Rozsudok – Právo duševného vlastníctva ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/87/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117249799
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6117249799.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr.

Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu T.. L. Y., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom W. XX, X., právne zastúpeného Mgr. Silviou Moravčíkovou, advokátkou so sídlom Mikulášska
29, Bratislava, proti žalovanému ST. NICOLAUS a. s., 1. mája 113, Liptovský Mikuláš, IČO: 31563066,
právne zastúpenému G Lehnert, k. s., so sídlom Budova Orbis, Rajská 7, Bratislava, IČO: 31347762,
o zákaz porušovania a ohrozovania autorského práva a o zaplatenie primeraného zadosťučinenia, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9Ca/16/2017-159 z 31. 10. 2018,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej
inštancie“, event. „prvoinštančný súd“), rozsudkom zo dňa 31. 10. 2018 žalobu zamietol (prvý výrok).
O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov
konania v plnom rozsahu, o ktorej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia samostatným

uznesením (druhý výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek používania označenia „frndžalica“, a to tak samostatne
alebo v akýchkoľvek spojeniach a zaplatenia primeraného zadosťučinenia vo výške 10 000,- Eur podľa
§ 18 a § 58 Autorského zákona, v súvislosti so znením § 442a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“).

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1, § 12 ods. 1, § 19 ods. 1 zák. č. 35/1965 Zb., §
56ods.1písm.c),§4,§190ods.1zák.č.185/2015Z.z.Autorskéhozákona(ďalejlen„Autorskýzákon“,
alebo ,,AZ“), § 100 ods. 2, § 101 OZ a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Mal za to, že predmetom sporu
boli nároky žalobcu z titulu tvrdeného porušenia autorského práva vyplývajúce z Autorského zákona,
pričom nebolo sporné, že žalobca bol autorom scenára k filmu „Pacho, hybský zbojník,“ v ktorom
kľúčovú rolu hrala pálenka nazvaná „frndžalica“. Posúdil spornú otázku, či označenie „frndžalica“ bolo

jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti žalobcu, a teda predmetom autorskoprávnej ochrany,
ktorá v čase vytvorenia diela v roku 1974 bola predmetom ochrany autorského práva upraveného
zákonom č. 35/1965 Zb. Posudzoval taktiež žalovaným vznesenú námietku premlčania nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy žalobcu. Vo veci nebolo sporné, že názov pre nápoj vznikol spojenímpoužívaného expresívneho výrazu frndžať - v zmysle rýchlo sa pohybovať, pri tom vydávať svištiaci zvuk
(č. l. 116 spisu zo slovníka slovenského jazyka) a prípony „ica“, ktorou sa vyznačujú názvy liehových
nápojov z ovocia. Jedinečnosť výsledku tvorivej duševnej činnosti nebolo možné zamieňať s popularitou

celého diela, na ktorej sa podieľali aj iné zložky. Konštatoval, že spojenie významu slovesa frndžať s
príponou „ica“, nepredstavovalo tvorivú duševnú činnosť a o tom, že k rovnakému výsledku dospeli aj iné
osobypredvypracovanímscenárakfilmu,akoajpoňom,svedčililistinnédôkazypredloženéžalovaným.
Na žalobcom poukazovanú neexistenciu daného slova v súčasných slovníkoch slovenského jazyka,
a to ani u archaických slov, neprihliadol, pretože nepreukazovala, že dané slovo nebolo používané

pred vznikom diela, teda pred rokom 1974. Konštatoval, že použitie slova ako názvu pre čarovný nápoj
v scenári k filmu „Pacho, hybský zbojník“ nie je dielom v zmysle Autorského zákona, teda nebolo
výsledkom duševnej tvorivej činnosti žalobcu, a to ani samotné, ani v spojitosti s jeho úlohou v danom
filme, a preto nemôže požívať autorskoprávnu ochranu. Predmetnú žalobu zamietol, nakoľko žalobný
nárok z titulu náhrady nemajetkovej ujmy nebol preukázaný čo do základu nároku, ako aj z dôvodu
premlčania nároku pre vznesenú námietku premlčania žalovaným. Nestotožnil s názorom žalobcu o

nepremlčaní nároku vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe v podľa § 101 OZ, pretože ide o majetkové
právo podliehajúce premlčaniu v podľa § 100 ods. 2 OZ, ktoré sa mohlo vykonať prvý raz po tvrdenom
zásahu, t. j. po podaní prihlášky žalovaným na zápis ochrannej známky. Pokiaľ neoprávnený zásah trval,
mal žalobca možnosť podať žalobu ohľadom iných spôsobov ochrany svojich práv, nie však uplatniť
nárok na nemajetkovú ujmu, ktorý bol premlčaný a daný výklad bol v súlade so zásadou právnej istoty.

4. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
teda podľa zásady úspechu v spore.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací

súd rozsudok prvoinštančného súdu zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná mu náhradu trov konania.

6. Podstatou odvolacích námietok žalobcu bolo nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové
zistenia na základe vykonaných dôkazov. Podľa žalobcu prvoinštančný súd nesprávne vec posúdil, keď
konštatoval, že slovo ,,frndžalica“ nemôže byť ako časť jeho diela predmetom autorskoprávnej ochrany.

Existencia základu predmetnej časti jeho diela - slovesa „frndžať“ ešte pred vytvorením diela - scenára
„Pacho, hybský zbojník“, ani bežné používanie prípony „-ica“ pri označovaní liehovín nemala žiaden
vplyv na posúdenie, či pojem „frndžalica“ spĺňal znaky autorského diela podľa § 3 ods. 1 Autorského
zákona. Konštatoval, že pre vznik autorskoprávnej ochrany sa nevyžadovalo, aby boli vytvorené úplne
nové slová. Odborná literatúra zaraďuje medzi predmety spôsobilé pre autorskoprávnu ochranu aj názvy

diel, ktoré tvoria už existujúce slová, ako napr. „Tisícročná včela“, diela Z. Zgurišky „Mestečko na dlani“,
či dielo K. Čapka „Vojna s mlokmi“. Autorskoprávna ochrana je priznaná takým názvom diela, menám
postáv, či častiam diela, ktoré svojou formuláciou, výberom vhodného slova, alebo kombináciou slov
predstavujú samy o sebe originálny celok, alebo neobvyklú jednotku. Tvorivosť v autorskom práve
nemožno zamieňať s náročnosťou alebo technickou či inou zdatnosťou. Autorskými dielami nie sú

len zložité predmety, ale neraz práve predmety na prvý pohľad jednoduché. Jedinečnosť, ako jeden z
pojmovýchznakovautorskéhodiela,ktorýpodľaprvoinštančnéhosúduprislove,,frndžalica“absentoval,
spočívalprávevspojeníslova„frndžať“,znamenajúcomrýchloprebehnúť;spríponou„ica“ajehozvolení
pre názov zázračného nápoja, ktorým chcel zdôrazniť v diele, že Pachova pálenka bola veľmi silná,
mocná, ako aj jej výbušnú vlastnosť majúcu účinky zbrane. Za nesprávne skutkové zistenia považoval,

keď okresný súd mal za preukázané používanie slova „frndžalica“ už pred vytvorením diela, pričom
dôkazy predložené žalovaným ako literárna poviedka publikovaná v Slovenských pohľadoch v roku 1885
a Česko-Německý slovník z roku 1890, potvrdzovali len výskyt slova v 19. storočí, ale neboli dôkazom o
bežnom používaní slova „frndžalica“ pre označenie domácej pálenky, ani že išlo o predmet všeobecnej
povahy. Danú skutočnosť nepreukazoval ani rozhovor s etnologičkou W. B. v článku Plus 7 dní zo dňa

06. 06. 2018, pričom vedkyňa potvrdila, že pojem „frndžalica“ sa v nárečí v minulých storočiach na celom
území Slovenska nevyskytoval. Aj za predpokladu lokálneho sa vyskytovania daného slova v 19. storočí,
čoho jediným dôkazom boli Slovenské pohľady z roku 1885, dané slovo rýchlo zaniklo, o čom svedčí
aj jeho neexistencia v žiadnych slovníkoch slovenského jazyka, vrátane nárečových. Pojem „frndžalica“
si verejnosť osvojila až na základe jeho diela. Mnohé repliky a slová z daného filmu poznajú ľudia

naspamäť a používajú ich v bežných situáciách, majúc pocit, že odjakživa, ako to vyplýva z rozhovoru
s etnologičkou vykonávajúcou prieskum v teréne v okolí Banskej Bystrice. Daný výraz predstavujúci
nezvyčajnú silu sa vžil do povedomia ľudí a ujal sa ako označenie skutočne silnej pálenky. V autorskom
práve nemožno tvorivosť a jedinečnosť zamieňať s požiadavkou novosti, príznačnou pre priemyselnépráva, pretože predmetom autorského práva, a teda jedinečnými výsledkami tvorivej duševnej činnosti
sú aj diela, ktoré boli vytvorené nezávisle na tých istých dielach vytvorených už pred nimi, ak boli
tvorivo spracované. K požiadavke jedinečnosti je potrebné, aby dielo bolo odrazom autorovej osobnosti

