Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20Er/158/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714202744
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Lešundáková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8714202744.1

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava
811 09, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36865141, proti
povinnému: G. F., XXX XX X. XXX, H.: XXXXXXXX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod jeho č. EX 2561/14, o
vymoženie istiny 790,17 eur s prísl. a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60,
821 08 Bratislava, zo dňa 3.2.2014 a doručenej Okresnému súdu Poprad dňa 7.3.2014, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh oprávneného spísaný dňa 1.2.2014 u súdneho exekútora sa začalo exekučné konanie proti
povinnému o vymoženie: istiny 790,17 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 790,17
eur od 6.11.2011 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 790,17 eur od 21.12.2011

do zaplatenia, trov rozhodcovského konania v sume 259,30 eur a trov exekúcie.

Súdny exekútor požiadal tento súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 7.3.2014, a to
na základe rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou
rozhodcovskou, a.s., Bratislava, sp. zn. SR 00443/12 zo dňa 25.4.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 21.5.2012 a vykonateľnosť dňa 24.5.2012 (ďalej rozhodcovský rozsudok).

Podľa § 44 ods. 2 Zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), vrátane zmien, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota neplatí, ak ide o
exekučnýtitulpodľa§41ods.2,písm.c/ad/.Aksúdzistírozporžiadostialebonávrhualeboexekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Súd v zmysle vyššie cit. právnej úpravy preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie, rozhodcovský rozsudok a zmluvu o úvere č. 701000691, uzavretú medzi
účastníkmi dňa 26.11.2010, vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ako aj rozhodcovskú
zmluvu uzavretú medzi účastníkmi dňa 26.11.2010.Z predloženej zmluvy o úvere č. 701000691, uzavretej medzi účastníkmi dňa 26.11.2010, na základe
ktorej vznikol právny vzťah medzi účastníkmi konania, vyplýva, že povinný ako dlžník uzavrel s
oprávneným ako veriteľom písomnú zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v zmysle ktorých podľa bodu 04. sa v
prípade, ak dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok alebo
neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva celý dlh splatný okamžite. Podľa
bodu 06. všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ak sa stane
splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, povinný sa zaväzuje zaplatiť oprávnenému

úrok z omeškania vo výške určenej v § 369 ods. 1 Obch. zákonníka v platnom znení.

Úverová zmluva č. 701000691 obsahuje vopred predtlačenú možnosť o použití úveru a v danom prípade
je uvedený účel poskytnutia úveru na výkon podnikania.

Prvostupňový súd sa v prvom rade musel vysporiadať s otázkou, či povinný je alebo nie je spotrebiteľ,

a teda či zmluvu o úvere 701000691 dňa 26.11.2010 uzavrel skutočne na účel podnikania tak, ako
je to uvedené na zmluve, ako tam označený živnostník podnikajúci pod obchodným menom Zuzana
Gabčová, s miestom podnikania Jánovce 231, IČO: 43611419.

Dňa 16.5.2014 súd vyzval povinného, aby súdu oznámil, za akým účelom uzavrel s oprávneným zmluvu

o úvere č. 701000691 dňa 26.11.2010 na sumu 350,- eur, t.j. či zmluvu uzavrel skutočne na účel
podnikania alebo z iného dôvodu a ak áno, aby uviedol, z akého. Súd vo výzve uviedol doložku, že
pokiaľ sa povinný v určenej lehote 5 dní od doručenia výzvy nevyjadrí, súd bude mať za to, že zmluvu
č. 701000691 z 26.11.2010 uzavrel na účel podnikania tak, ako je to v zmluve uvedené.

Povinnánavýzvusúdureagovalaadňa3.6.2014dozápisnicesúduuviedla,žeodoprávnenéhosidosiaľ
vzala dva úvery. Prvý bol cca. v roku 2009 na sumu 800,- eur, ktorý vyplatila. Preto jej bez problémov
oprávnený požičal aj druhýkrát v roku 2010 sumu 350,- eur. Prvú aj druhú zmluvu o úvere povinná
uzavrela s oprávneným ako živnostníčka, avšak ani v jednom prípade úver nežiadala, ani nevzala na
výkon podnikania. V prvom prípade peniaze z úveru použila na bežné potreby domácnosti, keďže v tom

čase s partnerom splácali auto na leasing a všetky peniaze minuli na akontáciu a potrebovali peniaze
na živobytie. Pracovníkovi oprávneného predložila doklady o svojom príjme, t.j. daňové priznanie,
z ktorého bolo zrejmé, že je podnikateľka, a preto zamestnanec oprávneného vpísal do zmluvy jej
údaje ako živnostníčky. Teda prvá zmluva bola s ňou uzavretá ako so živnostníčkou a tieto záväzky si
povinná v celom rozsahu splnila. Preto, keď v roku 2010 opäť žiadala oprávneného o poskytnutie úveru,

oprávnený jej úver bez problémov poskytol a zamestnanec oprávneného už od povinnej žiadal len jej
overený podpis na zmluve u notára. Teda pri uzavretí druhej zmluvy v roku 2010, t.j. zmluvy 701000691
oprávnený vychádzal z údajov povinnej uvedených na prvej zmluve z roku 2009. Druhý úver povinná
taktiež nežiadala na účely podnikania, ale na bežné potreby domácnosti. Povinná nevedela uviesť, na
čo peniaze minula, ale určite to nebolo na podnikanie, keďže podniká v oblasti služieb kaderníctva,

nemá vlastnú prevádzku, len si platí nájom. Povinná napokon uviedla, že mala snahu svoj záväzok voči
oprávnenémuzaplatiť,uhradilajednusplátkuvovýške65,-eur,potomzozdravotnýchdôvodovnemohla.
Keď chcela dlh začať splácať v splátkach po 50,- eur, zo strany oprávneného jej bolo povedané, že je
to málo, že dlh narastá o 1,60 eur denne a minulý rok to mala byť už suma cca. 2.000,- eur.

