Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. november 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/357/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115219357
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2115219357.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom, v sporovej veci žalobkyne: R. Y., nar.

XX.XX.XXXX,bytomT.XX,Z.,právnezastúpenej:JUDr.DaliborKuciaň,advokát,Nitrianska5,Piešťany,
protižalovanej:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,IČO:35807598,sosídlomPribinova25,Bratislava,ozaplatenie
815,86 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba o zaplatenie 815,86 eur sa zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania o zaplatenie 815,86 eur, v rozsahu
100 %.
III. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania o určenie, že zmluva o úvere č.

203800271 zo dňa 30.05.2011 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná, v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou došlou súdu 31.07.2015 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 815,86
Eur. V žalobe uviedla, že dňa 30.05.2011 uzatvorila so žalovaným zmluvu o úvere č. 203800271 (ďalej
aj „zmluva o úvere"), na základe ktorej jej bol vyplatený úver vo výške 450 eur, žalobkyňa však vrátila o
815,86 eur viac. Zmluva o úvere je podľa žalobkyne neplatná keďže je v rozpore s dobrými mravmi a
žalovaná zneužila tieseň žalobkyne. Okrem toho, pre absenciu náležitostí ustanovených v § 9 zákona č.
129/2010 Z. z. (z čoho pozostáva splátka úveru, pre absenciu údajov priemernej RPMN, údajov o ročnej
úrokovej sadzbe a údajov o RPMN ), zmluvu považuje za bezúročnú a bezpoplatkovú. V dôsledku toho

je zmluva neplatná ako celok a úver je bezúročný a bez poplatkov. Neplatnosť zmluvy zakladá žalobkyni
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého tým, že od žalovaného prijal viac, než na čo
mal nárok.

2. Žalobkyňa sa tiež domáhala určenia neplatnosti zmluvy o úvere, v tejto časti ale žalobu zobrala späť,
písomným podaní zo dňa 20.01.2016. Žalobkyňa tiež žiadala, aby súd určil, že úver vyplývajúci zo
zmluvy o úvere sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že nemožno požadovať určenie neplatnosti
právneho úkonu ako celku, ak dôvod neplatnosti sa vzťahuje len na časť právneho úkonu, a teda
aby zmluva o úver bola naďalej záväzná pre strany. Poukázal na to, že žalobkyňa úver čerpala na
účely výkonu zamestnania. Ak žalobkyňa v zmluve uviedla takýto účel čerpania úveru, zmluvu o úvere
nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalobkyňa vymedzený účel potvrdila svojím
podpisom na zmluve. Žalovaný vychádzal z takto vymedzeného účelu čerpania úveru. Vzhľadom na
povahu jeho podnikania, ktoré je spájané s poskytovaním rýchlych pôžičiek nemal časový priestor

preveriť vymedzený účel čerpania. Záverom vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že v prípade, ak
sa žalobkyňa domáha vydania bezdôvodného obohatenia je jej nárok premlčaný vzhľadom na uplynutie
objektívnej aj subjektívnej premlčacej doby. Žalovaná uviedla, že k premlčaniu došlo v objektívnej ajsubjektívnej premlčacej dobe, a to dňa 23.02.2015, pričom žalobný nárok bol na súde uplatnený dňa
31.07.2015.

4. Žalobkyňa poprela tvrdenia žalovaného o účele čerpania úveru. Podľa jej názoru zmluva o úvere
je spotrebiteľskou zmluvou. Pri jej uzatvorení došlo k hrubému porušeniu právnej úpravy na ochranu
spotrebiteľa. V prípade ak to okolnosti prípadu nasvedčujú, je možné odmietnuť ochranu toho,
kto vzniesol námietku premlčania a na premlčanie neprihliadať. Žalovaný pritom neváhal poskytnúť
žalobkyni aj ďalší úver, ktorý spolu s úvermi z iných nebankových subjektov, vrhli žalobkyňu do

tzv. dlhovej špirály. Zároveň uviedla, že úver čerpala z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, do
ktorej sa dostala z dôvodu nemožnosti splácať hypotekárny úver použitý na kúpu nehnuteľnosti,
pre stratu zamestnania a zdravotných problémov partnera. Okrem úveru podľa zmluvy o úvere,
čerpala aj ďalšie úvery, pričom takto získané finančné prostriedky použila na úhradu splátok skôr
čerpaných úverov. Ďalšie nebankové úvery čerpala: od žalovaného (29.06.2012), od spoločnosti Profi
Credit (11.10.2011), od Telervis Plus (25.11.2012 a 27.03.2013) a od Provident Financial (14.02.2011,