nad rámec osobnosti autora diela prvotného. Pri vytváraní diela nemal vedomosť o používaní slova
„frndžalica“ ako názvu pálenky v minulosti. Označenie čarovného nápoja vytvoril nezávisle od literárnej
poviedky, o ktorej existencii nevedel. Navyše slovo „frndžalica“ malo v jeho diele odlišné použitie, pretože
nešlo len o nápoj na pitie, ale o zázračnú pálenku, ktorá vybuchovala ako pušný prach. Preto nešlo o
obyčajný nápoj s vysokým obsahom alkoholu, ale o výbušný ekrazit. Osobitný charakter, ktorý výsledku

svojej tvorivej duševnej činnosti vtisol, predstavoval jeho tvorivý prínos, pridanú hodnotu. V prípade
„frndžalice“išloooriginálnespojeniejehofantázieavyužitiedanéhozázračnéhonápoja,ocelýjedinečný
kontext a všetky súvislosti ním vytvorenej postavy Pacho Matrtaj v danom diele. Za nesprávne považoval
aj posúdenie námietky premlčania prvoinštančným súdom, ktorý nezohľadnil trvajúce ohrozenie jeho
autorského práva počas platnosti ochrannej známky žalovaného, ktorý až do dňa 17. 05. 2023 ohrozuje
jeho autorské právo. Rovnako za nesprávny považoval deň, kedy sa mohlo jeho právo vykonať prvý raz,

a to deň podania prihlášky žalovaným na zápis ochrannej známky, pričom za deň sa mal považovať až
deň jej zverejnenia po prieskume vykonanom Úradom priemyselného vlastníctva SR (ďalej aj ,,ˇurad“).
Objektívne mohol teda právo uplatniť nie dňa 17. 05. 2013, kedy žalovaný podal prihlášku na zápis
ochrannej známky, ale až deň 07. 01. 2015, kedy bola prihláška žalovaného na zápis ochrannej známky
zverejnená vo Vestníku vedenom Úradom.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania. Mal za to, že slovo „frndžalica“ nebolo vytvorené žalobcom
spojením slova „frndžať“ s príponou „-ica“, ale je súčasťou slovenského jazyka minimálne od 19.
storočia a autori scenára už existujúce slovo prevzali a použili ho v predmetnom scenári. Poukázal

na ním predložené dôkazy o používaní expresívneho výrazu „frndžať“ vo význame prudko, rýchlo sa
pohybovať a vydávať pištiaci zvuk, resp. prudko, rýchlo utekať, fičať, upaľovať (Buzássyová K. a kol.:
Slovník súčasného slovenského jazyka A-G veda, Bratislava 2006, Albrechtová, V. a kol.: Slovník
slovenského jazyka 1959-1968 prvé vydanie. Vydavateľstvo SAB Bratislava, 1959). Spojenie slova
naznačujúce vlastnosť (prudkosť, silu) označeného nápoja a prípony „-ica“, ktorá sa bežne používala pri

označení liehovín, nie je jedinečným a aj v minulosti vznikli ďalšie hovorové, expresívne pomenovania
pálenky, ktoré sa stali súčasťou slovenského jazyka ako napr. „čertovica, ostrica“ a pod. V súvislosti
so spochybňovaním skutkových zistení prvoinštančným súdom zo strany žalobcu poukázal na ním
predložené dôkazy, z ktorých vyplývalo, že žalobca dané slovo nevytvoril a nemá k nemu žiadne
autorské práva. Navyše z článku etnologičky W. Nádaskej vyplývalo, že dané slovo sa v žiadnom

nárečovom slovníku na území U. nevyskytovalo ako „frndžalica“ ale vyskytovalo sa ako „frndžala,
frndžalička, frndžinka“ ako nápoj, a preto z jej vyjadrenia nevyplýval záver interpretovaný žalobcom, že
sa daný pojem v nárečí v minulých storočiach na území U. nevyskytoval. Vyjadrenie vedkyne o existencii
zdrobnenín a odvodenín od daného slova v nárečových slovníkoch pomenúvajúcich nápoj (pálenku),
najmä slova „frndžalička“, nasvedčovalo tomu, že dané nárečové slovo bolo súčasťou slovenského

