania a už samotná väzba je pre neho dostatočným ponaučením. S manželkou sa hodlá rozviesť,
pretože pod jej vplyvom a vplyvom alkoholu páchal trestnú činnosť. Pomocnú ruku má od svojej matky
a sestry, ktoré sú presvedčené, že manželka obžalovaného má najväčší podiel viny na tom, čo sa
stalo, pričom obžalovaný urobil iba to, o čo ho žiadala a on ju bezhlavo poslúchol so strachom, aby

ju nestratil, pretože mala s poškodeným vzťah. Práve ona mu z okna vyhodila drevený valček. Chce
začať nový a riadny život občana. Uložený nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody považuje za
kontraproduktívnyanaslobodemáväčšiušancunahradiťspôsobenúškodu.Pretonavrhla,abyodvolací
súd podľa § 321 odsek 1 písm. e) Tr. poriadku v napadnutom rozsudku okresného súdu zrušil výroky o
uloženom nepodmienečnom treste odňatia slobody a určenom spôsobe jeho výkonu a aby mu odvolací

sám uložil primeraný podmienečný trest odňatia slobody s určením hoci aj dlhšej skúšobnej doby, s
uložením probačného dohľadu nad jeho správaním počas určenej skúšobnej doby.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v rámci konečného návrhu
odvolanie obžalovaného navrhla ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedla,
že na rozdiel od názoru prokurátorky krajskej prokuratúry je toho názoru, že obžalovanému postačuje
uloženie výchovného podmienečného trestu odňatia slobody tak, ako ho navrhla uložiť v písomnom
odôvodnení odvolania na podklade dôvodov, na ktoré tam poukázala v prospech obžalovaného, ktorý

už medzitým začal s pozitívnou zmenou vo svojom živote, keď sa už právoplatne rozviedol s manželkou,
ktorá počas ich spolužitia na neho negatívne vplývala. Obžalovaný má i naďalej podporu u svojej rodiny
(matka a sestra), u ktorých má možnosť bývať. Chce sa zamestnať a nahradiť spôsobenú škodu.
Navrhla, aby odvolací súd rozhodol spôsobom tak, ako je uvedené v písomnom odôvodnení odvolania.Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol, že sa v celom
rozsahu stotožňuje so všetkým, čo uviedla jeho obhajkyňa právom konečného návrhu. Ďalej už chce

viesť iba riadny život.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 14. júla
2020,naverejnomzasadnutídňa10.septembra2020postupompodľa §317odsek1Tr.poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť len obžalovaným napadnutých výrokov o uloženom úhrnnom

nepodmienečnom treste odňatia slobody a určenom spôsobe jeho výkonu v napadnutom rozsudku,
proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.
Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného Z. K., hoci bolo podané oprávnenou osobou a
včas, dôvodné nie je. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku, v posudzovanom prípade však nanajvýš iba z
dôvodu uvedeného pod písmenom c) citovaného ustanovenia.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo správne zisteného
skutkového stavu a právneho posúdenia konania, teda výroku o vine, ktorý nebol napadnutý odvolaním
a ktorého správnosť odvolací súd ani nemohol preskúmavať z dôvodu, že okresný súd na hlavnom
pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny /podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku/

v zmysle § 257 odsek 7, odsek 8 Tr. poriadku, postupoval v súlade so zákonom pri
ukladaní trestnoprávnych sankcií obžalovanému Z. K., t. j. pri určení druhu a výmery trestu pri treste
odňatia slobody ako aj spôsobu jeho výkonu druhu. Obžalovanému uložený úhrnný nepodmienečný
trest odňatia slobody podľa § 155 odsek 1 Tr. zákona, vo výmere 4 (štyri) roky, s prihliadnutím
na prvostupňovým okresným súdom správne zistený vyrovnaný pomer existujúcich poľahčujúcich a

priťažujúcich okolnosti podľa §§ 36 písm. l), písm. n), 37 písm. h), písm. m) Tr. zákona, za použitia §
38 odsek 2 Tr. zákona a § 41 odsek 1 Tr. zákona (jednočinný súbeh oboch predmetných zločinov),
so zaradením na výkon takto uloženého trestu odňatia slobody do prísnejšieho ústavu na výkon tohto
trestu podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona, keďže obžalovaný vo výkone trestu odňatia
slobody bol v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním žalovaného skutku (iné, prísnejšie či

