Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. júl 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 3T/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119011093
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2119011093.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Michalom Eliašom, v trestnej veci vedenej proti obžalovaným:

J. O., nar. XX.XX.XXXX a K. G., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného
zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní v
Trnave dňa 13. júla 2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní

1) J. O., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom Q.,

2) K. G., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom X. XXXX/XX, Q.,

sa podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodzujú spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Trnava zo dňa 25.04.2019, pod sp. zn. 3Pv/265/17/2207, v ktorej prokurátor skutok
právne kvalifikoval ako prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:

K. G. a J. O. prevzali v obci Q., O. č. XXX/XX dňa 27.01.2017 v čase okolo 14,00 h po predchádzajúcej
vzájomnej dohode od X.. F. I. finančnú hotovosť vo výške 700 € ako zálohu na materiál na zasklenie
terasy o ploche 13,2 m2 pri rodinnom dome na adrese Q., O. č. XXX/XX, pričom vedeli, že dohodnutý
materiál nezakúpia a prácu nevykonajú a následne si peniaze za vyplatenú zálohu vo výške 700 €
rozdelili a použili pre vlastnú potrebu a materiál nekúpili ani nevykonali žiadne práce, čím spôsobili X..
F. I. a K. I. škodu vo výške 700 €,

pretože skutok, nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodení X.. F. I. nar. XX.XX.XXXX a K. I., nar. XX.XX.XXXX,
obaja trvale bytom O. č. XXX/XX, Q., s nárokom na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci, po vyhlásení obžalovaných J. O. K.
G. v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. o tom, že sú nevinný, vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaných, čítaním výpovedí poškodených PhMr. F. I. a K. I. a svedka Q. B. z prípravného konania,

oboznamovaním sa s relevantnými listinnými dôkazmi zabezpečenými v rámci prípravného konania. Na
základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní dospel súd k skutkovým a právnym
záverom, ktoré ho viedli k oslobodeniu obžalovaných spod obžaloby z dôvodu, pretože skutok, nie je
trestným činom.ObžalovanýJ.O.nahlavnompojednávaníuviedol,žesanecítibyťvinnýmzoskutku,ktorýmujekladený
za vinu. Uviedol, že z ich strany urobili všetko, čo mohli urobiť pre to, aby tomu predišli, tak urobili. Mrzí

ho, že p. I. prišla spôsobom na vymáhanie, keď to mohlo ísť cestou normálnou, ktorú navrhovali, ktorú
im dva - trikrát odmietla. Nechápe, prečo sa to sem dostalo. Finančnú zálohu považovali vlastne ako
určitý zisk, tam išlo o to, až keď sa to namontovalo tá celá zákazka, táto záloha slúžila ako zisk, slúžila
aj na krytie materiálu. Nepamätá si, bola to nejaká malá čiastka. Keď si dohodnú zmluvu o dielo bez
papieru, tam išlo o to, namontovať to celé. Z toho mali mať zisk. finančnú zálohu, konkrétne tých 700

euro, ktoré prevzali, použili aby zaplatil byt, nájom, na potrebné ľudské veci, nič vecné, na život. Použili
ich na vaše životné potreby vlastné. Nikdy s tým nemali problém, brala sa záloha, dielo sa dokončilo a
platilo sa až na faktúru, z toho fungovali. Prvá etapa bola prvý týždeň, druhá etapa na ďalší týždeň, ich
prekvapilo, že pani poškodená to chcela hneď. Počas toho prvého týždňa, čo sa malo ísť montovať, tak
potom zrušila hneď zákazu. Montovali oproti p. I. zakázku, robili takých zakázok viac, a pani I. ich sama
oslovila, že sa jej ich práca páči, aby jej poradili s jej problémom, čo by sa s tým dalo urobiť. Tak sa

snažili p. I. vyjsť v ústrety, navrhli nejaké možnosti, s tým, že ďalší krát im zavolala, že na to pristupuje a
na základe toho sa dohodli, že to bude tak a na finančnom ocenení, koľko to bude stáť. Pani I. od toho z
ničoho nič odstúpila, lebo nejaký sused jej poradil, že to nebude dobré. Čo sa týka použitia tej finančnej
zálohy na náklady so životom, na živobytie, nepoužil ju sám, peniaze si rozdelili s G. na polovicu, teda
každý 350 euro. Z toho sa tiež platila nejaká záloha na materiál, ale nespomína si koľko, ako to bolo. Vo

výrobe musia tiež uhradiť, čiastku ale nevie, platili fyzickej osobe, ale nechce uvádzať tú osobu. Bol to
hliník, hliníkové profily, sklo. Výšku uviesť nevie. Mali toho viac, nič sa neprebralo fyzicky, nešlo to cez
firmu, ktorú ona nakoniec oslovila, nakoniec dostali z firmy padáka, tak to celé skončilo. Ale normálne
bežne takto pracovali, nikdy nebol žiadny problém.