jazyka a žalobca nie je jeho tvorcom. Podľa W. B. dopytovaní ľudia potvrdili, že „frndžalicu“ poznali
už pred filmom, a teda výraz existoval už pred vytvorením scenára k filmu „Pacho, hybský zbojník“.
Tvrdenia žalobcu o neexistencii daného slova v súčasných slovníkoch slovenského jazyka, ani v
nárečových slovníkoch nepreukazovalo, že slovo nebolo používané pred rokom 1974, pričom mnohé
odvodené, nárečové alebo zastaralé slová neboli do slovníkov slovenského jazyka zaradené, hoci

sa dodnes používajú. V nárečových slovníkoch sa doteraz zachovali zdrobneniny alebo odvodeniny
slova „frndžalica“, najmä „frndžalička“, „frndžinka“, čo potvrdzuje záver, že nárečové slovo nezaniklo a
vždy bolo súčasťou slovenského jazyka. Tvrdenie žalobcu o jeho nevedomosti, že by sa „frndžalica“
používala ako názov pálenky, považoval za nepravdepodobné, keďže sa používalo na označenie
pálenkyuždesiatkyrokovakosažalobcanarodil.Navyšebolonepodstatné,čižalobcavedelopoužívaní

slova „frndžalica“ pre označenie pálenky, a ak by aj túto vedomosť nemal, podľa ním predložených
dôkazov vytvorenie slova žalobcom spochybnil a preukázal, že dané slovo nemalo znaky jedinečnosti
a nemôže byť autorským dielom. V súvislosti s názorom žalobcu, že predmetom autorského práva sú
aj diela vytvorené nezávisle na tých istých dielach vytvorených už pred nimi, poukázal na odporujúcu
si argumentáciu žalobcu, pretože nemožno hovoriť o dvoch dielach vytvorených nezávisle od seba,

ak jedno dielo malo byť tvorivým spracovaním druhého diela. V zmysle súdnej rozhodovacej praxe
jedinečnosť diela zodpovedá i pojmu neopakovateľnosť diela (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
30Cdo/4924/2007 zo dňa 10. 11. 2009. Poukázal tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Co/23/2010 zo dňa 27. 04. 2007, ktorý vo vzťahu k Autorskému zákonu uviedol, že autorské dieloje výsledkom duševnej a tvorivej činnosti autora, ktorý je jedinečný a neopakovateľný. Preto nemožno
hovoriť o dvoch rovnakých autorských dielach vytvorených nezávisle od seba. Z autorskoprávneho
pohľadu nie je možné, aby boli chránené dve totožné diela. Skutočnosť, že v scenári pripísal žalobca

pálenke aj iné vlastnosti, je z autorskoprávneho hľadiska nepodstatná, pretože autorské právo nechráni
samotnú myšlienku, nápad, námet, ale ich vyjadrenie v zmyslami vnímateľnej podobe. Žalobca teda
dané slovo nevytvoril, prevzal už existujúce slovo, ktoré použil vo svojom scenári. Nesúhlasil ani s
nesprávnym posúdením premlčania nároku a začiatkom plynutia premlčacej doby, pretože žalobca si
mohol uplatniť svoje nároky už odo dňa podania prihlášky ochrannej známky, ktoré Úrad zverejňuje v

registri ochranných známok najneskôr do týždňa a po podaní prihlášky ex offo spĺňa formálne náležitosti
prihlášky a či existujú tzv. absolútne zápisné výluky, teda dôvody zamietnutia zápisu označenia do
registra ochranných známok, ktorých existenciu má právo namietať každý od podania prihlášky až
do zápisu označenia do registra ochranných známok, teda v priebehu celého konania, a to formou
pripomienok. Za predpokladu nezistenia existencie absolútnych zápisných výluk Úrad zverejní prihlášku
daného označenia vo Vestníku úradu, spravidla do jedného či dvoch mesiacov a od jej zverejnenia vo

