Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 16, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/71/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114223810
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3114223810.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobkyne V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX,
zastúpenej JUDr. Petrom Harakálym, advokátom, so sídlom Košice, Mlynská 28 proti žalovanému
Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO 31 595
545, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Horná
26, IČO 36 868 299 o zaplatenie liečebných nákladov, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín č.k. 11C/274/2014-218 zo dňa 05. marca 2020 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. čo do zamietnutia uplatneného nároku

žalobkyne na náhradu liečebných nákladov v sume 270,68 eur m e n í tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobkyni náhradu liečebných nákladov v sume 270,68 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku a vo výroku II. čo do zamietnutia uplatneného nároku žalobkyne na zaplatenie úroku z
omeškania p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46,70%, ktorú náhradu trov
konania j e p o v i n n ý žalovaný zaplatiť žalobkyni v sume určenej súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni liečebné

náklady vo výške 914,96 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku /výrok I./, v zostávajúcej
časti žalobu žalobkyne zamietol /výrok II./ a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobkyňa má
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 17,76%, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť
žalobkyni do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, o ktorej rozhodne
súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením /výrok III./.

2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že podanou žalobou, po pripustení jej

zmeny rozhodnutím súdu, sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 1.279,66
eur s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 26.09.2013 do zaplatenia zo sumy 174,84 eur, s 5,05
%-ným ročným úrokom z omeškania od 03.03.2015 do zaplatenia zo sumy 17,32 eur, s 5,05 % -ným
ročným úrokom z omeškania od 14.05.2015 do zaplatenia zo sumy 656,67 eur, s 5,05 %-ným ročným
úrokom z omeškania od 19.12.2015 do zaplatenia zo sumy 125,- eur a s 5,00 %-ným ročným úrokom z
omeškania od 07.10.2018 do zaplatenia zo sumy 305,83 eur. Žalobu odôvodnila tým, že pri dopravnej
nehode dňa 08.07.2007 ako cyklistka utrpela ťažký úraz, keď bola zrazená motorovým vozidlom,

ktoré viedol vodič B. M.. Ten bol trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp.zn. 8T/142/2007
zo dňa 29.02.2008 uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,
2 písm. a) Trestného zákona. Za škodu na zdraví žalobkyni zodpovedá poistený prevádzkovateľ a
vodič motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, na základe objektívnej zodpovednosti. Tentomal v čase škodovej udalosti uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla u žalovaného. V dôsledku úrazu žalobkyňa utrpela rôzne poranenia s následkom
poúrazovejparaplégie,obmedzeniahybnostihrudníka,unikaniamoču,nedomykavostiritnýchzvieračov,

neschopnosti žiť normálnym pohlavným životom a poúrazového dvojitého videnia. Žalobkyňa si voči
žalovaného uplatnila liečebné náklady, predložila žalovanému potrebné doklady preukazujúce výšku
škody, avšak žalovaný uplatnený nárok uspokojil iba čiastočne. Zaplatenia neuspokojenej časti nároku
sa žalobkyne cestou súdu domáha.

3. Súd vykonal v spore dokazovanie a zistil tento skutkový stav. Medzi stranami nebola spornou
skutočnosť, že dňa 08.07.2007 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej žalobkyňa ako cyklistka, na ceste
II. triedy č. 507 medzi obcami Pruské a Lednické Rovné v km 160,7 za obcou Pruské, utrpela ťažký
úraz, keď bola zrazená motorovým vozidlom zn. Renault Thalia, ev. č. TN-XXXBT, ktoré viedol vodič
B. M., nar. X.X.XXXX. Sporným v konaní nebo ani, že v čase dopravnej nehody bola zodpovednosť
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Renault Thalia, ev. č. TN-XXXBT, poistená

u odporcu. Z rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.2.2008, č.k. 8T 142/2007-196 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.5.2009, č.k. 2To/140/2008-207 súd zistil, že ním bol
obv. B. M. právoplatne uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,
2 písm. a) Trestného zákona a prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
písm. c) Trestného zákona, ktorého sa dopustil tým, že dňa 08.07.2007 asi o 06.30 hod. pod vplyvom

alkoholu zisteného na 0,80 mg/l viedol osobné motorové vozidlo zn. Renault Thalia, EČV: TN XXX BT
po ceste II. triedy č. XXX medzi obcami Pruské a Lednické Rovne v km 160,7 za obcou Pruské prešiel
s vozidlom do protismeru, kde zrazil v protismere pri pravom okraji vozovky jazdiacu cyklistku V. O.,
ktorá následkom zrážky utrpela stlačenú zlomeninu tiel a oblúkov 4. a 5. stavca hrudníkovej chrbtice s
posunom úlomkov a zúžením mierneho kanála s úplným priečnym prerušením miechy, zlomeninu stavca

Th 3-7, priľahlých 5. rebier pri chrbticovej línií, obojstranné zmliaždenie pľúc, zlomeninu záhlavovej
kosti spodiny lebečnej s otrasom mozgu ťažšieho stupňa, zmliaždenie pečene bez zakrvácania do
brušnej dutiny, zlomeninu spodiny ľavej očnice, otvorenú zlomeninu strednej časti ľavého predkolenia
s posunutím úlomkov, zlomeninu lopatky vľavo, zlomeninu vonkajšieho členku vpravo, tržnozmliaždenú
hlbokú ranu v oblasti pravého stehna, kolena až predkolenia, zlomeninu druhej záprstnej kosti vľavo,

tržnú ranu v čelovo- spánkovej oblasti vľavo a mnohopočetné zmliaždenia, plošné odreniny a strhnutie
pokožky po tele a na tvári s vysokou pravdepodobnosťou zanechania trvalých následkov na zdraví v
zmysle plnej invalidity. Podľa nákladov uplatnených žalobkyňou u žalovaného dňa 20.09.2013 (v sume
473,68 eur) na súde žalobou (vo výške nepreplateného zostatku 174,84 eur) z pokladničných dokladov,
príjmových pokladničných dokladov vyplynulo, že uplatňuje nepriznané položky, ktoré boli uhradené

dňa v nasledujúcej výške, a to MOBIVENAL - výživový doplnok, 28.03.2013 v sume 18,90 eur, FERO
FOLGA- vitamínový doplnok (doklad bez dátumu) v sume 3,69 Eur, čaj v sume 1,50 eur, PROPOLKI -
výživový doplnok v sume 2,40 eur (doklad bez dátumu), MOBIVENAL - výživový doplnok 21.06.2013 v
sume12,60eur, MENALIND-olejnakožuvsume7,54eur,PEHASOFT-rukavicevsume5,-eur,HIPP-
čaj v sume 5,05 eur, všetky uhradené dňa 23.11.2012, CEMIO MioArt - výživový doplnok, 27.10.2012

v sume 27,17 eur, MOBIVENAL - výživový doplnok, 07.11.2012 v sume 10,30 eur, MOBIVEN micr.
- výživový doplnok, 14.12.2012 v sume 10,85 eur, NEOANGIN - angína, 27.12.2012 v sume 4,- eur,
MENALID - olej na kožu, 01.02.2013 v sume 7,54 eur, Repík - čaj, 16.08.2013 v sume 1,50 eur, Curaprox
- kefka, na zuby, 11.07.2013 v sume 5,18 eur, 2x SUDOKRÉM -krém na kožu, 11.07.2013 v sume spolu
12,62 eur, zdravot. materiál - škrtidlo, 20.03.2013 v sume 5,- eur, M MAXIS BRILIANT - kompresívne

pančuchy, 29.07.2013 v sume 13,52 eur, M MAXIS BRILIANT - kompresívne pančuchy, 08.08.2013 v
sume 13,52 eur, MENALIND - olej na kožu, 17.07.2013 v sume 7,- eur. Podľa nákladov uplatnených
žalobkyňou u žalovaného dňa 19.11.2014 na súde podaním zo dňa 24.06.2014 (po úprave) vo výške
17,32 eur z pokladničných dokladov a potvrdeniek vyplynulo, že uplatňuje nepriznané položky ,a to
PancreolanFuhradenýdňa17.07.2014vsume3,78eur,Menalid uhradenýdňa17.09.2014vsume7,54

eur, administratívny poplatok uhradený v Nemocnici s poliklinikou Ilava, na fyziatricko-rehabilitačnom
oddelení dňa 16.04.2014 v sume 1,- eur, interné odd. dňa 05.08.2014 v sume 4,- eur, na oddelení
gastroenterológiedňa13.08.2014vsume1,-eur. Podľanákladovuplatnenýchžalobkyňouužalovaného
dňa 29.01.2015 na súde podaním zo dňa 24.06.2014 vo výške 656,67 eur z faktúry č. 80150012 zo dňa
22.01.2015, splatnej 21.02.2015 a pokladničného dokladu vyplynulo, že dodávateľ Otto Bock Slovakia,

s.r.o vyúčtovala žalobkyni doplatok pacienta za Advantage sedačku sumou vo výške 283,56 eur(vrátane
DPH), ktorú žalobkyňa uhradila dňa 22.01.2015. Faktúrou č. 20150141 zo dňa 20.01.2015, splatnou
dňa 19.02.2015 dodávateľ Otto Bock Slovakia, s.r.o vyúčtovala žalobkyni dodanú naklápaciu pomôcku,
priedušnú chrbtovú opierku, rýchloupínaciu vidlicu, podnožky delené, zadné kolesá proti prerazeniu"marathon" 24x1 a blatníky spolu sumou 373,11 eur(vrátane DPH). Podľa pokladničného dokladu
uvedená suma bola uhradená dňa 22.01.2015. Podľa nákladov uplatnených žalobkyňou podaním zo
dňa 27.11.2015 (celkom v sume 573,75 eur), na súde podaním zo dňa 20.09.2017 vo výške 125,-

eur (zostatku neuhradeného žalovaným) z potvrdenky č. 1047/2015 zo dňa 21.09.2015 vyplynulo,
že uvedený deň žalobkyňa uhradila Fakultnej nemocnici s poliklinikou Trenčín poplatok za stredný
nadštandardzaubytovanie vdňochod16.09.2015do21.09.2015vovýške125,-eurzaúčelomoperácie
na gynekologickom oddelení. Podľa prehlásenia žalobkyne na oddelení sa nenachádzala elektrická
polohovateľná posteľ , ktorú vzhľadom na jej zdravotný stav a imobilitu vyžaduje. Podľa nákladov

uplatnených žalobkyňou u žalovaného dňa 08.02.2018, na súde podaním zo dňa 17.08.2018 vo výške
61,73eur(súhrnnevovýške305,83eur) zpokladničnýchdokladovapotvrdeniek vyplynuložeuplatňuje
nepriznané položky, a to Menalid uhradený dňa 07.07.2017 v sume 7,44 eur, Euthyrox uhradený dňa
05.09.2017 v sume 3,12 eur, Softasept uhradený dňa 31.08.2017 v sume 6,65 eur, Ocuflash uhradený
dňa 31.08.2017 v sume 3,10 eur, Celaskon uhradený dňa 31.10.2017 v sume 2,22 eur, Panthenol
uhradený dňa 31.10.2017 v sume 6,91 eur, Biogaia pro uhradený dňa 03.11.2017 v sume 6,71 eur a dňa

