Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 9, 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4C/152/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613202628
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7613202628.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu:

GALVÁNIHO 2, s.r.o., IČO: 35853620, so sídlom Galvániho 7, 821 04 Bratislava, právne zastúpeného
BBH advokátskou kanceláriou, s.r.o., so sídlom Gorkého 3, Bratislava proti žalovanému: NOVES
okná, a.s., IČO: 31683789, so sídlom Radlinského ul. 24, Spišská Nová Ves, právne zastúpenému
Advokátskou kanceláriou Taragel a Akram, s. r. o., Starosaská 11, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 50
413 091, o zaplatenie 15.007,92 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 0,05 % za každý aj začatý deň
omeškania, z týchto súm:

- zo sumy 29,61 eur od 26. 2. 2013 do 30. 4. 2013,
- zo sumy 176,93 eur od 26. 2. 2013 do 30. 4. 2013,
- zo sumy 147,68 eur od 26. 2. 2013 do 30. 4. 2013,
- zo sumy 3.193,45 eur od 26. 2. 2013 do 30. 4. 2013,
- zo sumy 1.004,69 eur od 26. 2. 2013 do 30. 4. 2013,
- zo sumy 149,16 eur od 26. 2. 2013 do 30. 4. 2013,
- zo sumy 3.193,45 eur od 26. 2. 2013 do 30. 4. 2013,

- zo sumy 1.004,69 eur od 26. 2. 2013 do 30. 4. 2013,
- zo sumy 147,86 eur od 26. 2. 2013 do 30. 4. 2013,
- zo sumy 149,72 eur od 26. 2. 2013 do 30. 4. 2013,
- zo sumy 1.004,69 eur od 26. 2. 2013 do 30. 4. 2013,
- zo sumy 2.182,40 eur od 26. 2. 2013 do 30. 4. 2013,
- zo sumy 1.011,05 eur od 26. 2. 2013 do zaplatenia,
- zo sumy 139,48 eur od 26. 2. 2013 do zaplatenia,
- zo sumy 1.004,69 eur od 26. 2. 2013 do zaplatenia,

- zo sumy 3.193,45 eur od 26. 2. 2013 do zaplatenia,
- zo sumy 156,79 eur od 7. 6. 2013 do zaplatenia,
- zo sumy 3.193,45 eur od 7. 6. 2013 do zaplatenia,
- zo sumy 1.004,69 eur od 7. 6. 2013 do zaplatenia,
- zo sumy 265,18 eur od 7. 6. 2013 do zaplatenia,
- zo sumy 513,29 eur od 7. 6. 2013 do zaplatenia,
- zo sumy 3.193,45 eur od 7. 6. 2013 do zaplatenia,

- zo sumy 1.004,69 eur od 7. 6. 2013 do zaplatenia,
- zo sumy 212,47 eur od 7. 6. 2013 do zaplatenia,
- zo sumy 250,10 eur od 7. 6. 2013 do zaplatenia,
- zo sumy 186,53 eur od 7. 6. 2013 do zaplatenia,

na bankový účet žalobcu vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s. IBAN: SK06 0900 0000 0001 7928 8584,
SWIFT: GIBASKBX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.II. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške
súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 14.853,73
eur s prísl. titulom dlžného nájomného a zároveň požadoval plnú náhradu trov konania. Svoj nárok
opieral o nájomnú zmluvu, ktorá bola uzavretá dňa 26. 1. 2010 medzi žalobcom, ako prenajímateľom, a
žalovaným, ako nájomcom, ktorej predmetom bol nájom nebytových priestorov na I. nadzemnom podlaží
v budove na W. ul. č. 7/A v Bratislave - Trnavka, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX v
kat. území K.. Predmetom nájmu boli aj tri vonkajšie parkovacie miesta, pričom nájomná zmluva bola

uzavretá na dobu určitú 62 mesiacov, teda do 31. 3. 2015.

