Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/198/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215216609
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2215216609.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova
11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., Q. D. XXX, o zaplatenie
4.437,85 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo
dňa 10. júla 2018, č.k. 7C/472/2015-80, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. v časti zaplatenia zmluvných
úrokov potvrdzuje a v časti zaplatenia úroku z omeškania ruší a konanie zastavuje a v napadnutom
výroku II. a v závislom výroku V. ruší a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním vo výroku I. určil žalovanej povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 1.937,85 € úroky vo výške 246,34 €, úroky z omeškania vo výške 2,13 €, úrok z
omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4.559,48 € od 21.7.2015 do 18.8.2015, zo sumy 4.437,85
€ od 19 8.2015 do 14.3.2016, zo sumy 4.337,85 € od 15.3.2016 do 13.4.2016, zo sumy 4.237,85
€ od 14.4.2016 do 12.5.2016, zo sumy 4.037,85 € od 15.6.2016 do 13.7.2016, zo sumy 3.937,85 €
od 14.7.2016 do 12.8.2016, zo sumy 3.837,85 € od 13.8.2016 do 13.9 2016, zo sumy 3.737,85 €
od 14.9.2016 do 12.10.2016, zo sumy 3.637,85 € od 13.10.2016 do 14.11.2016, zo sumy 3.537,85
€ od 15.11.2016 do 13.12.2016, zo sumy 3.437,85 € od 14.12.2016 do 12.1.2017, zo sumy 3.337,85

€ od 13.1.2017 do 14.3.2017, zo sumy 3.237,85 € od 15.3.2017 do 12.4.2017, zo sumy 3.137,85 €
od 13.4.2017 do 12.5.2017, zo sumy 3.037,85 € od 13.5.2017 do 12.7.2017, zo sumy 2.937,85 €
od 13.7.2017 do 14.8.2017, zo sumy 2.837,85 € od 15.8.2017 do 13.9.2017, zo sumy 2.737,85 € od
14.9.2017 do 12.10.2017, zo sumy 2.637,85 € od 13.10.2017 do 14.11.2017, zo sumy 2.537,85 €
od 15.11.2017 do 13.12.2017, zo sumy 2.437,85 € od 14.12.2017 do 12.1.2018, zo sumy 2.337,85
€ od 13.1 2018 do 13.2.2018, zo sumy 2.237,85 € od 14.2.2018 do 13.3.2018, zo sumy 2.137,85 €
od 14.3.2018 do 12.4.2018, zo sumy 2.037,85 € od 13.4.2018 do 14.5 2018, zo sumy 1.937,85 € od

15.5.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 246,34 € od 21.072015 do
zaplatenia. Vo výroku II. povolil žalovanej splácať pohľadávku po 100 eur mesačne od právoplatnosti
tohto rozsudku vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca až do vyrovnania pod následkom výhody splátok.
Vo výroku III. žalobu v časti zaplatenia zmluvných úrokov vo výške 15,90% ročne zo sumy 4.559,48
€ od 21.7.2015 do 18.8.2015, zo sumy 4.437,85 € od 19 8.2015 do 14.3.2016, zo sumy 4.337,85
€ od 15.3.2016 do 13.4.2016, zo sumy 4.237,85 € od 14.4.2016 do 12.5.2016, zo sumy 4.037,85
€ od 15.6.2016 do 13.7.2016, zo sumy 3.937,85 € od 14.7.2016 do 12.8.2016, zo sumy 3.837,85 €

od 13.8.2016 do 13.9.2016, zo sumy 3.737,85 € od 14.9.2016 do 12.10.2016, zo sumy 3.637,85 €
od 13.10.2016 do 14.11.2016, zo sumy 3.537,85 € od 15.11.2016 do 13.12.2016, zo sumy 3.437,85
€ od 14.12.2016 do 12.1.2017, zo sumy 3.337,85 € od 13.1.2017 do 14.3.2017, zo sumy 3.237,85
€ od 15.3.2017 do 12.4.2017, zo sumy 3.137,85 € od 13.4.2017 do 12.5.2017, zo sumy 3.037,85 €od 13.5.2017 do 12.7.2017, zo sumy 2.937,85 € od 13.7.2017 do 14.8.2017, zo sumy 2.837,85 € od
15.8.2017 do 13.9.2017, zo sumy 2.737,85 € od 14.9.2017 do 12.10.2017, zo sumy 2.637,85 € od
13.10.2017 do 14.11.2017, zo sumy 2.537,85 € od 15.11.2017 do 13.12.2017, zo sumy 2.437,85 €

