Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/56/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318200488
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2318200488.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú V. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenú procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov: M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX/XX, L., a M. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. L. XX/X, L., o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie
výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 30. novembra 2018, č.k.
22P/9/2018-219, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutým výrokoch I., III., IV. a V. p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zvýšil výživné na maloletú V. zo sumy 100 eur
mesačne na 130 eur mesačne od 15.01.2018, ktoré výživné je splatné vždy do 15. Dňa, toho ktorého
mesiaca vopred k rukám matky maloletej (výrok I.). Súd návrh otca na zníženie výživného na maloleté
dieťa zamietol (výrok II.), zároveň určil dlžné výživné za obdobie od 15.01.2018 do 30.11.2018 vo výške
316,49 eur, ktoré povolil otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 10 eur až do zaplatenia,
spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti

tohto rozsudku s tým, že v prípade omeškania so splnením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý
dlh (výrok III.), čím zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta, č.k. 13P/192/2012-105 zo dňa 24.10.2012
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 24CoP/1/2013-122 zo dňa 13.03.2013 v časti
rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa (výrok IV.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka maloletej
sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloletú V. zo sumy 100 eur mesačne na sumu
350 eur mesačne, čo odôvodnila tým, že výživné bolo naposledy stanovené, keď maloletá navštevovala

materskú škôlku, v súčasnosti maloletá navštevuje 2. stupeň ZŠ, v dôsledku čoho vzrástli náklady na
jej výživu. Zubná lekárka odporučila maloletej zubný strojček, ktorého výroba a náklady s tým spojené
predstavujú 1.100 eur. Otec sa odmietol podieľať na týchto nákladoch s odôvodnením, že nemá peniaze.
Otec maloletej s návrhom matky nesúhlasil, uviedol naopak, že žiada výživné znížiť na sumu 35 eur
mesačne, nakoľko v súčasnosti nemá žiaden príjem, poberá iba dávku v hmotnej núdzi a finančne mu
vypomáhajú rodičia. O maloletú sa stará od jej narodenia, berie si ju k sebe každý víkend, venuje sa jej.
Procesný opatrovník uviedol, že neboli momentálne zistené žiadne dôvody, aby nemohlo byť výživné

zvýšené aspoň na sumu 150 eur, ktoré matka v priebehu konania požaduje. Súd prvej inštancie vec
právne posúdil podľa § 121 CMP, podľa § 62, § 65, § 75, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona o rodine. Po
vykonanom dokazovaní zistil, že maloletá V. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Rozsudkom
Okresného súdu Galanta, č.k. 12P/166/2008-35 zo dňa 20.11.2008 bola schválená rodičovská dohoda,ktorou bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné v sume
1.500,- Sk mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Galanta, č.k.13P/192/2012-105 zo dňa 24.10.2012 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 24CoP/1/2013-122 zo dňa 13.03.2013 bolo výživné

zvýšené zo sumy 50 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne. V čase posledného určenia výživného
maloletá navštevovala predškolské zariadenie, otec mal do 30.11.2012 príjem na základe dohody vo
výškecca145až190eurmesačne.Odjanuára2012,kedyukončilregistráciunaúradepráce,vykonával
živnosť v oblasti dopravy a bolo preukázané, že prevádzkuje taxislužbu. Otec bol vlastníkom dvoch
motorových vozidiel, množstva nehnuteľností, záhrad, zastavaných plôch, rodinného domu a garáže.

Matka poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 158,51 eur a prídavok na dieťa vo výške 22,54 eur,
nebola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, pracovala ako obsluha v pohostinstve, ktoré patrí jej
matke a v zmluve mala uvedené, že pracuje bez nároku na mzdu. Maloletá v súčasnosti je žiačkou
6. ročníka ZŠ v L., jej zdravotný stav je dobrý, žije so svojou matkou, starou matkou a starým otcom
z matkinej strany v byte v L., ktorý je vo vlastníctve starej matky. Matka vyčíslila výdavky maloletej
nasledovne: oblečenie 100 eur mesačne, strava 100 eur mesačne, strava v škole 22, eur mesačne,