09.11.2017 v sume 6,71 eur, Ginko Dr. Max uhradený dňa 18.12.2017 v sume 11,99 eur spolu v sume
54,85 eur. Podľa pokladničných dokladov žalobkyňa uhradila na poplatkoch pri nákupe liekov sumu
3,57 eur (21x 0,17 eur). Čo predstavuje rozdiel medzi uplatnenou sumou v tejto časti vo výške 61,73
eur a uvedeným nebolo zrejmé. Podľa nákladov uplatnených žalobkyňou u žalovaného dňa 25.05.2018
na súde podaním zo dňa 17.08.2018 vo výške 62,80 eur (súhrnne vo výške 305,83 eur) z faktúry č.

201608661 vystavenej UNIZDRAV Prešov, s.r.o. zo dňa 17.08.2016, splatnej 24.08.2016 a potvrdenia o
zaplatení dobierky zo dňa 18.08.2016 vyplynulo že uplatňuje nepriznanú položku lôžkový vozík k posteli
v sume 62,80 eur (vrátane DPH a dobierky). Podľa nákladov uplatnených žalobkyňou u žalovaného dňa
21.06.2018, na súde podaním zo dňa 17.08.2018 vo výške 181,30 eur (súhrnne vo výške 305,83 eur)
z pokladničných dokladov a potvrdeniek vyplynulo že uplatňuje nepriznané položky, a to úhrady resp.

doplatky za lieky Costi 6,66 eur, Warfarin 0,40 eur, Ribomunyl 2,97 eur, Euthyrox 0,87 eur, Glyvenol
14,61 eur, spolu s poplatkom 5x0,17 eur spolu 26,36 eur zaplatené 05.02.2018, lieky Baclofen 15,57
eur, Glyvenol 14,61 eur, poplatok 2x0,17 eur, spolu 30,52 eur, zaplatené 06.03.2018, Hylak Forte 8,35
eur spolu 8,35 eur, zaplatené 06.03.2018, Dulcolax 6,38 eur, spolu 6,38 eur, zaplatené 21.03.2018,
Dulcolax 12,76 eur, poplatok 2x0,17 eur, spolu 13,10 eur, zaplatené 26.03.2018, Ospamox 0,96 eur,

1x0,17 eur, spolu 1,13 eur, zaplatené 07.04.2018, Glyvenol 14,61 eur, spolu 14,61 eur, zaplatené
09.04.2018 Costi 6,66 eur, Furosemid -S 0,26 eur, Glyvenol 14,61 eur, poplatok 6x0,17 eur, spolu
22,55 eur, zaplatené 04.05.2018, Amoksiklav 3,99 eur, Baneocin Un 0,30 eur, poplatok 2x 0,17
eur, spolu 4,63 eur, zaplatené 24.05.2018, Hylak Forte 7,30 eur, BioGaia pro 6,88 eur, spolu 13,43
eur, zaplatené 25.05.2018, lieky Baclofen Po 27,36 eur, Warfarin or 0,40 eur, Imazol krém 3,12 eur,

poplatok 3x0,17 eur, spolu 31,39 eur, zaplatené 13.06.2018 a zdravotnú pomôcku - katéter OH20 Rusch
5ks, spolu 8,85 eur (vrátane DPH) celkom v sume 181,30 eur. Z lekárskej správy - nálezu MUDr.
Vlasty Hluškovej zo dňa 13.04.2015 v nadväznosti na potvrdenie medicínskeho centra Konzilium s.r.o.,
MUDr. Nikolety Lédererovej, urológa zo dňa 13.08.2013, potvrdenia privátnej urologickej ambulancie
MUDr. Juraja Holbu a MUDr. Juraja Kohúteka, potvrdenia z vyšetrenia urológa MUDr. Romana

Sokola, záznamu z vyšetrenia MUDr. Vlasty Hluškovej, praktickej lekárky pre dospelých vyplynulo,
že u žalobkyne, ktorá v súvislosti s mnohopočetnými zraneniami prekonala opakované operatívne
zákroky, zápal pľúc, trombózy DKK je prítomná trvalá paraplégia DKK. Potvrdila, že jej zdravotný stav si
vyžaduje používanie kompenzačných pomôcok - invalidný vozík, jednorazové inkontinentné pomôcky,
kompresné pančuchy DKK(MAXIS Brilliant II sťahovacie). Zároveň uviedla zoznam nevyhnutných

liekov, podporných preparátov a zdravotných pomôcok a to okrem iných, Molicare Super large -
plienkové nohavičky, urinálne zberné vrecká a silikónové cievky pre zavedený permanentný kateter
s výmenou a 3 mesiace, Baclofen, antiobitiká doporučené urológom ako prevencia pred infekciou
MC, na ošetrenie pokožky výrobky ako prevencia dekubitov Menalid-pena, olej, krém na voľný predaj,
Mobivenal, Verospiron, Detralex, Varivenol ako prevencia opuchov nôh. V roku 2012 utrpela popáleninu

na stehne pri liečbe ktorej boli použité Sterilux, repík a na ošetrovanie latexové jednorazové rukavice.
Zdôraznila, že žalobkyňa sa pohybuje len na invalidnom vozíku, ktorý je nevyhnutná pomôcka a je nutná
jeho oprava.

4. Uvedené zistené skutočnosti súd posúdil podľa § 488, § 489, § 494, § 420 ods. 1 a 3, § 427,

§ 428, § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa § 4 ods. 1, 2 a 4, § 15 ods. 1, § 11 ods. 6
a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, účinného do 31.5.2010 a podľa § 11 ods. 6 až 8 zákona č. 381/2001
Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorovéhovozidla, v znení účinnom ku dňu rozhodnutia. Uviedol, že posúdil uplatnený nárok žalobkyne za
sčasti opodstatnený. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu, sú zavinené porušenie
právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a

škodou. Vykonaným dokazovaním bolo v konaní jednoznačne preukázané, že žalobkyni vznikla škoda
na zdraví pri dopravnej nehode dňa 08.07.2007, ktorú vychádzajúc z rozsudku tunajšieho súdu
č.k. 8T/142/2007-196 zo dňa 14.8.2008, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k.
2To/140/2008-207 zo dňa 19.5.2009, ktorým bol súd čo do rozhodnutia, že B. M. konaním vyjadreným
v opise skutku spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona a

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, viazaný,
zavinil B. M.. Ten preto nepochybne za škodu spôsobenú pri dopravnej nehode dňa 8.7.2007 žalobkyni
zodpovedá podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť za škodu, spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla zn. Renault Thália s EČV: TN-XXXBT, ktoré B. M. viedol, bola v čase dopravnej
nehody poistená z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu podľa zák. č. 381/2001 Z. z.
v znení neskorších zmien a doplnkov u žalovaného. Z tohto poistného vzťahu má B. M. ako poistený voči

žalovanému ako poistníkovi právo, aby žalovaný za neho poskytol žalobkyni ako poškodenej poistné
plnenie v rozsahu tiež preukázaného nároku na náhradu škody na zdraví (§ 4 ods. 2 písm. a) zák. č.
381/2001 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov), pričom zároveň § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001
Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov zakladá i priamy nárok poškodeného na uplatnenie nároku
na náhradu škody proti poisťovateľovi. Tým je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného vo vzťahu

k uplatnenému nároku žalobkyne v konaní, a odôvodnený i základ uplatneného nároku žalobkyne na
zaplatenie liečebných nákladov. Zákon priznáva poškodenému právo na náhradu nákladov, skutočne
a účelne vynaložených na liečenie poškodeného, pričom príčinná súvislosť s protiprávnym konaním
škodcu musí byť zachovaná a musí sa jednať o priamu príčinu, musí ísť o náklady, ktoré vzniknú
v príčinnej súvislosti s liečením úrazu žalobcu. Tieto náklady musí žalujúca strana preukázať, avšak

nie len tak, že reálne tieto náklady hradil (napr. že kúpil liek), avšak aj účelnosť takýchto nákladov,
ktorá musí byť spojená s liečením vzniknutého úrazu. Medzi účelné náklady patria napríklad náklady
spojené s rehabilitáciou, prilepšením na stravu, rozšírením ošetrovateľskej služby, náklady spojené s
účelnými návštevami najbližších príbuzných v nemocnici a podobne. Existenciu týchto nákladov treba
preukázať. Z vykonaného dokazovania najmä zo správy ošetrujúcej lekárky žalobkyne MUDr. Hluškovej,

spracovanej na základe jej lekárskej dokumentácie súd zistil, že lieky náhradu ktorých si žalobkyňa
uplatňuje boli v prevažnej (priznanej) časti predpísané lekárom v náväznosti na poškodenie a liečenie
úrazu, ktorý utrpela, boli teda s liečením priamo súvisiace. Za liečebný proces pritom sa nepovažuje
len zlepšovanie zdravotného stavu ale i jeho nezhoršovanie, udržanie stávajúceho stavu. Nakoľko išlo
o náklady na lieky a pomôcky zaznamenané ošetrujúcou lekárkou žalobkyne ako nutné mal súd za

preukázanú nevyhnutnosť a účelnosť ich vynaloženia v príčinnej súvislosti s liečením žalobkyne súd ich
náhradu žalobkyni priznal tak ako je nižšie bližšie špecifikované. Neboli priznané náklady na doporučené
prípravky a pomôcky pri ktorých neboli preukázané priame liečebné účinky a to výživové doplnky,
probiotiká, čaje, a pod. a to ani v súvislosti s tvrdenou zníženou imunitou žalobkyne a náchylnosťou k
bežným ochoreniam. Z nákladov uplatnených žalobkyňou u žalovaného dňa 20.09.2013 (v sume 473,68

eur) na súde žalobou (vo výške nepreplateného zostatku 174,84 eur) súd priznal žalobkyni náklady
za MOBIVENAL (18,90 eur+12,60 eur+ 10,30 eur+ 10,85 eur), ktorý je síce označený ako doplnok
výživy pre ľudí s problémami kŕčových žíl a hemoroidov, ale jeho zloženie je totožné s liekom Detralex
( na lekársky predpis) z tohto dôvodu je farmaceutmi predávaný pacientom ako jeho náhrada (finančne
dostupnejšia). Liek Detralex bol žalovaným žalobkyni hradený( aj pri uplatnení zo dňa 18.09.2013,