ČosatýkatohoodstúpeniazostranyI.,snažilisatosamozrejmenajprvvyriešiť,žeprečochceodstúpiť,z
nepochopiteľného dôvodu tam bol nejaký sused, ktorý do toho zasiahol, že aby si to nedala namontovať.
Druhá fáza bola tá, že chceli vrátiť peniaze. Nakoľko samozrejme oni už s tým, že si mysleli, že to je
„v kapse“, nebol nikdy problém, keď sa takto dohadovali s ľuďmi, už samozrejme tie peniaze nemali a
chceli sa dohodnúť na nejakých splátkach, riešili to zase osobne. I. však bohužiaľ ich ponuku odmietli,

že to chcú hneď naraz, alebo že to dajú na súd. S čím im teda nezostávalo nič iné, lebo tie peniaze
fyzicky nemali, tak sa dopracovali až sem. Aj keď vlastne nastala snaha, obž. G. to riešil s prokurátorom,
kde mu poradil, aby peniaze poslal poštou, nakoľko sa aj stalo, ale peniaze si neprebrali. On dlhšie s
obž. G. nebol v kontakte, myslel si, že celá vec je už dávno ukončená. Na mieste, kde mali vykonať to
dielo, v prvej fáze to bolo poradenstvo a konštrukčné riešenie jej zadania ako by sa to dalo realizovať,

za akých podmienok, následne dostali priestor na premyslenie a potom to tam išli znovu zamerať a
vlastne boli už oboznámení s nejakou cenou, nakoľko sa rozhodli, že áno, tak tam spísali zmluvu o
dielo a dohodli podmienky také aké mali byť. Cenová ponuka bola povedaná hneď na mieste, podľa
metrov štvorcových, malo sa to realizovať na dve etapy, najskôr mala byť hliníková konštrukcia, a ďalej
vlastne posuvné dvere, po namontovaní konštrukcie. Toto dielo sa nezrealizovalo len z toho dôvodu, že

pani poškodená v predstihu oznámila, že odstupuje, pričom to malo byť v priebehu 2 týždňov kompletne
zrealizované, vlastne hneď ten prvý týždeň došlo zo strany poškodenej k odstúpeniu. Zmluvu o dielo
napísali na montážny denník s pečiatkou firmy Balkona s r.o. , ktorú preškrtli, vedeli to aj I., že to ide
pomimo firmu Balkona, že to ide na nich, keďže nemali u seba žiadny papier, a potrebovali mať niečo
v rukách, tak to napísali na montážny denník.

Následne sa prečítala časť výpovede obžalovaného J. O. z prípravného konania zo dňa 27.11.2018 č.l.
139, na odstránenie rozporov s jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní, v ktorej popisuje aj zakúpenie
malého množstva materiálu.

Obžalovaný K. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinným zo skutku, ktorý mu je
kladený za vinu. Uviedol, že začalo to tak, že montovali u susedov, I. za nimi sami prišli, že chcú niečo
namontovať podobné, že sa im to páči, tak išli vlastne k nim, že sa na to pozrú, či by sa to dalo vôbec
namontovať. Tak to spolu prediskutovali, zmerali čo sa dalo. Dohodli sa, že by sa vybrala určitá záloha,

súhlasili. Spravili nákres, súhlasili, vybrali zálohu. Boli oboznámení s tým, že by sa spravila konštrukcia
a potom by sa odmerali okná. Oni ich žiadali či by to bolo možné do týždňa, tak im povedali, že áno.
Behom týždňa bezdôvodne p. I. volala, že to ruší. Tak k nim prišli, že ich ešte skúsia prehovoriť, aby si
to dali namontovať, ale ona hneď povedala, že chcú hneď 700 euro inak ich dajú na políciu, ale peniazeuž nemali. Tak im povedali, že by im to do týždňa priniesli, s tým nesúhlasili a dali to na políciu. Už potom
behali len po policajtoch, na prokuratúre povedali, že by bolo dobre im to zaplatiť, tak sa dohodli, že by
im poslal 350 euro a tých druhých 350, že by im splácali, ale nesúhlasili. Snahu mali vrátiť peniaze.