16.08.2011, XX.XX.XXXX a 31.10.2012). Žalobkyňa uviedla, že v čase čerpania úveru bola v stave
tiesne, do ktorej sa dostala tak, z dôvodu čerpania viacerých úverov od nebankových spoločností, ako
aj z dôvodu neschopnosti splácať hypotekárny úver čerpaný za účelom obstarania nehnuteľnosti.

5. Súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 18C/357/2015-40 zo dňa 20.01.2016, tak, že (a) určil,

že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, (b) žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 815,86 eur;
(c) žalovaný je povinný nahradiť trovy konania žalobkyni; (d) v časti o určenie, že zmluva o úvere je
neplatná konanie zastavil; (e) a rozhodol o povinnosti žalovaného nahradiť trovy konania vo výške 148
eur na účet súdu.

6. Na základe odvolania žalovaného, Krajský súd v Trnave, uznesením č. k. 24Co/65/2016-66 zo dňa
31.05.2017, vo výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o tom, že zmluva o úvere je bezúročná a
bez poplatkov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu v tejto časti zamietol a rozhodol
o nároku na náhradu trov tejto časti konania, vo výroku súdu prvej inštancie o povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobkyni sumu 815,86 Eur, rozsudok v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie. Odvolací súd zrušil aj od výroku vo veci samej závislý výrok o trovách konania, ako i
napadnuté uznesenie o poplatkovej povinnosti. Odvolací súd samostatne rozhodol trovách konania v
časti o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bez úrokov a bez poplatkov tak, že žalovaná má
nárok na náhradu trov konania v tejto časti v plnom rozsahu.

7. Súd na prejednanie tohto spotrebiteľského sporu nariadil pojednávanie (§ 297 C. s. p.), na ktorom
v neprítomnosti ospravedlneného žalovaného (§ 180 C. s. p.) vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
a to: zmluva o úvere z 30.05.2011 č. l. 3, potvrdením o úhrade sumy 907,34 eur č. l. 4, potvrdením o
úhrade sumy 16,52 eur zo dňa 23.02.2012 č. l. 5, potvrdením o úhrade sumy 171 eur zo dňa 14.07.2011
č. l.5, potvrdením o úhrade sumy 171 eur zo dňa 12.10.2011 č. l. 5, potvrdením o úhrade sumy 171

eur zo dňa 14.07.2011 č.l. 5, oznámenie o aktuálnej dlžnej sumy zo dňa 02.02.2012 č. l. 6, návrh na
určenie neplatnosti právnych úkonov č. l. 9 - 11, zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi
TELERVIS Plus ako veriteľ a Y. V., R. Y. ako dlžníci č. l. 12, zmluva o poskytovaní domáceho servisu
uzatvorená medzi TELERVIS Plus ako veriteľ a Y. V., R. Y. ako dlžníci č. l. 13, splátkový kalendár
vystavený spoločnosťou Kešovka pre klienta Y. V. č .l. 14, návrh na určenie neplatnosti právnych

úkonov navrhovateľka R. Y. odporca Telervis Plus z 29.06.20XX č .l. 15 - 17, karta splátok vystavená
spoločnosťou PROVIDENT adresovaná pre R. Y. č .l. 30, karta splátok vystavená spoločnosťou
PROVIDENT adresovaná pre R. Y. č. l. 31, karta splátok vystavená spoločnosťou PROVIDENT
adresovaná pre R. Y. č. l. 32, karta splátok vystavená spoločnosťou PROVIDENT adresovaná pre R. Y. č.
l. 33, oznámenie spoločnosti T. Financial s.r.o. o ukončení mimosúdneho vymáhania zo dňa 19.10.2015

č. l. 34 a výsluchom žalobkyne a zistil tento

skutkový stav:

8. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá okrem iného, ako podnikateľ poskytuje úvery z vlastných

zdrojov. Žalobkyňa v súvislosti s úverom, ktorý je predmetom tohto konania, nekonala ako podnikateľ
ani v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.9. Žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ 30. mája 2011 uzatvorili a podpísali listinu označenú ako
„Zmluva o úvere" č. 203800271 (č. l. 3). V listine sa uvádza, že „Veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi
úver v sume 450 Eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 234

Eur,t.j.celkovozaplatiťčiastku684Eur,v4mesačnýchsplátkachpo171Eur,počnúc dňom27.06.2011.
Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania". V závere listiny v
časti nasledujúcej za podpismi zmluvných strán je uvedené „Dlžník svojím vlastnoručným podpisom
potvrdzuje prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v tejto zmluve. Dátum prevzatia peňažnej hotovosti
30.05.2011". Úver čerpala na účely splatenia hypotekárneho úveru, na základe ktorého nadobudla

nehnuteľnosť, keďže nebola zamestnaná a jej partner mal zdravotné problémy (nepopreté tvrdenie).

10. Listom zo dňa 02.02.2012 (č. l. 6) žalovaný oznámil žalobkyni, že ku dňu 31.01.2012 žalobkyňa
uhradila istinu spolu s poplatkom celkovo vo výške 684 eur, ale keďže sa dostala do omeškania, vznikli
jej ďalšie náklady vo výške 581,86 eur, čím sa jej celková výška záväzku voči žalovanej zvýšila na sumu
1.265,86 eur, z ktorej ku dňu 02.02.2012 uhradila sumu celkovo 1.249,34 eur. Nedoplatok dlhu ku dňu

02.02.2012 bol vo výške 16,52 eur.

11. Z potvrdení o úhrade (č. l. 4 a 5) vyplýva, že žalobkyňa v súvislosti s plnením jej záväzkov
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere uhradila žalovanému nasledovné úhrady: dňa 14.07.2011 sumu 171
eur, dňa 12.10.2011 sumu 171 eur, dňa 31.01.2012 sumu 907,34 eur a dňa 23.02.2012 sumu 16,52 eur.

Žalobkyňa celkovo uhradila žalovanému z titulu zmluvy o úvere sumu vo výške 1.265,86 eur.

12. Žalobkyňa čerpala následne od žalovanej aj ďalší úver. Okrem toho čerpala úvery aj od iných
nebankových spoločností poskytujúcich spotrebiteľské úvery (okrem jedného úveru, všetky čerpala až
po 30.05.2011). Zároveň sa žalobami vo viacerých súdnych konaniach domáhala v podstate identických

nárokov ako v tomto konaní, teda aby súd určil, že zmluvy o poskytnutí spotrebiteľských úverov sú
bezpoplatkové a bezúročné a rozhodol o povinnosti veriteľov vydať bezdôvodné obohatenie (č. l. 9 -17,
č. l. 30-34). Žalobkyňa uviedla, že nadobudla vedomosť o tom, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné
náležitosti až na základe konzultácie s právnym zástupcom dňa 24.07.2015, ktorému udelila plnú moc
na vymáhanie jej nárokov od žalovaného (nepopreté tvrdenie).

13. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú
za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených jednotlivo a
vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.).Všetky skutkové zistenia uvedené v bodoch 8 až 12 sú len
reprodukciou obsahu listín, alebo vychádzajú z tvrdení žalobkyne, ktoré žalovaný nijako nepopieral.

Právne vec súd posúdil takto:

I. O veci samej

14. Žalobkyňa sa domáha voči žalovanému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorým je
podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa plnila žalovanému celkovo sumu 1.265,86 Eur
na základe zmluvy o úvere, o ktorej ale tvrdí, že je bezúročná a bez poplatkov.

15. Súd posúdil poskytnutý úver ako spotrebiteľský úver. Z obsahu dojednaní zmluvy o úvere vyplýva

záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky a záväzok dlžníka tieto prostriedky splatiť v
splátkach, ktoré v sebe obsahujú aj úhradu poplatku za poskytnutie úveru. Takáto právna konštrukcia
napĺňa definíciu zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, kedy ide o tzv. absolútny
obchodný vzťah v zmysle § 261 ods. 3 písm. d), takže sa naň vzťahuje celá tretia časť Obchodného
zákonníka. Pretože žalovaný ako veriteľ poskytoval úver v rámci svojho podnikania a žalobca ho