Vestníku môžu majitelia starších podobných ochranných známok a iné osoby v lehote troch mesiacov
od zverejnenia podať námietky proti zápisu označenia. Často sa stáva, že pripomienky sú podané ešte
pred zverejnením prihlášky označenia vo Vestníku, teda pred začatím plynutia trojmesačnej lehoty na
podanie námietok a ak Úrad predbežne vyhodnotí opodstatnenosť pripomienok, prihlášku nezverejní
vo Vestníku. Žalobca si preto mohol uplatniť nárok na peňažné zadosťučinenie po podaní prihlášky

na zápis označenia do Registra ochranných známok dňom 17. 05. 2013 a jeho tvrdenie, že sa o
podaní prihlášky mohol dozvedieť najskôr dňom jej zverejnenia vo Vestníku úradu (dňom 07. 01. 2015)
neobstojí. Každá osoba má neobmedzený prístup k všetkým dôležitým údajom týkajúcim sa prihlášky
a žalobca sa teda mohol dozvedieť o podaní prihlášky hneď po jej podaní, čo mohol namietať podaním
pripomienok a zároveň si aj uplatniť nárok na nemajetkovú ujmu vzniknutú mu podaním prihlášky

predmetného označenia. Nebol teda rozhodný deň zverejnenia prihlášky vo Vestníku Úradu, ale deň
tvrdeného zásahu do práv žalobcu, teda deň podania prihlášky ochrannej známky, zverejnenej v Registri
ochranných známok pár dní od jej podania. Navyše k zásahu do údajných autorských práv žalobcu
a vzniku nemajetkovej ujmy by mohlo dôjsť len jednorazovo, a teda neobstojí tvrdenie žalobcu, že
ohrozenie jeho autorského práva stále trvá. Zároveň poukázal na prvýkrát použitú argumentáciu žalobcu

ako prostriedok procesného útoku k jeho dôkazom, že tieto potvrdzovali výskyt slova v 19. storočí,
a že vedkyňa W. B. potvrdila, že pojem „frndžalica“ sa v nárečí v minulých storočiach na Slovensku
nevyskytoval, až v podanom odvolaní. Preto odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a
dôkazov je prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok, čo v danom prípade nebolo
naplnené, uvedená argumentácia sa netýkala procesných podmienok konania, preto išlo o neprípustné

novoty v odvolacom konaní.

8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní.
Poukázal na nevypočutie svedkyne W. B. v konaní, bol iba žalovaným predložený článok obsahujúceho
rozhovor s ňou, ktorý sa môže opierať len na informácie z daného článku a nemožno ich prispôsobovať

alebo účelovo čítať. Jeho filmová poviedka bola zverejnená pred viac ako 40 rokmi a v dôsledku
pravidelného reprízovania v posledných rokoch sa do povedomia ľudí dostali filmové repliky, vrátane
označenia Pachovej pálenky - „frndžalice“ tak, že majú pocit ich používania odjakživa. Od počiatku
sporu popieral dôkaznú silu listín predložených žalovaným, preto nesúhlasil s argumentáciou o
neprípustných novotách. Vo svojom diele nepoužil na označenie čarovného nápoja všeobecný názov

ako slovo pálenka, ním vytvorený čarovný nápoj nebol všeobecným názvom, ale označením. Úrad
zverejňuje prihlášku vo Vestníku až po prieskume či prihláška spĺňa všetky podmienky zápisu, a teda
až zverejnením prihlášky po danom prieskume vzniká právo podania námietok, alebo pripomienok
uvádzaných žalovaným. Pripomienky možno podať až do dňa zápisu prihlasovaného označenia do
registra, zatiaľ čo námietky možno podať do troch mesiacov od zverejnenia prihlášky vo Vestníku Úradu.

V oboch prípadoch vznik práva na podanie námietok či pripomienok je rovnaký a spája sa až s dňom
zverejnenia prihlášky vo Vestníku. Neuplatnenie námietok, či pripomienok neznamená, že zápisom
dotknutá osoba nemá právo sa domáhať svojich nárokov z dôvodu porušenia jej práv.

9. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu navrhol rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne

správny potvrdiť. Výraz „frndžalica“ vznikol prenesením významu frndžať na alkoholický nápoj, t. j.
spojením vlastnosti pohybu s alkoholickým nápojom, teda naznačuje vlastnosť, prudkosť, mocnosť
a silu a aj v danom filme sa tento výraz používal na označenie pálenky ako silného alkoholického
nápoja, o silnú pálenku, ktorá vybuchovala, pričom tvrdenie žalobcu, podľa ktorého výraz „frndžalica“nenaznačuje danú vlastnosť nápoja, je skutkovým tvrdením, ktoré prvýkrát uviedol až v odvolacom
konaní, teda ide o neprípustnú novotu. Pre posúdenie, či je žalobca autorom slova „frndžalica“ nie je
rozhodujúca otázka rozsahu používania, ale podstatné bolo, že žalobca dané slovo nevytvoril a nemá

k nemu žiadne autorské práva. Navyše žalobca tvrdenia vedkyne B. v článku Plus 7 dní dezinpretoval
a pripísal jej výroky, ktoré nie sú v článku uvedené. Vedkyňa potvrdila, že pojem „frndžalica“ sa v
nárečí v minulých storočiach na území U. nevyskytoval, mnohé repliky slova a výrazy z daného filmu
poznajú už ľudia naspamäť, a používajú ich v bežných každodenných situáciách, majúc pocit, že ich
používajú odjakživa. Výsledkom prieskumu uskutočneného W. B. v okolí Banskej Bystrice ľudia potvrdili,