miernejšie zaradenie podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona ani podľa názoru odvolacieho krajského súdu nie je
nevyhnutné a ani opodstatnené), zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu a konkrétny stupeň
závažnosti spáchaných trestných činov, prvostupňovým okresným súdom správne zistený vyrovnaný
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj osobu a osobné pomery obžalovaného tak, ako
na ne poukázal v napadnutom rozsudku prvostupňový okresný súd a tieto dôvody, keďže sú správne, si

odvolací súd osvojil a v podrobnostiach na ne odkazuje. Vo vzťahu k tomu, čoho sa obžalovaný podaným
odvolaním domáhal, t. j. uloženia iba výchovného trestu odňatia slobody ani odvolací súd, vzhľadom na
spôsob vykonania skutku surovým spôsobom aj vzhľadom na doterajší život obžalovaného, v rozpore s
vedenímriadnehoživota,keďboldoposiaľuž6-krátodsúdený,sopakovaneukladanýmitrestamiodňatia
slobody spojenými s ich bezprostredným výkonom, za spáchanie rôznorodej trestnej činnosti, nemali

doposiaľ tieto ukladané tresty zjavne na obžalovaného pozitívny dopad smerom k vedeniu riadneho
života a to ani v situácii, keď žalovanej trestnej činnosti sa dopustil obžalovaný fakticky iba krátko po
tom, čo vykonal ostatný trest odňatia slobody dňa 21. októbra 2019. V žiadnom prípade neobstoja
obhajobné aj odvolacie argumenty obžalovaného v tom, že na spáchanie trestnej činnosti bol navedený
svojou manželkou a manželkou poškodeného. Obžalovaný, aj keď v stave po požití alkoholických

nápojov, do ktorého sa však uviedol sám a za plného vedomia ako na neho požitý alkohol účinkuje si
bol tiež plne vedomý následkov svojho protiprávneho konania a zodpovednosti za takéto konanie ako
vyplynulozdokazovania.Skutočnosť,ktorúpodľanázorukrajskéhosúdunielenorgányčinnévtrestnom
konaní nesprávne po právnej stránke vyhodnotili ale aj samotný okresný súd prehliadol, spočívajúcu
v tom, že do bytu poškodeného obžalovaný vnikol skutočne neoprávnene aj napriek tomu, že dostal

kľúče od manželky poškodeného len zvýrazňuje závažnosť konania obžalovaného. V tomto smere však
ale nemožno opomenúť, že takýto súhlas, navyše motivovaný spáchaním trestnej činnosti nemal od
poškodeného, ktorý taktiež v inkriminovanom čase požíval ústavnú ochranu svojho obydlia, do ktorého
obžalovaný fakticky, bez ohlásenia vnikol, kde prekvapil a zaskočil poškodeného. Aj táto skutočnosť,
ktorú nebolo možné v intenciách odvolacieho konania, pre absenciu odvolania prokurátora v neprospech

obžalovaného riešiť, so zohľadnením závažnosti spáchaného skutku obžalovaným a jeho doterajším
negatívne vedeným spôsobom života, skôr poukazuje na neprimeranú miernosť uloženého úhrnného
nepodmienečného trestu obžalovaného na samej dolnej hranici zákonnej výmery podľa najprísnejšej
zbiehajúcej sa skutkovej podstaty trestného činu podľa § 155 odsek 1 Tr. zákona (sadzba od 4 do 10rokov). Pritom ani krajský súd nezistil žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali mimoriadne
zníženie trestu obžalovanému podľa § 39 Tr. zákona a to i napriek prejavenej sebareflexii obžalovaného.
Preto by bolo v rozpore s očakávaným účelom trestu podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona, ak by

mu bol ukladaný iba trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody
a súčasne tiež v rozpore s účinkami generálnej prevencie (na ostatných potencionálnych páchateľov
trestnej činnosti) a takto uložený trest odňatia slobody by obžalovaného do budúcnosti ani nemotivoval
k tomu, aby už od páchania ďalšej trestnej činnosti v budúcnosti upustil a ani by takýto trest dostatočne
nevyjadroval morálne odsúdenie konania obžalovaného spoločnosťou. Uložené trestnoprávne sankcie

(t. j. aj vrátane ochranného ambulantného protialkoholického liečenia, ktoré má povahu trestnoprávnej
sankcie a je podporou uložených trestov) vo vzájomnom súhrne krajský súd hodnotí pozitívne smerom
k naplneniu očakávaného účelu trestu v posudzovanom prípade.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací krajský súd dospel k záveru, že prvostupňový okresný súd
rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie

obžalovaného Z. K. ako nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť prípustná.