Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoCsp/48/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219203692
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2219203692.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., Mýtna 48,
Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, Bratislava,
proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, V. XXXX/X, H. L., o zaplatenie 9.393,05 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 21. apríla 2020, č.k.
19Csp/119/2019-119, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. p o t
v r d z u j e.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním konanie o žalobe v časti o zaplatenie 1.083,32
eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavil (výrok I.), žalovanému určil povinnosť do troch
dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 8.309,73 eur s 5% ročným úrokom z omeškania
od 21.08.2019 do zaplatenia (výrok II.) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 76,94% (výrok III.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že pôvodný žalobca VÚB, a.s.
Bratislava sa žalobou podanou dňa 26.09.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 9.393,05

eur s príslušenstvom. Nárok odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Consumer Finance Holding, a.s.
uzatvoril dňa 26.11.2013 so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, na základe
ktorej ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 4.800
eur so zmluvným úrokom 18% ročne so štandardnou mesačnou splátkou 160 eur. Žalovaný však svoj dlh
neuhradil, pôvodný veriteľ zanikol rozdelením a pôvodný žalobca ako jeho právny nástupca potom počas
konania postúpil uplatňovanú pohľadávku na žalobcu, pričom žalobu vzal čiastočne späť. Žalovaný
sa k žalobe doručenej mu do vlastných rúk 17.12.2019 nevyjadril. Súd na prejednanie veci nariadil v

zmysle § 177 ods. 1 CSP pojednávanie, na ktorom v neospravedlnenej neprítomnosti žalovaného a v
ospravedlnenej neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a
vo veci rozhodol. Súd zistil, že pôvodný veriteľ a žalovaný podpísali v dňoch 20.11. a 26.11.2013 zmluvu
na vydanie kreditnej platobnej karty s úverovým rámcom 1.200 eur a štandardnou mesačnou splátkou
40 eur so štandardnou úrokovou sadzbou v zmysle platného cenníka 18% ročne. Žalovaný čerpal úver
viacerými výbermi a platbami v období od 19.12.2013 do 20.05.2016 v celkovej sume 23.637,55 eur a do
22.09.2016 splatil sumu 14.244,50 eur. Listom zo dňa 06.10.2016 pôvodný veriteľ po predchádzajúcom

upozornení doručenom žalovanému 09.09.2016 tomuto oznámil, že jeho dlh z kreditnej karty sa stal
splatným naraz. Pôvodný žalobca je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding,
a.s., ktorá bola zrušená bez likvidácie a zanikla v dôsledku rozdelenia na základe projektu rozdelenia
k 01.01.2018. Oznámením zo dňa 23.11.2019 pôvodný žalobca oznámil žalovanému, že postúpiluplatňovanú pohľadávku na žalobcu. V rovnaký deň bolo oznámenie o postúpení pohľadávky odoslané
na adresu žalovaného. Keďže žalobca podaním z 15.04.2020 vzal žalobu späť v časti týkajúcej sa
poplatkov a sankčného úroku spolu v sume 1.083,32 eur a prislúchajúceho úroku z omeškania, súd v

tejto časti konanie v zmysle § 145 ods. 1 CSP zastavil. Vzhľadom na to, že k späťvzatiu žaloby došlo
pred začiatkom prvého pojednávania a nejde o spor, na ktorý by sa vzťahoval § 146 ods. 2 CSP, súhlas
žalovaného nebol podľa § 146 ods. 1 CSP potrebný. Keďže predmetná zmluva o kreditnej karte bola
uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej
zmluvy. V dôsledku povahy strán a predmetu plnenia zmluva o kreditnej karte, ktorú spolustrany

uzatvorili, spĺňa aj definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Súd mal za preukázané, že zmluva bola s odkazom na výklad poskytnutý
Najvyšším súdom SR v jeho uznesení, sp. zn. 3 Cdo 146/2017 a na rozsudok Súdneho dvora EÚ
z 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, ako aj na aktuálny rozsudok Súdneho dvora
EÚ z 05.09.2019 vo veci C-331/2018 platne uzavretá, obsahovala podstatné náležitosti zmluvy, ktoré
zákon č. 129/2010 Z.z. vyžaduje pre formu revolvingového úveru. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy

o kreditnej karte sa na základe vyhlásenia žalovaného obsiahnutého v článku V bode 9 zmluvy stali
obchodné podmienky. Žalovaný čerpal v rámci poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky
podľa článku IV obchodných podmienok a pôvodný veriteľ ich v súlade s bodom 37 obchodných
podmienok úročil úrokovou sadzbou 18% ročne dohodnutou v článku III zmluvy o kreditnej karte.
Žalovanýbolpovinnýsplácaťúvermesačnýmisplátkamivovýške40eur,ktorýchsplatnosťbolauvedená