poplatok za desiatu v škole 10 eur mesačne, ZRPŠ 20 eur ročne, triedny fond 10 eur ročne, školské
pomôcky 100 eur ročne, výlety zo školy v roku 2018 46 eur, doučovanie z matematiky 12 eur - 2x
týždenne, doučovanie z anglického jazyka 15 eur - 2x týždenne, úrazové poistenie 6,64 eur ročne,
sporenie 10 eur mesačne, kaderníčka 10 eur štvrťročne. Maloletej bol robený strojček na zuby, výdavok
s tým spojený predstavuje sumu 1.100 eur. Matka maloletej je zamestnaná ako čašníčka u svojej

matky E. M. a uviedla, že jej príjem činí mesačne 300 eur netto. Podľa potvrdenia o čistom príjme od
zamestnávateľa matky, jej príjem za rok 2017 bol 630,52 eur v čistom, čo je v priemere 52,54 eur
mesačne. Poberá prídavky na jedno dieťa, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Daňový bonus nepoberá,
nakoľko jej príjem nedosahuje takú výšku, aby jej vznikol naň nárok. Otec maloletej bol od 01.10.2014
do apríla 2018 poberateľom dávok v hmotnej núdzi. V roku 2017 od januára do júna poberal každý

mesiac dávky v hmotnej núdzi vo výške 68,40 eur, v júli 2017 3,20 eur, v mesiacoch august až
december 2017 vo výške 55,80 eur, v mesiaci január 2018 vo výške 117,40 eur a vo februári a marci
2018 vo výške 55,80 eur. Naposledy bol zamestnaný na dohodu v spoločnosti K.-L. do 09.06.2017,
kde v roku 2017 dosahoval vymeriavací základ 100 eur mesačne. Otec je od 31.08.2018 vedený v
evidencii uchádzačov o zamestnanie, je mu vyplácaná dávka v nezamestnanosti vo výške 50% denného

vymeriavacieho základu 3,3133 eur. Od 12.09.2018 do 05.12.2018 bol PN. Je výlučným vlastníkom
garáže, nachádzajúcej sa v L., ktorú kúpil na základe kúpnej zmluvy v decembri 2013 za sumu 3.700 eur.
Je vlastníkom bytu nachádzajúceho sa v L., ktorý kúpil v roku 2014 za 33.000 eur a rodinného domu v L.,
ktorý kúpil v roku 2012 za sumu 11.500 eur. Kúpu žiadnej z nehnuteľností nefinancoval z úveru. Okrem
týchto nehnuteľností otec vlastní nehnuteľnosti o celkovej výmere 5737 m2 v obci U. W. U.. Žiadna

z nehnuteľností nie je zaťažená ťarchou. Od 14.12.2016 doposiaľ, bol vždy vlastníkom motorového
vozidla a to najskôr Škody Octavia, potom vozidla Audi 8 A4, opäť Škody Octavia, potom Mercedes
Benz A170 CDI, potom Seat Leon 1M, a naposledy motorového vozidla Volkswagen Golf. V súčasnosti
je vlastníkom aj motocykla Honda CBR600F a Honda XL600VT. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Súd
dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne, keď súd zistil, že od

poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výšky vyživovacej
povinnosti, ktorá bola naposledy určená rozhodnutím zo dňa 13.03.2013 na sumu 100 eur mesačne.
Podstatná zmena pomerov nastala na strane maloletej, ktorá v čase predchádzajúceho rozhodovania
navštevovala predškolské zariadenie, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola žiačkou 6. ročníka
ZŠ, čím objektívne vzrástli výdavky spojené práve s návštevou školského zariadenia. Výdavky na

maloletú narastajú nielen s ohľadom na to, že maloletá začala navštevovať základnú školu, ale rastú
aj priamo úmerne s jej vekom, fyzickým rastom, kultúrnym a sociálnym vyžitím. Súd pri určení výšky
zvýšeného výživného prihliadol na zmenu pomerov aj na strane rodičov dieťaťa. Maloletá navštevuje
druhý stupeň základnej školy, teda si nevyžaduje vzhľadom k svojmu veku neustálu starostlivosť zo
strany rodiča, preto sa má aj rodič, ktorému bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti, podieľať

na výžive maloletej určitou mierou. Súdom určené výživné zodpovedá potrebám maloletej, jej veku.
Zvýšené výživné spolu s prídavkami na dieťa, na ktoré má matka nárok a daňovým bonusom, na
ktorý by mala nárok, ak by bola riadne zamestnaná, zodpovedá základným potrebám maloletej. Súd
má zároveň za to, že mesačné pravidelné výdavky, ktoré matka vyčíslila na maloletú, sú neprimerane
vysoké na maloleté dieťa vo veku maloletej, tieto matka vyčíslila približne na sumu 477 eur mesačne.