Nič iné ich nezaujímalo, len že ich dajú na súd. Peniaze chceli vrátiť, nechceli. Bolo povedané, že sa
chceli obohatiť. Pre nich bolo podstatnejšie namontovať a viac zarobiť ako zobrať zálohu a utiecť. Tú
prácu chceli robiť ďalej, ale nebolo by to dobré meno. U poškodených boli minimálne 4x. nevie presne,
bolo to dávno. Zálohu zobrali na druhý deň. Prvý deň to bolo vlastne, že oni ich videli u tých susedov, a
boli sa u nich na to pozrieť, a dohodli sa, že potom to prídú pozrieť. Chceli čas na rozmyslenie. Čiže tú

zálohu zobrali na druhom stretnutí a vtedy aj spísali tú zmluvu o dielo. Zmluvu o dielo písali na montážny
denník firmy Balkona s r.o, a potom tú pečiatku preškrtli, pretože pracoval pre túto firmu Balkona s r.o,
a inú zmluvu nemal. Mal živnosť, pracoval pod firmou, ale nemal vlastné zmluvy. Oni o tom vedeli, sa
dohodli, či to chcú cez firmu Balkona, bolo by to drahšie, alebo cez neho ako cez živnostníka, bolo by to
lacnejšie. Čo sa týka odstúpenia od zmluvy a následné vrátenie tej zálohy, ktorú požadovali poškodení,
povedali len, že bol u nich sused a že im povedal, že aby to od nich nechceli, nevie aký mal dôvod.

Zálohu povedali, že hneď teraz im vráťte 700 euro, obžalovaní im povedali, že do týždňa, a povedali,
že nie a hneď to dali na políciu. Zálohu použili tak, že malú časť použili na materiál, ale to bolo bez
papierov a zvyšok si rozdelili, išli do toho spolu. Väčšinou sa potom všetko platí až po dorobení zakázky,
na faktúru. Ten materiál len objednali, ten im nebol dodaný, lebo to potom zrušili. Ale oni ho tak isto
potrebovali zaplatiť.

Prečítala sa časť výpovede obžalovaného K. G. z prípravného konania zo dňa 20.11.2017 č.l. 45, na
odstránenie rozporov s jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní, v ktorej popisuje ochotu vrátenia
peňazí z jeho strany ako aj pohľad spoluobžalovaného na daný problém.

Zároveň sa prečítala časť výpovede obžalovaného K. G. z prípravného konania zo dňa 23.4.2018 č.l.
49, na odstránenie rozporov s jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní, v ktorej popisuje aj zakúpenie
malého množstva materiálu, pričom tento materiál potom použili na inú zákazku.

Za splnenia zákonných podmienok, keď súhlasili procesné strany s čítaním výpovede z prípravného

konania bez nutnosti osobného výsluchu, sa prečítala výpoveď svedkyne poškodenej F. I. zo dňa
7.1.2019, č.l. 144-150, z ktorej vyplýva, že dňa 27.01.2017 si s manželom objednali zasklenie terasy
na ich dome. Stalo sa to tak, že v ten deň k ním zavolali dvoch robotníkov, ktorí vykonávali niečo
podobné u susedov, pričom boli na vozidle s nápisom spoločnosti BALKONA. Preto si mysleli, že sú
obaja zamestnaní u tejto firmy, volali sa K. G. a J. O.. S týmito sa dohodli na vykonaní práce a to zasklení

terasy, pričom im dobrovoľne, bez nátlaku a po vzájomnej dohode vyplatili u nich doma finančnú zálohu
700 Eur. Tieto peniaze vyplatili K. G., ktorý im vydal príjmový pokladničný doklad, kde boli jeho osobné
údaje ako aj údaje spol. Balkona. Okrem tohto spísali aj Montážny denník - tlačivo, kde si poznačili rôzne
údaje, s oboma sa dohodli na podmienkach, hlavne na vyhotovení do 1 až 2 týždňov a cene okolo 2.500
Eur. Po pár dňoch volala p. G., avšak ten sa ozval až po nejakej dobe, pričom sa dohodli, že sa u nich