2. Dňa 24. 8. 2012 došlo k uzavretiu zmluvy o odpredaji časti podniku, v ktorej žalovaný odpredal
samostatnú organizačnú zložku - komplexnú prevádzku na ul. W. Č.. X/A Z. K. na spoločnosť
PROFIWOOD, s. r. o. so sídlom 1. mája 4312, Liptovský Mikuláš. Nakoľko žalobca podal žalobu o

neúčinnosť predmetnej zmluvy o odpredaji časti podniku, súd konanie o vymáhanie dlžného nájomného
prerušil do právoplatného ukončenia veci vedenej pod sp. zn. 10Cb/84/2012. Potom, čo odpadol dôvod
na prerušenie konania (rozsudkom sp. zn. 10Cb/84/2012 bolo určené, že predmetná zmluva o odpredaji
časti podniku je neplatná), žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť s tvrdením, že v konaní nie je pasívne
legitimovaným subjektom, nakoľko faktúry, ktoré boli vypracované žalobcom za prenájom prenajatých

priestorov, boli vystavené na odberateľa PROFIWOOD, s. r. o., nie na žalovaného.

3. Po rozsiahlom vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 14.853,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % za každý aj
začatý deň omeškania z jednotlivých dlžných súm tak, ako boli popísané vo faktúrach vystavených

žalobcomapredloženýchspolusožalobnýmnávrhomdňa23.4.2013.Súdtedapriznalžalobcoviokrem
požadovanej istiny aj príslušenstvo, a to v nájomnej zmluve dojednanú výšku úroku z omeškania 0,05
% za každý aj začatý deň omeškania z jednotlivých dlžných súm odo dňa splatnosti faktúr tak, ako to
bolo uvedené v 1. bode výroku rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 4. 3. 2019.

4. Súd zároveň priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

5. Proti tomuto rozsudku žalovaný podal odvolanie, v odôvodnení ktorého naďalej zotrvával na
stanovisku, že v konaní nie je pasívne legitimovaným subjektom, napadol rozsudok nielen čo do
základu, ale aj čo do výšky s tvrdením, že žalobcom vyčíslené nájomné v časti indikácie nájomného je

nepreskúmateľné. Za nesprávny považoval rozsudok aj v časti priznaných úrokov z omeškania, kde súd
žalobcovi priznal úrok z omeškania z nezaplatených faktúr odo dňa splatnosti tej-ktorej faktúry, ktoré
boli vystavené na inú spoločnosť, a to na spoločnosť PROFIWOOD, s. r. o. Faktúry neboli žalovanému
doručené, nezaradil ich do účtovníctva. Nakoľko sa splatnosť nájomného podľa nájomnej zmluvy odvíja
do vystavenia faktúr, nemohol sa žalovaný dostať do omeškania s ich úhradou, keď boli doručené

niekomu inému.

6. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/157/2019 zo dňa 10. 6. 2012 bol potvrdený
rozsudok v napadnutej časti, a to v I. výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 14.853,73
eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej vyhovujúcej časti I. výroku, teda v časti

priznaných úrokov z omeškania vo výške 0,05 % za každý aj začatý deň omeškania z jednotlivých
dlžných súm, a vo výroku III. o trovách konania bol rozsudok zrušený a vec bola vrátená súdu
prvej inštancie na nové rozhodnutie. V zmysle stanoviska krajského súdu odôvodnenie priznaného
príslušenstva istiny nebolo v rozsudku preskúmateľné, nakoľko nebolo zrejmé, ako súd dospel k záveru,
kedy sa žalovaný dostal, z akého dôvodu do omeškania s plnením jednotlivých dlžných súm, čo nebolo

skutkovo a právne odôvodnené.

