Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. marec 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119215529
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8119215529.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: B. I., V..:

XX.XX.XXXX, P. T. XXXXX/XX, XXX XX Y., zákonný zástupca: B. K., V..: XX.XX.XXXX, P. T. XXXXX/
XX, XXX XX Y., právne zastúpený: JUDr. Ján Garaj, MBA, IČO: 43341993, so sídlom Hlavná 137, 080
01 Prešov proti žalovanému: 1. rade Q. X., V..: XX.XX.XXXX, P. Ž. XXX, XXX XX Y., 2. rade T. E.,
V..: XX.XX.XXXX, P. F. XXXX/XX, XXX XX Y., 3. rade R. R., V..: XX.XX.XXXX, P. O. Q. XXXX/XXX,
XXX XX Y. všetci právne zastúpený: Advokátska kancelária Peter Rak, s.r.o., IČO: 50581121, so sídlom
Masarykova 13, 080 01 Prešov o vyslovenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu vo vzťahu k všetkým žalovaným z a m i e t a.

II. Žalobca j e p o v i n n ý uhradiť každému zo žalovaných náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a
to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu 1. inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 10.10.2019 sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným určenia neplatnosti
odstúpenia od kúpnej zmluvy.
1.1. V návrhu na začatie konania uviedla, že dňa 15.12.2016 uzavrela so žalovanými kúpnu zmluvu.
Žalovaní ešte pred vkladom do katastra nehnuteľnosti odstúpili od zmluvy s tým, že ako dôvod
odstúpenia uviedli, že zo strany REAL FIN RK s.r.o. Prešov im nebola vyplatená kúpna cena, ktorá zo

strany žalobkyne bola zložená do depozitu. Na základe odstúpenia od zmluvy správa katastra svojim
rozhodnutím č. L.-XXXX/XXXX/XX-T. O. E. XX.XX.XXXX prerušila konanie s odkazom na podanie
žaloby na súd z dôvodu, že žalobkyňa nesúhlasila s platnosťou odstúpenia od zmluvy.

2. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili podrobne podaním doručeným súdu dňa 11.01.2020 (č.l. 87 - 94). Ich
vyjadrenie bolo rozsiahle, preto sa súd zameral iba na tú časť, ktorú považuje za podstatnú pre svoje
rozhodnutie.Žalovaníuviedli,žeC.s.p.pripúšťatzv.určovaciežalobyibakprávam(§137písm.c)C.s.p.)

a k právnym skutočnostiam, ak to vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d) C.s.p.) Žalobkyňou
podaná žaloba o neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy spadá pod ustanovenia § 137 písm. d) C.s.p.,
pričom prípustnosť žaloby o určenie takejto právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného predpisu.
Žalobkyňa v žalobe neuviedla žiadne ustanovenie osobitného predpisu, ktoré by jej umožňovalo podať
takúto žalobu a podľa žalovaných de lege lata ani neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by expressis
verbis pripúšťal žalobu o určenie neplatnosti od kúpnej zmluvy. Na základe uvedeného podľa žalovaných
má byť žaloba zamietnutá bez ďalšieho ako procesne neprípustná.

3. Súd vo veci rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 09.03.2020, na ktorom vykonal dokazovanie
obsahom listín tvoriacich súdny spis ako aj vypočutím zákonnej zástupkyne žalobkyne a dospel k
nasledujúcim skutkovým záverom:3.1. Medzi stranami sporu je nesporné, že dňa 15.12.2016 a 16.12.2016 došlo medzi žalobkyňou ako
kupujúcou a žalovanými ako predávajúcimi k uzavretiu kúpnej zmluvy, pričom predmetom kúpy mal
byť novovytvorený pozemok parcela registra CKN č. XXX/XXX Q..Ú.. Ž. za sumu 9 390 € a rovnako

pozemok CKN č. XXX/XXX Q..Ú.. Ž. za sumu 9 390 €. Celková kúpna cena tak bola 18 780 € a podľa
článku IV. Kúpna cena zmluvy bod 4. písm. a) prvá časť kúpnej ceny bola ako rezervačná záloha vo
výške 2 000 € uhradená v hotovosti dňa 28.10.2016 a druhá časť kúpnej ceny vo výške 16 780 € mal
uhradiť kupujúci bezhotovostným prevodom na depozitný účet spoločnosti REAL FIN RK s.r.o. v deň
podpísania tejto kúpnej zmluvy.