Vzhľadom na vyjadrenie povinnej súd dospel k záveru, že v danom prípade vznikol medzi účastníkmi
vzťah spotrebiteľský, ktorý je potrebné posudzovať podľa ustanovení spotrebiteľského práva.

PodľačlánkuII.bod1.a2.rozhodcovskejzmluvysaúčastnícikonaniadohodlinarozhodcovskejdoložke
v tomto znení: Všetky spory, ktoré vznikli zo zmluvy o úvere č. 701000691 uzavretej dňa 26.1.2010

vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, vrátane sporov, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení
zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmeny, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad a zabezpečenie, budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude
vedenépodľavnútornýchpredpisovStálehorozhodcovskéhosúd,atojedinýmrozhodcomustanoveným

podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu; b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (O.s.p.). Zmluvné
strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek
sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnomsúde,považujesatátoskutočnosťzarozväzovaciupodmienkutejtorozhodcovskejdoložky;ustanovenie
tejto vety sa nepožuje v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na Stály
rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi

Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

V zmysle tejto rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd rozhodol a priznal oprávnenému plnenie, ktoré
je predmetom tejto exekúcie.

Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obratom,

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 ods. 4, písm. r/ a ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné

podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky
individuálne dohodnuté. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Obč. zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov, v znení účinnom ku dňu 26.11.2010, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení účinnom ku dňu 26.11.2010, na účely tohto zákona sa rozumie:
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa článku 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (resp. článok 153 ods. 1 Zmluvy o
založení Európskeho spoločenstva), únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich
záujmov.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok

naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 2 písm. a/ smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.Podľa článku 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods. 1, písm. q/ neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt.
proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú
podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32
tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany,

ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje
právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe
zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je
súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil
otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo
dňa 27.9.2010 bolo schválené, že: „Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej
po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy,
ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný

rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre
exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať
návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať

obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“ Vysoká miera zneužitia a zjavné
uprednostňovanie efektivity pred objektívnym rozhodovacím procesom plne opodstatňujú zvýšenú
pozornosť rozhodcovským rozsudkom ako exekučným titulom. Podľa názoru právnej vedy (Kristiána
Csacha)„zpohľaduspotrebiteľajerovnocenné,čiriešeniejehosporovprostredníctvomrozhodcovského
konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť

chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol
vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľskoprávnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“

Z vyššie uvedeného vyplýva, že oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli úverovú
zmluvu.Tátozmluvamápovahuspotrebiteľskejzmluvy spoukazomnaznenie§52ods.1anasledujúce

Občianskeho zákonníka a na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Je potrebné uviesť, že
súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa
(právneho predchodcu oprávneného) na výpise z Obchodného registra Slovenskej republiky, ako aj
vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený (jeho právny predchodca)v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Z okolností utvárania zmluvy a najmä s ohľadom na
povahu strán zmluvy je zrejmé, že právny predchodca oprávneného pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako

fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide o
spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou
obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.
V danom prípade právomoc rozhodcovského súdu konať bola založená formulárovou rozhodcovskou

zmluvou, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa pri zmluvách o úvere, t.j.
rovnakého druhu a neurčitého počtu. Súdu z dojednanej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spotrebiteľ
bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde. Znenie rozhodcovskej
doložky bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora. Rozhodcovská zmluva v tejto veci, ktorá mala
založiť legitimitu pre exekučný titul, síce povinnému umožnila vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym

súdom, ale ak by sa podľa dojednanej doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ (povinný) by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom
súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ nevyjednal,
keďže bola predtlačená v rámci formulárovej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná, pretože
nebola spotrebiteľom individuálne vyjednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu,

a je preto je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľná rozhodcovská doložka,
resp.zmluvasapriečidobrýmmravomavýkonprávapovinnostíztakejtodoložky,resp.zmluvyodporuje
dobrým mravom.
Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k

pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah
predmetnej dohody ovplyvniť. Povaha dohody je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako
celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi
ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie

rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej
podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia
smernice (93/13/EHS), a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné.
Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva Európskej únie na právne poriadky
členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie

výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného
smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho
aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa
ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená
smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice

a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj
názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho
dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod
40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi
spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá a

ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza
sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/
EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky
podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je
všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa.

V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky
nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodca zvolený oprávneným. Oprávnený
zmluvy o úvere uzatvára rovnako v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v
rozhodcovskomkonanízaplatilrozhodcovskémusúdupoplatok.Záujmomzriaďovateľarozhodcovského
súdu zrejme bude, aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za

prejednanie ktorých bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie.
Fakticky nerovný stav medzi dodávateľom a spotrebiteľom, najmä s ohľadom na nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením, bol
v tomto prípade ešte viac prehĺbený. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie predrozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana,
ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS.
Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je neprimeranou

podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52
a nasledujúcimi Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS.
Na základe vyššie citovaných ustanovení a judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, súd
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Poprávoplatnostitohtouzneseniasúdbudeďalejpostupovaťvzmysle§44ods.3Exekučnéhoporiadku,
exekučné konanie zastaví a rozhodne o trovách exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tomto súde v 3
vyhotoveniach.Odvolaniupodanémuprotirozhodnutiu,ktorévydalsúdnyúradníkalebojustičnýčakateľ,

môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého
stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu Krajskému súdu v
Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak bolo podané odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno ho odôvodniť len podľa § 205 ods. 2 O.s.p. Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na odvolanie.