že dané slovo poznali už pred vytvorením filmu žalobcu, pričom výsledky prieskumu etnologičky nie
sú jediným dôkazom toho, že slovo „frndžalica“ bolo súčasťou slovenského jazyka už dávno pred
vytvorením scenára. V ďalšom zotrvával na skutočnostiach uvedených v predchádzajúcom vyjadrení.
V súvislosti s argumentáciou žalobcu o podaní námietok či pripomienok podľa Zákona o ochranných
známkach je časové obmedzenie uvedené len pri námietkach, pričom pri pripomienkach je uvedené,
že ich možno podať až do zápisu označenia do Registra, preto možnosť podania pripomienok nie

je podmienená zverejnením prihlášky označenia vo Vestníku Úradu a možno ich podať kedykoľvek
v priebehu zápisového konania. Daný záver potvrdzuje aj odborná literatúra, podľa ktorej možno
pripomienky podať aj po zverejnení prihlášky ochrannej známky vo Vestníku, čo teda nezaväzuje Úrad
zapísať prihlásené označenie do Registra ochranných známok. Navyše v metodike Úradu je upravené,
ktoré oddelenie úradu rieši pripomienky pred zverejnením prihlášky označenia vo Vestníku Úradu, a

ktoré rieši pripomienky podané po zverejnení vo Vestníku úradu, z čoho je zrejmé, že pripomienky je
možné podať aj pred zverejnením prihlášky ochrannej známky vo Vestníku úradu. Preto sa žalobca
mohol o podaní prihlášky dozvedieť hneď po jej podaní a nie až dňom jej zverejnenia vo Vestníku Úradu,
pretože podľa praxe Úradu sú prihlášky ochranných známok zverejnené v Registri ochranných známok
najneskôr do jedného týždňa od jeho podania, a teda každá osoba má neobmedzený prístup k dôležitým

údajom týkajúcich sa prihlášky.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379,
§ 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, prvoinštančný súd predmetnú vec

správne posúdil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je nielen
dostatočne podrobné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé, ale i logickým spôsobom sa vysporiadava
so všetkými relevantnými, skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá
odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.

14. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie [§ 365 ods.
1 písm. h) CSP].

15. K tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010).

16.Nesprávnymprávnymposúdenímsarozumiesubsumovanieskutkovéhostavupodnormuhmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného
skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu

právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon
právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).17. Z obsahu spisu vyplýva, že sa domáhal ochrany autorského práva a to zdržania sa zo strany
žalovaného akéhokoľvek používania označenia ,,frndžalica“ a to tak samostatne alebo v akýchkoľvek
spojeniach a tiež primeraného zadosťučinenia vo výške 10 000,- Eur.

18. Podľa § 56 ods.1 AZ, autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí
neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä
a) určenia svojho autorstva,
b) zákazu ohrozenia svojho práva vrátane zákazu opakovania takého ohrozenia, a to aj proti osobe,

ktorá sa nepriamo podieľa na ohrození tohto práva,
c) zákazu neoprávneného zásahu do svojho práva, a to aj proti osobe, ktorá sa
nepriamo podieľa na neoprávnenom zásahu do tohto práva vrátane zákazu zásahu podľa §
59 a 60 ,
d) poskytnutia informácií o pôvode rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela, o spôsobe a rozsahu

jej použitia a o službách porušujúcich právo autora vrátane
1. údajov o vlastníkovi, vydavateľovi, výrobcovi, distributérovi, dodávateľovi alebo predajcovi takej
rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela alebo o poskytovateľovi služieb,
2. údajov o vydanom, vyrobenom, dodanom, poskytnutom, prijatom alebo objednanom množstve alebo
cene takej rozmnoženiny diela, napodobeniny diela alebo služby,

