Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. marec 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/123/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200928
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7019200928.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a

členiek senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Diany Bičovej, v právnej veci žalobcu: DRYÁDA
CORPORATION, s. r. o., IČO: 44186266, so sídlom v Trebišove, M. R. Štefánika 3504/14, právne
zastúpeného: Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s. r. o., IČO: 50492934, so sídlom vo Zvolene,
Trhová992/1,protižalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,sosídlomvBanskejBystrici,
Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100132292/2019 zo dňa 11.01.2019
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 26.03.2019, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 28.03.2019, sa
žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100132292/2019 zo dňa 11.01.2019 a zároveň
aj rozhodnutia Daňového úradu Košice, pobočka Trebišov (ako správny orgán prvého stupňa alebo
správca dane) č. 101812789/2018 zo dňa 14.09.2018 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

2. Žalovaný rozhodnutím č. 100132292/2019 zo dňa 11.01.2019 potvrdil rozhodnutie správneho orgánu

prvého stupňa č. 101812789/2018 zo dňa 14.09.2018, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane z
pridanej hodnoty v sume 33 331,45 eur za zdaňovacie obdobie jún 2009. Dôvody týchto rozhodnutí
vychádzali z výsledkov daňovej kontroly, predmetom ktorej bola daň z pridanej hodnoty, vykonanej
správcom dane u žalobcu za kontrolované zdaňovacie obdobia: september až december 2008, január
až apríl, jún, júl, september a december 2009, január až marec, máj až júl, september až december
2010. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 136808/2016 zo dňa
09.02.2016, ktorý bol žalobcovi ako daňovému subjektu doručený spolu s výzvou na vyjadrenie dňa

16.02.2016. Z obsahu uvedeného protokolu je zrejmé, že správca dane považoval za preukázané, že
žalobca v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobia uviedol výšku zdaniteľných plnení,
ktorá nezodpovedala zisteniam správcu dane, čím došlo k porušeniu ustanovení § 49 ods. 1 a § 49
ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej
iba zákon o DPH). Úlohou správcu dane bolo preveriť, či žalobca v mesiaci jún 2009 splnil podmienky
nároku na priznanie odpočtu DPH vyplývajúce z § 49 ods. 2 zákona o DPH, podľa ktorých môže platiteľ
od dane, ktorú je povinný platiť, odpočítať len daň, ktorá je voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v

tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané a ktoré tento použije na účely
svojho podnikania ako platiteľ, a teda musel preveriť vznik daňovej povinnosti u dodávateľa žalobcu z
titulu dodania tovaru. Inými slovami, či žalobcom uplatnené právo na odpočítanie dane tvorené nákupom
komodítakostolovýolejapotravinárskytovar oddodávateľaREJACORPORATION,s.r.o.„vkonkurze“Trebišov, Tatra Trade Corporation s. r. o. a Solid Press Slovakia s. r. o., má reálny podklad a teda je
opodstatnené. Pre naplnenie účelu § 49 ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne splnenie
všetkých tam definovaných podmienok.

3.Správcadanenazákladevýsledkovdaňovejkontrolyavyrubovaciehokonaniazazdaňovacieobdobie
jún 2009:
- nepriznal daňovému subjektu právo ma odpočítanie dane v celkovej sume 33 331,45 eur z faktúr za
dodanie stolového oleja, cestovín a energy drinkov vystavených dodávateľmi:

REJA CORPORATION, s. r. o., DPH v sume 13 993,64 eur
Solid Press Slovakia s. r. o., DPH v sume 12 465,69 eur
Tatra Trade Corporation s. r. o., DPH v sume 6 872,12 eur
-neuznaldeklarovanéintrakomunitárnedodanietovaručeskýmodberateľom TRIÁDACORPORATION,
spol. s r. o., KOVO-RECYCLING s. r. o., maďarskému odberateľovi GIB-TEX IPARI Kft. a írskemu
odberateľovi IBD Irish Beverage Distributor Ltd. vo výške uvedenej v daňovom priznaní.

4. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a
oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

5. Dňa 02.03.2021 bolo na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach vyvesené oznámenie, že dňa

25.03.2021 o 11:30 hod. bude v pojednávacej miestnosti č. 207 na II. posch., v prejednávanej veci
verejne vyhlásený rozsudok. Dňa 25.03.2021 na verejnom vyhlásení rozsudku bolo konštatované
splnenie podmienok na rozhodnutie veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok bol vyhlásený.

6. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli

predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd
poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

7. Krajský súd v Košiciach už v správnom súdnom konaní týkajúcom sa toho istého žalobcu (DRYÁDA
CORPORATION, s. r. o., IČO: 44186266, so sídlom v Trebišove, M. R. Štefánika 3504/14) s totožným

predmetom konania, ktorým bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o vyrubení rozdielu
na dani z pridanej hodnoty, iba za iné zdaňovacie obdobie - jún 2010, vydal rozsudok, ktorým podľa § 190
SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Konkrétne
sa jedná o rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/38/2019 zo dňa 02.07.2020, ktorý sa týkal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a príslušného správcu dane o vyrubení rozdielu na

DPH za zdaňovacie obdobie jún 2010 a to z dôvodu porušenia povinnosti vyplývajúcej z ustanovení § 49
ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH, na rovnakom skutkovom základe, t. j. že žalobca v daňovom priznaní
za uvedené zdaňovacie obdobie uviedol výšku zdaniteľných plnení, ktorá nezodpovedala zisteniam
správcu dane, kedy správca dane preukázal, že dodanie fakturovaného tovaru (kryštálového cukru,
oleja, energetických drinkov a iných komodít) od dodávateľov žalobcu: REJA CORPORATION s. r.

o., Tatra Trade Corporation, s. r. o. a Solid Press Slovakia, s. r. o. nebolo uskutočnené na reálnom
komerčnom základe. Žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a v priebehu celého
konania, t. j. počas daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania relevantnými dokladmi nepreukázal
svoje tvrdenie o tom, že došlo k reálnemu uskutočneniu dodania tovaru od jeho dodávateľov Tatra Trade
Corporation, s. r. o., Solid Press Slovakia, s. r. o. a REJA CORPORATION, s. r. o. „v konkurze“ Trebišov

ako ich odberateľovi a z tohto dôvodu mu nevzniklo právo na odpočítanie dane z nákupu deklarovaného
tovaru v zdaňovacom období jún 2010 v celkovej sume 98 148,19 eur.

8. Dôvody, obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 100132292/2019 zo
dňa 11.01.2019 korešpondujú s dôvodmi jeho rozhodnutia, ktoré bolo predmetom správneho súdneho

prieskumu vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 8S/38/2019, a to vzhľadom na
zhodnosť odvolacích námietok žalobcu uvedených v daňovom konaní. Jednotlivé rozhodnutia správcu
dane a v nadväznosti na ne aj rozhodnutia žalovaného sa týkajú vždy konkrétneho mesiaca počnúc
septembrom 2008 a končiac decembrom 2010, ktoré boli zahrnuté do správcom dane kontrolovaného
zdaňovacieho obdobia. Zákonnosť týchto rozhodnutí napadol žalobca jednou správnou žalobou zo dňa

26.03.2019, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 28.03.2019, pričom preskúmanie zákonnosti
jednotlivých rozhodnutí žalovaného týkajúcich sa vždy jedného mesiaca kontrolovaného zdaňovacieho
obdobia, bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 07.11.2019 vylúčené na samostatné
konania, ktoré sú vedené na Krajskom súde v Košiciach pod samostatnými spisovými značkami. Zuvedeného je preto zrejmé, že žalobné dôvody obsiahnuté v správnej žalobe zo dňa 26.03.2019 sú
totožné pre všetky správne súdne konania, ktoré z nej vzišli. Na všetky žalobné námietky žalobcu dal v
plnej miere odpoveď Krajský súd v Košiciach vo vyššie uvedenom rozsudku sp. zn. 8S/38/2019 zo dňa