3.2. Žalovaní tvrdili, že nemali vedomosť o tom, že kúpna cena bola spôsobom vyššie uvedeným
zložená. Vo svojom vyjadrení uviedli, že je nepochybné, že zo strany žalobkyne boli vykonané určité
platby, avšak bez ich špecifikácie na aký účel slúžili a rovnako nebolo preukázané, že sú ešte v
súčasnosti na depozitnom účte realitnej kancelárie. Za týmto účelom súd požiadal realitnú kanceláriu
o preukázanie stavu na účte ku dňu 16.12.2016 ako aj v súčasnosti. Realitná kancelária však na
predmetnú výzvu nereagovala a jej majiteľka sa na pojednávanie ani na predvolanie nezúčastnila, preto

súd vykonanie dôkazu je výsluchom zamietol.
3.3. Z predložených listín ďalej vyplýva, že zo strany všetkých žalovaných došlo k odstúpeniu od kúpnej
zmluvy. Na základe týchto odstúpení v rámci vkladového konania vedeného Okresným úradom Prešov,
katastrálnym odborom pod č. L.-XXXX/XXXX-XX-T. došlo rozhodnutím zo dňa 04.09.2018 k prerušeniu
konania podľa § 31a písm.c) zákona č. 162/1995 Z.z. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa uvádza, že na

základe spornosti platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovanými správny organ vyzýva žalobkyňu
na preukázanie vôle - súhlasu alebo nesúhlasu s odstúpením od kúpnej zmluvy, pričom žalobkyňa má
súčasne právo na podanie žaloby v lehote 30 dní o vyslovenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy
na príslušnom súde.

4. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd vec právne posudzoval nasledujúco:
4.1. Otázkou na posúdení, ktorej založil súd svoje rozhodnutie bola otázka prípustnosti žalobcom
požadovaného určenia neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy.
4.2. Právne skutočnosti sú podmienky či predpoklady ustanovené právnou normou , ktoré determinujú vznik, zmenu a zánik právnych

vzťahov. Podľa toho, či sú prejavom vôle ľudí, alebo vznikajú nezávisle od ich vôle, delíme ich
na subjektívne a objektívne právne skutočnosti. Medzi objektívne právne skutočnosti zaraďujeme
právne udalosti, čo sú prírodné a spoločenské javy mimo ľudského správania (napr. zničenie knihy
pri požiari), a právne domnienky a fikcie (napr. prezumpcia neviny, prezumpcia znalosti práva atď.).
Subjektívne právne skutočnosti môžu byť - konštitutívne rozhodnutie súdu (to je také rozhodnutie,

ktoré zakladá nové práva a povinnosti), vytvorenie veci alebo diela (napr. namaľovanie obrazu)
alebo právne relevantný úkon . Právne relevantné úkony sa potom delia na právne
(napr. podpis zmluvy) a protiprávne úkony. Pri protiprávnych úkonoch rozlišujeme, či išlo o zavinené (tzv.
delikty) alebo nezavinené protiprávne konanie.

4.3. Právnou skutočnosť je tak napr. zmluva, dohoda o zmene zmluvy ale aj v prejednávanej veci
vykonaný jednostranný právny úkon, ktorého dôvodnosť a perfektnosť by viedla k zániku právneho
vzťahu z uzavretej kúpnej zmluvy.
4.4. Podľa § 137 C.s.p. - Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa Dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu C.s.p. - Ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet
druhov žalôb, pričom doterajšiu právnu úpravu pomerne výrazne modifikuje. Žaloby na plnenie upravené
v písm. a) sú najčastejším druhom civilných žalôb. Splnenie povinnosti môže vyplývať zo zákona, z
právnych vzťahov, vrátane vzťahov deliktných, z medzinárodného, európskeho práva, atď. Nemá zmysel
špecifikovať v hypotéze právnej normy, z čoho povinnosť vyplýva (ako to bolo v predchádzajúcej právnej

úprave). Nóvum spočívajúce v zavedení právnej normy obsiahnutej v písmene b) spočíva v rozlišovaní
žalôb na splnenie povinností a žalôb na vyporiadanie práv typu BSM, podielové spoluvlastníctvo,
neoprávnená stavba atď. Úplne nová koncepcia je zakotvená v písm. c) a d), kde sa rozlišuje klasická
určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d). Záujmom zákonodarcubolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a
iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi
osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad Zákonník práce, zákon o dobrovoľných dražbách a

pod.
4.5. Ak teda došlo prijatím C.s.p. k zmene oproti § 80 O.s.p. (Návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu
manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení
za mŕtveho); b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia

práva; c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.),
podľa ktorého sa určovacia žaloba aplikovala aj na neplatnosť právneho úkonu, nemožno dospieť k
záveru, že súdna prax má byť rovnaká bez ohľadu na túto zmenu.
Jednou z foriem výkladu právneho textu je aj výklad historický. Historický výklad je metódou získavania
poznatkov o vôli zákonodarcu aj z iných zdrojov poznania, ako je samotný text zákona. Zámer
zákonodarcu je vyjadrený predovšetkým v dôvodovej správe. Medzi zásady historického výkladu patrí