od 14.12.2017 do 12.1.2018, zo sumy 2.337,85 € od 13.1 2018 do 13.2.2018, zo sumy 2.237,85 €
od 14.2.2018 do 13.3.2018, zo sumy 2.137,85 € od 14.3.2018 do 12.4.2018, zo sumy 2.037,85 € od
13.4.2018 do 14.5 2018, zo sumy 1.937,85 € od 15.5.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo sumy 246,34 € od 21.072015 do zaplatenia zamietol. Vo zvyšku súd konanie zastavil
(výrok IV.) a rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42,94% (výrok V). Z

odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa domáhal žalobou zo dňa 14.09.2015 voči žalovanej
zaplatenia sumy 4437,85 € s príslušenstvom na základe zmluvy o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi
ním a žalovanou dňa 28.10.2013. Žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, v dôsledku čoho ju
žalobca vyzval na predčasné splatenie úveru. Žalovaná na pojednávaní dňa 10.07.2018 potom, čo ju
súd, zohľadňujúc čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom, oboznámil s nárokom uplatneným v konaní a
predbežným právnym posúdením veci vyhlásila, že nárok žalobcu čo do istiny vyčíslených úrokov z

úveru a úrokov z omeškania uznala v plnom rozsahu. Pokiaľ sa však týka nároku žalobcu na úroky z
úveru vo výške 15,9% ročne z jednotlivých dlžných súm, ktoré si žalobca uplatňuje po zosplatnení úveru,
tento nárok neuznala. Súd tu mal za to, že úrok po zosplatnení predstavuje nárok nemajúci oporu v
hmotnom práve, poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR, sp.zn. IV. ÚS 176/2012-14 podľa ktorého,
po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Riadny úrok bol zmluvne dohodnutý

do konečnej splatnosti úveru. Po zosplatnení úveru zostáva žalobcovi nárok iba na zaplatenie úroku z
omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to
jednak v podobe úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo
vzťahoch medzi účastníkmi. Súd prvej inštancie rozhodol podľa § 282 CSPtea rozsudkom pre uznanie,
keďže žalovaná záväzok čo do dôvodu a výšky istiny, vyčíslených úrokov z úveru (do zosplatenia)

a úrokov z omeškania uznala. V časti úrokov z úveru, ktoré žalobca uplatňuje po zosplatnení úveru
považoval súd žalobu za nedôvodnú a preto ju v tejto časti zamietol. Zároveň súd zohľadnil žiadosť
žalovanej o splátkový kalendár a tiež jej majetkové a sociálne pomery a s poukazom na ust. § 232 ods.
4 CSP povolil žalovanej splatenie dlžnej sumy v splátkach. Vo zvyšnej časti s poukazom na čiastočné
späťvzatie žaloby žalobcom súd konanie zároveň zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods.

1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Žalobca mal úspech čiastočný, žalovaná bola taktiež v časti úspešná, úspešnosť
transporu je v pomere 71,47% pre žalobcu a 28,53% pre žalovanú, čo predstavuje čiastočný úspech
žalobcu vo výške 42,94%.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca a to proti výroku, ktorým
súd nárok žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol a proti výroku, ktorým súd povolil uhradenie dlhu v
mesačných splátkach a tiež rozsahu priznaných trov konania. K nároku žalobcu na zmluvný úrok po
predčasnom zosplatnení poukázal na ust. § 502 ods. 1, § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, keď
uviedol, že tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté

peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. Poukázal tiež na ust. § 497 Obchodného
zákonníka, vychádzajúc z ktorého obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné
prostriedky ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úrok z úveru je nárokom,
na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných
záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Odstúpenie od zmluvy