02.07.2020, kde k žalobcom spochybňovanému dodržaniu procesných lehôt pre výkon daňovej kontroly
správnysúdkonštatoval,že privýkonedaňovejkontrolyužalobcunedošlokporušeniuprocesnýchlehôt
upravujúcichdobumožnostivyrubiťdaňanidobutrvaniadaňovejkontroly.KrajskýsúdvKošiciachpritom
vychádzal z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 726/2016 zo dňa 25.10.2016
(č. 52/2016 Zbierky nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky), z ktorého citoval:

„Daňová kontrola trvajúca dlhšie, ako zákon dovoľuje, narúša súlad jej právne významného výsledku
so zákonom nie kvôli jeho formálnemu nerešpektovaniu, ale z dôvodu intenzity daňovej kontroly ako
materiálneho zásahu do individuálnej sféry kontrolovaného daňového subjektu tvorenej jeho základnými
právami a slobodami. Počas prerušenia daňovej kontroly nemožno uvažovať o realizácii kontrolných
úkonov správcu dane, ktoré svojou podstatou kontrolovaný daňový subjekt zaťažujú, a tým ho v jeho
slobode a základných právach obmedzujú.“ Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. III. ÚS

726/2016 okrem iného konštatoval, a to k judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky založenej
na právnom závere, ktorý nerešpektuje materiálnu stránku obmedzovania základných práv a slobôd
verejno-mocenskými zásahmi (sp. zn. 5Sžf 68/2012, sp. zn. 8Sžf 117/2013) nasledovné: „Ústavný
súd zdôrazňuje, že prerušená daňová kontrola (či už zákonne alebo nezákonne) nemôže spôsobovať
obmedzovanie základných práv a slobôd daňového subjektu, lebo v období prerušenia správca dane

nesmie realizovať žiadnu kontrolnú aktivitu. Inou otázkou je celkové predĺženie stavu právnej neistoty
kontrolovanéhodaňovéhosubjektu,keďžejezrejmé,žeprerušeniedaňovejkontrolyrazskončí(rovnako
ako samotná daňová kontrola) a následne bude môcť k meritórnemu daňovému rozhodnutiu. Takto
ponímané ústavno-právne riziká prerušenia daňovej kontroly však nie sú spôsobilé vyvolať nezákonnosť
(a tým aj nepoužiteľnosť) protokolu ako jej finálneho formálneho výsledku, a preto nie sú samy o sebe

spôsobilé ani viesť k nezákonnosti rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.“ Krajský súd k uvedenému
konštatoval, že výhrady a námietky žalobcu nie sú takej intenzity, aby mali potenciál zmeniť skutkové
závery správcu dane, ktoré boli východiskom pre právne posúdenie a záver premietnutý nielen do
protokolu o výkone daňovej kontroly, ale aj samotného rozhodnutia správcu dane a žalovaného.

9. S námietkou žalobcu, podľa ktorej správca dane, ako aj žalovaný vychádzali z nedostatočne
zisteného skutkového stavu z dôvodu jednostranného hodnotenia dôkazov sa správny súd vysporiadal
konštatovaním, že „z rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane nesporne vyplýva, že ako jeden
z rozhodujúcich dôkazov využil výpoveď svedka D.. E. B., ktorý bol konateľom spoločnosti Tatra
Trade Corporation, s. r. o. od 09.05.2002 do 31.10.2010. Tento svedok bol vypočutý aj k ekonomickej

činnosti spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o. za zdaňovacie obdobie august 2009 v súvislosti
so zdaniteľnými obchodmi pre žalobcu. Svedok uviedol, že predmetné obchody nikdy nemali reálny
komerčnýzákladajedinýmpravýmzmyslombolozískaťfinancieodštátuprostredníctvomDPH.Potvrdil,
že spoločnosť Tatra Trade Corporation, s. r. o., v ktorej bol v tom čase konateľom, iba vyhotovovala
faktúry na pokyn zamestnancov žalobcu (D. T., E. G., Q. E.) za odplatu s cieľom znížiť daňovú povinnosť

