Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. február 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118214748
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8118214748.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej

republiky, Bratislava, so sídlom Bratislava, Klemensova 8, IČO: 31364501, p r o t i žalovaným: 1.
Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35709332, zastúpený: MST
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Laurínska 3, Bratislava, IČO: 36861545 a 2. W. Š., C.. X.XX.XXXX, S. T.,
Š. Č.. XX, t.č. B., M. XXX/X, o náhradu škody 2.560,61 Eur a prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi 2.560,61 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého
žalovaného.

II. Žalobca m á voči obom žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou z 19.10.2018 sa domáhal náhrady škody vo výške 2.560,61 Eur za poškodenie
signalizačného zariadenia na železničnom priecestí T. - M. M., ku ktorému došlo XX.X.XXXX
pri dopravnej nehode zavinenej žalovaným v 2.rade. O vinníkovi nehody sa žalobca dozvedel z
upovedomenia Okresného dopravného inšpektorátu v Sabinove zo dňa 7.11.2016. Nárok uplatnil aj voči
poisťovateľovi - žalovanému v 1.rade z titulu povinného zmluvného poistenia. Škoda bola vyčíslená na
3.297,01 Eur podľa pripojenej špecifikácie zo dňa 3.8.2016, pričom žalovaný v 1.rade vyplatil poistné

plnenie len vo výške 736,40 Eur.

2. Žalovaný v 1.rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že s výškou škody nesúhlasí, tú vypočítal
podľa § 442 a 443 Občianskeho zákonníka a vyhlášky č. 492/2004 Z.z. Vychádzal z toho, že poškodené
zabezpečovacie zariadenie podľa karty investičného majetku malo nadobúdaciu hodnotu k 31.3.2000
3.147,68 Eur, vyčíslené náklady na jeho opravu boli teda vyššie a preto oprava je nerentabilná. Pri
likvidácii totálnej škody bola v súlade s vyhláškou 492/2004 Z.z. od všeobecnej hodnoty vyčíslenej

na 314,77 Eur odpočítaná hodnota predajných zvyškov 20 Eur a pripočítaná doprava 441,63 Eur.
Škoda bola preto vyčíslená na 736,40 Eur. Poukázal na § 442 a 443 Občianskeho zákonníka ako aj
na výklad týchto ustanovení, podľa ktorých je rozhodujúca výška škody podľa ceny poškodenej veci v
čase poškodenia. Neznamená to však, že zodpovedá cene novej veci, pretože tak by sa poškodený
bezdôvodne obohatil na úkor škodcu najmä ak poškodená vec bola užívaná už niekoľko rokov. Ak nejde
o úplné zničenie veci, potom má poškodený právo na náhradu škody len vo výške potrebnej na uvedenie
veci do pôvodného stavu. Ak by tieto náklady mali byť vyššie ako náhrada za zničenú vec, poškodený

má právo na náhradu len do výšky hodnoty zničenej veci. Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania pre
uplynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, keďže podľa neho žalobca získal vedomosť o osobe
škodcu nie až z upovedomenia dopravného inšpektorátu z 7.11.2016, ale už skôr a to z relácie polície
o dopravnej nehody, z ktorej bol známy škodca.3. Žalovanému v 2.rade bola žaloba doručená na vyjadrenie 4.4.2019 prostredníctvom OOPZ v Novom
Meste nad Váhom, nakoľko podľa ich zistenia býva v podnájme na adrese B., M. XXX/X. Žalovaný sa

však k žalobe písomne nevyjadril.

4. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného nesúhlasil s jeho argumentáciou a uviedol, že vyhláška č.
492/2004 Z.z. je určená znalcom (§ 1) a nie poisťovniam. K poškodeniu priecestného zabezpečovacieho
zariadenia (ďalej len „PZZ“) došlo na miestach, kde dochádza k úrovňovému križovaniu cestnej

komunikácie so železničnou traťou a chráni účastníkov cestnej premávky pred kolíziou s koľajovým
vozidlom. K nehode došlo vo frekventovanej oblasti, kde je medzinárodná trať Kysak - Prešov - Plaveč,
aj príslušná cestná komunikácia Krivany - Lipany je veľmi frekventovaná a preto vzhľadom na všeobecnú
bezpečnostnúfunkciuPZZbolžalobcapovinnýbezodkladnepristúpiťkjehookamžitejoprave.Zdôraznil,
že ak by pristúpil k zabezpečeniu nového PZZ a nie jeho oprave, potom náklady by činili okolo 503.000
Eur. Pri dopravnej nehode pritom došlo takmer k úplnému poškodeniu veci- opravou PZZ došlo z

technického hľadiska iba k obnoveniu predošlého stavu. Poukázal na závery vyplývajúce z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR 2Obdo 48/2012, podľa ktorého náklady na vykonanú opravu z dopravnej nehody
predstavujú skutočnú škodu a tiež na nález Ústavného súdu ČR II.ÚS 2221/07. Nesúhlasil ani s
námietkou premlčania tvrdiac, že o škode sa dozvedel 3.8.2016 z konečného vyčíslenia nákladov a o
škodcovi až 23.11.2016, kedy mu bolo doručené už spomínané upovedomenie z ODI.

5. Žalovaný v 1.rade v duplike na repliku žalobcu zotrval na svojej argumentácii. Nesúhlasil s tým,
aby vyhláška č. 492/2004 Z.z. bola určená len znalcom, čo vyplýva aj z jej § 1 ods. 2. Faktory
uvedené žalobcom nemajú podľa nebo vplyv na spôsob výpočtu hodnoty PZZ podľa citovanej vyhlášky.
Aj keď žalobca poukázal na obstarávaciu cenu nového PZZ z roku 2019 na 503.000 Eur, žalovaný

zdôraznil, že sporné PZZ bolo nadobudnuté v roku 2000 za 3.147,68 Eur, teda nové zariadenie
uvedené žalobcom muselo byť kvalitnejšie, modernejšie, so závorami, na rozdiel od poškodeného, ktoré
plnilo len signalizačnú funkciu. Uviedol, že nespochybňuje potrebu sfunkčnenia priecestia, ale žalobca
mal zabezpečiť nové zariadenie cenovo porovnateľné s pôvodným zariadením. Zdôraznil, že podľa
judikatúry, ak náklady na uvedenie veci do predošlého stavu sú vyššie ako náhrada za zničenú vec,

poškodený má nárok na náhradu len do výšky hodnoty zničenej veci a tú žalovaný žalobcovi poskytol.
Zotrval na námietke premlčania a na skutočnosť, že vinník dopravnej nehody bol známy bezprostredne
ponejapretonajneskôrdvojročnápremlčaciadobazačalaplynúťodvyčísleniaškodyžalobcom,tedaod
3.8.2016 s tým, že oznámenie polície o právoplatnosti rozhodnutia o priestupku adresované žalobcovi
je irelevantné, navrhol preto pripojiť príslušný priestupkový spis.

6. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, upovedomením ODI v Sabinove zo dňa
7.11.2016, vyčíslením škody zo dňa X.X.XXXX, priestupkovým spisom ODI v Sabinove č. L.-M.-L.-XXX/
XXXX/P, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

7. Dňa XX.X.XXXX viedol žalovaný v 2.rade osobné motorové vozidlo S. s K. O. XXX S. v smere
od Obce Lipany na Krivany, pričom prednou časťou vozidla narazil do železničného signalizačného
zariadenia, ktoré poškodil. Za tento skutok bol uznaný vinným z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch a bola mu uložená poriadková
pokuta 150 Eur rozkazom ODI v Sabinove č. L.-M.-L.-XXX/XXXX/P zo dňa XX.X.XXXX, ktorý nadobudol

právoplatnosť 24.10.2016.