zásada jednoduchého subjektívne historického výkladu, podľa ktorej máme textu zákona prikladať
taký význam, aký mu preukázateľne prikladal zákonodarca. Ďalšou zásadou je zásada subjektívne
teleologického výkladu, podľa ktorej sa má prihliadať na účel, ktorý zákonodarca s právnou normou
spojoval.
Aj aplikáciou uvedeného výkladu (okrem výkladu jazykového, ktorý je jednoznačný) je nutné dospieť k

záveru, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu už nie je žalobou o určenie, či tu právo je alebo
nie ale žalobou o určenie právnej skutočnosti, pri ktorej sa naliehavý právny záujem neskúma ale ktorá
musí mať oporu v osobitnom právnom predpise.
Vyššie uvedený záver je podporený aj dôvodovou správou k zákonu č. 279/2017 Z.z., ktorý zaviedol
ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, podľa ktorého sa od 1. januára 2018 spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia
neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého
spotrebiteľského úveru žalobou a ktorá k uvedenému uviedla, že s ohľadom na zavedenie obsahu
žaloby podľa Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého sa medzi iným rozhoduje o určení právnej

skutočnosti,aktakvyplývazosobitnéhopredpisu,sazavádzanovýmustanovenímmožnosťspotrebiteľa
podať žiadosť o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vychádzajúc zo zásady rozumného
zákonodarca a nevytvárania zbytočných zákonných ustanovení by táto novela pri možnosti podávať
žalobu o určenie právnej skutočnosti ľubovoľne, bola úplne zbytočná.
4.6. K vyššie uvedenému záveru dospela už aj prax najvyššej súdnej autority, keď

NS SR vo veci sp. zn. 4Cdo/17/2019 uviedol - U žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila
nová právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z
osobitného predpisu. Podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak
to nevyplýva z osobitného predpisu.
NS SR vo veci sp. zn. 3Cdo/203/2018 uviedol - Z porovnania oboch úprav vyplýva, že kým § 80 písm. c/

O.s.p. vymedzoval určovacie žaloby a naliehavý právny záujem ako ich základný procesný predpoklad
v rámci príkladného výpočtu prostriedkov ochrany práv tak, že návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; ustanovenie § 137 C.s.p. popri zachovaní pravidla len príkladného výpočtu možných
žalôb a úmerne úprave v ňom len postupov v sporoch ustanovilo, že žalobou možno požadovať,

aby sa rozhodlo najmä o a/ splnení povinnosti, b/ nároku na usporiadanie práv a povinností strán,
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c/ určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitnéhopredpisu.Preúčelyrozhodovaniavprejednávanejvecijepostačujúceupriamiťnatierozdiely

oboch úprav, ktorými sú I. opustenie (v rámci C.s.p.) výslovnej úpravy žalôb o určenie existencie i
neexistencie právneho vzťahu (podľa skoršej úpravy podmienených existenciou naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení a podľa novej pre ich nevčlenenie do § 137 písm. c/ zákona zjavne bez
trvania na splnení takéhoto predpokladu), II. obohatenie zákonného výpočtu možných žalôb o žaloby na
určenie právnej skutočnosti, v tomto prípade za podmienky, že to vyplýva z osobitného predpisu (kam

zjavne patria i skôr výslovne neupravené žaloby o platnosť, či neplatnosť právnych úkonov, ktoré mimo
akúkoľvek pochybnosť sú jednými z právnych skutočností) a III. upravenie u žalôb o určenie existencie,
či neexistencie práva výnimky z pravidla preukazovania naliehavého právneho záujmu na požadovanomurčení (v tomto prípade tak, že preukazovanie nie je potrebné, ak naliehavý právny záujem vyplýva z
osobitného predpisu).
NS SR vo veci sp. zn. 7Cdo/132/2019 uviedol - Najvyšší súd už uviedol, že „[z] citovaného ustanovenia

(bod 15, pozn.) výslovne vyplýva, že na vyznačenie, resp. obnovenie stavu, aký bol v katastri
pred neplatným právnym úkonom, je potrebné rozhodnutie súdu o neplatnosti právneho úkonu. S
prihliadnutím na ústavný princíp dôvery v platné právo je takouto jasnou formuláciou zákona bez
ďalšiehodanýnaliehavýprávnyzáujemnaurčeníneplatnostiprávnehoúkonu,akideotakýprávnyúkon,
na základe ktorého bol v katastri vykonaný zápis a ak na základe rozhodnutia súdu o jeho neplatnosti

možno v katastri vyznačiť stav pred týmto právnym úkonom“
4.7. Vo vyššie uvedených intenciách rozhoduje už aj KS v Prešove, keď vo veci sp. zn. 1Co/73/2018
uviedol - Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie v prejednávanej veci predovšetkým na
ustanovení § 137 písm. d) CSP a správne
analyzoval v odôvodnení rozhodnutia, že po nadobudnutí účinnosti tohto procesného predpisu (počnúc
dňom 1.7.2016) sa zmenil spôsob nazerania na možnosť rozhodnutia o neplatnosti právneho úkonu