nespôsobuje zánik záväzku ex tunc. Naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi,
táto povinnosť odstúpením od zmluvy nezaniká. Ide o právny inštitút určený na ochranu veriteľa a jeho
využitím sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho postavenia v akom bol pred odstúpením od
zmluvy. Situácia totiž nastala pre neplnenie si povinností dlžníka . Odstúpením od zmluvy v zmysle
§ 506 Obchodného zákonníka zmluva od počiatku nezanikla a naďalej trvá právo veriteľa a tomu

zodpovedajúca povinnosť dlžníka vrátiť dlžnú sumu spolu s úrokmi z úveru. Poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 11Co/12/2017 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43Co/23/2017,
tiež na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 8Co/193/2017, v ktorých odvolacie súdy nesúhlasili
s názorom súdu prvej inštancie, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru mal žalobca právo len
na úroky z omeškania a že právo na úrok ako cenu poskytnutých peňazí už nemá. Poukázal tiež

na ďalšie rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, v Bratislave, Nitre. K vzťahu zmluvných úrokov
a úrokov z omeškania priamo aj k ich uplatniteľnosti veriteľom popri sebe v predčasnom zosplatnení
dlhu sa jasne vyjadril vo svojej rozhodovacej činnosti Najvyšší súd ČR, sp.zn. 33 Cdo 212/2014, v
zmysle ktorého pre posúdenie primeranosti výšky úrokového zaťaženia nemožno obe sadzby úrokovsčítať a že zákonné úroky z omeškania nenahradzujú od splatnosti pohľadávky úroky, ktoré si strany
dojednali. To sa týka citovaného uznesenia Ústavného súdu SR, sp.zn. IV. ÚS 476/2012, tak v danej
veci sa ústavný súd zaoberal sťažnosťou na porušenie základného práva a to práva na súdnu ochranu

a odmietnutím uvedenej sťažnosti s skonštatovaním, že v konaniach predchádzajúcich danej ústavnej
sťažnosti všeobecné súdy neporušili základné právo sťažovateľky, v žiadnom prípade nevyjadril právny
názor, ktorý by akýmkoľvek spôsobom podporoval stanovisko súdu ohľadne úrokov po zosplatnení. Na
uvedenomničnemeníanifakt,žepredmetomcitovanejústavnejsťažnostipredchádzajúcichkonaníbolo
zhodou okolností aj rozhodovanie o nároku na zmluvný úrok po zosplatnení. K povoleniu uhradiť dlh v

mesačných splátkach žalobca uviedol, že priznaním možnosti plnenia dlhu v splátkach postupoval súd
v rozpore so zákonom. Namiesto určitej sankcie za to, že si žalovaný neplnil svoje zmluvné povinnosti,
bol touto formou za porušenie zmluvy odmenený. Takéto rozhodnutie súdu by bolo motiváciou pre
klientov banky, aby porušovali svoje zmluvné povinnosti, pretože ich porušením v konečnom dôsledku
získajú podobné postavenie ako bolo pôvodne zmluvne dohodnuté. Žalobca poukázal na skutočnosť,
že písomné vyhotovenie rozsudku neobsahuje žiadne vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie

súdu k úhrade dlžnej sumy formou splátok. Toto rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné. Poukázal
na ust. § 232 ods. 2 až 4 CSP, kedy len výnimočne v odôvodnených prípadoch môže súd určiť
dlhšiu ako zákonom určenú lehotu na plnenie. Uvedená exkluzivita povinného musí byť podložená
zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že peňažné
plnenie možno uskutočniť v splátkach. Hľadiskami pre úvahu súdu, či sa má žalovanému priznať

výhoda splátok buď najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, žalovaným
prejavená snaha o plnenie záväzku, počas konania možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých
splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie sa plnení súdom ustanovenej
povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery
žalobcu príliš ťaživé. Výška splátok musí pritom odrážať nielen osobné pomery žalovaného ale tiež

zodpovedať výške priznaného plnenia tak, aby k uspokojeniu žalobcu došlo v primeranej dobe. Súd
prvej inštancie v odôvodnení rozsudku neuviedol ani stanoviská strán v otázke lehoty plnenia, ani z
akých skutočností vo svojom rozhodnutí o lehote plnenia vyšiel, ani podľa akého ustanovenia zákona
lehotu na plnenie právne posúdil a ani akými úvahami sa pri právnom posudzovaní tejto otázky
predovšetkým v kontexte už odvolacím súdom vyjadrených, rozhodovacou praxou uznávaných hľadísk