8. V príslušnom priestupkovom spise sa nachádzal kalkulačný list, ktorým boli stanovené celkové
náklady na opravu vo výške 3.268,55 Eur. Tieto založila do spisu, vedeného v Sabinove, dňa 19.7.2016
zástupkyňa žalobcu na základe jeho poverenia JUDr. Ivana Šimková Hopejová. Vyplýva to zo záznamu

o podaní vysvetlenia spísanom na ODI v Košiciach. Z tohto záznamu vyplýva, že ŽSR si budú škodu
uplatňovať od vinníka dopravnej nehody cestou zákonného poistenia vozidla. Meno vinníka dopravnej
nehody nie je nikde uvedené v spomínanom zázname. Na pojednávaní táto zástupkyňa žalobcu
prehlásila, že žiadna relácia polície o dopravnej nehode im doručená nebola a že prvýkrát sa žalobca
dozvedel o vinníkovi dopravnej nehody až zo spomínaného upovedomenia ODI v Sabinove zo dňa

7.11.2016, ktoré im bolo doručené 23.11.2016 ako to vyplýva z podacej pečiatky.9. V spomínanom upovedomení zo dňa 7.11.2016 ODI v Sabinove upovedomil žalobcu o tom, že zo
zavinenia predmetnej dopravnej nehody bol uznaný vinným žalovaný v 2.rade, od ktorého si môže
žalobca uplatniť náhradu škody.

10. V spomínanom priestupkovom spise sa nachádzajú aj farebné fotografie poškodeného PZZ, z
ktorých je zrejmé, že bolo takmer úplne zničené.

11. Na pojednávaní zástupkyňa žalobcu uviedla aj to, že si preverovala náklady predstavujúce cenu

materiálu (bez vykonaných prác) druhovo totožného PZZ a tie by predstavovali sumu 12.740,06 Eur.

12. K žalobe ako jej príloha bol predložený aj doklad zo dňa 3.8.2016 predstavujúci špecifikáciu nákladov
vynaložených na opravu poškodeného PZZ spočívajúce v spotrebe materiálu a hodnote vykonaných
prác v celkovej výške 3.297,01 Eur. Právny zástupca žalovaného v 1.rade pritom na výzvu súdu uviedol,
že tieto náklady ani ich výšku nespochybňuje.

13. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

14. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu

nezavinil.

15. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

16. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

17. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

18. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím

príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

19. Nárok na náhradu škody voči žalovanému v 1.rade ako poisťovateľovi uznal sám žalovaný, vyplýva

totiž zo zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkovou motorového vozidla.

20. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

21. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ citovaného zákona poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

22. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

23. Podľa § 15 ods. 2 citovaného zákona na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi

platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

24. Medzi stranami je nesporné, že žalovaný v 2.rade prevádzkou motorového vozidla poisteného
povinným zmluvným poistením u žalovaného v 1.rade, spôsobil žalobcovi škodu zdemolovaním PZZ naželezničnom priecestí. Nepochybne je teda daný základ nároku na náhradu škody voči obom žalovaným
s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia. Len pre úplnosť súd dodáva, že možná je aj
objektívna zodpovednosť žalovaného v 2.rade v prípade, ak bol aj prevádzkovateľom motorového

vozidla, ktorým bola škoda spôsobená a to s poukazom na § 427 Občianskeho zákonníka.

25. Sporná však bola výška škody. Skutočnou škodou sa rozumie majetková ujma, ktorá spočíva
v zmenšení majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Podľa inej definície
skutočná škoda predstavuje majetkové hodnoty potrebné na uvedenie do predošlého stavu (stanovisko

Najvyššieho súdu ČSR Cpj 87/70). Za dôležité súd považuje aj rozhodnutie R25/1990, podľa ktorého pri
stanovaní výšky škody treba vychádzať z nákladov, ktoré treba vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného
stavu. Ak nie je uvedenie veci do pôvodného stavu možné, potom sa vychádza z výšky nákladov, ktoré
sú nutné na to, aby odškodnenie bolo poskytnuté inak - napr. náklady na obstaranie veci toho istého
druhu alebo podobnej veci.

