Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. január 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/20/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119209054
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8119209054.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: Q. Z., nar. X.X.XXXX,

bytom Q. XXX, p r o t i žalovaným: 1. Š. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX a 2. Q.. W. Z., nar.
XX.X.XXXX, bytom Q. XXX, obaja zastúpení: JUDr. Daniela Straková, advokátka, so sídlom Prešov,
Konštantínova 6, o odstránenie stavieb, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaní v 1. a 2.rade m a j ú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou z 13.5.2019 sa domáhal voči žalovaným odstránenia garáže súp. č. XXX, zapísanej
na LV XXX k.ú. Q. s tvrdením, že zasahuje do parcely žalobcu C- KN XX/X zapísanej na LV č. XXX

k.ú. Q.. Považoval ju za neoprávnenú stavbu, keďže nestojí len na pozemkoch žalovaného v 1.rade
a uviedol, že žalovaní zmenili vstup do garáže v rozpore s projektovou dokumentáciou, na čo žalobca
upozorňoval aj stavebný úrad. Ten však skolaudoval stavbu v rozpore s projektovou dokumentáciou.
Domáhal sa tiež odstránenia oporného múru z parcely CKN XX/X, ktorý postavili žalovaní bez jeho
súhlasu a bez stavebného povolenia. Napokon žiadal odstrániť komín a pivnicu s tým, že ide o stavby
nachádzajúce sa na parcele CKN XX, pričom ich odstránenia sa domáhal z dôvodu, že neboli ohlásené
na stavebnom úrade. Vo vzťahu ku komínu navyše uviedol, že je v blízkosti jeho rodinného domu, je

ukončený na úrovni jeho okien, čo mu bráni vo vetraní domu, navyše popol sa usádza na parapety a
bielizeň a hrozí tiež vznik požiaru.

2. Žalovaní so žalobou nesúhlasili. V písomnom vyjadrení k žalobe ohľadom garáže uviedli, že žalobca
nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by čo len časť garáže stála na pozemku, ktorý patrí žalobcovi a
jeho manželke. Žalobca pritom v tejto súvislosti poukázal na spis 19C/33/2014, ktorý žiadal pripojiť a
konkrétne spomínal vytýčovací náčrt, ktorý žalovaní pripojili k tomu vyjadreniu. Jedná sa o vytyčovací

náčrt Ing. Dulina z 14.11.2013, ktorý však podľa nich nepreukazuje, že by garáž zasahovala do parcely
CKN XX/X. Podobne žalovaní argumentovali aj ohľadom oporného múru. Vo vzťahu k pivnici a komínu
zdôraznili, že aj podľa žalobcu tieto stavby nestoja na jeho pozemku a teda nejedná sa o neoprávnenú
stavbu.

3. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaných zotrval na žalobe a jej dôvodoch. Opäť poukázal len vo
všeobecnosti na spis 19C/33/2014 a navrhol vykonanie obhliadky. Uviedol, že ide o tzv. čierne stavby

a že iný spôsob vyporiadania ako ich odstránenie neprichádza do úvahy, keďže tieto nezákonné stavby
ho výrazne obmedzujú v jeho vlastníckych právach.4.Žalovanívduplikenareplikužalobculenstručneuviedli,žežalobcaneuviedolžiadnenovéskutočnosti
a preto zotrvali na písomnom vyjadrení k žalobe.

5. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, výsluchom žalobcu a žalovanej v 2.rade,
výpismi z LV č. XXX,XXX a XXX k.ú. Q., spisom tohto súdu 19C/33/2014, ako aj ďalším spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Sporná garáž má súpisné č. XXX, je postavená na parcele CKN XX/X a je v bezpodielovom

spoluvlastníctve žalovaných, čo vyplýva z LV č. XXX k.ú. Q.. Žalobca pritom tvrdí, že jej časť stojí na
parcele CKN XX/X. Ide o zastavané plochy a nádvorie o výmere 1.365m2, pričom táto parcela je aj v
súčasnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a jeho manželky X. Z., rod. J., čo je preukázané
výpisom z LV č. XXX k.ú. Q., ale aj výpoveďou samotného žalobcu.