žalobcu na DPH. Aj podľa názoru krajského súdu výsluch zamestnancov žalobcu, ktorých žalobca
navrhoval, t. j. D. T., E. G. a Q. E., vzhľadom na podrobný popis fungovania obchodných vzťahov medzi
žalobcom a obchodnou spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s. r. o., ktorý podrobne uviedol a popísal
svedok D.. E. B., už nebol potrebný. Aj v prípade, že by tieto osoby tvrdili, že sporné obchody sa
reálne uskutočnili, ich reálnosť by nebolo možné preukázať výpoveďami týchto osôb, pretože konateľ

spoločnosti dodávateľa ich reálnosť vylúčil a potvrdil, že obchodná spoločnosť, v ktorej bol konateľom
Tatra Trade Corporation, s. r. o., iba vyhotovovala faktúry za odplatu za účelom zníženia daňovej
povinnosti žalobcu na DPH. Samotný žalobca v priebehu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho
konania preukazoval nadobudnutie potravinárskeho tovaru od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.
r. o. a Solid Press Slovakia, s. r. o. iba listinnými dôkazmi, ale reálny nákup od tejto spoločnosti a

následný predaj tovaru už nepreukázal, preto závery žalovaného viedli k vyhodnoteniu, že výhrady
a námietky žalobcu nie sú takej intenzity, aby mali potenciál zmeniť skutkové závery správcu dane,
ktoré boli východiskom pre právne posúdenie opodstatnenosti práva na odpočet DPH a oslobodenie od
povinnosti platiť DPH.“
V predmetnom rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/38/2019 zo dňa 02.07.2020 správny

súd zároveň konštatoval neopodstatnenosť ďalšej žalobcovej námietky, podľa ktorej správca dane, ako
aj žalovaný, v danej veci procesne postupovali v rozpore so základnou ústavnou zásadou uvedenou
v čl. 2 ods. 2 a čl. 3 Ústavy Slovenskej republiky. K jej obsahu správny súd uviedol, „že pri plnení
svojich úloh daňové orgány sú povinné postupovať v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,na základe Ústavy Slovenskej republiky, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon.
Preto daňový poriadok v súlade s týmto zmocnením osobitne upravuje inštitút zisťovania a preverovania
základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej

povinnosti daňovému subjektu. Cieľom daňovej kontroly je zabezpečenie podkladov v súčinnosti s
daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti splnil.“ Na
podporu svojich skutkových a právnych záverov obsiahnutých v rozsudku sp. zn. 8S/38/2019 zo dňa
02.07.2020, správny súd poukázal aj na právne vety vyvodené z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Sžf 44/2013 zo dňa 02.07.2014, týkajúce sa uplatnenia dane z pridanej hodnoty

a ekonomického zmyslu konania daňového subjektu, kde správny súd citoval: „Ak konaniu daňového
subjektu vzhľadom na skutkové okolnosti posudzovanej veci chýba akýkoľvek ekonomický zmysel, je
potom potrebné, vzhľadom na všetky okolnosti posudzovanej daňovej veci vyvodiť logicky záver, že
i napriek formálnemu deklarovaniu podmienok vyplývajúcich zo zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, bolo v danom prípade zo strany daňového subjektu
sledovanie jediného účelu a to iba získanie nadmerného odpočtu. Takémuto konaniu daňového subjektu

nemožno prostredníctvom daňového práva poskytnúť pre daňové účely príslušnú ochranu v rámci
súdneho prieskumu.“

10. Na doplnenie argumentácie správneho súdu vyslovenej v rozsudku Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 8S/38/2019 zo dňa 02.07.2020 správny súd uvádza, že všetky rozhodnutia žalovaného, ktoré