vo výpise. Zo žalobcom pôvodne uplatňovaného nároku 9.393,05 eur po čiastočnom späťvzatí žaloby
v sume 1.083,32 eur zostala suma nezaplatenej istiny 8.309,73 eur, ktorú je žalovaný povinný vrátiť
žalobcovi. Žalobca nadobudol pohľadávku zo zmluvy o kreditnej karte na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok, čo žalovanému oznámil pôvodný žalobca. Tým žalobcovi ako postupníkovi vzniklo právo
uplatňovať pohľadávky voči žalovanému (§ 526 ods. 1 OZ), čo sa prejavilo aj v uznesení zo dňa

18.11.2019, č.k. 19Csp/119/2019-82, ktorým súd na návrh žalobcu pripustil jeho vstup do konania
namiesto pôvodného žalobcu. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, zo zisteného skutkového stavu súd mal
za to, že žalovaný prestal svoj dlh plniť, preto pôvodný žalobca po predchádzajúcom upozornení podľa
§ 53 ods. 9 OZ využil svoje právo dohodnuté v základe § 565 OZ, v článku 35 písm. a) obchodných
podmienok a úver listom zo dňa 06.10.2016 zosplatnil. Žalobca má tak nárok na úrok z omeškania

v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. od prvého dňa omeškania dlžníka.
Úrok z omeškania žiadal žalobca priznať vo výške 5% ročne až od 21.08.2019, keďže takto vyčíslený
úrok z omeškania neprekračoval rámec uvedených predpisov, žalobu v tejto časti považoval súd za
opodstatnenú. O trovách rozhodol súd prvej inštancie tak, že čiastočne úspešnému žalobcovi priznal
voči žalovanému podľa § 255 ods. 2 CSP vzhľadom na pomer úspechu strán nárok na náhradu

76,94% trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, a to jeho vyhovujúcej časti, teda výroku II. a závislému
výroku o náhrade trov konania III., podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu,
že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
procesarozhodnutiesúduvychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Súdtvrdí,žesanevyjadril
k žalobe doručenej mu do vlastných rúk 17.12.2019. On však do vlastných rúk nedostal žiadnu žalobu,
ak má súd doklad o prevzatí žaloby jeho osobou, tak podpis na doručenke rozhodne nemôže byť jeho.
Žiadna pošta zo súdu mu nebola dňa 17.12.2019 do vlastných rúk doručená, preto žiadnu neprebral a

nemohol sa k žalobe vyjadriť. Ďalej súd uviedol, že konal v neospravedlnenej neprítomnosti žalovaného.
Jemu však nebolo doručené žiadne oznámenie o pojednávaní ani o konaní na súde. Ak by mu bolo
doručené oznámenie o konaní, rozhodne by sa zúčastnil, pretože má za to, že jeho dlh sa stal podľa OZ
premlčaným.Námietkupremlčaniamalmožnosťvzniesťibavkonaní,ktorépodľasúduceléodignoroval,
čo ale nie je pravda. Nebola mu zo súdu doručená žiadna pošta. Že je voči nemu vedené konanie v danej

veci, sa dozvedel až z doručeného rozsudku. Pri pochybnosti pravosti jeho podpisu na doručenkách
žiada súd o posúdenie pravosti podpisu znalcom grafológom. Uviedol, že právo na prístup k súdu musí
byť praktické a účinné a účastník konania nemôže byť zbavený práva na prístup k súdu pre prílišný
formalizmus, čo sa mu stalo. Na základe uvedeného preto navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie
považuje v celom rozsahu za vecne správny. Súd sa dostatočne vysporiadal s právnou aj skutkovou
stránkou veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a s jehorozhodnutím sa v plnej miere stotožňuje. Žalobca tak navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou - stranou sporu (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel

k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 19Csp/119/2019 je určenie
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 9.393,05 eur s príslušenstvom titulom nedoplatku zo
zmluvy na vydanie kreditnej platobnej karty podpísanej dňa 20.11 a 26.11.2013.

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým určil žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 8.309,73
eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 21.08.2019 do zaplatenia a žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 76,94% a to po tom, ako konanie z dôvodu späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie
1.083,32 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavil.

7. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za to, že súd vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky správne
vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a dospel k správnym skutkovým zisteniam, pokiaľ
ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, a pretože odvolací

súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval
správne právne ustanovenia, tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust.
§ 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku.
Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď navyše odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne relevantné

skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal a ktoré by boli navyše spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

8. Odvolateľ v odvolaní namietal, že súd mu do vlastných rúk nedoručil žalobu tak, ako to uviedol v
rozsudku, žiadnu doručenku nepodpísal a žiadnu zásielku obsahujúcu žalobu do vlastných rúk nedostal.