7. Je nesporné, že všetky stavby, ktoré sú predmetom tejto žaloby, postavili žalovaní. V konaní vedením

na tomto súde pod sp. zn. 19C/33/2014 žalovaní podali voči žalobcovi a jeho manželke žalobu,
ktorou sa domáhali určenia ich práva prechodu a prejazdu cez parcelu CKN XX/X titulom vydržania
práva z vecného bremena. K žalobe pripojili geometrický plán Geomapu č. XX/XX so znázornením
požadovaného vecného bremena. Na tomto geometrickom pláne je zakreslená aj stavba garáže
žalovaných postavenej na parcele CKN XX/X, z neho však nevyplýva, že by zasahovala do iného

pozemku. Nevyplýva to ani z ďalšieho listinného dôkazu - vytyčovacieho náčrtu Ing. Pavla Dulinu s.r.o. č.
172/13 z 14.11.2013, ktorý sa týka vytýčenia hranice medzi parcelami XX/X U. XX/X. V uvedenom spise
na č.l. 132 sa nachádza aj náčrt predložený svedkom Ing. Dulinom, v ktorom znázornil užívaciu hranicu
parciel strán zelenou farbou a čiernou vlastnícku hranicu podľa mapových podkladov. Znázornené sú
odchylky - zásahy do parcely žalobcu a jeho manželky CKN XX/X v rôznom rozsahu - 0,46m; 0,19m;

0,35m a 0,31m. Z tohto náčrtu vyplýva, pokiaľ ide o garáž, že len jeden bod rohu tejto garáže zasahuje
do susednej parcely XX/X 19 cm.

8. V konaní 19C/33/2014 súd pribral znalca z odboru geodézie Ing. Miloša Jacka PhD., ktorý vypracoval
znalecký posudok č. 1/2016, v ktorom graficky znázornil rozsah vecného bremena, ktorého sa domáhali

žalovaní. Znalec pritom v znaleckom posudku konštatoval, že oporný múr nie je na vlastníckej hranici
parciel CKN XX/X, XX/X a že garáž žalovaných je chybne zameraná a evidovaná v katastri nehnuteľnosti
s tým, že posun cca 0,73m nastal do inej parcely a to CKN XX/X, pričom podľa zhodného vyjadrenia
obochstránnapojednávaníideoparcelu,ktorávlastníckypatríobciQ..Zgrafickejčastitohtoznaleckého
posudku je zrejmý rozdiel medzi vlastníckou a užívacou hranicou parciel CKN XX/X a CKN XX/X, ale

opäť z neho nevyplýva, že by garáž zasahovala do parcely CKN XX/X. Súd napokon rozsudkom č.k.
19C/33/2014-291 z 27.3.2017 žalobu žalovaných zamietol z dôvodu nepreukázania vydržania práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu a uviedol, že možným riešením stavu by bolo zriadenie vecného
bremena za náhradu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 6.3.2018.

9. V súčasnosti žalovaní podali žalobu o zriadenie spomínaného vecného bremena, pričom konanie sa
vedie pod sp. zn. 16C/50/2018.

10. Na pojednávaní zo zhodného vyjadrenia strán vyplynulo aj to, že komín, o odstránenie ktorého žiada
žalobca, nepredstavuje samostatnú vec, ale je súčasťou rodinného domu žalovaných.

11. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že náležitosťou žaloby nie je právna kvalifikácia uplatneného
nároku, súd právne posúdi uplatnený nárok sám na základe tvrdených a zistených skutkových okolností.
Je zrejmé, že žalobca nevníma rozdiel medzi neoprávnenou a nepovolenou stavbou, keďže poukazoval
na to, že pri niektorých žalovaných stavbách nebolo vydané stavebné povolenie alebo že stavba

bola postavená v rozpore s ním. Ide však o argumenty vedúce k záveru o nepovolenej stavbe, (teda
v rozpore so stavebnými predpismi), ktorú má však v právomoci riešiť len stavebný úrad v rámci
správneho konania, prípadne krajský súd v rámci správneho súdnictva. Preto aj argumenty o nevydaní
stavebnéhopovolenia,neohlásenídrobnejstavbystavebnémuúradu,alebostavbepostavenejvrozpore
s projektovou dokumentáciou sú teda pre tento spor nepodstatné.

12. Žalobca sa domáhal odstránenia garáže s tvrdením, že čiastočne jeden jej roh zasahuje do jeho
pozemku v šírke 19cm a domáhal sa odstránenia oporného múru stojaceho na jeho pozemku s tým,
že tieto stavby boli postavené bez jeho súhlasu. V takomto prípade by išlo o tzv. neoprávnenú stavbu,o ktorej súd rozhoduje podľa § 135c Občianskeho zákonníka, pričom však nie je viazaný žalobným
petitom,, čo vyplýva z § 216 ods. 2 CSP.