08.02.2018). Súd má zato, že liečebný proces žalobkyne ako poškodenej nesporne pri ošetrení vyžaduje
PEHA SOFT rukavice a aj MENALID- profesionálny olej na kožu v spreji zaťažovanú ležaním na lôžku
alebo pri inkontinencii, pričom nejde len o bežnú starostlivosť o kožu. Preto priznal i náklady na ich
zakúpenie vo výške 5,- eur + 2x 7,54 eur+ 1x 7,- eur, náklady na kompresívne pančuchy M MAXIS
BRILIANT, avšak len 1x, nakoľko nie je nevyhnutné ich zakúpenie dvakrát za dva mesiace, spolu v

sume 93,25 eur. Pokiaľ ide o zostávajúcu uplatnenú časť súd náklady v tejto časti nepriznal, nakoľko mal
za nebolo preukázané priama príčinná súvislosť s liečením poškodenej, a to náklady na vitamínový
doplnok FERO FOLGA v sume 3,69 eur, čaj v sume 1,50 eur, výživový doplnok PROPOLKI - v sume
2,40 eur HIPP- čaj v sume 5,05 eur výživový doplnok CEMIO MioArt - 27.10.2012 v sume 27,17 eur,
NEOANGIN - angína, Repík - čaj, 16.08.2013 v sume 1,50 eur, Curaprox - kefka na zuby, 11.07.2013

v sume 5,18 eur, 2x SUDOKRÉM -krém na kožu, 11.07.2013 v sume spolu 12,62 eur, zdravot. materiál
- škrtidlo, 20.03.2013 v sume 5,- eur, M MAXIS BRILIANT - kompresívne pančuchy, v sume 13,52 eur
zakúpené po mesiaci od tých, ktoré boli priznané. Z nákladov uplatnených žalobkyňou u žalovaného dňa
19.11.2014 na súde podaním zo dňa 24.06.2014 (po úprave) vo výške 17,32 eur súd priznal žalobkynináklady na Menalid v sume 7,54 eur z vyššie uvedených dôvodov a administratívny poplatok uhradený v
NemocnicispoliklinikouIlava,priošetrenínafyziatricko-rehabilitačnomoddelení vsume1,-eur,nakoľko
ošetrenie v tejto ambulancii nesporne súvisí s liečbou žalobkyne, celkom v sume 8,54 eur. Nepriznal

náklady na Pancreolan F - užívaný pri poruchách trávenia v dôsledku nedostatočnej alebo chýbajúcej
funkcie tráviacich enzýmov v sume 3,78 eur ako i poplatky hradené pri ošetrení na internom odd. v sume
4,- eur, na oddelení gastroenterológie v sume 1,- eur keďže nespĺňajú podmienku príčinnej súvislosti s
liečením žalobkyne. Z nákladov (uplatnených žalobkyňou u žalovaného podaním zo dňa 27.11.2015) na
súde podaním zo dňa 20.09.2017 vo výške 125,- eur za poplatok vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou

Trenčín za nadštandard za ubytovanie v dňoch od 16.09.2015 do 21.09.2015 súd žalobu v tejto časti
zamietol. Účelne vynaloženými nákladmi sú v zmysle judikatúry súdov také náklady, ktorých zmyslom je
podporiť liečebný proces poškodeného, nie poskytovať mu určitý komfort v jeho životných potrebách bez
toho, aby sa podporila jeho liečba; žalobkyňa súvislosť s podporou jej liečby ani súvislosti s tvrdeným
psychosomatickým vplyvom žiadnym spôsobom nepreukázala. Z tohto dôvodu súd zamietol návrh v
časti uplatnených poplatkov za nadštandardnú izbu. Z nákladov uplatnených žalobkyňou u žalovaného

dňa 08.02.2018, na súde podaním zo dňa 17.08.2018 vo výške 61,73 eur (súhrnne vo výške 305,83
eur) súd priznal žalobkyni náklady na Menalid v sume 7,44 eur (vyššie uvedené dôvody), Euthyrox ako
liek výdaj ktorého je viazaný na lekársky predpis a teda bol predpísaný žalobkyni lekárom v sume 3,12
eur, Softasept - alkoholový prípravok na dezinfekciu pred zavádzaním katétra v sume 6,65 eur, ktorý
nesporne žalobkyňa ako používajúca katéter k liečebnému procesu potrebuje a podporuje ho, spolu v

sume 17,21 eur. Zostávajúca časť uplatnenej sumy (presahujúcej špecifikovanú časť vo výške 54,85
eur) nebola nielenže špecifikovaná, konkretizované aké vynaložené náklady žalobkyňa uplatňuje, a tým
ani preukázaná ich opodstatnenosť pri liečení žalobkyne. Pokiaľ ide o zdravotné potreby (uplatnené
žalobkyňou u žalovaného dňa 29.01.2015 na súde podaním zo dňa 24.06.2014 vo výške 656,67 eur
a u žalovaného dňa 25.05.2018 na súde podaním zo dňa 17.08.2018 vo výške 62,80 eur) je nesporné,

že žalobkyňa ako imobilná nie je schopná stáť ani chodiť, je pripútaná na invalidný vozík, ktorý jej
zabezpečuje jednoduchší pohyb, samostatnosť a obratnosť. Súd mal za to, že pre optimálne využitie
jeho funkcií v priebehu liečebného procesu žalobkyne sú potrebné doplnky naklápacia pomôcka,
priedušná chrbtová opierku, rýchloupínaciu vidlicu, podnožky delené, zadné kolesá proti prerazeniu
"marathon" 24x1 a blatníky ako i antidekubitná sedačka a, ktorej doplatok nadobúdacej ceny si

žalobkyňa dôvodne uplatnila. Účelnosť týchto nákladov nebola žalovaným relevantne spochybnená
Nakoľko slúžia na korigovanie komplikácií spojených so zdravotným stavom v priebehu liečebného
procesu je ich zakúpenie v priamej súvislosti s liečebným procesom a nevyhnutné pre jeho realizáciu.
Súd preto priznal žalobkyni náklady na doplnky k invalidnému vozíku a doplatok na sedačku spolu
v sume 656,67 eur (uplatnené žalobkyňou u žalovaného dňa 29.01.2015 na súde podaním zo dňa

24.06.2014). Nepriznal náklad na lôžkový stolík vo výške 62,80 eur nakoľko nemal za preukázanú jeho
priamu súvislosť s liečebným procesom, napomáha len pri samoobslužných činnostiach. Z nákladov
uplatnených žalobkyňou u žalovaného dňa 21.06.2018, na súde podaním zo dňa 17.08.2018 vo výške
181,30 eur (súhrnne vo výške 305,83 eur) súd priznal žalobkyni náklady na úhrady resp. doplatky
liekov ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis a boli žalobkyni predpísané lekárom ako liečivá a to

Costi za 6,66 eur, Warfarin 0,40 eur, Ribomunyl 2,97 eur, Euthyrox 0,87 eur, Glyvenol - liečba porúch
krvného obehu v žilách 14,61 eur s poplatkom 5x0,17 eur spolu 26,36 eur, lieky Baclofen, potláčajúci
bolesť spojenú so svalovou stuhnutosťou a umožňujúci rehabilitačnú liečbu za 15,57 eur, Glyvenol
14,61 eur, poplatok 2x0,17 eur, spolu 30,52 eur, Ospamox- antibiotikum 0,96 eur, 1x0,17 eur, spolu 1,13
eur, Glyvenol 14,61 eur, spolu 14,61 eur, Costi 6,66 eur, Furosemid -S 0,26 eur, Glyvenol 14,61 eur,

poplatok 6x0,17 eur, spolu 22,55 eur, Amoksiklav širokospektrálne baktericídne antibiotikum 3,99 eur,
Baneocin, masť - antibiotikum Un 0,30 eur, poplatok 2x 0,17 eur, spolu 4,63 eur, Baclofen Po 27,36 eur,
Warfarin or 0,40 eur, Imazol krém 3,12 eur, poplatok 3x0,17 eur, spolu 31,39 eur. Súčasne súd priznal
i náklady na Imazol krém (výdaj neviazaný na lekársky predpis) keďže mal za to, že ako prípravok na
zapareniny, preležaniny s antimykotickým a antibakteriálnym účinkom zabezpečuje liečbu poškodenia

zdravia žalobkyne, Zároveň priznal aj náklady na zdravotnú pomôcku - katéter OH20 Rusch 5ks, spolu
8,85 eur (vrátane DPH), ktorý žalobkyňa ako imobilná na liečbu jej poškodenia potrebuje, spolu v sume
139,29 eur. Z tejto uplatnenej časti súd nepriznal náklady na prípravky, ktorých výdaj nie je viazaný
na lekársky predpis a u ktorých nebola preukázaná priama súvislosť s liečbou poškodenia zdravia a
to Hylak Forte 8,35 eur, Hylak Forte 7,30 eur, BioGaia pro 6,88 eur- doplnok výživy- probiotikum,