7. V intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu súd vo veci nariadil nové pojednávanie. Vyzval
strany sporu, aby sa ku zvyšnému nároku príslušenstva istiny, o ktorom zatiaľ nebolo právoplatne
rozhodnuté, písomne vyjadrili.8. Žalobca v písomnom vyjadrení poukázal na bod 8.5 a 8.7 nájomnej zmluvy uzavretej medzi stranami
sporu v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov, v ktorých sa uvádza nasledovné: V zmysle bodu 8.5 Nájomnej zmluvy: „Mesačná suma

na úhradu za príslušný mesiac je splatná vopred, a to do 14 (štrnástich) dní od vystavenia faktúry
prenajímateľa.“ V zmysle bodu 8.7 Nájomnej zmluvy: „Ak prenajímateľ nedoručí nájomcovi faktúru na
mesačnú sumu na úhradu najneskôr do 7 (siedmich) dní pred dňom splatnosti, bude mesačná suma
na úhradu pre nájomcu splatná do 7 (siedmich) dní po doručení faktúry na mesačnú sumu na úhradu
nájomcovi.“

9. Ďalej citoval bod 26. a 27. rozsudku súdu druhej inštancie, v ktorom sa okrem iného uvádzalo, že
sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ktorý z dokazovania vyvodil, že žalovaný sám zapríčinil
nezákonný stav (predmetnou zmluvou o predaji časti podniku - neplatným právnym úkonom), čím sťažil
vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu voči nemu, ktorej sa domáha v tomto konaní. Z uvedeného vyplýva,
že nemôže byť na ujmu žalobcovi, že v čase, keď mu bol oznámený predaj časti podniku, v dobrej

viere v platné právne nástupníctvo nového subjektu vystavil faktúry za nájom na tento nový subjekt, t.j.
spoločnosť PROFIWOOD s.r.o.

10. S odkazom na skutočnosť, že predmetná Zmluva o predaji časti podniku uzatvorená medzi
Žalovaným a spoločnosťou PROFIWOOD s.r.o. je neplatná, vyplýva, že nájomné a platby s ním spojené

bol povinný vždy uhrádzať žalovaný.

11. V zmysle nájomnej zmluvy sa strany sporu platne dohodli na momente splatnosti nájomného a
platieb s ním spojených, a preto žalobca navrhoval, aby úrok z omeškania mu bol priznaný odo dňa
nasledujúceho po dni, v ktorom uplynula splatnosť faktúr doručených žalovaným označenému tretiemu

subjektu.

12. V závere žalobca uviedol, že pokiaľ by súd sa nepriklonil k tejto argumentácii, je nepochybné, že
v prípade faktúr, ktoré obsahovala výzva I. sa tieto dostali aj do priamej fyzickej dispozície samotného
žalovaného najneskôr doručením tejto výzvy a do omeškania by sa v tomto prípade dostal žalovaný na

siedmy deň od doručenia Výzvy I, teda dňa 26.02.2013. Pokiaľ ide o faktúry, ktoré obsahovala výzva II.,
v tomto prípade by sa podľa tohto výkladu dostal Žalovaný do omeškania najneskôr na siedmy deň od
doručenia tejto výzvy, teda dňa 07.06.2013. K uvedenej argumentácií predložil kópiu písomnej výzvy s
názvom - Dlžné nájomné za priestory na Galvaniho ul. č. 7/A v Bratislave, ktorá bola žalobcom doručená
žalovanému podľa predloženej doručenky dňa 30. 5. 2013, ktorej predmetom boli jednotlivé rozpísané

faktúry, označené ako Faktúry II, vystavené od 7. 8. 2012 do 3. 4. 2013 a ďalšiu písomnú výzvu zo dňa 4.
2. 2013 s priloženou doručenkou o jej prevzatí dňa 18. 2. 2013, ktorej predmetom bol rozpis priložených
faktúr vystavených od 23. 7. 2012 do 2. 1. 2013, označené ako Faktúry I. Nakoľko ako už vyššie uviedol,
sám žalovaný zapríčinil svojím konaním protiprávny stav
a doručovanie faktúr inému, ním označenému subjektu na základe vlastného oznámenia, nemožno

pochybovať o tom, že sa dostal do omeškania s takto doručenými faktúrami, pokiaľ ich neuhradil v
lehote ich splatnosti. Žalovaný sa tak dostal do omeškania s úhradou faktúr márnym uplynutím lehoty
ich splatnosti.

13. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 9. 11. 2020, na ktorom boli prítomní právni zástupcovia

strán sporu.

14. Právny zástupca žalobcu zotrvával na stanovisku vyjadrenom v písomnom podaní a požadoval plnú
náhradu trov konania voči žalovanému.

15. Právna zástupkyňa žalovaného navrhovala, aby súd, pokiaľ prizná žalobcovi ním požadovaný úrok
z omeškania vo výške 0,05 % za každý aj začatý deň omeškania, a to vzhľadom na rozhodnutie
druhoinštančného súdu, navrhovala, aby príslušný úrok bol žalobcovi priznaný nie odo dňa splatnosti
jednotlivých faktúr, ale 7. deň od doručenia jednotlivých výziev tak, ako to alternatívne navrhol v
písomnom vyjadrení aj v stanovisku na pojednávaní žalobca.16. Súd po takomto vyjadrení zástupcov strán sporu ich vyzval, či nie sú v konaní schopní a ochotní
uzavrieť zmier, na čo právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že zotrváva na prednesenom stanovisku,
takže uzavretie zmieru medzi stranami sporu nebolo možné.

17. V zmysle ust. § 365 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OBZ“): Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“

18. Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka: „Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení,
je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo
dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva
iná lehota splatnosti.“

19. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného

záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia.“

20. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

21. Vykonaným dokazovaním súd vzal za preukázané, že tak ako pri rozhodovaní o priznaní samotnej
istiny, je pasívne legitimovaným subjektom v tomto konaní žalovaný aj pri rozhodovaní o príslušenstve
predmetnej istiny, a túto skutočnosť žalovaná strana ani nerozporovala. Tak, ako správne v písomnom
vyjadrení a vo svojom stanovisku na pojednávaní predniesol žalovaný, žalobca má v zmysle vyššie

citovaných zákonných ustanovení nárok na v nájomnej zmluve dohodnuté úroky z omeškania vo výške
0,05%zakaždýajzačatýdeňomeškania,čojevsúladesustanovením§365ods.1anasl.Obchodného
zákonníka. V konaní bol sporný len dátum, od ktorého má byť žalobcovi priznaný nárok na príslušné
úroky z omeškania z jednotlivých dlžných súm v zmysle vystavených faktúr za jednotlivé dlžné obdobia.
Z dôkazných listín predložených žalobcom - písomných výziev, ktoré boli doručované firme NOVES

Okná, a. s., súd vzal za preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný tak, ako sa ho domáha žalobca v
zmysle druhej alternatívy ním navrhnutej v písomnom vyjadrení k zrušujúcemu uzneseniu krajského
súdu.Priznal vsúladesoznenímbodu8.7predmetnejnájomnejzmluvyúrokzomeškania,ato od7.dňa
odo dňa doručenia jednotlivých výziev. Vychádzal teda z argumentácie, že až v uvedených dátumoch
sa predmetné faktúry dostali do priamej fyzickej dispozície samotného žalovaného. Na základe vyššie

uvedeného súd rozhodol tak, ako je popísané v enunciáte tohto rozsudku.

22. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23.Podľa§262ods.2C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

25. Žalobca bol úspešný čo do istiny v rozsahu 100 %, nepatrný neúspech mal len v časti priznaných
úrokov z omeškania, tieto netvoria istinu, preto súd má zato, že žalobca má nárok na plnú náhradu trov
konania voči žalovanému, o čom rozhodol v zmysle ustanovení § 255 ods. 1 C.s.p.

26. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.