Výdavky vo výške 100 eur mesačne na oblečenie, sú neprimerane vysoké, sama matka uviedla, že
maloletá je náročnejšia, čo sa týka oblečenia, Súd nechce spochybňovať dôležitosť vzdelania, avšak
je názoru, že výdavky na doučovanie maloletej, ktoré mesačne predstavujú minimálne 216 eur, takisto
nie sú výdavkami, ktoré je nevyhnutné v takejto výške vynaložiť. Pokiaľ sa týka zmeny pomerov nastrane rodičov, tak oproti poslednému rozhodovaniu súdu o výživnom, bol otec od začiatku tohto konania
poberateľom dávok v hmotnej núdzi a od augusta 2018 poberateľom podpory v nezamestnanosti, avšak
stále je vlastníkom množstva nehnuteľností a od posledného rozhodovania súdu o výživnom sa stal

výlučným vlastníkom ďalších nehnuteľností a to garáže, jednoizbového bytu v L.. Súd mal za to, že je
v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletej sumou 130 eur mesačne, keďže
ako uviedol otec, poväčšinu svojho života pracoval ako SBS-kár, čo vyplýva aj z lustrácie v Sociálnej
poisťovni. Vyhľadávaním v inzerátoch uverejnených na internete počas konania, súd zistil, že ponúkaná
mzda pracovníka bezpečnostnej služby v Trnavskom kraji sa pohybuje od 3,40 eur brutto po 4,00 eur

netto, teda približne od 445 eur do 640 eur netto mesačne a súd tak mal za to, že otec je schopný
vykonávať túto prácu a vzhľadom aj k majetkovým pomerom otca je v jeho schopnostiach a možnostiach
platiť výživné vo výške 130 eur mesačne. Otec je schopný vykonávať túto prácu a to aj s prihliadnutím
na to, že bol na PN, keďže sám uviedol, že ukončil PN-ku na vlastnú žiadosť a zároveň uviedol, že pôjde
na úrad práce a možno mu ponúknu prácu a uviedol, že aj sám si prácu bude hľadať. Ani všeobecná
lekárka na dotaz súdu neuviedla, že by otec mal byť obmedzený v možnostiach hľadať si prácu, ani sám

otec nepredložil žiadne potvrdenie od lekára, z ktorého by vyplývalo, že mu jeho zdravotný stav bráni
vo vykonávaní práce. Súd poukázal na laxný prístup otca pri hľadaní si práce, keď sám otec uviedol,
že chce prácu s príjmom aspoň 900 eur v čistom a o prácu s minimálnom mzdou nemá záujem. Súd
má za to, že takýto prístup nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa. Bolo preukázané, že napriek tomu,
že otec bol poberateľom dávok v hmotnej núdzi už od októbra 2014, jeho majetkové pomery sú dobré.

Je vlastníkom nehnuteľností v obci U. W. U., jednoizbového bytu v L., garáže v L., rodinného domu v
L.. Všetky nehnuteľnosti nadobudol pred začatím tohto konania v rozmedzí rokov 2012 až 2014, avšak
tieto nadobudol bez toho, aby si na ne zobral úver. Napriek tomu, že jeho mesačný príjem nepresahoval
v priemere sumu 160 eur a od 01.07.2017 sumu v priemere 60 eur, žiadna z týchto nehnuteľností v čase
rozhodovania súdu nebola zaťažená ťarchou. Súd poukázal aj na vyjadrenie otca, ktorý uviedol, že má

pôžičky od kamarátov, ale bližšie sa k nim nevedel vyjadriť. Nechcel uviesť ani mená kamarátov, od
ktorých má peniaze požičané. V konaní nepreukázal ani to, za akú sumu mal predať dom pred zhruba
piatimi rokmi, na ktoré peniaze otec odkazoval, že z tejto sumy hradil všetky svoje výdavky. Pokiaľ sa
týka pomerov na strane matky, tak došlo k zmene aj na jej strane, od posledného rozhodovania súdu,
kedy poberala dávku v hmotnej núdzi 158,51 eur, pričom v súčasnosti dosahuje príjem z práce 300