neprijímal na takéto účely (teda na účely podnikania ani zamestnania, ale z dôvodu osobných finančných
problémov), spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch") v znení účinnom k 30. máju 2011 (deň
podpisu zmluvy o úvere). Zmluva o úvere je tak zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2

písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej
formeúveru[§1ods.2cit.zákonaospotrebiteľskýchúveroch].Zároveňjetakátozmluvaspotrebiteľskou
zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia sa nepochybne aplikujúaj v (inak) obchodnoprávnych vzťahoch, keďže Obchodný zákonníka spotrebiteľské zmluvy osobitne
neupravuje (§ 1 ods. 2 Obch. zák.).
16. Súd vyhodnotil, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Súd zistil, že uzatvorená zmluva o úvere

neobsahuje údaje požadované v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Podľa§9ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského
úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,
priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o

fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná
prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu
údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú
výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru

alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak
ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide
o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky

úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o
všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet

tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných
a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne
poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie
a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov
na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere

a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade
omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony
notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo

na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského
úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti
mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho

vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa
§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného
orgánu dohľadu podľa § 23.
V zmluve o úvere absentuje: označenie druhu úveru [písm. a)], doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru [písm. f)], úroková sadzba spotrebiteľského

úveru [písm. i)], ročná percentuálna miera nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť
[písm. j)] a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov [písm. k)], priemernú hodnotu RPMN [písm.
y)]. V takom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobkyni považuje za bezúročný a bez poplatkov
vzhľadom na dikciu §11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú

formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
17. Plnenie žalobkyne žalovanému nad rozsah istiny úveru je bezdôvodným obohatením. Podľa §
451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatnéhoprávneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.
Ak žalobkyňa splatila žalovanému na zaplatenie tohto úveru okrem istiny, aj poplatky, plnila tieto

žalovanému bez právneho dôvodu, nakoľko predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov pre
nesplnenie náležitostí vyžadovaných zákonom o spotrebiteľských úveroch. To znamená, že žalobkyňa
bola povinná zaplatiť žalovanému len samotnú istinu úveru. Táto skutočnosť má za následok neplatnosť
tých častí zmluvy, ktoré s týkajú práve poplatkov za poskytnutý úver. Sumu, ktorú žalobkyňa navyše
zaplatila, by bola žalovaná povinná jej vydať už prijatím takéhoto plnenia. Preto prijatím peňažných

plnení - poplatkov od žalobkyne sa žalovaný v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodne
obohatil, nakoľko v rozsahu prijatých poplatkov získal majetkový prospech bez právneho dôvodu.

18. V konaní žalovaná vzniesla námietku premlčania voči nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia (konkrétne zaplatenie sumy, o ktorú
mala žalobkyňa úver preplatiť, a tak poskytnúť žalovanej finančné prostriedky, na ktoré táto nemala

nárok), sa premlčuje v 2-ročnej subjektívnej a 3-ročnej alebo 10-ročnej objektívnej premlčacej dobe
podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

19. Súd najskôr skúmal začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie,

že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu
dobu, táto plynie v rámci objektívnej premlčacej doby, pričom môže začať plynúť najskôr okamihom
začatia plynutia objektívnej premlčacej doby, ale aj neskôr. Pre plynutie subjektívnej premlčacej doby
je v súlade s § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozhodujúce, kedy sa oprávnený dozvedel o
bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nestačí pritom len možnosť sa uvedené dozvedieť, ale

podstatná je skutočná vedomosť kedy sa subjekt dožadujúci sa vydania bezdôvodného obohatenia
skutočne o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedel.
Subjektívna premlčacia doba môže začať plynúť najskôr okamihom začatia plynutia objektívnej
premlčacej doby. Pre plynutie subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúce, kedy sa oprávnený dozvedel
o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie je rozhodujúce, že pri vynaložení obvyklej starostlivosti

sa mohol o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedieť skôr.
V priebehu konania žalobkyňa uviedla, že o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane
žalovanej, sa dozvedela od svojho právneho zástupcu, a to dňa 24.07.2015, kedy žalobkyňa udelila plnú
moc svojmu právnemu zástupcovi. Hoci toto tvrdenie žalobkyňa uviedla len prostredníctvom vyjadrenia
svojho právneho zástupcu na pojednávaní, bez toho, aby súd mal túto skutočnosť preukázanú na