Dulcolax 6,38 eur, Dulcolax 12,76 eur s poplatkom 13,10 eur( 181,30 eur- 42,10 eur= 139,29 eur).
Spolu súd priznal žalobkyni liečebné náklady vo výške 914,96 eur (93,25 eur + 8,54 eur +17,21 eur +
656,67 eur + 139,29 eur). Pokiaľ ide žalobkyňou uplatnený nárok na úroky z omeškania, omeškanie
žalovaného ako poisťovateľa s vyplatením poistného plnenia je potrebné posudzovať podľa § 11 ods. 6,7, 8 zákona č. 381/2001 Z.z.,ktoré je u poisťovateľa viazanéna nesplnenie jeho povinnosti uloženej mu v
súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. Súd mal za to, že žalovaný
v 3 mesačnej lehote od uplatnenia liečebných nákladov, oznámenia žalobkyne opakovane splnil

podmienkuvzmysle§11ods.6písm.b)zákonač.381/2001Z.z..Žalovanémupretonevzniklapovinnosť
zaplatiť úroky z omeškania v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z.; povinnosť žalovaného
plniť vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, pričom do omeškania by sa
žalovaný mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím
zaplatiť žalobkyni výšku priznanej náhrady škody. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania

upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti
vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona č. 381/2001 Z. z. v 3 mesačnej lehote a jej účelom je
ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a
aby bola nútená oznámiť najneskôr v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej
udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania (§ 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z.) je tak viazaná
výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku

poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté. Nie je pritom relevantné,
akomala(mohla)inakpoisťovňapoistnúudalosťvybaviť.Vzhľadomnauvedenébolopretonepochybné,
že povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z.
nevznikla.

5. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/. Žalobkyňa v konaní uplatnila nárok na zaplatenie istiny
vo výške 1.279,66 eur + úrok z omeškania vyčíslený do rozhodnutia súdu vo výške 274,31 eur (61,99
+ 4,38 + 159,72 + 26,61 + 21,61) spolu 1.553,97 eur. Priznaná jej bola suma vo výške 914,96 eur čo
predstavuje úspech žalobkyne v rozsahu 58,88 %. V zostávajúcej časti bol jej nárok zamietnutý (639,01

eur) čo predstavuje neúspech žalobkyne, úspech žalovaného v rozsahu 41,12%. Žalobkyňa má preto
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17,76% (58,88% - 41,12%), ktorý jej súd svojim rozhodnutí
priznal.

6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, a to do výroku II. o zamietnutí zvyšku

svojej žaloby a do výroku III. o náhrade trov konania. Uviedla, že súd prvej inštancie jej nepriznal
náhradu nákladov vynaložených na doporučené prípravky a pomôcky, pri ktorých neboli preukázané
priame liečebné účinky, a to výživové doplnky, probiotiká, čaje a pod., a to ani v súvislosti s
tvrdenou zníženou imunitou žalobkyne a náchylnosťou k bežným ochoreniam. Taktiež nepriznal náhradu
nákladov vynaložených na poplatok za nadštandardnú izbu počas hospitalizácie, ako ani vynaložených

na zakúpenie lôžkového stolíka, nakoľko tieto nepovažoval za liečebné náklady. Podľa žalobkyne
Občiansky zákonník v § 449 ods. 1 stanovuje, že sa pri škode na zdraví uhradzujú aj účelné náklady
spojené s liečením. Nepoužíva teda pojem nevyhnutné náklady spojené s liečením, ale účelné náklady
spojené s liečením. Nemožno preto považovať za správne, pokiaľ sa uvedené ustanovenie vykladá
spôsobom, podľa ktorého možno poškodenému priznať len úplne nevyhnutné minimum nákladov, ktoré

musel nútene vynaložiť za dosiahnutím určitého druhu lieku či liečebnej procedúry alebo ortopedickej
pomôcky či protézy, alebo tomu analogickému prostriedku. Zákon používa pojem účelné náklady, ktorý
je pojmom širším, ako pojem nevyhnutné náklady. Účelné náklady nezahŕňajú len vyššie uvedené
nevyhnutné minimum, ale všetky náklady, ktoré boli vzhľadom na všetky okolnosti a danosti konkrétneho
prípadu užitočne a primerane hospodárne vynaložené za účelom liečebného procesu či kompenzácie

zdravotného postihnutia. Tomuto výkladu zodpovedá aj súdna prax, ktorá pojem účelne vynaložených
nákladov spojených s liečením vykladá v pomerne širokom zmysle sa zaraduje k nim nielen nevyhnutné
náklady na zlepšenie zdravotné stavu poškodeného, ale aj náklady primerane vynaložené na zlepšenie
jeho výživy, vynaložené na zabezpečenie určitého komfortu primeraného jeho zdravotnému postihnutiu,
vynaložené na zabezpečenie určitej zdravotnej pohody poškodeného, vynaložené na kompenzáciu jeho

zdravotného postihnutia v podobe rôznych pomôcok, protéz a pod., ktoré mu uľahčujú jeho každodenný
život. Práve týmto spôsobom je potrebné nazerať aj na náklady uplatnené žalobkyňou v konaní. Z
liečebných nákladov, ktorých náhradu nepriznal súd prvej inštancie preto žalobkyňa namieta nepriznanie
nákladov, ktoré si uplatnila u žalovaného podaním zo dňa 18.09.2013 a na súde žalobou zo dňa
27.10.2014, konkrétne nákladov za zakúpenie liečiv FERO-FOLGA v sume 3,69 eur, PROPOLKI v

sume 2,40 eur, CEMIO-MIOART v sume 27,17 eur, NEO-ANGIN v sume 4,00 eur, SUDOCREM ANT
v sume 9,41 eur a v sume 3,21 eur, zdravotníckej pomôcky 13,52 eur, celkovo teda sume 63,40 eur. V
konaníbolanapreukázanieúčelnostivynaloženiatýchtoliečebnýchnákladovanapreukázaniepríčinnej
súvislosti vynaloženia týchto nákladov s predmetnou dopravnou nehodou predložená lekárska správazo dňa 13.04.2015 MUDr. Vlasty Hluškovej, všeobecného lekára pre dospelých, ktorá je ošetrujúcou
lekárkou žalobkyne, ako aj lekárska správa zo dňa 13.08.2013 MUDr. Nikolety Lédererovej, urológa.
V predmetných lekárskych správach sa konštatuje výpočet všetkých nevyhnutných liečiv, podporných

preparátov a zdravotných pomôcok, ktoré žalobkyňa musí užívať v príčinnej súvislosti s následkami
jej úrazu pri dopravnej nehode zo dňa 08.07.2007. Okrem iného sa konštatuje v lekárskej správe
MUDr. Vlasty Haluškovej, že krém (v danom prípade žalobkyňa zakúpila prípravok SUDOCREM ANT)
žalobkyňa potrebuje používať za účelom prevencie dekubitov, PROPOLKY a NEOANGIN žalobkyňa
užíva kvôli častým virózam z dôvodu trvalo zníženej imunity, zdravotnícku pomôcku MAXIS BRILLIANT

žalobkyňa používa ako prevenciu opuchov dolných končatín, prípravok CEMIO-MIOART bol žalobkyni
doporučený ako výživový doplnok. Liečivo FERO-FOLGAMA bol zase predpísaný žalobkyni v lekárskej
správe MUDr. Nikolety Lédererovej. Účelnosť týchto nákladov ako aj ich príčinná súvislosť bola teda
žalobkyňou v konaní jednoznačne preukázaná. Na druhej strane žalovaný účelnosť týchto nákladov
a príčinnú súvislosť s dopravnou nehodou žalovaný žiadnym relevantným dôkazom ani návrhom na
vykonanie dôkazu nespochybnil. Nebol preto daný absolútne žiaden dôvod, aby súd náhradu týchto

nákladov v sume 63,40 eur nepriznal. Súd prvej inštancie tiež žalobkyni nepriznal náhradu nákladov
spočívajúcich v zaplatení poplatku v sume 125,00 eur za stredný nadštandard počas hospitalizácie
žalobkyne vo Fakultnej nemocnici Trenčín v dňoch od 16.09.2015 do 21.09.2015. Uvedenú náhradu
si žalobkyňa uplatnila u žalovaného podaním zo dňa 27.11.2015 a na súde zmenou návrhu zo dňa
20.09.2017. Žalobkyňa už v konaní poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

17Co/770/2014 zo dňa 29.07.2015, podľa ktorého účelná liečba, a teda aj náklady na ňu, nie sú len
otázkou konečného výsledku uzdravovacieho procesu, ale aj otázkou jeho priebehu. Každá zložka
liečebného procesu, ktorá prispeje nielen k priaznivému výsledku liečenia, ale aj k Jeho priaznivejšiemu
priebehu, je pre liečenie účelná a účelne vynaložené sú potom aj náklady na ňu vynaložené. Je
všeobecne známy význam vplyvu ľudskej psychiky na organizmus ako celok, keď psychické stavy

človeka sú schopné sa prejaviť na jeho fyzickom zdraví. Preto je potrebné vytvorenie aspoň základných
objektívnychpredpokladovpreduševnúpohodupacientapovažovaťzapozitívnypríspevokkcelkovému
priebehu liečebného procesu. Pre imobilitu navrhovateľky počas hospitalizácie tak možno považovať
vytvorenie intímnejšieho prostredia jednolôžkovej izby za objektívne spôsobilé navodiť u navrhovateľky
priaznivejšie psychické rozpoloženie, než by tomu bolo na spoločnej izbe, a to skutočne najmä z dôvodu

nevyhnutnosti vykonávania všetkých telesných potrieb v prítomnosti iných osôb. V prípade imobilného
pacienta je potrebné priaznivejšie psychické rozpoloženie dosiahnuteľné pobytom na samostatnej
považovaťzadostatočneobjektívnevýznamnénato,abyboltentopobyt,atedaajnákladysnimspojené
považované za účelne vynaložené na liečenie. Podľa žalobkyne Krajský súd v Trenčíne v uvedenom
rozhodnutí veľmi presne vystihol a právne zdôvodnil, prečo je aj poplatok za nadštandardnú izbu

možné považovať za účelne vynaložené liečebné náklady. Vzhľadom na uvedené bolo teda dôvodné
aj priznanie náhrady v sume 125,00 eur. Ďalej súd prvej inštancie nepriznal žalobkyni náhrady v sume
62,80 eur, ktoré vynaložila na zakúpenie lôžkového stolíka k posteli. Uvedená náhrada bola uplatnená
u žalovaného podaním zo dňa 25.05.2018 a na súde zmenou žaloby zo dňa 17.08.2018. Judikatúra
okrem iného uznala za účelné náklady spojené s liečením aj výdavky spojené so zaobstaraním protéz