eur v čistom. Matka uviedla, že mesačne zarobí 300 eur, dostáva výživné 100 eur, prídavky na jedno
dieťa a zároveň výdavky maloletej vyčíslila na 477 eur, výdavky na zubný strojček maloletej na 1.100
eur a svoje základné výdavky na 250 až 300 eur mesačne. Zárobkové majetkové pomery matky sú
dobré, keďže matka je schopná hradiť všetky výdavky ako aj výdavky maloletej, na ktoré ako uviedla jej
prispieva celá rodina a zároveň nespláca žiadnu pôžičku. Súd tu poukazuje na vyjadrenie matky, ktorá

uviedla, že sa má dobre a nepotrebuje, aby došlo k zvýšeniu výživného ale je za to, že ho je potrebné
zvýšiť, keďže na výživnom by sa mal podieľať aj otec. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na to, že
matka chcela uzatvoriť rodičovskú dohodu, na základe ktorej by sa zvýšilo výživné na 150 eur s tým, že
suma 50 eur by sa použila na tvorbu úspor. Súd prvej inštancie, vzhľadom k všetkým týmto uvedeným
skutočnostiam, preto zvýšil výživné na sumu 130 eur mesačne od 15.01.2018, teda odo dňa podania

návrhu, ktorú sumu považoval za primeranú odôvodneným potrebám dieťaťa ako aj schopnostiam a
možnostiam rodičov. Súd prvej inštancie, keďže otec neprispieval na výživu maloletej sumou zvýšenou,
rozhodol aj o nedoplatku na zročnom výživnom za obdobie od 15.01.2018 do 30.11.2018 vo výške
316,49 eur, ktorý nedoplatok povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10 eur spolu
s bežným výživným. Súd prvej inštancie mal za to, že je dôvod na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca

na maloletú V., preto návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol. O nároku na náhradu
trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkovi ich náhradu nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie a to vo výroku o zvýšení výživného podala odvolania
matka maloletej. Uviedla, že na súde dokazovala, čo aj v časti dokázala, že otec maloletej, aj keď sa

javí a vystavuje ako nezamestnaný, podniká v sfére predaja osobných motorových vozidiel, štvorkoliek,
motoriek, čo mu súd aj dokázal pri požiadaní na OO PZ Galanta, kde výpisom z evidencie motorových
vozidiel sa ukázalo, že má cca 92 prepisov áut. Poukázala na to, že otec píše motorové vozidlá na svoju
matkuH.F.,načochcepoukázať,žepaniF.nikdynevlastnilažiadnemotorovévozidloanikdyaninemala
oprávnenie viesť motorové vozidlo, nakoľko nemala a nemá vodičský preukaz a je nezamestnaná. Ďalej

dokazovala, že otec je vlastník nielen rodinného domu, kde býva, ale je majiteľom stavebných pozemkov
taktiež v obci U. W. U., ďalej je majiteľom pozemku, na ktorom sa nachádza rodinný dom v centre mesta
L., je majiteľom jednoizbového bytu v centre mesta L., ktorý dáva do prenájmu a majiteľom garáže.
Navrhla zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a zvýšiť výživné na 200 eur od podania návrhu.3. Otec maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že tvrdenia matky v odvolaní
sú klamstvom, žiada, aby mu vyživovacia povinnosť bola znížená na 51,40 eur, nakoľko stále je

poberateľom dávky v nezamestnanosti, iný príjem nemá, má problém s platením nájomného, taktiež má
zdravotné problémy po havárii, ktoré sú rozsiahle a možno trvalé.

4. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že o zvýšenie výživného žiadala po dobe 6 rokov,
preukázala, že otec nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, nadobúda neustále hnuteľné a

nehnuteľné veci. Otec nerešpektuje rozhodnutie súdu o forme uhrádzania vyživovacej povinnosti formou
poštovej poukážky, dáva peniaze do jej rúk, príp. dcére.

5.Otecmaloletejvďalšomvyjadreníuviedol,žemomentálnejevzlejfinančnejsituácii,jedinýjehopríjem
je 50 eur, čo aj priložil dokladom z úradu práce. To, čo nadobudol, bolo v čase, keď žili spolu v jednej
domácnosti. Všetko platil, k tomu plnil aj vyživovaciu povinnosť, na čo súd upozornil na pojednávaní.

Okrem toho je aj v zlom zdravotnom stave po havárii.