(v zmysle § 137 písm. d) CSP na určenie
právnej skutočnosti), pretože podmienkou realizácie takéhoto určenia je to, že táto okolnosť vyplýva z
osobitného predpisu. V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie na to, že zákon č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, takúto možnosť

určenia neplatnosti zmluvy, ktorá je založená na ustanoveniach tohto zákona neumožňuje.
4.8. Podľa § 34 ods.2 katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z. - Ak súd rozhodol o neplatnosti právneho
úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom
alebopreddobrovoľnoudražbou;toplatíajvtedy,akprávoknehnuteľnostibolodotknutéďalšouprávnou
zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

Z katastrálneho zákona je zrejmé, že žaloba o určenie právnej skutočnosti - neplatnosti právneho úkonu
nie je prípustná ľubovoľne ale len vtedy, ak na základe právneho úkonu (ktorého sa určenie neplatnosti
týka) bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľností, pretože iba v prípade určenia neplatnosti takéhoto
právneho úkonu možno urobiť krok späť a zapísať stav existujúci pred zápisom tohto právneho úkonu.
Na základe kúpnej zmluvy, od ktorej sa odstúpilo, však v katastri nehnuteľností nebol vykonaný žiadny

zápis a preto určenie neplatnosti odstúpenia nemôže viesť k navráteniu v predošlý stav. Ide teda o
neprípustnú žalobu o určenie právnej skutočnosti, čo nevyhnutne viedlo k jej zamietnutiu, bez potreby
zaoberania sa jednotlivými námietkami strán sporu. Na uvedenom nič nemení ani to, že žalobca
bol orgánom katastra na podanie takejto žaloby odôvodnením rozhodnutia o prerušení katastrálneho
konania odkázaný.

5. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu súdnymi rozhodnutiami k tomu súd uvádza:
KS v Žiline sp. zn. 10Co/73/2017 - nejde o rozhodnutie najvyššej súdnej autority, ktoré by malo čo len
precedenčne záväzný charakter. Oproti prejednávanej veci však išlo o odstúpenie od darovacej zmluvy
a zmluvy o zriadení vecného bremena, vklad vecných práv z ktorej bol povolený. Rovnako sa zdá, že

žaloba bola podaná za účinnosti O.s.p.
NS SR sp. zn. 6Sžo/229/2010 - ide o spor za účinnosti O.s.p.. Spor sa týkal dohody o odstúpení a z
rozhodnutia nevyplýva, že sa má riešiť práve žalobou o neplatnosť odstúpenia od zmluvy.
NS SR sp. zn. 6Cdo/392/2013 - ide o spor za účinnosti O.s.p. a týkal sa odstúpenia od zmluvy o
obchodnom zastúpení.

KS v Prešove sp. zn. 8Co/26/2017 - ide o spor za účinnosti O.s.p.

6. Súd ma teda za to, že spôsob procesnej ochrany bol žalobkyňou napriek tomu, že bola zastúpená
advokátom zvolený nesprávne a podaná žaloba je žalobou bez ďalšieho neprípustnou. Podľa súdu
sa mala žalobkyňa domáhať ochrany svojich práv žalobou podľa § 137 písm. c) C.s.p., a to žalobou

o určenie, že právny vzťah (ktorý je synonymom pojmu právo) z kúpnej zmluvy uzavretej medzi
stranami sporu trvá. V rámci tohto konania, by teda súd musel posudzovať platnosť, či neplatnosť
odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovanými z dôvodu naplnenia alebo nenaplnenia zmluvných podmienok
umožňujúcich toto odstúpenie a výsledkom takéhoto preskúmania by bolo deklaratórne rozhodnutie o
tom, či záväzkovo právny vzťah zo zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu ku dňu rozhodnutia súdu

trvá alebo nie. Ak by bolo rozhodnutie kladné bolo by to dôvodom pre pokračovanie vkladového konania,
ak by bolo rozhodnutie záporné, tzn. že odstúpenie od zmluvy by bolo odstúpením platným, bez ďalšieho
by to znamenalo, že vecnoprávny vzťah z uzavretej kúpnej zmluvy už nastať nemôže.7. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
7.1. Žalobca v konaní neúspešný je povinný zaplatiť náhradu trov konania každému z úspešných
žalovaných.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.