Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619200822
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6619200822.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov
JUDr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka vo veci starostlivosti o maloleté dieťa E. H., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Lučenec, dieťa rodičov - matky M. H., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom L. XXX/X, Z., právne
zastúpenej JUDr. Bronislavou Garajovou, advokátkou so sídlom Železničná 291, Poltár, a otca C. H.,

nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom V. XXX, o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na návrh matky, o
odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 6P/11/2009 - 221 z 05. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdLučenec,akosúdprvejinštancie(ďalejaj„okresnýsúd“,alebo„súdprvejinštancie“,resp.
„prvoinštančný súd“), rozsudkom zo dňa 05. 02. 2020 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú E.
(ďalej aj „maloletá“) zo sumy 30,-Eur mesačne na sumu 150,-Eur mesačne od 15. 02. 2019, a zároveň
tým zmenil rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 10P/12/2012-47 zo dňa 22. 02. 2012 vo výroku o
výživnom (I. výrok). Zameškané výživné od 15. 02. 2019 do rozhodnutia súdu vo výške 855,-Eur povolil
otcovi splácať v splátkach po 10,- Eur spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením čo i len jednej

splátky sa stane zročným celý dlh (II. výrok). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (III. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matka sa návrhom zo dňa 15. 02. 2019 domáhala
zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú s poukazom na zmenu pomerov od roku 2012 na
strane maloletej, ktorá navštevuje 8. ročník základnej školy (ďalej ,,ZŠ“), pričom otec inú vyživovaciu

povinnosť nemá.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ust. § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1,
§ 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) a po zistení skutočného stavu veci dospel
k záveru o dôvodnosti zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na sumu 150,-Eur mesačne od podania
návrhu matky. Poukázal na zmenu pomerov od roku 2012 na strane maloletej, ako aj rodičov. Maloletá

bola v čase poslednej úpravy výživného žiačkou prvého ročníka ZŠ, v súčasnosti ukončuje základnú
školu, pretože navštevuje 9. ročník a má záujem študovať na T. v N.. Z matkou predložených dokladov
mal preukázané náklady na maloletú vo výške spolu 311,32 Eur mesačne. Pomery otca mal preukázané
jeho príjmom, ktorý bol vo výške 663,52 Eur, pretože z posledného pracovného pomeru, kde pracoval do
31. 10. 2019 mal zárobok vo výške 684,21 Eur, následne bol evidovaný na úrade práce, poberal podporu
v nezamestnanosti vo výške 539,-Eur a od 01. 01. 2020 sa zamestnal s hrubým mesačným zárobkom

vo výške 650,-Eur a príspevkom za dochádzku vo výške 50,-Eur mesačne, čo netto predstavuje sumu
560,90 Eur. Zmena pomerov nastala teda aj na strane otca, ktorý v čase poslednej úpravy výživnéhopracoval v zahraničí a musel hradiť náklady na ubytovanie ako aj cestovné, ktoré výdavky mu odpadli a v
súčasnosti žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá dobrovoľne ukončila pracovný pomer od 01.
02. 2020 z dôvodu starostlivosti o blízku osobu. V spoločnej domácnosti otca okrem manželky býva aj jej

syn, ktorý sa taktiež môže podieľať na nákladoch spojených s chodom domácnosti. Poukázal na vyšší
príjem manželky otca, ako aj jej syna, ako má samotný otec, a to napriek ukončeniu pracovného pomeru
manželky otca, ktorá bude poberať opatrovateľský príspevok. Po odpočítaní výdavkov na strane otca
vo výške 45, 93 Eur, vychádzal z jeho netto príjmu 617,59 Eur a s poukazom na rozhodovaciu súdnu
prax, podľa ktorej výživné rodiča na všetky jeho deti by malo byť určené v rozsahu 20% až 30% z príjmu

rodiča, ktorý navyše nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ustálil odôvodnené výživné vo výške 150,-
Eur mesačne. Počiatok vyživovacej povinnosti priznal od podania návrhu, pretože matka nepreukázala
dôvod hodný osobitného zreteľa pre zvýšenie vyživovacej povinnosti otca od septembra 2018. Zároveň
vyčíslil zameškané výživné od 15. 02. 2019 ku dňu rozhodnutia ako rozdiel medzi sumou 1.725,-Eur
mínus zaplatené výživné vo výške 870,-Eur, čo sa rovná sume 855,-Eur, ktorú otcovi povolil splácať v
mesačných splátkach po 10,-Eur.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd

zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť na sumu 70,-Eur mesačne počnúc dňom 15. 02. 2019 a na sumu 100,-
Eur mesačne počnúc dňom 01. 03. 2020 s tým, že zameškané výživné sa mu neurčuje.

