Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. november 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/100/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212943
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6412212943.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13,
813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu zo dňa 05.11.2015 na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným žalobným návrhom žalobca žiadal od žalovanej zaplatenie čiastky 175,- Eur ako náhrady
majetkovej škody predstavujúcej účelne vynaložené náklady na správu a vymáhanie jeho pohľadávky
a čiastky 165,96 Eur ako náhrady nemajetkovej ujmy (predstavujúcej 55,32 Eur za každý mesiac
nečinnosti exekučného súdu), ktoré mu mali byť spôsobené nesprávnym úradným postupom tunajšieho
súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 11Er/819/2005 (v rámci ktorého došlo k povereniu
súdneho exekútora poverením č. 5613 000241) tým, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora nebolo
rozhodnuté v zákonom stanovenom čase.

Podaním zo dňa 05.11.2015 žalobca navrhol prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorú podľa svojho tvrdenia podal z dôvodu porušenia svojich práv na
zákonného sudcu a nestranný súd.

K tomuto procesnému návrhu žalobcu súd uvádza, že prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b)
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) je obligatórne a dopadá na situácie, kedy rozhodnutie
v merite veci závisí od otázky, ktorú nie je v konaní oprávnený riešiť ako predbežnú (§ 135 ods. 1 O.s.p.).
Prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. je naproti tomu fakultatívne a bude namieste
vtedy, ak prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
alebo ak súd na také konanie dal podnet (§ 135 ods. 2 O.s.p.). Podľa názoru súdu otázka (ne)vylúčenia
zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nie je svojim charakterom takou predbežnou
otázkou ako to majú na mysli uvedené ustanovenia, teda otázkou od ktorej závisí rozhodnutie v
merite veci. Okrem toho, tie isté dôvody, ktoré by mali zakladať vylúčenie sudcov tunajšieho súdu
z rozhodovania prejednávanej veci žalobca predostrel už v žalobnom návrhu, pričom predpísaným
postupom podľa § 14 a nasl. O.s.p. bola táto jeho výhrada už vyriešená nadriadeným súdom (uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.10.2012 sp. zn. 3NcC/385/2012) s tým, že námietku

zaujatosti aktuálne vec prejednávajúceho sudcu žalobca nepodal. Súd preto predmetný procesný návrh
žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 25.09.2015 požadovala žalobu zamietnuť. Z
procesného hľadiska namietala, že zo žaloby nie je zrejmé od čoho odvodzuje žalobca uplatnené
nároky. Podal ju predčasne ešte pred uplynutím 6 mesačnej lehoty určenej na predbežné prerokovanie
nároku podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Nakoľko žalobca neposkytol ani súčinnosť potrebnú na predbežné prerokovanie nárokov
Ministerstvom spravodlivosti SR, nepovažuje žalované nároky za predbežne prerokované. Ohľadne veci
samotnej žalovaná popierala, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu poukazujúc na judikatúru
Ústavného súdu SR, podľa ktorej nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní. Paušálne náklady na pohľadávku subjektívne vyčíslené žalobcom nie sú škodou
a jej vznik žalobca ani nijak nepreukázal. Rovnako mu nevznikol ani nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy lebo jej poskytovanie je individuálne v každom prípade. Keďže nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu a žalobca nepreukázal vznik škody (resp. nemajetkovej ujmy) ani jej výšku, nemôže medzi nimi
existovať ani vzťah príčiny a následku.

Na pojednávaní dňa 10.11.2015 súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných sporových
strán s použitím ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keď právnemu zástupcovi žalobcu ako aj žalovanej bolo
predvolanie doručené dňa 30.10.2015. Žalobca síce vo vyššie uvedenom podaní zo dňa 05.11.2015
okrem prerušenia konania navrhol súčasne aj zrušiť nariadené pojednávanie v podstate z dôvodu, že
nebolo podľa jeho názoru ústavne konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu, no
pokiaľ žalobca námietku zaujatosti (so zákonnými náležitosťami podľa § 15a ods. 3 O.s.p.) nepodal, súd
z už uvedených dôvodov, pre ktoré neprerušil toto konanie, nepovažoval žalobcom uvádzané skutočnosti
za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania či dokonca pre jeho zrušenie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie jednotlivými listinami tvoriacimi obsah spisu tunajšieho súdu sp. zn.
11Er/819/2005 a zistil nasledovné:

Tunajší súd na podklade žiadosti súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie zo dňa 04.04.2005, ktorým žiadal vymôcť
čiastku 6.300,- Sk s príslušenstvom a na podklade notárskej zápisnice č. NZ 1549/2005 spísanej
dňa 16.01.2005 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, poveril dňa 18.05.2005 menovaného exekútora
vykonaním exekúcie v prospech žalobcu ako oprávneného voči povinnému Ivanovi Šarközimu. Dňa
02.11.2009 doručil žalobca súdu návrh na zmenu súdneho exekútora požadujúc, aby bol vykonaním
exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Dňa 03.12.2009 tunajší súd elektronicky
vyzval súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, aby v lehote 7 dní vyčíslil trovy exekúcie a
predložil svoj exekútorský spis. Exekútor nereagoval, pričom následne tunajší súd uznesením zo
dňa 10.02.2010, č.k. 11Er/819/2005-15 vyhlásil exekúciu za neprípustnú. V odôvodnení uznesenia
súd uviedol, že nerozhodoval o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, lebo v prípade
následného zastavenia exekúcie by zmena súdneho exekútora bola neúčelná. Voči uzneseniu podal
odvolanie žalobca dňa 15.03.2010 požadujúc jeho zrušenie. Uznesením zo dňa 28.06.2010, č. k.
17CoE/113/2010-29 Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací napadnuté uznesenie potvrdil,
v dôsledku čoho nadobudlo právoplatnosť dňa 07.09.2010. Následne tunajší súd uznesením zo dňa
23.11.2010 č.k. 11Er/819/2005-35 exekúciu zastavil a rozhodol o trovách exekúcie. Aj voči tomuto
uzneseniu sa žalobca odvolal a to dňa 31.12.2010, pričom Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo
dňa 22.12.2011 sp. zn. 42CoE/62/2011 napadnuté uznesenie potvrdil.

Z hľadiska právneho posúdenia zisteného stavu veci súd uvádza, že zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý v § 3 určuje, že
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Svojej
zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenskej republiky)
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie
troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako peniazmi
vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho
úradného postupu. Ust. § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 príkladmo za nesprávny
úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup orgánu verejnej
moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý spočíva
v inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. 514/2003 Z.z.
zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce sa
najmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami, pri
nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená právnou
normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší. Treba ale zdôrazniť, že nesprávny úradný postup je potrebné
posudzovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu.

Súd preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola založená
zodpovednosť žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na podklade žiadosti súdneho exekútora, návrhu
žalobcu na vykonanie exekúcie a notárskej zápisnice ako exekučného titulu bolo tunajším súdom vedené
exekučné konanie pod sp. zn. 11Er/819/2005. Súd dňa 18.05.2005 poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu a žalobca ako oprávnený dňa 02.11.2009 požiadal o zmenu exekútora. V
tom čase účinné ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) určovalo, že oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora, pričom súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

V danom prípade tunajší súd ako exekučný súd síce nerozhodol o zmene súdneho exekútora, avšak jeho
postup bol plne opodstatneným, pokiaľ uznesením zo dňa 10.02.2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a v celom rozsahu ju následne zastavil uznesením zo dňa 23.11.2010 z dôvodu, že existovali okolnosti,
ktoré bránili vykonaniu exekúcie a pre ktoré bolo potrebné exekúciu zastaviť. Existenciu takýchto
okolností potvrdil aj odvolací súd tým, že na odvolanie žalobcu obe napadnuté uznesenia potvrdil. V
tomto prípade by bolo v rozpore s logickým procesným postupom, aby na jednej strane najskôr exekučný
súd rozhodol na návrh žalobcu o zmene súdneho exekútora a následne bez potreby vykonávania
akýchkoľvek ďalších úkonov by exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Išlo by výlučne o
samoúčelný postup, teda len o rozhodnutie pre rozhodnutie bez akéhokoľvek praktického významu.