e) odstránenia následkov zásahu do práva na náklady osoby, ktorá neoprávnene zasiahla alebo hrozila
neoprávneným zásahom, a to
1. zničením neoprávnene vyhotovenej rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela, jej stiahnutím z
obehu alebo z iného použitia alebo
2. zničením materiálov, nástrojov a pomôcok podľa § 59 a 60 použitých pri neoprávnenom zásahu alebo hrozbe neoprávneného
zásahu, ich stiahnutím z obehu alebo z iného použitia,
f) náhrady ujmy podľa osobitného predpisu, 9b)
g) vydania bezdôvodného obohatenia vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie

licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva.
19. Vychádzajúc z § 1 OZ do systému občianskeho práva sa zaraďuje aj právo nehmotných statkov a v
rámci neho autorské právo, právo príbuzné s autorským právom a práva súvisiace s autorským právom.
Autorský zákon je zároveň prameň občianskeho práva a doplňuje občianskoprávnu úpravu obsiahnutú
v OZ, tak ako to vyplýva z § 1 ods. 3 OZ, ktorý upravuje, že právne vzťahy vznikajúce z výsledkov

duševnej tvorivej činnosti upravujú osobitné zákony. Tak ako je to aj výslovne uvedené v citovanom ust.
§ 56 AZ, na nárok autora na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla porušením jeho práv sa vzťahujú
ustanovenia OZ.

20. Podľa § 442a ods. 1 OZ, pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva sa uhrádza aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia, najmä ospravedlnenie alebo
zverejnenie rozsudku súdu na náklady osoby, ktorá porušila alebo ohrozila právo duševného vlastníctva,
nezdalo postačujúce.
21. Teda ďalším z nárokov, ktorý autorovi pri porušení jeho autorských práv prináleží, je právo na
nemajetkovú ujmu v peňažnej sume, ak sa priznanie iného zadosťučinenia nejaví ako postačujúce.

Právo na nemajetkovú ujmu v peňažnej sume je jedným z relatívne samostatných prostriedkov ochrany
autora, ktorého vyjadrenie v peniazoch spôsobuje, že ide o právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje
vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 OZ).
22. Ust. § 101 OZ upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá platí vo všetkých prípadoch,
keď zákon pre jednotlivé práva neráta s osobitnou (kratšou, či dlhšou) premlčacou dobou. Všeobecná

premlčacia doba je stanovená v dĺžke 3 rokov. Plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne
posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné
odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde, teda keď je actio nata. Preto nie je rozhodujúce,
z akého dôvodu, t. j. či zo subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil.
23. Jednou z odvolacích námietok žalobcu bolo nesprávne posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby.

Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že premlčacia doba na uplatnenie nároku
žalobcu začala plynúť od zverejnenia prihlášky ochrannej známky v Registri ochranných známok Úradu,
prihlášku podal žalovaný dňa 17. 05. 2013, zverejnenie v Registri sa realizuje do týždňa, pričom žalobca
podal žalobu dňa 24. 11. 2017. Predmetný Register je verejne prístupný, preto už od danej doby teda popodaní a zverejnení prihlášky v Registri, čo bolo v mesiaci máj 2013, mohlo dosť k zásahu do žalobcom
tvrdeného autorského práva. Nesprávna bola preto odvolacia argumentácia žalobcu, že až zverejnením
prihlášky vo Vetníku mohla zažať plynúť premlčacia doba, a že neoprávnený zásah trvá, čo by de facto

znamenalo, že premlčacia doba ani nezačala plynúť. Veď práve z dôvodu žalobcom uvedeného zásahu
do autorského práva sa domáhal jeho ochrany.
24. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, či zaplatenie zadosťučinenia v peňažnej sume bol uplatnený
po trojročnej všeobecnej premlčacej dobe ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Námietka
premlčania bola vznesená žalovaným dôvodne, aj tento dôvod bol základom pre zamietnutie žaloby.

25. Odvolací súd tiež dodáva, že žalobca ani nezdôvodnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, teda z
akého dôvodu by nepostačovala iná ochrana autora.