zastavia a vyjasnia si detaily toho zasklenia. Okrem toho mu povedala, aby nič nechystali a nekupovali,
že sa chce ešte s nimi porozprávať. Oni sa za nimi zastavili asi až po 10 dňoch, kedy sa nedohodli
na nejakých veciach, hlavne na dverách, lebo chceli otváracie na kľučku a oni také nerobili. Tak sa
rozišli s tým, že zasklenie terasy nebudú robiť, s čím súhlasili a dohodli sa, že im do týždňa vrátia celú
zálohu vo výške 700,-€, ktorú im vyplatili. Zálohu stále nevracali, G. im už nebral ani telefón, často mu

volala, avšak neúspešne, pričom tiež telefonicky ako aj písomne komunikovala aj so spol. BALKONA,
avšak neúspešne. Niekedy v mesiaci marec 2017 prišli asi po naliehaní majiteľa spol. BALKONA G.
aj s O. k ním domov, pričom im povedali, že peniaze teraz nemajú a chceli vrátiť zálohu na splátky, s
čím nesúhlasili. Keďže peniaze stále neboli, tak to oznámili v apríly 2017 na polícii. Asi v mesiaci apríl
2018 im G. na prekvapenie poslal poštou 350 Eur, avšak tieto peniaze si na pošte v Q. nevybrali z toho

dôvodu, nakoľko chceli od neho vrátenie celej sumy 700 Eur naraz. Zbytok dlhu chcel splácať na splátky,
s čím však s manželom nesúhlasili.

Za splnenia zákonných podmienok, keď súhlasili procesné strany s čítaním výpovede z prípravného
konania bez nutnosti osobného výsluchu, sa prečítala výpoveď svedka poškodeného K. I. zo dňa

7.1.2019 č.l. 151-155, z ktorej vyplýva, že obžalovaní ich podviedli, keď sa dohadovali na zasklení terasy
za ich domom v obci Q., ulica O. č. XXX/XX. Zobrali od nich peniaze za prácu, ktorú ani nespravili,
peniaze im G. nevrátil naraz ako požadovali. Po tomto všetkom si myslí, že obžalovaní ich stále klamali,
zavádzali a konali s úmyslom, aby im peniaze nevrátili. Keby už mali zakúpený materiál na ich terasu,tak by im riadne predložili doklady o ich zakúpení. Keďže tieto doklady nepredložili ani polícii, tak i myslí,
že materiál ani vôbec nezakúpili a týmto ich zavádzali.

Za splnenia zákonných podmienok, keď súhlasili procesné strany s čítaním výpovede z prípravného
konania bez nutnosti osobného výsluchu, sa prečítala výpoveď svedka Q. B. zo dňa 18.12.2018 č.l. 158,
z ktorej vyplýva, že je riaditeľom spol. Balkona s.r.o., so sídlom v Q., J. č. I IC, IČO: 46207112. K veci
ohľadne poškodenej rod. I. uvádza, že osoby K. G. a J. O. obaja zo Q., ktorí už pre neho nepracujú,
ešte niekedy v mesiaci január roka 2017 mali vykonať na vlastnú päsť zákazku s p. I., ktorej sa ich

práca páčila, nakoľko pracovali v Smoleniciach pre neho na inej zákazke a dohodli sa spolu, že jej G. a
O. zhotovia nejaké zasklenie terase, pričom mali zobrať zálohu vo výške 700,-€. Ako celá vec dopadla
uviesť nevie, údajne mali použiť časť zálohy na nákup materiálu, avšak toto si nemyslí a či do dnes
poškodenej p. I. vrátili nejaké peniaze uviesť nevie.

Súd sa ďalej na hlavnom pojednávaní oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi:

- montážny denník, zmluva o dielo, príjmový doklad č.l. 6-7,
- aktuálny odpis RT na oboch obžalovaných
- lustrácia v databáze priestupkov na oboch obžalovaných
- lustrácia v databáze súdov SR na oboch obžalovaných

Na základe takto vykonaného dokazovania súd, hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho
vnútornéhopresvedčeniazaloženéhonastarostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivo,ako
aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., dospel k nasledovným skutkovým
a právnym záverom:

Vyhodnotením jednotlivých svedeckých výpovedí, výpovede obžalovaných o priebehu skutkového deja
ako aj ďalších dôkazov súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo
dokázané, že skutok uvedený v obžalobe nie je trestným činom.