13. Podľa § 135c Občianskeho zákonníka
(1)Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka
pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník
stavby“).
(2)Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi

pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
(3)Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež
zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

14. Súd zároveň pripomína, že podľa aktuálneho sporového poriadku je dôkazná iniciatíva vo forme,
či už predkladania alebo označovania dôkazov, výlučne na stranách sporu okrem prípadov uvedených

v § 185 ods. 2, 3 CSP, ktoré však nie sú dané v tomto spore. Žalobca má preto dôkaznú povinnosť
preukázať, že sporné stavby stoja aj na jeho pozemku a konkretizovať aj v akej časti. Pokiaľ ide
o požadované odstránenie oporného múru je potrebné jeho grafické znázornenie, aby žalobný petit
bol konkrétny a príslušné súdne rozhodnutie vykonateľné. Vo vzťahu ku garáži navyše nie je ani
jednoznačne preukázané, že by čo len časť tejto garáže bola postavená na pozemku žalobcu, pretože

okrem súkromného náčrtu, ktorý vypracoval Ing. Dulin iné dôkazy vrátane znaleckého posudku Ing.
Jacka, ktorý sa nachádza v spise 19C/33/2014 to nepreukazujú. Zo spomínaného znaleckého posudku
totiž vyplýva, že garáž zasahuje do celkom inej parcely, ktorá vlastnícky patrí obci Q.. Žalobca preto
ohľadom nároku na odstránenie garáže neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal základný
predpoklad úspešnosti daného nároku a to, že by išlo o stavbu, ktorá zasahuje do jeho pozemku.

15. Nároky na odstránenie garáže, oporného múru alebo aj pivnice, o ktorej žalobca síce v žalobe tvrdil,
žejepostavenánapozemkužalovaných,alenapojednávaníuvádzal,žestojínahranicipozemkov,preto
ajkebybolopravda,žepivnicazasahujeajdopozemkužalobcu,jepotrebnévychádzaťztoho,že§135c
Občianskeho zákonníka rieši pomery medzi vlastníkom (vlastníkmi) pozemku a vlastníkom (vlastníkmi)

neoprávnenej stavby. Znamená to, že sporovými stranami musia byť všetci vlastníci pozemku ako aj
všetcivlastnícineoprávnenejstavby.Jetologické,keďžeakoužbolouvedené,súdniejeviazanývtomto
prípade žalobným petitom a môže tieto vzťahy usporiadať aj inak napr. zriadením vecného bremena,
ktoré by zaťažovalo všetkých vlastníkov pozemku. Preto vlastníci pozemku v takomto prípade tvoria
nerozlučné procesné spoločenstvo (napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR 22Cdo/4896/14, rozsudok

22Cdo/4082/13 z 9.7.2014, 22Cdo/585/12 z 7.5.2013, 22Cdo/1020/05 z 16.4.2007). Je nesporné, že
vlastníkom parcely CKN 55/1 (na časti ktorej podľa žalobcu stoja spomínané stavby žalovaných) nie
je len žalobca, ale aj jeho manželka, ktorá však nie je stranou v tomto spore. Pre nedostatok vecnej
legitimácie preto súd žalobu v tejto časti musel zamietnuť. Žalobca sa domáhal aj odstránenia komína,
pričom je preukázané, že komín nepredstavuje samostatnú vec, ale je súčasťou rodinnému domu

žalovaných. Keďže žalobca v súvislosti s týmto komínom poukázal na neprimeraný zásah do jeho práv
zakázanými imisiami (popolom, dymom), súd sa zaoberal aj posúdením tohto nároku v zmysle § 127
Občianskeho zákonníka.

16. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad

mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá

vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

17. Ako vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia, ak by aj žalobca preukázal porušenie jeho
susedského práva zakázanými imisiami zo strany žalovaných, zákonodarca pripúšťa na jeho ochranu

len negatórnu žalobu, teda takú, ktorá môže znieť len na zdržanie sa určitého konania, t.j. presne
vymedzeného rušenia. Po vyhovujúcom súdnom rozhodnutí žalovaný rušiteľ má právo sám si zvoliť
postup na odstránenie závadného stavu spočívajúceho vo vzniku a šírení imisií. V zmysle § 127 ods. 1Občianskeho zákonníka teda nie je možné úspešne sa domáhať toho, aby niečo konkrétne konal, tak
ako žaloval žalobca.

18. Na záver súd dodáva, že žalobca síce navrhol doplniť dokazovanie výsluchom zástupcu stavebného
úradu v Lipanoch (bez označenia konkrétnej osoby) a výsluchom starostu obce Q., avšak tieto
navrhované dôkazy súd považoval za irelevantné a nepotrebné vzhľadom na vyššie uvedený právny
záver o nesprávnosti žaloby. Navyše takýto postup by bol v rozpore so sudcovskou koncentráciou
konania upravenou v § 153 CSP.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V
spore boli v celom rozsahu úspešní žalovaní a preto súd im priznal nárok na plnú náhradu trov konania,
nakoľko nezistil dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len vo výnimočných prípadoch. Súd
vychádzal aj z tej skutočnosti, že napriek vyslovenému predbežnému právnemu posúdenia veci v úvode
pojednávania, z ktorého bola zjavná nedôvodnosť žaloby žalobca na žalobe zotrval.

20. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.