6. Podstatou jeho odvolacích námietok bolo nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných
dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci prvoinštančným súdom. Vyčítal prvoinštančnému súdu,

že aj podľa odvolacieho súdu, ktorý rozhodoval o predchádzajúcom odvolaní, sa neriadil jeho závermi
a nezistil skutočný stav veci, nepostupoval správne ak konštatoval, že jediným jeho odôvodneným
výdavkom, ktorý mal za preukázaný, bola platba za elektrinu. Konštatoval zmenu pomerov aj na strane
matkymaloletej,ktorábolavčaseposlednejúpravyvýživnéhonezamestnanáavsúčasnostimázárobok
vo výške 600,-Eur mesačne, pričom zmena pomerov nastala aj na strane maloletej. Preto súhlasil so

zvýšením vyživovacej povinnosti od 01. 03. 2020 na sumu 100,-Eur mesačne. Poukázal na doklad o
platbe elektriny vo výške 47,-Eur, z ktorého uhrádza polovicu vo výške 23,50 Eur mesačne, pričom na
elektrine je nedoplatok 380,- Eur mesačne a tiež musí splácať Centru právnej pomoci mesačne sumu
15,-Eur, nakoľko mu bola poskytovaná pomoc vo veci vyhlásenia konkurzu na jeho majetok pre dlhy,
ktoré vznikli počas trvania manželstva s matkou maloletej. Taktiež ročne platí za odber vody sumu

86,47 Eur, pričom jeho manželka uhrádza druhú sumu v tej istej výške. Do zamestnania cestuje 3
kilometre, s čím má výdavky vo výške 20,-Eur mesačne. V domácnosti matky, ktorá obýva 4 izbový byt
okrem maloletej býva aj dospelý syn a stará matka, ktorý sa taktiež podieľajú na nákladoch spojených
s užívaním bytu.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť, pretože stanovené výživné je primerané veku a odôvodnením potrebám maloletej, ako
aj majetkovým možnostiam a schopnostiam otca.

8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdiť, pretože otec výživné od určenia prvého rozsudku v apríly 2019 nikdy neuhradil, ani po vydaní
druhého rozsudku vo februári 2020, zvýšené výživné neplatí a konanie úmyselne predlžuje. Poukázala
na svoju riadnu zamestnanosť a dlhé roky zabezpečujúcu starostlivosť o maloletú. Pokiaľ by každý člen
v domácnosti otca prispel sumou 350,-Eur, na ktorú otec poukazoval, boli by jeho náklady na stravu
a drogériu vo výške 1.050,-Eur mesačne. Po sčítaní výdavkov otca sú tieto vo výške 486,29 Eur. Žije

s dcérou v byte, ktorý bol predmetom niekoľkoročného konania o vyporiadania BSM a musela sa stať
preberateľkou hypotekárneho úveru vo výške 17.922,-Eur, zatiaľ čo otcovi boli v rámci konkurzu všetky
dlhy odpustené.

9. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie

s poukazom na jeho príjem.10. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca poukázala na začatie trestného stíhania z dôvodu neplatenia
výživného otcom vedeného pod sp. zn. ČVS: ORP/868/PT-LC-2019, pretože otec ani po vydaní druhého
rozsudku okresným súdom nerešpektuje svoju vyživovaciu povinnosť.

11. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že momentálne platí výživné počnúc aprílom 2020
vo výške 100,-Eur mesačne, ktorú sumu aj navrhoval. Poukázal na príjem manželky, ktorá poberá len
opatrovateľský príspevok vo výške 326,-Eur a tiež sa im zvýšil poplatok za elektrinu. Trestné oznámenie
podané matkou na jeho osobu pre neplatenie výživného sa ukázalo ako neopodstatnené a výživné vo

výške 100,-Eur považoval za primerané.

12. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu otca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť.

13. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky naďalej zotrval na výške zvýšeného výživného v sume 100,-

Eur mesačne.

14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len ,,CSP“), vec preskúmal
v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s

vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho
rozhodnutia, ktoré je nielen dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a
teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

18.Podľa§62ods.1až5ZoR,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima

na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

21. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky otca maloletej a dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.22. Odvolací súd uvádza, že dieťa má zo zákona právo na výživu, čo znamená, že rodičia majú
voči svojmu dieťaťu explicitne uloženú povinnosť plniť ich zákonnú vyživovaciu povinnosť. Základnými
podmienkami, od ktorých sa výška vyživovacej povinnosti rodičov na deti posudzuje, sú schopnosti,

možnosti, majetkové pomery povinného rodiča a odôvodnené potreby dieťaťa, pričom dieťaťu zákon
priznáva právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné ktoré poskytuje povinný rodič
slúži výlučne na uspokojenie základných potrieb maloletých detí, ktorými sú ošatenie, bývanie, kultúra,
vzdelávanie, športové a rekreačné potreby, prípade aj iné odôvodnené potreby, ktoré sú nevyhnutné pre
zdravý telesný a duševný rozvoj a pre prípravu na uplatnenie sa v spoločnosti a v živote. Z tohto dôvodu

je potrebné chápať, že výživne nie je určené rodičovi, ktorému boli deti zverené do starostlivosti, a že
toto má spotrebný charakter.