riadil. Nedostatok odôvodnenia možno bez pochyby považovať za už zmienenú, celkom ojedinelú
situáciu pri odôvodňovaní rozhodnutia, keď rozhodnutie v tejto časti je nepreskúmateľné, čo zakladá
nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva
a tým je daný dôvod na uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Poukázal tu
tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 4Co/320/2017. K výroku o náhrade trov konania

uviedol, že tento takisto považuje za nepreskúmateľný, nie je zrejmé, akým spôsobom, výpočtom dospel
súd k záveru, že žalobcovi prináleží náhrada trov konania v rozsahu 42,94%, teda či súd prihliadal len
na úspech v časti istiny, alebo aj v časti príslušenstva.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 7C/472/2015 je určenie povinnosti
žalovanej zaplatiť istinu 4.437,85 eur, úrok 248,36 eur (nárok z neuhradených splátok do dátumu
predčasnej splatnosti úveru), úroky z omeškania 2,17 eur (do dátumu predčasnej splatnosti úveru), úrok
15,9% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4.559,48 eur od 21.07.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 5% ročne z istiny 4.559,48 eur a nezaplatených úrokov 248,36 eur od 21.07.2015 do zaplatenia

a trovy konania a to titulom nedoplatku z úverovej zmluvy č. 000000000083174 zo dňa 28.10.2013.

5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
a to v jeho zamietajúcom výroku III. a tiež v časti povolenia žalovanej splácať pohľadávku v splátkach
po 100 eur mesačne vo výroku II. a v závislom výroku V. o nároku na náhradu trov konania.

6. V odvolaní žalobca namietal, že jeho nárok na zaplatenie úroku po zosplatnení je daný, keďže úrok
z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka ani zosplatnenie úveru.7. Odvolací súd v časti zamietnutia nároku na zaplatenie zmluvných úrokov po zosplatnení preberá
súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie
žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na

posúdenieuplatnenéhonároku,výsledkydokazovaniajednotlivoivovzájomnýchsúvislostiachdôkladne
a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam
a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa jeho právny záver ohľadne nároku na zaplatenie
úrokov po zosplatnení, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP
odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací

súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto
nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

8. K otázke nároku veriteľa na úrok z poskytnutého úveru za čas po zosplatnení odvolací súd
ďalej uvádza, že aplikačná prax súdov sa touto otázkou už zaoberala, od ktorej nebol dôvod sa
odkloniť. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že úroky z úveru prináležia

veriteľovi len za čas do splatnosti dlhu a následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný
platiť úroky z omeškania. Na zdôraznenie správnosti záverov prvoinštančného súdu v tomto smere,
na ktorého odôvodnenie v preskúmavanom rozsudku odvolací súd v podrobnostiach odkazuje, sa
žiada zdôrazniť, že závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v rozhodnutí R 59/1998 (sp. zn. 4
Obo 143/1998 z 01.07.2000) boli prijaté aj v potvrdzujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Prešove

č.k. 11Co/30/2012-145 zo dňa 30.05.2012, ktoré úsudky súdov napokon akceptoval i Ústavný súd
SR v rozhodnutí sp. zn. IV.ÚS 476/2012 z 18.09.2012. K záveru súdov, že „pokiaľ veriteľ pristúpi
k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia
úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru“, Ústavný súd SR v predmetnom rozhodnutí konštatoval,
že nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie

krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré
by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Hoci žalobca v odvolaní opakovane vyjadruje nesúhlas s
citovanými rozhodnutiami Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, odvolací súd nenachádza dôvod
odchýliť sa od právneho názoru v oblasti zmluvného úroku a jeho uplatňovania po zosplatnení úveru
prezentovanéhovuvedenýchrozhodnutiach.Žalobcavodvolanípoukazovalnato,žerozhodovaciaprax

súdov v otázke priznávania zmluvných úrokov po zosplatnení úveru je rôznorodá a citoval z rozhodnutí
krajských súdov, podľa ktorých rozhodnutí má veriteľ nárok na zaplatenie úroku až do okamihu reálneho
vrátenia peňažných prostriedkov. K uvedenému odvolací súd uvádza, že na podporu právneho názoru
vysloveného súdom prvej inštancie existuje množstvo rozhodnutí s vyslovením rovnakého právneho
názoru o neopodstatnenosti nároku na úroky aj za obdobie po splatnosti pohľadávky, napr. rozhodnutia

Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 12Co/16/2018 z 12.04.2018, 15Co/193/2018 z 07.11.2018,
Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19Co/70/2018 z 25.10.2018, Krajského súdu v Prešove, sp. zn.
8Co/221/2016 z 28.11.2017, 24Co/99/2017 z 27.03.2018, 17Co/110/2018 z 08.11.2018, Krajského súdu
v Trnave, sp. zn. 10Co/403/2016 z 27.03.2018, 24Co/189/2018 z 06.03.2019 atď..

9. Žiada sa dodať, že pri poskytnutí úveru si zmluvné strany dojednávajú ako úroky, tak i lehotu
na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Zákon teda umožňuje veriteľovi na určitú dobu
(do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku
prirodzene sledujú úroky dohodnutú dobu poskytnutia peňažných prostriedkov, ktorej koniec završuje
tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má veriteľ právo

splatnosť skrátiť. Niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo
zákona platiť po splatnosti úveru (po ukončení zmluvného úverového vzťahu) úroky popri úrokoch
z omeškania. Ak úver nie je po splatnosti splatený, zákon priznáva veriteľovi za zadržiavanie jeho
peňažných prostriedkov sankcie, či už zákonné (úroky s omeškania z kogentne stanoveným limitom),
alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa má za následok

absenciu požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca, a za tento stav
nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí
vzmyslecenyobetovanejpríležitostiveriteľa,ktorýtým,ženemáistinuúverukdispozícii,nemôžestouto
nakladať a produkovať zisk. Po nadobudnutí splatnosti úveru (či už celého alebo jednotlivých splátok)
veriteľovi vzniká nárok na vrátenie požičanej sumy, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu splatnosti

úveru (alebo jeho časti). Ak teda nastal stav, kedy dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky
u seba (pretože tieto sú už splatné) a tieto užíva, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky,
ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. V opačnom prípade by
bol založený, krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kedy by bol dlžník vystavený všetkýmsankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia, a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky
zo sumy, ktorú by mu dlžník na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli
účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby ku zmene

záväzku nedošlo, zatiaľ čo však dlžníkovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy
pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše by tak došlo k hrubej nadváhe veriteľa, ak by bol
tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potenciálnej
nečinnosti. Takéto správanie veriteľa nemôže byť podporované a nemôže požívať právnu ochranu.

10. Na doplnenie odvolací súd ešte uvádza, že veriteľ poskytuje dlžníkovi v podstate dve výhody, keď
prvou je možnosť dlžníka použiť cudzí kapitál a často väčšieho objemu v porovnaní s jeho aktuálnymi
vlastnýmifinančnýmimožnosťamiadruhoujemožnosťvrátiťpožičanýkapitálažpouplynutíurčitejdoby,
počas ktorej veriteľ nie je oprávnený kapitál požadovať späť. Pokiaľ ide o zosplatnenie, ide o dôsledok
protiprávneho správania sa dlžníka, teda reakciu veriteľa na neplatenie splátok istiny spolu s úrokmi.
Formálne zosplatnením dochádza k posunu splatnosti pohľadávky. Týmto spôsobom dlžník stráca

vyššie uvedené výhody, predovšetkým vrátiť požičané peňažné prostriedky v splátkach. Z hľadiska
výhodnosti alebo nevýhodnosti postavenia spotrebiteľa, ako aj postavenia veriteľa sa žiada doplniť, že
veriteľ poskytuje peňažné prostriedky s určitým obchodným zámerom a obchodnou politikou, kedy na
základe aj ponuky a dopytu poskytuje peňažné prostriedky s predpokladom čo najvyššieho zisku, z tohto
dôvodu poskytuje úver s dobou návratnosti v určitej lehote, pričom ako odplatu dojednáva úroky v určitej

