Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 18, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4T/124/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419010958
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tamaškovič

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4419010958.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky konajúci samosudcom JUDr. Vladimírom Tamaškovičom v trestnej veci

obžalovaného P. M., narodeného XX.XX.XXXX v O. K., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1
Trestného zákona a iný prečin, na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Nové Zámky
sp. zn. 1Pv/368/19/4404 zo dňa 05.11.2019, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa
18.12.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný P. M., narodený XX.XX.XXXX v O. K., trvale bytom L.,

je v i n n ý , ž e

v presne nezistenej dobe od 15.07.2019 do 17.07.2019 vošiel na pozemok obývaného rodinného domu
na adrese L. XXX a to tak, že otvoril bránu, ktorá bola priviazaná drôtom a následne z pozemku tohto
rodinného domu odcudzil 250 m štvoržilového kábla, 2 ks funkčných chladičov z traktoru značky Zetor
Kryštál, funkčný chladič z osobného motorového vozidla neznámeho typu, 2 ks funkčných štartérov so
spínacou skrinkou z traktora značky Zetor 50 super, funkčný štartér so spínacou skrinkou z traktora

značky Zetor Kryštál, 2 ks funkčných alternátorov z traktora značky Zetor, motor z čerpadla a rôzny
železný šrot o váhe cca 100 kg, čím pre poškodeného bývajúceho v tomto rodinnom dome a vlastníka
odcudzenýchvecíV.M.,narodenéhoXX.XX.XXXX,trvalebytomL.XXX,spôsobilškoduvovýške759,00
€,

t e d a

- si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,
- neoprávnene vnikol do obydlia iného,

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej
slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.07.2019.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa§212odsek1Trestnéhozákona,spoužitímustanovenia§38odsek2,odsek4Trestnéhozákona,
pri nezistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a pri zistení priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia

slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému V.
M., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom L. číslo XXX, škodu vo výške 759,- €.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodený V. M., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom L.
číslo XXX so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Zámky podala dňa 05.11.2019 pod sp. zn. 1Pv 368/2019/4404
na tunajší súd obžalobu na obvineného P. M., narodeného XX.XX.XXXX v O. K., trvale bytom L., pre
prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej

slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.07.2019, ktorých sa mal dopustiť na
tom skutkovom základe, že
v presne nezistenej dobe od 15.07.2019 do 17.07.2019 vošiel na pozemok obývaného rodinného domu
na adrese L. XXX a to tak, že otvoril bránu, ktorá bola priviazaná drôtom a následne z pozemku tohto
rodinného domu odcudzil 250 m štvoržilového kábla, 2 ks funkčných chladičov z traktoru značky Zetor

Kryštál, funkčný chladič z osobného motorového vozidla neznámeho typu, 2 ks funkčných štartérov so
spínacou skrinkou z traktora značky Zetor 50 super, funkčný štartér so spínacou skrinkou z traktora
značky Zetor Kryštál, 2 ks funkčných alternátorov z traktora značky Zetor, motor z čerpadla a rôzny
železný šrot o váhe cca 100 kg, čím pre poškodeného bývajúceho v tomto rodinnom dome a vlastníka
odcudzenýchvecíV.M.,narodenéhoXX.XX.XXXX,trvalebytomL.XXX,spôsobilškoduvovýške759,00

€.

Na základe podanej obžaloby súd trestným rozkazom zo dňa 07.11.2019 uznal obvineného P. M. vinným
z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej
slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.07.2019 a uložil mu trest odňatia

slobody v trvaní šesť mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní
jeden rok. Súčasne obvinenému uložil povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške 759,-€ a so
zvyškom nároku na náhradu škody odkázal poškodeného na civilný proces. Proti citovanému trestnému
rozkazu podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Zámky odpor, na základe ktorého súd určil
termín hlavného pojednávania.

Za splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 252 odsek 2 Trestného poriadku
súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného. Na hlavnom pojednávaní vykonal
dokazovanie oboznámením výpovede obžalovaného z prípravného konania, výpovede svedka
poškodeného V. M. a oboznámením listinných dôkazov.