(R 11/1967 str.253). Protézy síce priamo nezlepšia zdravotný stav poškodeného, avšak kompenzujú
jeho zdravotné postihnutie tým, že mu pomáhajú v životných úkonoch, v mobilite a pod. Analogicky
možno tento názor použiť aj na lôžkový stolík zakúpený žalobkyňou. Žalobkyňa je imobilná, resp.
odkázaná len na pohyb na invalidnom vozíku. Nakoľko podstatný čas dňa trávi v dôsledku zdravotného
postihnutia na posteli, je pre ňu lôžkový stolík vhodnou, účelnou a potrebnou kompenzačnou pomôckou

na rôzne činnosti, písanie, jedenie, čítanie a pod.. Tieto prostriedky v sume 62,80 eur boli vynaložené
výslovne za účelom kompenzácie zdravotného postihnutia a jeho dôsledkov a preto je priznanie náhrady
týchto nákladov nepochybne dôvodné. Napokon súd prvej inštancie nepriznal žalobkyni ani náhradu
nákladov vynaložených na zakúpenie liečiva Dulcolax v sume 19,48 eur, ktorý si žalobkyňa uplatnila
u žalovaného podaním zo dňa 21.06.2018 a na súde zmenou žaloby zo dňa 17.08.2018. Uvedené

liečivo, jeho účelnosť a príčinná súvislosť s dopravnou nehodou bola pritom jednoznačne preukázaná
lekárskou správou MUDr. Vlasty Hluškovej zo dňa 13.04.2015. V tejto správe sa konštatuje, že uvedené
liečivo je potrebné z dôvodu prevencie pre obstipáciu. Žalovaný účelnosť týchto nákladov a príčinnú
súvislosť s dopravnou nehodou žiadnym relevantným dôkazom ani návrhom na vykonanie dôkazu
nespochybnil. Nebol teda daný dôvod náhradu vyššie uvedených nákladov v sume 19,48 eur nepriznať.

Celkovo tak okresný súd nesprávne zamietol žalobu v sume 270,68 eur (63,40 eur + 125,00 eur +
62,80 eur + 19,48 eur). Žalobkyňa ďalej podľa odvolania nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie,
ktorý jej nepriznal úrok z omeškania z prisúdenej náhrady. Súd nesprávne interpretoval ustanovenia
§ 11 ods. 5, 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z.z.. Nárok na úrok z omeškania poškodeného z náhradyškody, ktorá mu bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, voči poisťovateľovi zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je potrebné posudzovať komplexne s prihliadnutím
na to, aké právne povinnosti má poisťovateľ voči poškodenému a kedy sa s plnením uvedených

povinností dostane do omeškania. V zmysle § 4 ods. 2 písm. b) uvedeného zákona má poistený
právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
škody. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že nároky na náhradu škody poškodeného platí poisťovateľ
priamo poškodenému. Uvedenému právu poisteného zodpovedá právna povinnosť poisťovateľa plniť
preukázané nároky na náhradu škody poškodenému. Taktiež v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1

tohto zákona má poškodený právo uplatniť nárok na náhradu za škodu priamo voči poisťovateľov. Aj
tomuto právu zodpovedá právna povinnosť poisťovateľa plniť preukázané nároky na náhradu škody
poškodenému. Vyššie uvedená právna povinnosť poisťovateľa plniť preukázané nároky na náhradu
škody poškodenému je základnou a najpodstatnejšou právnou povinnosťou poisťovateľa. Ide o právnu
povinnosť, pri ktorej má poisťovateľ postavenie dlžníka a poškodený postavenie veriteľa. Uvedené
plnenie náhrady škody musí byť zaplatené riadne a včas, ako to ukladá ustanovenie § 559 ods. 2

Občianskeho zákonníka. Pokiaľ poisťovateľ nesplní svoju peňažnú povinnosť voči poškodenému a
neposkytne mu plnenie náhrady škody riadne a včas, dostáva sa v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho
zákonníka do omeškania. Právna povinnosť poskytnúť peňažné plnenie poškodenému zodpovedajúce
náhrade škody nie je totožná s právnou povinnosťou poisťovateľa skončiť prešetrovanie poistnej udalosti
a zaslať poškodenému oznámenie o plnení resp. o dôvodoch neplnenia. Ide o dve odlišné právne

povinnosti, ktoré síce spolu súvisia, ale sú to relatívne dve samostatné právne povinnosti. Ustanovenie
§ 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. upravuje nárok poškodeného na úrok z omeškania len v súvislosti
s porušením povinnosti poisťovateľa súvisiacich so včasným a riadnym prešetrením poistenej udalosti.
Uvedené ustanovenie sa však nijakým spôsobom nezaoberá dôsledkami omeškania poisťovateľa v
súvislosti s omeškaním pri jeho samotnej povinnosti plniť samotnú náhradu. Dôsledky omeškania

v súvislosti so samotnou povinnosťou poisťovateľa plniť nie sú riešené ustanovením § 11 ods. 8
zákona č. 381/2001 Z.z., ani iným ustanovením tohto zákona. Preto je nevyhnutné aplikovať všeobecný
predpis, ktorým je ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak teda poisťovateľ nesplní
právnu povinnosť plniť oprávnenú náhradu poškodenému riadne a včas, dostáva sa s plnením tejto
povinnosti do omeškania a poškodenému vzniká nárok uplatňovať si voči poisťovateľovi aj nárok na

úrok z omeškania, bez ohľadu na to, či poisťovateľ riadne a včas splnil aj inú svoju právnu danosť
podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z.. Obdobný právny názor zaujal pri analogickej právnej
úprave Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 25Cdo/895/2008 zo dňa 17.12.2009. Preto sa žalobkyňa
domáha zaplatenia úroku z omeškania jednak zo sumy, ktorá mu bola priznaná rozsudkom súdu prvej
inštancie, ako aj úroku z omeškania zo sumy, ktorú požaduje odvolacím návrhom. Žalobkyňa napáda

aj výrok o náhrade trov konania z dôvodu, že tento je závislý od rozhodnutia vo veci samej. Postup,
ktorým súd prvej inštancie do neúspechu žalobkyne započítal aj nepriznaný úrok z omeškania vyjadrený
percentuálnym podielom zo žalovaných súm a vymedzením začiatku jeho počítania je nesprávny. Podľa
§ 255 ods. 1 CSP sa náhrada trov konania posudzuje podľa pomeru úspechu, ktorý strana dosiahla
vzhľadom na výsledok konania. Pri skúmaní úspechu strany v konaní sa však môže zohľadňovať len

rozhodnutie súdu vo veci Istiny, nie príslušenstva, ktoré navyše nebolo presne vyčíslené. Aj judikatúra
súdov v tomto smere zaujala stanovisko, že je nesprávny postup, keď sa pri výpočte pomeru úspechu a
neúspechu strán sporu kapitalizuje žalobcom uplatnený úrok z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku.
Pre posudzovanie pomeru úspechu a neúspechu strán sporu v konaní je rozhodujúci pomer úspechu
a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva, keďže toto príslušenstvo žalobkyňa v žalobe

nevyčíslila. Obdobný právny názor v tomto smere zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí
sp. zn. 6Obo/243/2007 zo dňa 27.11.2008, Krajský súd v Trnave v rozhodnutí sp. zn. 10Copr/2/2016 zo
dňa 27.07.2016, či Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 41Co/1/2018 zo dňa 25.04.2018.
Na základe uvedeného navrhla žalobkyňa, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých výrokoch tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu liečebných nákladov ešte

v sume 270,68 eur s 5,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 156,65 eur od 26.09.2013 do zaplatenia,
s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 8,54 eur od 03.03.2015 do zaplatenia, s 5,05 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 656,67 eur od 14.05.2015 do zaplatenia, s 5,05 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 125,00 eur od 19.12.2015 do zaplatenia, s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
238,78 eur od 07.10.2018 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia.

7. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Podľa neho sa žalobkyňa pokúša odôvodniť náklady,
ktoré jej napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie neboli priznané bez ohľadu na splnenie kritéria
účelnosti ich vynaloženia. Okrem preukázania tvrdenej skutočnosti, že žalobkyňa vynaložila náklady v
sume 270,68 eur, ktoré sú predmetom jej odvolania, žalobkyňa vôbec nepreukázala, že tieto nákladyboli účelne vynaložené, keďže nepreukázala, že tieto majú preukázaný liečebný účinok, ani skutočnosť,
že by ich žalobkyni predpísal jej ošetrujúci lekár práve v priamej príčinnej súvislosti s poškodením
zdravia, ktoré utrpela pri dopravnej nehode zo dňa 08.07.2007. Žalobkyňa teda neuniesla dôkazné

bremeno ohľadne preukázania účelnosti ich vynaloženia; a rovnako ani preukázania, že v prípade týchto
nákladov ide o liečebné náklady vynaložené v priamej príčinnej súvislosti s liečením poškodenia zdravia
v súvislosti s úrazom, ktorý utrpela pri dopravnej nehode. Žalovaný je názoru, že konajúci súd správne
vyhodnotilakonedôvodnýajžalobkyňouuplatňovanýajnároknaúrokyzomeškania,pretosastotožňuje
s názorom súdu prvej inštancie vyjadreným v bode 42. odôvodnenia rozsudku navyše výška nároku

žalobkyne bola ustálená až samotným súdom. V tejto súvislosti sa žiada žalovanému dať do pozornosti
odvolacieho súdu, že nárok na úroky z omeškania žalobkyni nepatrí aj z dôvodu, že nepreukázala
uplatnený nárok na liečebné náklady, hoci ju žalovaný k tomu preukázateľne vyzýval poukazujeme
najmä na všetky doteraz predložené výzvy a oznámenia o poistných plneniach, preto nemožno nárok
na úroky z omeškania hodnotiť ako legitímny. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ ide o náhradu trov
konania, legitímnym východiskom pre posúdenie právnej otázky úspechu strany v spore je test zhody

výroku meritórneho rozhodnutia so žalobným petitom. Z ohľadom na okolnosti sporu je preto vo vzťahu k
napádanému výroku o trovách konania zrejmé, že žalobkyňa mala vo veci len čiastočný úspech, a preto
prvoinštančný súd postupoval správne, ak jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17,76 %.
Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil.