základe dôkazu vykonanom jej výsluchom, žalovaný žiadnym kvalifikovaným spôsobom nadobudnutie
vedomosti žalobkyne o tom, že sa na jej úkor obohatil, nepoprel.
Súd má za to, že s poukazom na udelenie plnej moci advokátovi, žalobkyňa sa o bezdôvodnom
obohatení žalovanej dozvedela už pri prvej porade s právnym zástupcom, a síce dňa 24.07.2015.
Nakoľko žalovaná nepreukázala, že by sa žalobkyňa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu

a kto sa na jej úkor obohatil, preukázateľne dozvedela už skôr, dospel súd k záveru, že najskôr dňa
24.07.2015, odkedy jej bola poskytovaná právna pomoc advokátom, žalobkyňa zistila, že sa žalovaná
na jej úkor bezdôvodne obohatila a práve odvtedy začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba
na podanie žaloby.

20. Súd následne skúmal plynutie objektívnej premlčacej lehoty. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr
sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné
bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Pre začiatok plynutia objektívnej
premlčacej doby je v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka za rozhodujúce faktické získanie
bezdôvodného obohatenia, v tomto prípade by malo ísť o splátky, ktorými žalobkyňa ako dlžník zaplatila

viac, ako len prijaté plnenie na istine úveru. Námietka premlčania vznesená žalovanou potom s
poukazom na trojročnú objektívnu premlčaciu dobu (ktorá začala v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka plynúť od uhradenia poslednej splátky, ktorou žalovaná mala získať bezdôvodné obohatenie)
bola vznesená dôvodne, pretože žaloba bola podaná tri roky po uhradení poslednej sumy zo strany
žalovanej vo výške 16,52,- eur dňa 23.02.2012, keďže bola podaná dňa 31.07.2015.

21. Súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že v prejedávanej veci je potrebné aplikovať 10-ročnú
objektívnu premlčaciu dobu. Žalobkyňa v tejto súvislosti uviedla, že žalovaný si založil živnosť na
poskytovaní úverov a vzhľadom na odborné poznatky a povinnosť konať s odbornou starostlivosťou malvedieť, že poskytnutie úveru sa považuje za bezdôvodné obohatenie. Uviedla, tiež, že žalovaný si založil
model podnikania na obohacovaní sa poskytovaním úverov a jeho jedinou formou obrany sú šikanózne
námietky premlčania. Dlžníci splátky hradili počas dlhšej doby, a teda aj samotné vymáhanie presiahlo

dĺžku premlčacej doby. Podľa žalobkyne námietka premlčania tak predstavuje zjavné zneužitie práva,
ktorému nemožno poskytnúť ochranu.
V konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaná bezdôvodne obohatila úmyselne, keďže nebolo
preukázané, že by jej úmysel (hoci len nepriamy) smeroval k získaniu bezdôvodného obohatenia v
rozhodnom čase, t.j. v čase uzatvorenia zmluvy, ktorá mala obsahovať ustanovenia, na základe ktorých

malo byť žalovanej poskytnuté plnenie vo väčšom rozsahu, ako je prípustné.
Zároveň súd poukazuje na to, že na preukázanie úmyslu získať bezdôvodné obohatenie nepostačuje
iba to, že žalovaný vystupuje z pozície poskytovateľa spotrebiteľských úverov a na tvrdení, že model
jeho podnikania je založený na obohacovaní sa pri poskytovaní úverov. Ide o všeobecné skutočnosti,
ktoré samostatne bez ďalších preukázaných tvrdení, nemôžu zakladať naplnenie znakov nepriameho
úmyslu. Súd tu poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax, ako aj akademický prístup k riešeniu otázky