Z oboznámenej výpovede obžalovaného z prípravného konania vyplýva, že využil svoje právo
nevypovedať, avšak uviedol, že sa ku skutku, z ktorého je obvinený priznáva.

Zoboznámenejvýpovedesvedkapoškodenéhozprípravnéhokonaniavyplýva,žemuzdvorarodinného

domu boli odcudzené veci a to 25 metrový 4 žilový kábel z ponorného čerpadla, dva kusy chladičov
z traktorov Zetor Kryštál, chladič z osobného motorového vozidla, dva štartéry so spínacou skrinkou z
traktora Zetor 50 super, jeden štartér so spínacou skrinkou z traktora Zetor Kryštál, dva alternátory z
traktora Zetor, motor z čerpadla, pričom všetky veci boli funkčné. Tiež mu bol odcudzený aj rôzny železný
šrot o váhe približne 100 kg. K odcudzeniu uvedených vecí sa mu priznal P. M.. Na svojom pozemku

uvedené veci videl dňa 05.07.2019, v ktorý deň aj odcestoval a keď sa vrátil dňa 18.07.2019, tak tam už
uvedené veci neboli. Nárok na náhradu škody si uplatnil vo výške 770 €.

Súd vykonal dokazovanie aj k uplatnenému nároku na náhradu škody tým, že oboznámil odborné
vyjadrenia k hodnote odcudzených vecí, z ktorých odborných vyjadrení vyplýva, že hodnota

odcudzených vecí ku dňu odcudzenia bola 759 €.Prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.07.2019 sa dopustí ten, kto si
prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu.

Prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto
neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá.

Podľa § 124 odsek 1 Trestného zákona škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku

alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej
súvislosti s trestným činom bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na
účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Podľa § 125 odsek 1 Trestného zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur.
Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa

rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma
dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky
prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Pod pojmom prisvojenie si cudzej veci možno rozumieť v danom prípade odňatie veci z dispozície

vlastníka.

Pod pojmom obydlie možno rozumieť dom, byt alebo iné priestory slúžiace na bývanie, pričom súčasťou
takéhoto obydlia sú aj iné priestory a pozemky k nim patriace, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté.

Z takto vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný P. M. konaním popísaným vo
výrokovej časti tohto rozsudku naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa §
212 odsek 1 Trestného zákona a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného
zákona. Tento záver súd ustálil z vykonaného dokazovania, kde poukazuje na samotné priznanie sa
ku skutku obžalovaným v prípravnom konaní ako aj na výpoveď poškodeného z prípravného konania,

z ktorej tiež vyplýva, že samotný obžalovaný sa mu priznal, že mu odcudzil veci.

Obžalovaný tým, že bez povolenia poškodeného vstúpil na pozemok obývaného rodinného domu, teda
do obydlia iného, naplnil tak skutkovú podstatu prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek
1 Trestného zákona.

Objektom daného trestného činu je domová sloboda. Na naplnenie objektívnej stránky postačuje to, že
páchateľ neoprávnene vnikne do obydlia iného. Subjekt je všeobecný, teda daného trestného činu sa
môže dopustiť akákoľvek trestne zodpovedná osoba. Na naplnenie subjektívnej stránky sa vyžaduje
úmyselné konanie.

Obžalovaný tým, že si prisvojil veci patriace poškodenému, teda ich odňal z jeho dispozície, a keďže
odcudzené veci boli v hodnote 759 €, naplnil tak po stránke subjektívnej ako aj objektívnej skutkovú
podstatu prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.07.2019. Obžalovaný
vedel, že vstupuje na pozemok - teda do obydlia iného, bez súhlasu a tiež vedel, že veci, ktoré z

predmetného pozemku odcudzil, neboli jeho a poškodený mu ani nedovolil a ani neumožnil sa zdržiavať
v jeho obydlí a tobôž nie zobrať odtiaľ veci, ktoré boli funkčné a pre poškodeného použiteľné.

Trestného činu krádeže sa môže dopustiť akákoľvek trestne zodpovedná osoba, pričom na naplnenie
subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné konanie páchateľa. Trestný zákona týmto trestným činom

chráni vlastnícke právo spočívajúce v držbe vecí. Na naplnenie objektívnej stránky je v danom prípade
potrebné, aby si páchateľ prisvojil cudziu vec a spôsobil tak malú škodu.