Pre možnosť kvalifikácie určitého konania ako trestného činu sa vyžaduje, aby páchateľ svojim konaním
naplnil po formálnej ako aj materiálnej stránke všetky pojmové znaky jeho skutkovej podstaty. Pri takto
ustálenom priebehu skutkového deja súd skúmal tú, pre rozhodnutie o nosnej otázke, či skutok, ktorý je
obžalovaným kladený za vinu, je trestným činom, dôležitú skutočnosť, či sú v predmetnej v predmetnej
veci naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1

Trestného zákona po stránke objektívnej /príčinná súvislosť medzi vznikom škody ako trestnoprávne
relevantným následkom a protiprávnym konaním zodpovednej osoby/, a hľadiska subjektívnej stránky /
sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať aj úmysel uviesť niekoho do omylu. Uvedením do omylu je
konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci, pričom
ide o úmyselný trestný čin.

Obžalovaným je kladené za vinu spáchanie prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona
spáchaný formou spolupáchateľstva, a to formou spolupáchateľstva. Z dôkazov zabezpečených v
trestnom konaní však vyplýva, že neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto prečinu, a
to najmä subjektívna stránka, teda požadovaná forma zavinenia a to úmyselné zavinenie, z ktorého

spáchania sú obžalovaní vinní. Úmyselné zavinenie je obligatórny zákonom prečinom podvodu, kedy
je v tomto prípade nevyhnutné, aby toto zavinenie bolo zistené OČTK, bez akýchkoľvek pochybností,
pričom aby bola úplne naplnená jak zložka intelektuálna tak vôľová. Pričom obe zložky musia zahŕňať
porušenie záujmov. V tomto prípade je nevyhnutné, aby úmyselné konanie bolo od úplného začiatku
konania páchateľov.

Z výsluchov poškodených, tak samotných výpovedí obžalovaných je jednoznačné, že sami poškodení
oslovili obžalovaných k uzatvoreniu a vykonaniu zmluvy o dielo, na čom sa po vzájomnom odsúhlasení
podmienok tiež dohodli. Následne bez uvedenia bližšieho dôvodu bolo odstúpené od tejto zmluvy zo
strany poškodených, a obžalovaní za účelom zachovania dobrého mena sa preukázateľne snažili celú

vec vyriešiť a zálohu vrátiť. Toto potvrdzuje tiež výpoveď poškodených, ktorí výslovne uviedli, že odmietli
akékoľvek plnenie, pokiaľ to nebolo plnenie vcelku. To, že v čase odstúpenia od zmluvy zo strany
poškodených boli obaja obžalovaní insolventní, nevedeli hneď vrátiť poskytnutú zálohu na zrealizovanie
dohodnutého diela, nemá žiaden význam pre preukázanie viny obžalovaných, rovnako ako aj to, akýmspôsobom naložili s touto zálohou, pretože ako aj uviedli obžalovaní, túto časť peňazí mohli obžalovaní
vnímať ako časť zisku za ich či už vykonanú prácu (zameriavanie terasy, čas strávený pri uzatváraní
zmluvy o dielo s poškodenými, náklady na cestu k poškodeným a pod.), ako aj prácu ktorú mali v úmysle

v budúcnosti ešte vykonať. Toto tvrdenie obžalovaných nebolo žiadnym spôsobom zo strany prokuratúry
spochybnené. Rovnako je v danej veci irelevantné, či legálne alebo „načierno, bez papiera“ zháňali
obžalovaní materiál na zrealizovanie predmetnej zákazky, prípadne či len objednali alebo už aj časť
materiálu zakúpili.