23. V prejednávanej veci ide v poradí o druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie, pretože prvý rozsudok
okresného súdu č. k. 6P/11/2019 - 87 zo dňa 01. 04. 2019 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.
k. 6P/11/20198-97 zo dňa 17. 04. 2019 bol uznesením odvolacieho súdu č. k. 12CoP/34/2019-171

zo dňa 31. 10. 2019 zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Dôvodom zrušenia prvého rozhodnutia okresného súdu bola skutočnosť, že rozhodol
o zmene pôvodného rozsudku v rozsahu o zvýšení výživného a určení zameškaného výživného,
pričom pôvodný výrok o výživnom a zameškanom výživnom nahradil novým výrokom len v parciálnej
časti, a preto bolo rozhodnutie neúplné. Podstatnou súčasťou výroku o výživnom ako aj zameškanom

výživnom bolo určenie času splatnosti plnenia zo strany povinného rodiča, ktoré vo výroku okresného
súdu absentovalo, preto bolo nevykonateľné, taktiež nebol stanovený termín splatnosti zameškaného
výživného, pričom zvýšené výživné bolo priznané od mesiaca február 2019, teda spätne o 14 dní od
podania návrhu matky, napriek tomu, že okresný súd nemal preukázané dôvody hodné osobitného
zreteľa pre priznanie výživného spätne od podania návrhu (návrh podaný dňa 15. 02. 2019), preto bolo

rozhodnutie nepreskúmateľné a zmätočné.

24. Okresný súd (v poradí druhým rozsudkom) zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 30,- Eur na
sumu 150,-Eur, a to od podania návrhu matky, t. j. od 15. 02. 2019 s poukazom na konštatovanú zmenu
pomerov ako na strane maloletej, tak na strane oboch rodičov. Zmenu pomerov na strane maloletej

vzhliadol v súvislosti s vekom a štúdiom, keďže v súčasnosti už končí štúdium na základnej škole
(v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola žiačkou 9. ročníka ZŠ, t. j. v mesiaci február 2020).
Zmena pomerov bola vzhliadnutá aj na strane rodičov, a to u matky, ktorá bola v čase predchádzajúceho
rozhodovania nezamestnaná, v súčasnosti dosahuje zárobok v priemere vo výške 518,74 Eur, ako aj
na strane otca, ktorý dosahoval príjem z pracovného pomeru vo výške 544,-Eur a v súčasnosti aktuálne

dosahuje zárobok s bonusom za dochádzku vo výške 700,-Eur brutto, pričom vychádzal z jeho príjmu u
predchádzajúceho zamestnávateľa vo výške 684,21 Eur, u ktorého však došlo k skončeniu pracovného
pomeru dohodou pre nadbytočnosť.

25.Odvolacísúdsastotožňujesrozhodnutímsúduprvejinštanciearovnakouvádza,žezmenapomerov

nastala tak na strane maloletého dieťaťa, ktoré je staršie o niekoľko rokov, navyše, ukončilo štúdium
nielen v rámci prvého, ale aj druhého stupňa ZŠ a tiež nastala zmena pomerov aj na strane rodičov
ohľadne ich príjmu.

26. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku otca o neprihliadnutí jeho výdavku na domácnosť, v ktorej teraz

žije s terajšou manželkou, a to najmä s poukazom na aktuálnu zálohovú platbu za elektrinu vo výške
47,-Eur, ktorú údajne uhrádza v polovici, odvolací súd dodáva, že na nákladoch v domácnosti sa
okrem otca je povinná podieľať aj jeho manželka, ako aj jej dospelý syn, preto náklady spojené s
energiami v domácnosti otca majú byť hradené v pomere 1/3-ina na každého člena v domácnosti,
ktorý dosahuje príjem. Skutočnosť, že manželka otca ukončila pracovný pomer a aktuálne poberá

opatrovateľský príspevok nemôže byť na ťarchu vyživovacej povinnosti otca na maloletú, ktorá je
odkázaná na výživu svojich rodičov a vzhľadom na vek maloletej je stanovené výživné primerané
schopnostiam a odôvodneným potrebám, ako aj zárobkovým možnostiam otca. Otec si musí uvedomiť,
že náklady spojené s bývaním ma nielen on, ale aj matka maloletej, v ktorej domácnosti ak žije ďalšia
osoba, nepochybne sa aj tieto náklady na domácnosť rozdeľujú pomerne medzi ostatných členov

domácnosti. Zvýšené výživné však aj s poukazom na vek maloletej, ktorá je v období najväčšieho
fyzického a duševného rastu, bolo určené súdom prvej inštancie správne a zodpovedá príjmu otca.
Správne súd prvej inštancie stanovil počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti od podania návrhu matky,
t. j. od 15. 02. 2019 a nebol dôvod výživné zvýšiť až od 01. 03. 2020 ako žiadal otec. Nakoľko pre súd jerozhodujúci stav ku dňu vyhlásenia, prvoinštančný súd správne vypočítal aj zameškané výživné od 15.
02. 2019 ku dňu rozhodnutia, t. j. ku dňu 05. 02. 2020 s tým, že odvolací súd sa so stanovenou výškou
zameškaného výživného stotožňuje a následné platby výživného otcom môžu byť iba zohľadnené pri

prípadnom výkone rozhodnutia, resp. v exekučnom konaní, a pod. .

27. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2
CSP, vrátane výroku o zameškanom výživnom, ako aj výroku o trovách konania.

28. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 CMP a
preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 :0 (§ 393 ods. 2
veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).