Vzhľadom k tomu, že od doby, kedy obžalovaný spáchal skutok, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba
do doby rozhodovania o vine došlo k zmene Trestného zákona v ustanovení § 212 Trestného zákona,

súd skúmal, či je pre obžalovaného priaznivejšie posudzovať jeho konanie podľa do spáchania skutku
platného a účinného ustanovenia § 212 Trestného zákona, alebo je potrebné jeho konanie kvalifikovať
podľa znenia ustanovenia § 212 Trestného zákona účinného od 01.08.2019. Vzhľadom k tomu, že
novelou ustanovenia § 212 Trestného zákona nedošlo k zmene trestnej sadzby, alebo zmene zákonnýchznakov skutkovej podstaty, súd posudzoval konanie obžalovaného podľa platného a účinného znenia
ustanovenia § 212 Trestného zákona do 31.07.2019.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemal súd pochybnosti o tom, že sa skutok, pre ktorý bola
podaná obžaloba stal a že ho spáchal obžalovaný.

Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný dosiaľ nebol súdne trestaný. Z výpisu z Ústrednej
evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol opakovane postihovaný za porušenie pravidiel cestnej

premávky ako cyklista, keď minimálne v dvoch prípadoch jazdil ako cyklista pod vplyvom alkoholu.

Podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov,
uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich
najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich

sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou
hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

Pri ukladaní trestu súd postupoval v zmysle § 34 Trestného zákona, pričom u obžalovaného nezistil
žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona a to aj napriek tomu, že sa ku skutku síce

priznal, ale spáchanie skutku neoľutoval. Na naplnenie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l)
Trestného zákona je potrebné splnenie dvoch podmienok a to priznanie sa a oľutovanie, pričom v danom
prípade nebola splnená jedna podmienka a to, že by bol obžalovaný svoje konanie oľutoval. Na druhej
strane súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmena h) Trestného zákona a to, že spáchal
viac trestných činov. Vzhľadom k tomu, že obžalovaného súd odsudzoval za dva trestné činy a to za

prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa §
194odsek1Trestnéhozákona ukladalmu vzmysle§41odsek1Trestnéhozákonaúhrnnýtrestodňatia
slobody podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejší trestný. Za
prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody až 2 roky a
pri prečine porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona trest odňatia slobody

až na 2 roky. V danom prípade sú trestné sadzby u oboch trestných činov rovnaké. Vzhľadom k tomu,
že u obžalovaného prevyšuje pomer priťažujúcich okolnosti nad okolnosťami poľahčujúcimi, dochádza
k úprave trestnej sadzby v zmysle § 38 odsek 4 Trestného zákona tým spôsobom, že sa zvyšuje
dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Po takto upravenej trestnej sadzbe
je zákonnou trestnou sadzbou trest odňatia slobody v trvaní od ôsmych mesiacov do dvoch rokov.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný dosiaľ nebol súdne trestaný, dosiaľ bol postihovaný za priestupky na
úseku cestnej premávky dospel súd k záveru, že obžalovanému na jeho nápravu a ochranu spoločnosti
postačuje uloženie trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici. Vzhľadom k tomu, že boli splnené
podmienky ustanovené v § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon uloženého trestu
podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona určil obžalovanému skúšobnú dobu v

trvaní jeden rok, ktorú tiež považuje súd vzhľadom na osobu obžalovaného, charakter skutku a jeho
závažnosť za primeranú.

Keďže si poškodený riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody a súd nemal pochybnosti o tom,
že škoda bola poškodenému spôsobená v súvislosti s konaním obžalovaného, uložil obžalovanému

povinnosť nahradiť poškodenému škodu titulom odcudzenia vecí vo výške 759 €, ktorá suma vychádza
z odborných vyjadrení. Keďže si poškodený uplatňoval nárok na náhradu škody vo väčšom rozsahu
ako bolo objektívne zistené, súd poškodeného so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný
proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od
oznámenia rozsudku, oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť, ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.