úmyselného zavinenia, podľa ktorého úmyselné zavinenie v civilnom konaní sa analogicky skúma
s ohľadom na znaky definované trestným právom. Úmyselné zavinenie je založené na vôľovej a
vedomostnej zložke a obe tieto zložky je potrebné skúmať.
Súd v tomto zmysle poukazuje na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 1Cdo/238/2017, v ktorom uviedol,
že „samotné všeobecné skutočnosti (fakty) o profesionálnom podnikateľskom postavení nebankových

subjektov v oblasti poskytovania úverov a doterajšia súdna prax týkajúca sa ochrany spotrebiteľov v
obdobných prípadoch samé o sebe nemôžu bez ďalšieho zakladať nepriamy úmysel nebankového
subjektu (veriteľa). Je nutné dôsledne skúmať vôľovú a vedomostnú zložku zavinenia aplikujúc analógiu
podľa trestného práva hmotného pri právnom posúdení formy zavinenia, a to s dôrazom na čas
konaniaprotiprávnehoúkonu,resp.získanianeoprávnenéhomajetkovéhoprospechu.Pribezdôvodnom

obohatení je preto dôležité zistiť, kedy k obohateniu došlo z objektívneho hľadiska a v tom čase
preukázať úmysel veriteľa, resp. jeho zavinenie, aby bolo možné jednoznačne posúdiť, či je potrebné
aplikovať 3-ročnú alebo 10-ročnú premlčaciu lehotu. Samotný fakt, že nebankový subjekt poskytujúci
úver spotrebiteľovi je v postavení profesionálneho podnikateľa vo všeobecnosti bez ďalšieho nemôže
zakladať úmysel tohto nebankového subjektu bezdôvodne sa obohatiť na úkor spotrebiteľa."

Zargumentáciežalobkynevyplýva,žeúmyselnézavineniejedanépôsobenímžalovanéhonafinančnom
trhu a jeho snahou o získanie bezdôvodného obohatenia dojednaním nekorektných poplatkov a úrokov.
Takáto argumentácia nie je postačujúca na to, aby súd považoval za preukázané aspoň naplnenie
znakov nepriameho úmyslu, teda, že žalovaný vedel, že svojím konaním sa bezdôvodne obohatí, a
zároveň je uzrozumený s tým, že sa tak môže stať.

22. Súd posudzoval aj prípadný rozpor námietky premlčania s dobrými mravmi. Súd tak postupoval aj
bez konkrétneho návrhu žalobkyne, s poukazom na uznesenie ústavného súdu, IV. ÚS 542/2013-18,
ktorý uviedol, že námietku premlčania v rozpore s dobrými mravmi má súd vyhodnotiť bez ohľadu na
to, či takýto rozpor druhý účastník namieta.

Súd vznesenie námietky premlčania žalovanou za zneužitie práva nepovažoval. V zásade totiž platí, že
vznesenie námietky premlčania je uplatnením práva, ktoré zákon predpokladá a len výnimočne možno
dospieť k záveru, že ide o uplatnenie práva v rozpore s dobrými mravmi, pričom tento záver musí byť
odôvodnený okolnosťami konkrétneho prípadu.
V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký výkon práva účastníkom v civilnom súdnom

konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania, pričom vo vzťahu ku
vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhý účastník konania márne
uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo
neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie primeranosti postihu je potrebné vychádzať z konkrétnych
okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré

právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby (II. ÚS 176/2011). V tejto súvislosti je tiež
relevantné, či v konaní boli preukázané také dôvody a okolnosti prípadu, pre ktoré by mala byť námietka
premlčania v rozpore s dobrými mravmi (m. m. II. ÚS 176/2011). Znaky konania vykazujúce priamy
úmysel poškodiť druhého účastníka je potrebné vyvodzovať z tých okolností, za ktorých bola námietka
premlčania tohto nároku uplatnená a nie z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatňovaného nároku

odvodzovaný, inými slovami, rozhodujúce (určujúce) pre odopretie účinkov námietky premlčania sú
okolnosti, ktoré existovali v čase uplatnenia námietky premlčania. Tieto okolnosti musia byť naplnené
v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do právnej istoty, akým je
neumožnenie práva uplatniť námietku premlčania (uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/265/2009).Súd má za to, že ak strana konania, voči ktorej sa táto námietka uplatnila, chce vylúčiť účinky tejto
námietky pre rozpor s dobrými mravmi, mala by v zásade tento rozpor v konaní aj náležite preukázať.
Pokiaľ žalobkyňa uvádzala, že nebankové subjekty poskytujú úvery s takou dobou splácania, aby