žalobca napadol správnou žalobou zo dňa 26.03.2019 sa týkali rovnakého predmetu obchodu (komodity
ako stolový olej, cukor, ryža, energetické nápoje a iné), rovnakých obchodných partnerov (REJA
CORPORATION, s. r. o. „v konkurze“ Trebišov, Tatra Trade Corporation, s. r. o., Solid Press Slovakia,
s. r. o. a ďalší) a tiež rovnakého obdobia, kedy tieto obchody prebiehali (roky 2009, 2010 a čiastočne aj
2008). Zo všetkých protokolov, ktoré mal správca dane k dispozícii a ktoré sa týkali daňových kontrol

vykonaných u hore uvedených spoločností vyplynula informácia, že spoločnosti REJA CORPORATION,
s. r. o. „v konkurze“ Trebišov, Tatra Trade Corporation s. r. o. a Solid Press Slovakia s. r. o., ktoré
v mesiaci jún 2009 fakturovali žalobcovi dodávky energy drinkov, cestovín a stolového oleja, sa
správny súd dôsledne zaoberal aj v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.
8S/38/2019, čo napokon vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku zo dňa 02.07.2020 vydanom v tomto

konaní. Správny súd vzhľadom na zistenia opísané v odôvodnení rozsudku sp. zn. 8S/38/2019 je aj
v tomto prípade nútený konštatovať, že obchodovanie s hore uvedenými fakturovanými komoditami
prebiehalo medzi spomínanými spoločnosťami bez ekonomického opodstatnenia, výlučne za účelom
uplatňovania odpočtov dane z pridanej hodnoty. Z obsahu rozsiahleho administratívneho spisu vyplýva,
že správca dane dôsledne preveroval skutočnosti vyplývajúce z predložených faktúr, ktoré žalobcovi

vystavili jeho dodávatelia tovarov a služieb, ako aj informácie o obchodných vzťahoch medzi žalobcom
a jeho obchodnými partnermi (dožiadania, výsluchy svedkov, poznatky získané v rámci medzinárodnej
výmeny informácii). Naopak žalobca reagoval na zistenia správcu dane výlučne predložením faktúr a
dodacích listov na začiatku daňovej kontroly, čím ale nesplnil hmotnoprávne podmienky vyplývajúce z
§ 49 ods. 2 zákona o DPH na priznanie uplatneného odpočtu dane z pridanej hodnoty.

11. Správny súd po preskúmaní obsahu žalobných námietok dospel k záveru, že žiadna zo vznesených
žalobnýchnámietok(žalobnýchbodov),nemáprávnypotenciálodôvodňujúcizrušeniepreskúmavaného
rozhodnutia žalovaného, ktoré vychádzajú zo záverov správcu dane obsiahnutých v odôvodnení
rozhodnutia správcu dane, opierajúcich sa o dôkazný stav veci, obsahovo vyčerpávajúcim spôsobom,

reagujúcim aj na odvolacie námietky žalobcu v administratívnom konaní, obsiahlo všetky právne
významné skutočnosti a hodnotiace právne závery, týkajúce sa zisteného rozdielu dane z pridanej
hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2009.

12. Správny súd zastáva názor, že ani v tomto prípade nie je možné akceptovať argumentáciu žalobcu,

obsiahnutú v predmetnej správnej žalobe a keďže neexistuje žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by sa
mal odkloniť od právneho názoru správneho súdu, obsiahnutého v citovanom rozsudku Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 8S/38/2019 zo dňa 02.07.2020, ktorý je súčasťou súdneho spisu, stotožňujúc sa
s jeho závermi a odkazujúc na jeho rozsiahle odôvodnenie, podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

13.Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§167anasl.SSP,podľaktoréhoúčastníkomprávonanáhradu
trovkonanianepriznal,pretožežalobcanemalvkonaníúspechcelkomanizčastiažalovanémunevznikli
také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo

sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku

rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie

právneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávneauvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.