Odvolací súd z informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu (č.l. 86 spisu)zistil, že adresátovi
E. F. bola na doručovacej adrese V. XXXX/X, H. L., doručovaná zásielka obsahujúca výzvu + žalobu s
prílohou + potvrdenie, a to pod spisovou značkou 19Csp/119/2019, dátum a čas odoslanie 13.12.2019,
na uvedenej informácii je uvedené v informácii o výsledku doručenia listinného rovnopisu, že správa
bola dňa 17.12.2019 listinne doručená.

9. Ďalšiu namietanú skutočnosť, že žalovaný nemal vedomosť o konaní pojednávania tak, že tvrdenie
súdu prvej inštancie, že konal v neospravedlnenej neprítomnosti žalovaného, sa nezakladá na pravde,
odvolací súd považoval za nedôvodnú.

10. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu o doručovaní v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu
na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v Registri obyvateľov
Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu
pobytu cudzinca.

11. Podľa § 111 ods. 1 CSP, do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti
na potvrdení o doručení písomnosti, údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný
opak. Doručenka je verejnou listinou. Podľa ods. 3, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa §
106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak

sa adresát o tom nedozvie.12. Podľa § 112 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť, ktorá sa nedoručuje do vlastných rúk na adresu
podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj
vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

13. Z informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu č.l. 116 spisu odvolací súd zistil, že súd
doručoval E. F., teda žalovanému, na adresu V. XXXX/X, H. L. predvolanie na pojednávanie dňa
21.04.2020, pričom z informácie o výsledku doručenia vyplýva, že správa nebola listinne doručená z
dôvodu, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote a zásielka bude do 30 dní skartovaná. Z

odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov vyplynulo, že žalovaný je prihlásený k trvalému pobytu na
adrese V. XXXX/X, H. L., a to od 07.04.2014, takže súd prvej inštancie doručoval žalovanému písomnosti
na adresu jeho trvalého pobytu, takže ak si žalovaný zásielku v odbernej lehote neprevzal, zásielka sa
považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj napriek tomu, že adresát sa
o doručovaní nedozvedel.

14. Z uvedeného teda vyplynulo, že žaloba bola žalovanému listinne doručená a takisto aj termín
pojednávania, takže postupom súdu prvej inštancie nedošlo pri doručovaní k žiadnemu procesnému
pochybeniu.

15. Ďalšou námietkou v odvolaní bola skutočnosť, že žalovaný, ak by bol riadne predvolaný alebo ak

by mu bola doručená žaloba, tak by bol namietal v konaní premlčanie nároku. Odvolací súd považoval
túto námietku premlčania za prvý krát uplatnenú v odvolacom konaní, keďže v konaní pred súdom prvej
inštancie žalovaný túto námietku neuplatnil. Odvolací súd nemohol akceptovať námietku premlčania,
ktorú žalovaný vzniesol až v odvolaní, a to z dôvodu, že námietku premlčania ako prostriedok procesnej
obrany upravený v § 152 CSP zákon v ust. § 366 CSP nepripúšťa, nakoľko v danom prípade nemožno

konštatovať, že odvolateľ nemohol prostriedok procesnej obrany bez svojej viny uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie. Ide o rozdielnu právnu úpravu oproti Občianskemu súdnemu poriadku, kde ust. §
205a ods. 1 O.s.p. zaoberal skutočnosťami a dôkazmi, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa
a netýkalo sa námietky premlčania, ktorá nepatrí medzi skutočnosti a dôkazy týkajúce sa skutkových
tvrdení alebo aplikácie práva, ale je námietkou právnou. Na rozdiel od tejto prekonanej úpravy, dnešné

ustanovenie § 366 v spojení s ust. § 149 a § 152 CSP medzi novoty v odvolacom konaní zahŕňa aj
hmotnoprávnu námietku, ktorou je okrem iného aj námietka premlčania. Od nadobudnutia účinnosti CSP
možno teda v odvolacom konaní vzniesť námietku premlčania (ako hmotnoprávnu námietku patriacu
medzi prostriedky procesnej obrany a procesného útoku) iba za splnenia predpokladov uvedených v
ust. § 366 CSP, ktoré však žalovaný nepreukázal.

16. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti v napadnutom vyhovujúcom
výroku II. potvrdil, a tiež aj v závislom výroku III., keď považoval za správne aj rozhodnutie o náhrade
trov prvoinštančného konania.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal
ich náhradu vo výške 100%.

18. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).