medzičasom uplynula 3 ročná objektívna premlčacia doba, a tým sa znemožnil subjektom uplatňovať
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd poukazuje na to, že v tu prejednávanej veci takáto
situácia nenastala.
Žalobkyňa vypovedala, že si nepamätá žiadnu komunikáciu zo strany žalovaného, ani svoj ďalší postup
po tom, čo uhradila žalovanému poslednú úhradu 23.02.2012. Žalobkyňa tak neuviedla súdu žiadne

tvrdenia výnimočnej povahy, na základe ktorých by súd mohol dospieť k záveru, že existovala objektívna
prekážka, ktorá by jej bránila v tom, aby si nároky uplatňovala včas.
Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalobkyni bránila včasnému uplatneniu si práva nejaká
mimoriadne závažná, objektívne existujúca, náhla, neprekonateľná a nepredvídateľná prekážka, pre
ktorú by sa javilo nepriznanie premlčaného práva pre ňu neprimerane tvrdým postihom.
Súd preto dospel k záveru, že vznesená námietka premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi.

23. Žalobkyňa uviedla, že námietka premlčania vznesená žalovanou je neurčitá a nie je zrejmé, kedy
začalaplynúťpremlčaciadoba.Súddospelkzáveru,ževkontextetvrdenížalovaného,ktorýpoukázalna
právnu kvalifikáciu nárokov žalobkyne ako bezdôvodného obohatenia, uviedol začiatok a koniec plynutia
premlčacej doby, poukázal na relevantnú právnu úpravu premlčania, ako aj z listinných dôkazov - úhrad

žalobkyne vyplýva, že vznesená námietka premlčania je dostatočne určitá a zrozumiteľná.

24. Keďže žalobkyňa podala žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia na súd dňa 31.07.2015, teda
až po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby a zároveň žalovaná vzniesla námietku premlčania,
na ktorú nebolo možné neprihliadnuť, súd žalobu o zaplatenie 815,86 eur vo výroku I. rozsudku zamietol.

II. O procesných otázkach

25. Žalobkyňa na pojednávaniach konaných dňa 09.10.2020 a 30.10.2020 navrhla, aby súd vydal
rozsudok pre zmeškania žalovaného, ktorý sa na pojednávania nedostavil, svoju neprítomnosť

ospravedlnil pracovnou zaneprázdnenosťou, pričom nežiadal o odročenie pojednávania a súhlasil s
pojednávaním v jeho neprítomnosti. Žalobkyňa uviedla, že dôvod ospravedlnenia nie je závažný, súd
by tomuto dôvodu nemal vyhovieť a mal by vydať rozsudok pre zmeškanie žalovaného podľa § 274
Civilného sporového poriadku.

26. Súd rozsudok pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 Civilného sporového poriadku nevydal,
nakoľko neboli splnené zákonné podmienky. Žalovaný sa síce ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní,
ale nežiadal o odročenie pojednávania a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.
Súd má za to, že strana konania má právo, nie povinnosť, sa pojednávania zúčastniť a je vecou
jej rozhodnutia či svoje právo využije. Rozsudok pre zmeškanie je pritom sankciou za to, že strana

žiadnym spôsobom so súdom nekonala, svoju absenciu neospravedlnila a ani inak neodôvodnila, prečo
sa pojednávania nezúčastní. V danom prípade ale takáto okolnosť nenastala, žalovaný so súdom
komunikoval, z pojednávaní sa ospravedlnil, nežiadal o odročenie, v konaní sa vyjadril, pričom ani
žiadne skutkové tvrdenia prednesené žalobkyňou nepoprel.

27. Súd rozhodol o návrhu žalobkyne na vydanie rozsudku pre zmeškanie aj s poukazom na rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 25Co/82/2019, ktorý rozhodoval o návrhu na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie žalovaného, ktorý prvoinštančný súd vydal pre neúčasť strany, ktorá sa ospravedlnila, ale
nežiadala odročiť pojednávanie. Odvolací súd rozsudok pre zmeškanie v uvedenom prípade zrušil.
Súd neprihliadal na rozhodnutia súdov predložených žalobkyňou, ktoré za identických podmienok, ako