výške. Výška týchto úrokov súvisí s tým, za akých okolností, podmienok je veriteľ ochotný peňažné
prostriedky požičať, resp. stratiť dispozíciu s nimi aj za rizika, či ich predpokladaná ziskovosť bude v
zmysle obchodnej politiky veriteľa. Veriteľ v takomto prípade získava väčší objem peňazí, ktoré aktuálne
môže použiť s tým, že predpokladá, že v určitom časovom horizonte tieto bude schopný vrátiť. Pokiaľ
nastane situácia, že dlžník peňažné prostriedky nie je schopný vrátiť, teda plniť v súlade so svojím

záväzkom,veriteľnemusípristúpiťkzosplatneniuúveru,pričomnezanikneaninárokveriteľapočastohto
obdobia na úrok ako odplatu (v takomto prípade nevzniká nárok na úroky z omeškania z celej sumy).

11. Súd prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku III. zamietol aj nárok žalobcu na zaplatenie
úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 246,34 eur (vyčíslené úroky do zosplatnenia) od 21.7.2015 do

zaplatenia. V tejto časti sa však súd prvej inštancie dopustil pochybenia, keď o tomto nároku rozhodol
opakovane,keďžeuvedenýnárokbolvovýrokuI.žalobcovipriznanýatosprávneabolnavyšeajuznaný
žalovanou, pričom v tejto časti, teda vo výroku I je rozsudok už právoplatný. Odvolací súd preto uvedenú
časť výroku III. týkajúcu sa úroku z omeškania zrušil a konanie zastavil.

12. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd v časti zamietnutia nároku
žalobcu na úroky po zosplatnení úveru považoval rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a
preto ho v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v časti zamietnutia nároku na zaplatenie úroku z
omeškania po zosplatnení z vyčíslených úrokov do zosplatnenia zrušil a konanie zastavil (§ 161 ods.
2 a § 230 CSP).

13.Pokiaľsatýkaďalšejnamietanejskutočnostiatopovoleniasplátokprizaplatenípriznanejistiny,taktu
bolo odvolanie založené na tvrdení, že postupom súdu prvej inštancie došlo k odňatiu možnosti stranám
sporu konať pred súdom z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia a absencií náležitostí požadovaných
ustanovením § 220 CSP.

14. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní stranám sporu
realizácia procesných práv, ktoré im Civilný sporový poriadok priznáva, pričom odňatie možnosti konať
pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny a ak sa postup súdu prejavil v priebehu
konania a tiež pri rozhodovaní. Jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu a vylučujúcim

svojvôľu pri rozhodovaní je i povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť a to spôsobom zakotveným
v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane
druhej. Ak sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, alebo
z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba považovať

takéto rozhodnutie za rozhodnutie v rozpore s článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd ako
aj článkom 46 Ústavy SR. Preskúmaním časti napadnutého rozsudku týkajúcej sa povolenia splátok
odvolací súd zistil, že toto nespĺňa požiadavky ustanovené v § 220 CSP, keď odôvodnenie v podstate
neobsahuje žiadne konkrétne relevantné skutočnosti, na základe ktorých súd povolil priznanú istinuuhradiť žalovanej v splátkach. Z odôvodnenia nevyplýva ako a podľa čoho súd prvej inštancie posúdil
uvedený nárok.

15. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti povolenia žalovanej uhradiť priznanú
istinu v splátkach má za následok zrušenie rozhodnutia, preto odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd vec znova v tejto časti povolenia splátok prejedná, prihliadne
pritom aj k argumentácii žalobcu obsiahnutej v odvolaní, vo veci opätovne rozhodne po náležitom

vyhodnotení vykonaných dôkazov a právnom posúdení veci. Svoje právne závery súd v rozhodnutí
vyjadrí jednoznačne, pričom ich oprie o skutkové zistenia vyplývajúce z konkrétneho prejednávaného
prípaduanáležiteichvsúladesust.§220CSPodôvodnítak,abyprávnezávery,ku ktorýmdospejemali
oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce boli logické a presvedčivé.
V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

16. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).