26. V ust. § 7 AZ, sa uvádza aké dielo je predmetom, pričom musí byť výsledkom vlastnej tvorivej
duševnej činnosti autora. V zmysle tohto ustanovenia, predmetom autorského práva je autorské dielo.
Niekaždévytvorenédielovšakjemožnépovažovaťzapredmetautorskéhopráva,keďženiekaždédielo

je možné považovať za dielo autorské. Základnými pojmovými znakmi diela je literárna, vedecká alebo
umelecká forma vyjadrenia, vlastná tvorivá činnosť autora a objektívne vyjadrenie diela umožňujúce jeho
zmyslové vnímanie. Tvorivosť, je základným imanentným znakom autorského diela, pričom žiadne dielo,
u ktorého absentuje jeho tvorivá zložka nemôže byť predmetom autorského práva a nemôže požívať
ochranu autorského práva. Autorský zákon definíciu pojmu tvorivosť neobsahuje. Otázka, či nejaký

výsledok duševnej činnosti zodpovedá právom vyžadovanému kritériu tvorivosti, nie je primárne právnou
otázkou. Vo všeobecnosti však za tvorivé môžeme považovať všetko, čo je jedinečné, čo prekračuje
bežné "remeselné" postupy, prekonáva zaužívané, vyjadruje a obsahuje jedinečnú myšlienku resp.
posolstvo autora. Odrazom tvorivosti v jeho výsledku - autorskom diele je unikátnosť a nezameniteľnosť
takéhoto diela. Autorské dielo je unikátny výtvor, ktorý nemôže pochádzať od nikoho iného iba od svojho

autora, t. j. od jedinečnej, konkrétnej fyzickej osoby, ktorá ho vytvorila. Výsledok tvorivej činnosti autora
je vždy podmienený jeho subjektívnym prístupom k tvorbe, ktorý má každý človek na svete svoj vlastný.
Prístup autora k tvorbe je vždy daný predovšetkým jeho životnými skúsenosťami, vnútorným citovým
prežívaním, rozvinutosťou talentu a schopnosťou tieto vnútorné myšlienkové a citové pohyby vyjadriť
navonok takým spôsobom, aby boli vnímateľné i inými osobami.

27. Ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby bolo, že výraz ,,frndžalica“ nepredstavoval autorské dielo
žalobcu.

28. Prvoinštančný súd správne uviedol, že názov ,,frndžalica“ pre nápoj vznikol spojením používaného

expresívneho výrazu frndžať - v zmysle rýchlo sa pohybovať, pri tom vydávať svištiaci zvuk, letieť (č. l.
116 spisu zo slovníka slovenského jazyka) a prípony „ica“, ktorou sa vyznačujú názvy liehových nápojov
z ovocia. Aj odvolací súd má za to, že v danom prípade nejde o autorské dielo, ktorého pojmovým
znakom je vlastná tvorivá činnosť, nezameniteľnosť a jedinečnosť. Slovo ,,frndžalica“ nie je výsledkom
tvorivej duševnej činnosti. Samotné slovo ,fndžať“ vo význame má znaky prudkého, silného pohybu,

a jeho spojením s príponou „ica“, išlo o označenie pálenky s príznačnou silou, o prenesenie významu
slova frndžať. Samotný žalobca tvrdil, že danému slovu v námete filmu ,,Pacho, hybský zbojník“ dával
význam výbušnej pálenky, čo nepochybne súvisí s významom slova ,,frndžať“, ktoré ako bolo uvedené,
predstavuje prudký, silný pohyb.

29. Žalovaným predložené dôkazy, najmä výňatok z Česko - nemeckého slovníka z roku 1890 (na č.
l. 133 spisu), výtlačok z literárneho časopisu Slovenské pohľady z roku 1885 (na č. l. 53 spisu), ale aj
ďalšie, nepochybne preukázali, že slovo ,,frndžalica“ nepredstavovalo tvorivú duševnú činnosť autora
- žalobcu, a že žalobca dané slovo nevytvoril. Uvedené potvrdila aj vedkyňa W. B. v časopise Plus 7
dní, ktorá skúmaním zistila, že v teréne dané slovo ľudia poznali pred filmovou poviedkou, bolo známe

vo viacerých regiónoch na celom území U. a aj v krčmách ponúkali po domácky vyrobené liehoviny
označované ako ,,frndžalica“. Skutočnosť, že žalobca pripísal vo filmovej poviedke danému slovu
vlastnosť predstavujúcu výbušnú silu, samo o sebe neznamená jedinečnosť a teda nejde o autorského
dielo.

30.Zadanýchskutkovýchokolnostíaznichvyvodenéhoprávnehozáverujeajodvolacísúdtohonázoru,
že zo strany žalovaného neboli porušené žiadne autorské práva žalobcu a pokiaľ tieto neboli porušené,
tak nevznikol právny dôvod, aby sa žalobca v súvislosti s výrazom ,,frndžalica“ mohol domáhať na súde
právnej ochrany v zmysle Autorského zákona.31. Preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1,
2 CSP, vrátane závislého výroku o trovách konania (druhý výrok).

32. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V

predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu podľa vyššie uvedených
ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).