Súd preto nemal preukázaný nielen nesprávny úradný postup v súvislosti s rozhodovaním o zmene
súdneho exekútora ale nemal preukázané splnenie ani jednej z ďalších dvoch podmienok vyžadovaných
na vznik zodpovednosti žalovanej za žalobcom tvrdené ujmy. Žalobca v tomto smere napriek riadnemu
poučeniu o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p. nielenže nepredložil ale ani neoznačil žiadne
dôkazy, ktoré by mal súd vykonať a ktoré by podporovali to, že práve v dôsledku tvrdeného nesprávneho
úradného postupu v súvislosti s rozhodovaním o zmene súdneho exekútora utrpel konkrétne vyčísliteľnú
a preukázateľnú majetkovú škodu či ujmu nemajetkového charakteru, ktorú by bolo namieste odškodniť
v peniazoch podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Za škodu, pri vzniku ktorej sa nahrádza
skutočná škoda a ušlý zisk, nemožno podľa názoru súdu považovať iba subjektívne vyčíslené (a ničím
neobjektivizované) paušálne náklady na správu pohľadávky pomocou informačného systému v sume
70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému v čiastke 40,- Eur, na administráciu listín a
komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom v čiastke 50,- Eur a na administratívne spracovanie
textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou
stavu konania v čiastke 15,- Eur. Skutočnou škodou je totiž ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného predstavujúca zníženie majetkového stavu poškodeného v
porovnaní s jeho majetkovým stavom pred škodnou udalosťou. Preto pri náhrade skutočnej škody možno
kompenzovať iba tie účelne vynaložené výdavky, ktoré by nebolo nutné vynaložiť nebyť škodnej udalosti.
Subsumpcia žalobcom uvedených nákladov pod ušlý zisk neprichádza potom do úvahy už len vzhľadom

na samotnú definíciu ušlého zisku, ktorým je zmarený majetkový prospech očakávaný s prihliadnutím na
všetky okolnosti prípadu, ktorý však nenastal v dôsledku škodnej udalosti (v danom prípade v dôsledku
tvrdeného nesprávneho úradného postupu). Treba tiež uviesť, že žalobca nielenže nepreukázal ale
ani nijako bližšie nevysvetlil ako paušálne náklady na správu pohľadávky voči povinnému súvisia s
nesprávnym úradným postupom súdu, keď exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Ako
už bolo uvedené, medzi nesprávnym úradným postupom a škodou musí existovať príčinná súvislosť,
teda vzťah príčiny a následku, pričom je podľa názoru súdu logické, že určité administratívne náklady
na správu pohľadávky by žalobca mal i v prípade, ak by exekučný súd formálne o zmene súdneho
exekútora rozhodol.

Vo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy žalobca tiež nijako nepreukázal žiaden nepriaznivý
dopad (ujmu) na jeho právne postavenie ako veriteľa pohľadávky voči povinnému v dôsledku tvrdeného
nesprávneho úradného postupu. V žalobe síce poukázal na určité riziká vo vzťahu k povinnému (riziko
zániku povinného, jeho insolvencia, riziko „zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným“), no
nijako netvrdil ani nedokázal, že k takýmto následkom aj skutočne došlo v dôsledku postupu exekučného
súdu. Súd tak nemal preukázaný nesprávny úradný postup, vznik škody na strane žalobcu ani príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a ani vznik nemajetkovej ujmy v
dôsledku nesprávneho úradného postupu. Preto návrh žalobcu zamietol.

Len záverom sa k vyjadreniam žalovanej poznamenáva, že zo žalobného návrhu zo dňa 17.09.2012 je
evidentné čoho sa žalobca v konaní domáhal a z akých dôvodov (§ 79 ods. 1 O.s.p.), pričom súdu je z
rozhodovacej činnosti známe, že žalobca ešte pred začatím tohto súdneho konania podal najneskôr dňa
25.09.2012 na Ministerstvo spravodlivosti SR písomnú žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
o predbežné prerokovanie nárokov uplatňovaných v tomto konaní. V dôsledku neuspokojenia nárokov
do 6 mesiacov od podania žiadosti sa ich žalobca mohol domáhať na súde (§ 16 ods. 4 cit. zákona),
keďže uvedená lehota počas tohto súdneho konania už uplynula.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanej ako
účastníčke v konaní úspešnej nepriznal náhradu trov konania, pretože jej účasťou v konaní žiadne
nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.