6. Matka v ďalšom vyjadrení reagovala na vyjadrenie otca. Uviedla, že otec okrem určeného výživného
neprispieval vôbec, čo aj priznal. Neplatil vždy celú sumu výživného, strhával, ak niečo maloletej kúpil.
Nadobudol majetok, zarába predajom áut. Po zdravotnej stránke je úplne v poriadku. S otcom nežila v

spoločnej domácnosti viac ako 5 mesiacov počas celého trvania ich spolužitia. Od narodenia maloletej
žije v spoločnej domácnosti s rodičmi. Súd nebol schopný od januára 2018 do decembra 2018 riadne
rozhodnúť o zvýšení výživného. Tohto roku ho zvýšil o 30 eur, čo je priam na pobavenie.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok), po

zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - matka dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7
ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce, bez toho, aby bol viazaný rozsahom
a dôvodmi podaného odvolania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu (§ 65 a §

66 CMP) a dospel k záveru, že je dôvodné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o
zvýšenívýživnéhoasúvisiacichvýrokochonedoplatkunazročnomvýživnom,zmenepredchádzajúceho
rozhodnutia a výroku o náhrade trov konania potvrdiť.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 22P/9/2018 je rozhodnutie o návrhu

matky za zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktorým zvýšil výživné zo sumy 100 eur na 130 eur mesačne s účinnosťou od 15.1.2018,
ktoré je otec povinný zaplatiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky maloletej

V. a určil nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 15.01.2018 do 30.11.2018 vo výške 316,49
eur, ktorý povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným, počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania so splnením
čo i len jednej splátky, sa stane splatným celý dlh, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta,
č.k. 13P/192/2012-105 zo dňa 24.10.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k.

24CoP/1/2013-122 zo dňa 13.03.2013 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa.

10. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za
to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie návrhom uplatneného nároku, jeho
výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym

skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie dôvodnosti zvýšenia
výživného otca na maloletú, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami účastníkov a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval i správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil,
s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na písomné vyhotovenie napadnutého

rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty matky nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď súd prvej inštancie správne zistil
všetky skutočnosti potrebné k rozhodnutiu o zmene vyživovacej povinnosti otca k maloletej V. a matkaneuviedla v odvolaní žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého
rozhodnutia.

11. Výživné súd určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene
výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho,
ako aj nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Inak sa
pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov používajú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre
určovanie príslušného druhu výživného, kde podľa § 75 ods. 1 ZR súd prihliadne na odôvodnené

potreby oprávneného ako aj na schopnosti a možnosti povinného, takže konkrétna výška výživného
je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na
strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby, oprávnené potreby
pritom nezhŕňajú iba stravovanie ale sú dané širšie (jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými,
kultúrnymi) a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu. Na strane povinného rodiča je
nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné. Prihliada sa tiež najmä na

jeho schopnosti, teda nielen faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné,
abyzarobilsohľadomnasvojvek,zdravotnýstav,kvalifikáciu,odbornosť,nadanie,vedomosti,zručnosti,
pracovné skúsenosti a situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť majetkové
pomery oboch povinných rodičov.

12. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že došlo k zmene pomerov tak u rodičov, ako aj u maloletej V..
Súd prvej inštancie túto zmenu správne zistil a aj vyhodnotil. Pokiaľ sa týka pomerov na strane otca, súd
prvej inštancie správne zistil jeho osobné, majetkové pomery, právne sa vysporiadal aj so skutočnosťou,
že tento je dlhodobo evidovaný na úrade práce, bez stáleho riadneho zamestnania. Správne tiež súd
prvej inštancie, napriek tomu, že je nezamestnaný, výživné zvýšil, keď zohľadnil skutočnosť, že má

stredoškolské vzdelanie s maturitou poľnohospodárskeho zamerania, vykonával prácu ako SBS-kár
a pokiaľ by sa zamestnal v tejto oblasti, tak by mohol dosahovať príjem od 445eur do 640 eur v
čistom mesačne. Súdom prvej inštancie nebol preukázaný iný príjem otca, ani jeho podnikanie uvádzané
matkou. Vzhľadom k zisteným pomerom súdom prvej inštancie, tento správne určil výšku zvýšeného
výživného na sumu 130 eur mesačne.

13. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku o zvýšení výživného a v súvisiacich výrokoch o nedoplatku na zročnom
výživnom, zmene ostatného rozhodnutia o výške výživného, ako aj v časti náhrady trov konania podľa
§ 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 52 CMP.

15. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).