8. K vyjadreniu žalovaného na svoje odvolanie sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že trvá v celom rozsahu
na podanom odvolaní a jeho zdôvodnení. Vykonaným dokazovaním v predmetnej právnej veci bolo
preukázané, že žalobkyňa v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 08.07.2007 ako cyklistka
utrpela veľmi ťažký úraz v dôsledku čoho trpí poúrazovou paraplégiou, obmedzením hybnosti hrudníka,
unikania moču, nedomykavosťou ritných zvieračov, neschopnosťou žiť normálnym pohlavným životom,

poúrazovým dvojitým videním a pod.. Tvrdenia žalovaného, že žalobkyňa nepreukázala účelnosť a
liečebný účinok u tých nákladov na liečenie, ktoré súd prvej inštancie žalobkyni nepriznal, je úplne
účelové. Uplatnená celá škoda žalobkyňou z titulu nákladov spojených s liečením bola preukázaná
relevantným spôsobom, listinnými dôkazmi a má oporu v ustanovení § 449 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Bolo preukázané, že všetky náklady boli vynaložené skutočne (nie fiktívne) a boli vynaložené

účelne. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané aj to, že vynaložené náklady neboli uhradené z
prostriedkov nemocenského, pripadne dôchodkového poistenia a nebyť dopravnej nehody, žalobkyňa
by nepotrebovala vynaložiť náklady na ich obstaranie, ani vynaložiť náklady za jednotlivé poplatky
potrebné za vystavenie lekárskych správ, potvrdení, za obstaranie zdravotných pomôcok a pod..
Kritériom účelnosti liečebných nákladov podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka má pri rôznych

zložkách liečebného procesu rôznu mieru danosti a tiež preukaznosti. Zatiaľ čo niektoré časti liečebného
procesu sú pri konkrétnom poškodení zdravia zjavne nevyhnutné, iné môžu mať iba podpornú funkciu.
Každá zložka liečebného procesu, ktorá prispeje nielen k nepriaznivému výsledku liečenia, ale aj k
priaznivejšiemu priebehu, je pre liečenie účelná a účelne vynaložené sú potom aj náklady na ňu
vynaložené. Právo žalobkyne na náklady vynaložené z titulu liečenia, ktoré sú predmetom tohto sporu

majú opodstatnenie aj v ustanovení § 11 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého fyzická osoba
má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia. Pod právom na ochranu zdravia sa
mysli len liečba (liečebné prostriedky) určená lekárom, ale aj každá taká liečba, ktorá poškodenému
prináša zmiernenie dôsledkov jeho utrpenia. Uplatnená škoda z titulu nákladov spojených s liečením
má oporu aj v ustanoveniach zákona č. 576/2004 Z.z., v zmysle ktorého pri každom poškodení zdravia

je cieľom predĺžiť život fyzickej osoby /§ 2 ods. 2/, liečba je vedomé ovplyvnenie zdravotného stavu
osoby s cieľom navrátiť mu zdravie, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho zdravotného stavu alebo
zmierniť prejavy a dôsledky choroby, dôsledky utrpeného úrazu /§ 2 ods. 10/. Súdna prax za náklady
liečenia považuje aj iné náklady vynaložené v súvislosti s vykonávaním takých úkonov, ktoré smerujú
k obnoveniu alebo zlepšeniu zdravia poškodeného k zmierneniu bolesti, k zvýšeniu zdravotnej pohody,

k zvýšeniu komfortu, k zvýšeniu kvality života poškodeného k zmierneniu jeho bolesti, k zabezpečeniu
úľavy, ako i tie, ktoré zabezpečujú predchádzaniu iných bolesti. Pokiaľ ide o žalobkyňou požadované
úroky z omeškania, žalovaný v predmetnej právnej veci porušil povinnosti vyplývajúce mu z § 11 ods. 6,7
zákona č. 381/2001 Z.z., ako i povinnosti ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka a preto je povinný
zaplatiť poškodenému úroky omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka. Názor žalovaného, že

nárok na úroky z omeškania žalobkyni nepatri, lebo poisťovateľ konal v zmysle § 11 ods. 6 zákona
č. 381/2001 Z.z., je účelovým tvrdením. Žalovaný neposkytol dôkladné vysvetlenie poškodenej o
relevantnom dôvode neposkytnutia plnenia za škodu z titulu nákladov spojených s liečením. Oznámenie
žalovaného o neplnení za jednotlivé položky nákladov spojených s liečením nerešpektovalo už uvedenéustanovenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka, zo zákona č. 576/2004 Z.z.. Dôkladné vysvetlenie
poškodenému v stanovenej lehote chráni poisťovateľa pred uložením sankcie - úroku z omeškania.
Uvedený dôvod žalovaného, že žalobkyňa nepreukázala uplatnený nárok na liečebné náklady, je plne

irelevantný. Čo sa týka náhrady trov konania, k vyjadreniu žalovaného, že žalobkyňa mala vo veci len
čiastočný úspech a preto zastáva názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa trov konania
je správne, poukazuje žalobkyňa na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 12Co/21/2018 zo
dňa 27.08.2019, v zmysle ktorého zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania v ktorých
výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o

procesneneúspešnéhožalobcu,akmubolapriznanáaspoňčasťžalobouuplatnenéhonároku,nemožno
ho ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu
alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť čo je základné
a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté,
výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Žalobcu v takejto veci je potrebné považovať za plne
procesne úspešného, keďže mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška

plnenia vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu alebo znaleckého
posudku.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel

k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku II. čo do zamietnutia uplatneného
nároku žalobkyne na náhradu liečebných nákladov v sume 270,68 eur podľa § 388 CSP zmeniť tak,
že žalovanému bude uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu liečebných nákladov v sume 270,68
eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku II. čo do zamietnutia uplatneného nároku
žalobkyne na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

10. Predmetom tohto sporu je nárok žalobkyne na náhradu škody na jej zdraví spočívajúcej v náhrade za
účelné náklady spojené s liečením. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni náhradu liečebných nákladov
v celkovej sume 914,96 eur /výrok I. napadnutého rozsudku - samotný nenapadnutý odvolaním a
preto právoplatný/ a zamietol jej žalobu pokiaľ išlo o náhradu nákladov vynaložených na doporučené

prípravky a pomôcky, pri ktorých neboli preukázané priame liečebné účinky, a to výživové doplnky,
probiotiká, čaje a podobne /spolu za sumu 176,90 eur/ a náhradu nákladov vynaložených na poplatok
za nadštandardnú izbu počas hospitalizácie /125,- eur/ a na zakúpenie lôžkového stolíka /62,80 eur/,
nakoľko tieto nepovažoval za účelné náklady spojené s liečením /zamietavý výrok II. napadnutého
rozsudku, ktorý obsahuje ďalej aj zamietnutie uplatneného nároku žalobkyne na úroky z omeškania/.

11. Žalobkyňa sa odvolala do zamietavého výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, čo do zamietnutia
svojho nároku na náhradu liečebných nákladov za doporučené prípravky a pomôcky v celkovej sume
82,88 eur, za poplatok za nadštandardnú izbu počas hospitalizácie v sume 125,- eur a za zakúpenie
lôžkového stolíka v sume 62,80 eur a čo do zamietnutia svojho nároku na úroky z omeškania.

12. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že zamietnutie žaloby žalobkyne, čo do
uplatneného nároku na náhradu liečebných nákladov za doporučené prípravky a pomôcky v celkovej
sume 82,88 eur, za poplatok za nadštandardnú izbu počas hospitalizácie v sume 125,- eur a za
zakúpenie lôžkového stolíka v sume 62,80 eur, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

súdom prvej inštancie a je preto nesprávne.

13. Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady
spojené s liečením.

14. Pri škode na zdraví sa v zmysle citovaného zákonného ustanovenia uhradzujú aj účelné náklady
spojené s liečením. Môže ísť napríklad o náklady vynaložené na nákup liečebných, či ortopedických
pomôcok, na rehabilitáciu, liečebné doplnky, na diétnu alebo výdatnejšiu stravu ale aj o náklady
vynaložené na výpomoc v domácnosti a na starostlivosť o poškodeného v prípade jeho odkázanosti, a
podobne. Podmienkou je, aby tieto náklady neboli kryté zdravotným poistením a aby boli vynaložené v

súvislosti s poškodením zdravia, ktoré sa takto odškodňuje a aby boli vynaložené účelne. Aj keď zákon
výslovne nekonkretizuje, ktoré náklady liečenia možno považovať za účelné, podľa súdnej praxe pôjde
predovšetkým o náklady, ktoré slúžia k obnoveniu zdravia poškodeného alebo aspoň k zlepšeniu jeho
zdravotného stavu. Nie je ale podmienkou, aby tento stav bol dosiahnutý, teda ich vynaloženie nemusívo výsledku skutočne viesť k obnoveniu alebo aspoň k zlepšeniu zdravotného stavu poškodeného.
Je zrejmé, že jednou zo záruk na ochranu zdravia fyzickej osoby garantovanej Ústavou Slovenskej
republiky (čl. 40) je princíp plného odškodnenia za vytrpenú ujmu na zdraví, ktorá zakladá aj nárok

na náhradu nákladov spojených s liečením. Preto pokiaľ išlo o náklady účelné a tieto boli vynaložené
v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia a bolo preukázané ich vynaloženie, je dôvodné nárok na
náhradu týchto nákladov poškodenému priznať.
15. Preskúmaním tejto veci dospel odvolací súd k záveru, že všetky tieto podmienky ohľadne nároku
na náhradu liečebných nákladov za doporučené prípravky a pomôcky v celkovej sume 82,88 eur, za

poplatok za nadštandardnú izbu počas hospitalizácie v sume 125,- eur a za zakúpenie lôžkového stolíka
v sume 62,80 eur boli naplnené a náhradu týchto nákladov je dôvodné žalobkyni priznať.