v tomto prípade, rozsudok pre zmeškanie vydali. A to z dôvodu, že išlo o rozhodnutia vydané krátko po
tom, čo nadobudol účinnosťou nový Civilný sporový poriadok, ktorý celkom odlišným spôsobom riešil
vydávanie kontumačných rozsudkov, v porovnaní s dovtedajšou úpravou. V danom čase súdy hľadali
správny prístup k riešeniu tejto otázky a rozhodovacia prax nebola jednotná. Jeden z prístupov bol čisto
formalistický, iný zohľadňoval aj konkrétne okolnosti prípadu, napríklad predchádzajúcu aktivitu strany v

konaní. S prihliadnutím na posledný vývoj rozhodovacej praxe ústavného súdu (napr. I. ÚS 233/2019) sa
alepresadzujetrend,vzmyslektoréhorozsudokprezmeškaniamábyťsankciouzaúplnúpasivitustrany
v konaní, nie za prípadné náhodnú opomenutú neúčasť na pojednávaní, ak strana bola dovtedy v konaní
aktívna. Ústavný súd v uvedenom rozhodnutí uviedol, že čisto formalistický prístup nie je žiaduci. Súdpreto pristúpil k riešeniu tejto otázky aj v zmysle nastoleného koncepčného riešenia ústavným súdom a
na rannú judikatúru v tejto otázke už neprihliadal.

III. O trovách konania

27. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1. Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa ustanovenia § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku,
ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o
náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

28. Súdne konanie predstavuje jeden celok od podania žaloby až po meritórne rozhodnutie súdu, a
týka sa to aj konania o trovách konania. Úspech v konaní sa teda aj pre účely rozhodnutia o nároku
na náhradu trov konania posudzuje v závislosti od konečného rozhodnutia vo veci samej, a teda pri
posúdení nároku na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania je potrebné vychádzať z
toho, ktorá strana bola v konečnom dôsledku v konaní úspešná.

29. O nároku na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnom
rozsahu, nakoľko žalovaný bol v konaní úspešný rozsahu 100 %, keď odvolací súd zrušil pôvodný výrok
o povinnosti žalovaného uhradiť žalobkyni sumu 815,86 eur a týmto rozsudkom súd zamietol žalovaný

nárok žalobkyne na sumu 815,86 eur. O výške trov konania (vrátanie trov odvolacieho konania o tejto
časti žaloby) rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

30. Civilné sporové konanie je v zásade spojené so zásadou zodpovednosti strany sporu za výsledok
konania, ktorá je vyjadrená aj v ustanovení § 255 Civilného sporového poriadku. Aj v prípade plného

úspechu niektorej zo strán však musí súd skúmať, či nie sú dané dôvody na aplikáciu ustanovenia § 257
Civilného sporového poriadku, ktoré upravuje moderačné právo súdu, ktoré mu umožňuje z dôvodov
hodných osobitného zreteľa nepriznať úspešnej strane nárok na náhradu trov konania celkom alebo
sčasti. Uplatnenie tohto ustanovenia je možné len z výnimočných dôvodov, ktorá výnimočnosť môže
spočívať v okolnostiach danej veci. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 Civilného

sporového poriadku však v konaní žalobkyňou neboli tvrdené a súd ich sám nezistil. Takýmto dôvodom
nemôže byť skutočnosť, že na strane neúspešného v konaní ide o spotrebiteľa, alebo že žaloba bola
zamietnutá z dôvodu premlčania nároku. Súd po posúdení všetkých okolností konkrétnej veci (okrem
toho, že išlo o spotrebiteľskú vec a žaloba bola zamietnutá pre premlčanie), aj s prihliadnutím na
skutočnosť, že žalobkyňa na žalobe v tomto konaní trvala aj napriek vzneseniu námietky premlčania, ako

aj s poukazom na predpokladané trovy konania žalovanej len v podobe súdneho poplatku za podanie
odvolania, dospel k záveru, že tu nie sú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo
potrebné žalovanej náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznať.

31. Súd výrokom III rozhodol aj o trovách konania o určenie neplatnosti zmluvy o úvere. Súd v tejto časti

konanie zastavil po tom, čo žalobkyňa zobrala návrh v tejto časti späť. Žalobkyňa tak procesne zavinila
zastavenie konania, preto súd žalovanej, s poukazom na § 256 ods. 1 Civilného sporového konania,
priznal nárok na náhradu trov konania o určenie, že zmluva o úvere je neplatná, v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m)).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).