Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 2, 2020

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 1T/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3720010097
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2020:3720010097.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, samosudca JUDr. Ivo Hlucháň, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

02. júna 2020, v trestnej veci obžalovaného: T. W., pre pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods.
1, § 155 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukázaním na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný T. W., nar. XX.XX.XXXX v Považskej Bystrici, trvale bytom V. T., D. XXX, okres Považská
Bystrica, t. č. v ÚVV a ÚVTOS Z.,

je vinný, že

dňa 08. novembra 2019 v presne nezistenom čase pred 22.36 hod. v priestoroch kuchyne rodinného
domu číslo XXX nachádzajúcom sa v obci V. T., časť D., okres Pov. Bystrica, po predchádzajúcom
spoločnom konzumovaní alkoholických nápojov, hádke a vzájomnom postrkovaní sa s bratom T. W.,
vybral zo zásuvky kuchynskej linky otvárací nôž s dĺžkou čepele 9 cm, ktorým sa začal oháňať v
bezprostrednej blízkosti T. W. a následne na neho týmto nožom zaútočil, pričom počas tohto útoku
ho trikrát bodol do pravej strany brucha, dvakrát do chrbta, a to do oblasti ľavej a pravej lopatky
a jedenkrát do pravej sedacej oblasti, čím T. W. spôsobil viacnásobné bodné poranenia tela, a to

povrchovú bodnú ranu v oblasti ľavej lopatky dĺžky asi 20 mm smerujúcu zhora nadol, hĺbky asi 30 mm,
zasahujúcu do ľavej lopatky, bodnú ranu hrudníka vpravo, v dolnej časti hrudníka vpravo, v úrovni 7.- 8.
rebra v prednej pazuchovej línii, smerujúcu nadol do hĺbky asi 3-4 cm, narezávajúcu 8. rebro a plytko
nabodávajúcu hornú časť pečene, bodnú ranu v oblasti prednej steny brušnej vpravo dole dĺžky asi 20
mm, hĺbky asi 20mm, bez známok po penetrácii do brušnej dutiny a bodnú ranu v oblasti sedacieho
svalu vpravo dĺžky asi 20 mm, hĺbky asi 25 mm, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie a práceneschopnosť
s obmedzením v obvyklom spôsobe života od 08.11.2019 v trvaní 4 týždne spočívajúcom v hospitalizácii
s operačným spôsobom liečby, v bolestivosti zranení, v obmedzení pohyblivosti a v sťažení hygieny,

pričom opakované útoky nožom voči T.
W. smerovali na jeho životne dôležité orgány dutiny hrudnej - pľúca, srdce, veľké cievy, ako aj orgány
dutiny brušnej - pečeň, slezinu, žalúdok, črevá a cievy, čím týmto konaním bol ohrozený jeho život,

t e d a

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v

úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchať na chránenej osobe - blízkej
osobe, avšak nedošlo k dokonaniu trestného činu,

t ý m s p á c h a l

-pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1, § 155 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukázaním
na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.,

za to sa odsudzuje:Podľa § 155 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. l), n) Tr. zák., § 37 písm. m)
Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 5 (slovom: päť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., sa obžalovaný pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu so stredným
stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd ukladá aj trest prepadnutia veci - noža otváracieho s dĺžkou

čepele 9 cm.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryvPovažskejBystricipodalnaobžalovanéhoobžalobuprepokuszločinu
ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1, § 155 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukázaním na ustanovenie
§ 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., teda, že je
vinný zo spáchania skutku, ktorý je mu kladený za vinu.

Na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. odpovedal „ÁNO".

Podľa § 257 ods. 6 Tr. por. pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo
spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, ako aj pred rozhodnutím o prijatí
vyhlásenia obžalovaného podľa odseku 4, súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnenej
osoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 257 ods. 7 Tr. por. súd po vyhlásení obžalovaného podľa odseku 5 rozhodne uznesením, či toto
vyhlásenie obžalovaného prijíma alebo neprijíma.

Podľa § 257 ods. 8 Tr. por. ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa ods. 5 prijíma, zároveň
vyhlási, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná a vykoná

len dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného
opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej
činnosti.

Nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.06.2020 urobil vyhlásenie podľa § 257

ods. 1 písm. b) Tr. por. a prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia obžalovaného, súd prijal vyhlásenie
obžalovaného a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

Súd vykonal dokazovanie do druhu trestu a jeho výmery oboznámením sa so znaleckým posudkom T..
W., správou z MV SR, OR PZ, odbor poriadkovej polície, správou zo Sociálnej poisťovne L. X., správou

z ÚVV a ÚVTOS Z., Správou z obce T., výpisom z ústrednej evidencie priestupkov MV SR a odpisom
z registra trestov a zistil nasledovné:

Na základe znaleckého posudku č. 320/2019 MUDr. W., obvinený v dobe spáchania trestného činu
netrpel a ani v súčasnosti netrpí vážnou duševnou poruchou v pravom slova zmysle (duševnou

chorobou). Obvinený je závislý od alkoholu, jedná sa u neho o viacročnú plne rozvinutú kombinovanú
psychickú aj telesnú závislosť od alkoholu. Závislosť od iných psychoaktívnych látok znalec u neho
nezistil. Znalec nepovažuje za potrebné uložiť obvinenému ďalšie ochranné protialkoholické liečenie, či
užústavnoualeboambulantnouformou,nakoľkonepredpokladá,žebytakétoochrannéopatreniemohlo
splniť svoj účel. Podľa znalca rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obvineného boli v čase spáchania

trestného činu znížené v malej (nepodstatnej, forenzne - psychiatricky nevýznamnej) miere. Toto malé
zníženie rozpoznávacích a ovládacích schopností bolo u obvineného spôsobené výlučne účinkami
požitého alkoholu, pričom obvinený v tom čase poznal všeobecné účinky alkoholu, aj jeho účinky na
svoju osobu, a tieto bol schopný predpokladať. Podľa znalca po spáchaní trestného činu u obvineného
nedošlo k rozvoju duševnej poruchy. Pri pokračujúcom pití alkoholu môže byť pobyt obvineného naslobode nebezpečný pre spoločnosť, avšak uloženie ochranného protialkoholického liečenia u neho
znalec nenavrhuje.

Zo správy zo Sociálnej poisťovne, pobočka L. X. vyplýva, že obvinený, nie je v súčasnosti prihlásený do
registra poistencov Sociálnej poisťovne, v súčasnosti mu Sociálna poisťovňa nevypláca žiadne dávky,
nie je poberateľom dôchodku. Zo správy z ÚVV a ÚVTOS Z. vyplýva, že jeho správanie vo výkone
väzby nevybočuje zo spoločenských noriem, plní si svoje povinnosti. Zo správy z obce V. T. vyplýva,
že obvinený nebol prejednávaný obcou. Vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov MV SR má jeden

záznam - pod vplyvom alkoholu sa vyhrážal synovi L. W., pričom v ruke držal nôž v celkovej dĺžke 30
cm s dĺžkou čepele 17 cm. Obžalovaný má 6 záznamov v odpise registra trestov. V troch prípadoch sa
na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený.

Z vykonaného dokazovania a preverení všetkých dôkazov jednotlivo ako aj v ich súhrne potom súd

ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, čo mal za preukázané bez
akýchkoľvek pochýb samotným priznaním a následným vyhlásením obžalovaného.

Podľa § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona, súd pri určovaní druhu trestu a výmery prihliada na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností,

osobu obžalovaného a jeho pomery, ako i možnosť jeho nápravy. Súd zároveň prihliada na to, že trest
má okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v
páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu, k tomu, aby viedol riadny život a súčasne
má trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin
odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd uloží trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá na
spáchanie trestného činu.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, pričom u obžalovaného zistil dve poľahčujúce

okolnosti v zmysle § 36 písm. l), n) Trestného zákona, teda, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a
trestný čin úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a jednu
priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., teda že už bol za trestný čin odsúdený.

Súd pri ukladaní trestu zhodnotil všetky okolnosti týkajúce sa osoby obžalovaného, jeho doterajší život

a prostredie, v ktorom žije a pracuje, ako aj činu, ktorý spáchal a dospel k záveru, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného je nevyhnutný výkon trestu odňatia slobody. Vzhľadom
na prevyšujúci počet poľahčujúcich okolností súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej
hranici trestnej sadzby v trvaní piatich rokov. Zároveň rozhodol o zaradení obžalovaného na výkon tohto
trestu v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2

písm. b) Tr. zák.

Súd pri ukladaní trestu uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci - otváracieho noža s dĺžkou čepele
9 cm, nakoľko tento bol použitý na spáchanie trestného činu.Nazákladetýchtoskutočnostípotomsúdrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokovejčastitohtorozsudku.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a) p r o k u r á t o rpre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,
b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v
rozsudku, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe,
c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na

náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Tr. por.).