16. Liečebné náklady za doporučené prípravky a zdravotnícke pomôcky v celkovej sume 82,88 eur /
nákup liečiv FERO-FOLGA v sume 3,69 eur, PROPOLKI v sume 2,40 eur, CEMIO-MIOART v sume
27,17 eur, NEO-ANGIN v sume 4,00 eur, SUDOCREM ANT v sume 9,41 eur a v sume 3,21 eur,

zdravotníckej pomôcky (kompresné pančuchy) 13,52 eur a liečiva Dulcolax v sume 19,48 eur/ boli podľa
odvolacieho súdu vynaložené v súvislosti s liečením poškodenia zdravia žalobkyne a boli vynaložené
účelne.Akosprávnepoukázalažalobkyňa,vkonanípredsúdomprvejinštancieboliakodôkazvykonané
lekárske správy MUDr. Vlasty Hluškovej, všeobecného lekára pre dospelých, ktorá je ošetrujúcou
lekárkou žalobkyne zo dňa 13.04.2015 a MUDr. Nikolety Lédererovej, urológa zo dňa 13.08.2013. V

predmetných lekárskych správach sa konštatuje výpočet všetkých nevyhnutných liečiv, podporných
preparátov a zdravotných pomôcok, ktoré žalobkyňa musí užívať v príčinnej súvislosti s následkami
jej úrazu pri dopravnej nehode zo dňa 08.07.2007. Okrem iného sa konštatuje v lekárskej správe
MUDr. Vlasty Haluškovej, že krém (v danom prípade žalobkyňa zakúpila prípravok SUDOCREM ANT)
žalobkyňa potrebuje používať za účelom prevencie dekubitov, PROPOLKY a NEOANGIN žalobkyňa

užíva kvôli častým virózam z dôvodu trvalo zníženej imunity, zdravotnícku pomôcku MAXIS BRILLIANT
žalobkyňa používa ako prevenciu opuchov dolných končatín, prípravok CEMIO-MIOART bol žalobkyni
doporučený ako výživový doplnok. Liečivo FERO-FOLGAMA bol zase predpísaný žalobkyni v lekárskej
správe MUDr. Nikolety Lédererovej. Ohľadne liečiva Dulcolax lekárska správa MUDr. Vlasty Hluškovej
zo dňa 13.04.2015 uvádza, že toto liečivo žalobkyňa potrebuje z dôvodu prevencie pre obstipáciu. Aj

túto lekársku správu ako dôkaz súd prvej inštancie vykonal. Uvedenými dôkazmi bolo preukázané, že
náklady na tieto liečivá a zdravotnícke pomôcky žalobkyňa vynaložila v súvislosti s poškodením svojho
zdravia pri dopravnej nehode zo dňa 08.07.2007 ako aj skutočnosť, že ich vynaložila účelne, keď jej
boli pre liečbu odporúčané ošetrujúcimi lekármi. Na druhej strane žalovaný príčinnú súvislosť medzi
ich vynaložením a poškodením zdravia žalobkyne pri dopravnej nehode a rovnako ani ich účelnosť

žiadnym relevantným dôkazom ani návrhom na vykonanie dôkazu nespochybnil. Osobitne sa žiada
uviesť, že pokiaľ ide o náklady žalobkyne na zdravotnú pomôcku - kompresné pančuchy, súd prvej
inštancie priznal žalobkyni náhradu nákladov na ich zakúpenie za jeden pár za dva mesiace, nie za
dva páry za dva mesiace ako si žalobkyňa uplatnila. Tu odvolací súd rovnako s posúdením súdu
prvej inštancie nesúhlasí. Žalobkyňa si v tomto spore uplatnila voči žalovanému náhradu liečebných

nákladov za obdobie viacero rokov, pričom z podaní, ktorými si tieto uplatnila u žalovaného, resp. na
súde a z dokladov o zaplatení týchto nákladov, ktoré doložila, nevyplýva, že by si zakupovala v tomto
období túto zdravotnú pomôcku opakovane viackrát. Vzhľadom na zdravotný stav žalobkyne, ktorá je
imobilná, je účelné, aby pre správne prúdenie krvi /aj ako prevenciu pred vznikom trombózy/ kompresné
pančuchy používala, pričom ich zakúpenie v rozsahu dvoch párov v období niekoľkých rokov nie je

ničím výnimočným a neodôvodneným, a to ani vtedy, keby si oba páry žalobkyňa kúpila naraz, alebo
v priebehu krátkeho času.

17. Pokiaľ ide o náklady, ktoré žalobkyňa vynaložila za nadštandardnú izbu počas hospitalizácie v
nemocnici v roku 2015 v sume 125,- eur, aj tieto považuje odvolací súd za náklady účelne vynaložené na

liečenie poškodenia zdravia žalobkyne. Možno len zopakovať dôvody použité iným senátom tunajšieho
odvolacieho súdu v rozhodnutí č.k. 17Co/770/2014-171 zo dňa 29. júla 2015 : „Účelná liečba, a
teda aj náklady na ňu, však nie sú len otázkou konečného výsledku uzdravovacieho procesu, ale
aj otázkou jeho priebehu. Každá zložka liečebného procesu, ktorá prispeje nielen k priaznivému
výsledku liečenia, ale aj k jeho priaznivejšiemu priebehu, je pre liečenie účelná a účelne vynaložené

sú potom aj náklady na ňu vynaložené. Je všeobecne známy význam vplyvu ľudskej psychiky na
organizmus ako celok, keď psychické stavy človeka sú schopné sa prejaviť na jeho fyzickom zdraví.
Lekárska veda tieto vplyvy označuje ako psychosomatické. Tak aj priaznivé duševné rozpoloženie
pacienta, a to v zásade každého, nepochybne pozitívne prispieva aj k liečeniu poranení tela. Pretoje potrebné vytvorenie aspoň základných objektívnych predpokladov pre duševnú pohodu pacienta
považovaťzapozitívnypríspevokkcelkovémupriebehuliečebnéhoprocesu.Preimobilitunavrhovateľky
počas hospitalizácie tak možno považovať vytvorenie intímnejšieho prostredia jednolôžkovej izby za

objektívne spôsobilé navodiť u navrhovateľky priaznivejšie psychické rozpoloženie, než by tomu bolo
na spoločnej izbe, a to skutočne najmä z dôvodu nevyhnutnosti vykonávania všetkých telesných
potrieb v prítomnosti iných osôb. V prípade imobilného pacienta je potrebné priaznivejšie psychické
rozpoloženie dosiahnuteľné pobytom na samostatnej nemocničnej izbe považovať za dostatočne
objektívne významné na to, aby bol tento pobyt, a teda aj náklady s ním spojené považované za účelne

vynaložené na liečenie. Neobstojí ani námietka vedľajšieho účastníka, že konkrétny vplyv pobytu na
nadštandardnej izbe na priebeh liečby navrhovateľky nebol preukázaný. Vzhľadom na komplexnosť
procesu liečby a s tým spojenú náročnosť, resp. niekedy až nemožnosť rozlišovania podielu jednotlivých
zložiek liečenia na uzdravení, je preukázanie konkrétneho vplyvu niektorých zložiek liečebného procesu
na uzdravení často nemožné. Tak aj v prípade vytvorenia objektívne významných predpokladov na
priaznivejšie psychické rozpoloženie pacienta je miera ich dopadu presne nezistiteľná. Vzhľadom na

vyššie uvedený význam psychiky človeka na jeho celkový zdravotný stav, je však potrebné prínos
objektívne významných predpokladov na priaznivejšie psychické rozpoloženie pacienta považovať za
daný aj bez jeho exaktného preukázania.“.

18. Nakoniec považoval odvolací súd za účelne vynaložené aj náklady žalobkyne na zakúpenie

lôžkového stolíka k posteli v sume 62,80 eur. Žalobkyňa správne uviedla, že aj keď táto pomôcka priamo
nezlepšuje jej zdravotný stav, predstavuje určitú kompenzáciu jej zdravotného postihnutia /imobilita a
z nej vyplývajúci dlhodobý pobyt na lôžku/, vďaka ktorej môže vykonávať rôzne činnosti ako napríklad
čítanie, jedenie, a podobne.

19. Na základe týchto záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. čo do zamietnutia
uplatneného nároku žalobkyne na náhradu liečebných nákladov v sume 270,68 eur podľa § 388 CSP
zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu liečebných nákladov v sume
270,68 eur /82,88 eur za náklady za doporučené prípravky a zdravotnícke pomôcky + 125 eur za
náklady za nadštandardnú izbu počas hospitalizácie v nemocnici v roku 2015 + 62,80 eur za náklady na

zakúpenie lôžkového stolíka/ do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

20. Čo sa týka žalobkyňou napadnutého výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia
jej uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania, tu odvolací súd po preskúmaní veci dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti vecne správne.

21. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej
len zákon č. 381/2001 Z.z./, je poisťovateľ povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu

jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol
rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný; b)
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

22. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie plnenia.

23. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6 tohto
zákona, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (§ 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka).

24. Odvolací súd musí v zmysle uvedených zákonných ustanovení dať žalobkyni za pravdu v tom, že
peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. jeviazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona č.
381/2001 Z. z., účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie
nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho

poistnejudalosti.Ustanovenie§11ods.8zákonač.381/2001Z.z.satýkavýlučnenesplneniapovinnosti
poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia
poškodeného.
25. Pokiaľ ide o vznik povinnosti poisťovateľa zaplatiť poškodenému úroky z omeškania v prípade
nesplnenia si peňažnej povinnosti poskytnúť poškodenému za poisteného náhradu škody, tu zákon č.