Je teda potrebné konštatovať absenciu zavinenia obžalovaných a to v oboch úmyselných formách. Pre
zavinenie vo forme priameho úmyslu páchateľ chce spôsobom uvedeným Trestného zákona porušiť
alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Pre zavinenie vo forme nepriameho úmyslu páchateľ
vie, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol
s tým uzrozumený. Podľa názoru súdu bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne a bez akýchkoľvek
dôvodných pochybností preukázané, že obžalovaní reálne chceli zhotoviť predmetné dielo na vlastnú

päsť, mimo firmy Balkona s.r.o., v ktorej pracovali. Avšak zo strany poškodených prišlo k odstúpeniu od
realizácie diela. Čo sa týka listinného dôkazu a to montážny denník, zmluva o dielo, príjmový doklad č.l.
6-7, z tohto bez pochybnosti vyššie uvedené vyplýva, kde je pravdou, že v tomto montážnom denníku
je pôvodne uvedená pečiatka firma Balkona s.r.o., ktorá je však prečiarknutá a sú tam udané údaje
obžalovaného K. ako živnostníka, rovnako ako aj na príjmovom doklade, a teda potvrdzuje sa verzia

obžalovaných, že mali konať mimo firmy Balkona s.r.o., čo vlastne potvrdil aj svedok B., že mali konať
na vlastnú päsť. Nie je teda pravdou, že poškodení mali byť v tomto nejakým spôsobom zavádzaní
a malo im byť zrejmé, že kto pre nich ide zhotoviť zadané dielo. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov
nevyplynulo, že obžalovaní by hneď na začiatku chceli poškodených podviesť, resp. nechceli vykonať
dielo, na ktorom sa dohodli s poškodenými.

Súd z vyššie uvedeného preto vyvodil, že primárne ide o súkromnoprávny (zmluva o dielo) a vzťah medzi
objednávateľomazhotoviteľom,pričomjeúlohousúdovvobčianskomprávnomkonaní,abyriešilivšetky
sporné otázky, ktoré z tohto vzájomného vzťahu vyplynú a to najmä prípady, ktoré sa týkajú vzniku škody
zo strany zhotoviteľa a nárokov objednávateľov na jej úhradu.

Súd tieto skutočnosti uvádza aj preto, nakoľko trestné právo je prostriedkom ultima ratio (ide o poslednú
a najkrajnejšiu možnosť, ktorú je nevyhnutné brať do úvahy v rámci závažnosti trestného činu), pričom
podľa tejto zásady má byť trestné právo použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo
najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti,

hlavne prostriedky ostatných právnych odvetví, nie sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú neúčinné
alebo zjavne nie sú vhodné. Princíp trestného práva ako prostriedku ultima ratio sa prejavuje najmä
v prípadoch, ktoré majú súkromnoprávny základ, pričom v takýchto prípadoch musia orgány činné v
trestnom konaní a súd vykladať znaky skutkových podstát, s vedomím, že princíp ultima ratio má vplyv
aj na subjektívnu stránku trestného činu a musia tiež náležite zvažovať, či je možné využiť inštitúty iných

právnych odvetví na namietané porušenie práva a či týmito inštitútmi možno reálne dosiahnuť nápravy,
ak k porušeniu práva skutočne došlo. Princíp ultima ratio tak umožňuje orgánom činným v trestnom
konaní a súdu odlíšiť prípady, ktoré spadajú výhradne do sféry občianskoprávnych, či obchodných
vzťahov a ktoré len zdanlivo vykazujú znaky skutkovej podstaty trestného činu od trestnej činnosti
(princíp ultima ratio aplikuje a využíva vo svojich rozhodnutiach Ústavný súd SR, napríklad nález I.

ÚS402/2008, uznesenie IV. ÚS 55/2009 a akceptuje ho aj Najvyšší súd SR, napríklad uznesenie z
13.augusta 2013, sp. zn. 2 Tdo 35/2013).

Súd ani po vykonaní všetkých do úvahy prichádzajúcich možných dôkazov a na základe výsledkov
vykonaného dokazovania nemôže spoľahlivo, teda bez rozumných a dôvodných pochybností uzavrieť,

že skutok, tak ako je uvedený v obžalobe, je trestným činom. Existencia rozporov medzi jednotlivými
dôkazmi či skupinami dôkazov nie je neobvyklá, pokiaľ však nie je možné jednoznačne určiť, ktorá z
variant skutkového stavu odpovedá skutočnosti, je potrebné pri zachovaní zásady „in dubio pro reo“
zvoliť variantu pre obžalovaného najpriaznivejšiu.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že skutok uvedený v obžalobe nie
je trestným činom a preto obžalovaných spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por. v celom rozsahu
oslobodil.Nakoľko súd obžalovaných oslobodil s pod obžaloby, obligatórne odkázal poškodených s nárokom na
náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.