381/2001 Z.z. výslovne nestanovuje, za akých podmienok táto povinnosť poisťovateľovi vzniká. Je preto
potrebné pre takýto prípad aplikovať ustanovenia všeobecného predpisu v oblasti súkromného práva,
ktorým je Občiansky zákonník. Ten stanovuje, že dlžník musí svoj dlh splniť riadne a včas /§ 559/ a
pokiaľ tak neurobí, je v omeškaní a ak ide o omeškanie so splnením peňažného dlhu, tak má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania /§ 517 ods. 1 a 2/.

26. Vintenciáchdanejvecijepreodpoveďnaotázku,čižalobkynivznikolpoprinárokunanáhraduškody
aj nárok na úrok z omeškania, potrebné zodpovedať otázku, či sa žalovaný ako poisťovateľ dostal so
splnením svojho peňažného dlhu /plniť žalobkyni náhradu škody/ do omeškania, teda či ho riadne a včas
nesplnil. Tu odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný sa ako poisťovateľ nemohol dostať vo vzťahu k
náhrade škody žalobkyni do omeškania so splnením svojho peňažného dlhu, pretože až doposiaľ doba

splatnosti tohto peňažného dlhu nenastala. V § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. je stanovené, že
poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na
zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota
na poskytnutie plnenia. Podľa odvolacieho súdu v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia možno

rozlíšiť dva prípady, resp. dve rozličné doby splatnosti peňažného dlhu poisťovateľa. V prvom prípade
je poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného
na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Tento prípad za zjavne týka
poistného plnenia v rozsahu, ktorý pre poisťovateľa vyplynul z vykonaného prešetrenia, teda rozsahu,
v ktorom poisťovateľ má náhradu škody za preukázanú a nerozporuje ju /samotný nárok na náhradu

škody alebo jeho rozsah/. V druhom prípade, ktorý sa týka náhrady škody v rozsahu, v ktorom ju nemá
poisťovateľ vykonaným prešetrením za preukázanú, rozporuje ju /samotný nárok alebo jeho rozsah/,
je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške
náhrady škody, resp. v lehote, ktorú mu na splnenie tejto povinnosti v rozhodnutí určil súd. Aj keď
odvolací súd samozrejme vo všeobecnosti rozlišuje medzi hmotnoprávnou dobou splatnosti peňažného

dlhu /ktorej nedodržanie vedie k omeškaniu veriteľa a k vzniku nároku na úroky z omeškania na strane
dlžníka/ a procesnoprávnou lehotou na plnenie, ktorá je určená súdnym rozhodnutím /ktorej uplynutie
vedie k vykonateľnosti súdneho rozhodnutia/, zákonodarca v uvedenom ustanovení § 11 ods. 7 zákona
č. 381/2001 Z.z. dobu splatnosti peňažného dlhu poisťovateľa poskytnúť poškodenému náhradu škody
zviazal s procesnoprávnou lehotou na plnenie, ktorá je stanovená v súdnom rozhodnutí ukladajúcom

poisťovateľovi splniť si tento jeho peňažný dlh.

27. Z uvedeného vyplýva, že v prípadoch, kedy poisťovateľ nemá vykonaným prešetrením nárok na
náhradu škody za preukázaný, rozporuje ho, je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie až
po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, resp. v lehote, ktorú mu na

splnenie tejto povinnosti v rozhodnutí určil súd. Doba splatnosti poistného plnenia je tak stanovená
na okamih doručenia rozhodnutia súdu o výške náhrady, resp. na lehotu na plnenie, ktorá z takéhoto
súdneho rozhodnutia vyplýva. Až keď poisťovateľ túto dobu splatnosti nedodrží, neplní včas a dostáva
sa so splnením svojho peňažného dlhu do omeškania a poškodenému vzniká popri nároku na
náhradu škody aj nárok na úrok z omeškania. Uvedený záver odvolacieho súdu je plne v súlade s

rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018 a sp.
zn. 1Cdo/212/2017 zo dňa 26.02.2019, na ktoré odvolací súd podporne poukazuje.

28. Predmetný záver odvolacieho súdu premietnutý do pomerov danej veci znamená, že žalobkyni
by nárok na úroky z omeškania vznikol až v momente, kedy by si žalovaný ako poisťovateľ nesplnil

svoj peňažný záväzok poskytnúť jej na náhradu škody poistné plnenie v lehote určenej týmto súdnym
rozhodnutím, resp. rozhodnutím súdu prvej inštancie /pokiaľ ide o jeho povinnosť zaplatiť žalobkyni
náhradu škody vo výške 914,96 eur - povinnosť určená odvolaním nenapadnutým výrokom I. rozsudku
súdu prvej inštancie/. Súd prvej inštancie preto správne uplatnený nárok žalobkyne na úroky zomeškania ako nedôvodný zamietol a odvolací súd preto jeho rozsudok v napadnutej časti vo výroku II.
čo do zamietnutia uplatneného nároku žalobkyne na zaplatenie úroku z omeškania ako vecne správny
potvrdil.

29. Keďže odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP o náhrade trov celého konania, vychádzajúc pritom z pomeru
úspechu strán sporu vo veci. Odvolací súd sa však nestotožňuje s názorom, ktorý žalobkyňa vyslovila vo
svojom odvolaní, že pri stanovení pomeru úspechu strán v spore pri rozhodovaní o náhrade trov konania

sa na príslušenstvo pohľadávky, ktoré nebolo v žalobe vyčíslené, nemá prihliadať. V zmysle rozhodnutia
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1MCdo/1/2004,ktorýupravujeskutkovoaprávneobdobný
prípad a závery tohto rozhodnutia sú preto aplikovateľné aj v prejednávanej veci, základným meradlom
pre nárok na náhradu nákladov v sporovom konaní je miera úspechu vo veci. Ak mal účastník plný
úspech vo veci, prizná sa mu celá náhrada nákladov konania. Ak mal len čiastočný úspech, náhrada
nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadny účastník

nemá právo na náhradu nákladov konania. Žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá
žalobnému petitu a naopak, žalovaný má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. Ako
žalobný petit sa označuje to, čoho sa žalobca domáha v podanej žalobe. Petit určuje, o čom má súd vo
veci konať a rozhodovať (predmet sporu). Pokiaľ aj žalobný petit nepozostáva z dvoch samostatných
nárokov, keďže žalovanú pohľadávku a jej príslušenstvo za také nemožno považovať, právny názor,

že úspech žalobcu v spore ohľadne niektorého nároku nemôže založiť právo na náhradu trov konania,
ktoré vznikli v súvislosti s ďalším nárokom, ak v tomto žalobca nebol úspešný, má ten význam, že každý
neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva žalovanej istiny nemôže byť bez ďalšieho prehliadaný, resp.
paušálne považovaný za neúspech v pomerne nepatrnej časti. Aj v zmysle právnej teórie (Ján Mazák,
Ľudovít Šoltýs: Trovy konania v civilnom procese, mimoriadne vydanie Bulletinu slovenskej advokácie,

vydavateľSlovenskáadvokátskakomora,rok1997,str.52)platí,žeplnýúspechstranyvspore vyžaduje
aj úspech v otázke príslušenstva uplatneného nároku.

30. Pre stanovenie pomeru úspechu strany v spore pri rozhodovaní o náhrade trov konania je tak podľa
odvolacieho súdu potrebné zohľadňovať aj uplatňované príslušenstvo žalovanej pohľadávky a to bez

pohľadu na to, či bolo alebo nebolo žalobcom v žalobe vyčíslené. V prípade nevyčísleného príslušenstva
žalovanej pohľadávky je potom potrebné toto pri stanovovaní pomeru úspechu strán v spore vyčísliť ku
dňu rozhodnutia vo veci samej.

31. V zmysle uvedeného potom platí, že žalobkyňa mala v spore úspech pokiaľ ide o uplatnený nárok

na zaplatenie 1.185,64 eur /914,96 eur priznané rozsudkom súdu prvej inštancie + 270,68 eur priznané
týmto rozsudkom/. Naproti tomu mal žalovaný úspech v spore pokiaľ ide o zaplatenie 430,75 eur,
a to v časti istiny 94,02 eur /nepriznané rozsudkom súdu prvej inštancie, odvolanie žalobkyne do
nepriznanie tejto sumy nesmerovalo/ a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania 336,73 eur /5,5 % ročne
od 26.09.2013 do rozhodnutia súdu prvej inštancie 05.03.2020 zo sumy 18,19 eur, t.j. 6,44 eur, 5,5 %

ročne od 26.09.2013 do rozhodnutia odvolacieho súdu 17.03.2021 zo sumy 156,65 eur, t.j. 64,44 eur,
5,05 % ročne od 03.03.2015 do rozhodnutia súdu prvej inštancie 05.03.2020 zo sumy 8,78 eur, t.j. 2,22
eur, 5,05 % ročne od 03.03.2015 do rozhodnutia odvolacieho súdu 17.03.2021 zo sumy 8,54 eur, t.j. 2,60
eur, 5,05 % ročne od 14.05.2015 do rozhodnutia odvolacieho súdu 17.03.2021 zo sumy 656,67 eur,
t.j. 193,97 eur, 5,05 % ročne od 19.12.2015 do dňa rozhodnutia odvolacieho súdu 17.03.2021 zo sumy

125,- eur, t.j. 33,13 eur, 5,00 % ročne od 07.10.2018 do rozhodnutia súdu prvej inštancie 05.03.2020
zo sumy 67,05 eur, t.j. 4,73 eur a 5,00 % ročne od 07.10.2018 do rozhodnutia odvolacieho súdu
17.03.2021 zo sumy 238,78 eur, t.j. 29,20 eur; všetky úroky omeškania spolu 336,73 eur/. Z uvedeného
vyplýva, že v spore bola úspešnejšia žalobkyňa a jej čistý úspech v spore predstavuje sumu 754,89
eur /úspech žalobkyne 1.185,64 eur - úspech žalovaného 430,75 eur/, čo v pomere k celému predmetu

konania 1.616,39 eur /istina + všetky uplatňované úroky z omeškania ku dňu rozhodnutia súdu prvej
inštancie, resp. odvolacieho súdu spolu/, čo predstavuje 46,70 %. Odvolací súd preto žalobkyni priznal
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46,70 %. O samotnej výške náhrady trov
konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 1 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).