26. Súd zastáva názor, že zmyslom a účelom § 443 Občianskeho zákonníka je zaistiť, aby bola
poškodenému v plnej miere kompenzovaná majetková ujma. Rešpektovanie tohto zmyslu a účelu je
nevyhnutné pre správny výklad a aplikáciu tejto právnej normy a teda pre dosiahnutie spravodlivého
výsledku. V tomto duchu sa začala vyvíjať aj judikatúra čerpajúca predovšetkým z nálezov Ústavného
súdu ČR, s ktorými sa tento súd plne stotožňuje. Ide o nález II.ÚS 2221/07 z 19.3.2008, ktorý nesúhlasil

s určovaním škody ako technickej kategórie, keď sa odpočítala amortizácia náhradných dielov a
poškodený tak niesol zodpovednosť za „zhodnotenie vozidla“, ktoré mu bolo protiprávnym konaním
nanútené. K podobnému záveru dospel Ústavný súd ČR aj v náleze I.ÚS 1902/13 zo dňa 11.6.2014,
keď uviedol, že úhrada celej ceny účelne vykonanej opravy (smerujúcej len k odstráneniu následkov
škodnej udalosti) by mala byť pravidlom (bod 21). V ďalšom náleze II. ÚS 155/2016 z 6.6.2017 sa riešil

prípad tzv. totálnej škody na motorovom vozidle, pričom Ústavný súd uviedol, že dva vyššie spomínané
nálezy postulujú princíp v maximálne možnej miere plného odškodnenia, keďže nie je možné prenášať
na poškodeného povinnosť k náhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu a nedôvodne ho
znevýhodňovať oproti škodcovi. Tieto závery je potrebné, podľa neho, aplikovať aj pri tzv. totálnej škode.

27. Za skutočnú škodu v tomto prípade súd preto považoval náklady, ktoré žalobca vynaložil na opravu
PZZ a ktoré boli preukázané ich vyčíslením zo dňa 3.8.2016 a to aj v prípade, ak by išlo o totálnu škodu.
Tieto náklady boli totiž nevyhnutné a účelné, keďže bolo nevyhnutné čo najskôr dané zariadenie kvôli
bezpečnosti v premávke sfunkčniť.

28. Výklad žalovaného súd nepovažuje za správny a ani spravodlivý. Ak žalovaný vychádzal z faktu,
že cena opravy bola vyššia ako nadobúdacia hodnota zariadenia v roku 2000, súd uvádza, že tento
rozdiel bol nepatrný (3.147,68 Eur k 3.297 Eur). Žalobca je poškodeným a má právo na náhradu
nákladov,ktorévynaložilnaopravuzariadeniaanemôžebyťznevýhodňovanýoprotiškodcovivýpočtami
nejakej technickej hodnoty, v dôsledku čoho by vlastne znášal väčší podiel nákladov na opravu. Tie

činili 3.297,01 Eur, podľa žalovaného mu patrí len 736,40 Eur, teda náklady v rozsahu 2.560,61Eur čo
je takmer 78% z ceny opravy by mal znášať sám poškodený, čo súd považuje za absurdné a extrémne
v rozpore s princípom spravodlivosti.

29. V materiálom právnom štáte nejde iba o dodržiavanie práva bez ďalšieho, ale predovšetkým o

dodržiavanie takých pravidiel správania, ktoré sú v súlade s hodnotami, na ktorých je právny poriadok
vybudovaný. Právo je spoločenský normatívny systém, ktorého účelom je rozumné usporiadanie
vzťahov medzi členmi spoločnosti. Už z tejto základnej funkcie práva vyplýva, že riešenie, ktoré sa
požiadavke rozumného usporiadania prieči, je neprijateľné. Súd musí zvoliť taký výklad, ktorý bude
v súlade so zmyslom a účelom zákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý (I.ÚS 1126/07 zo dňa

22.11.2007).

30. Pre úplnosť súd dodáva, vzhľadom na argumentáciu žalovaného v 1.rade o jeho výpočte škody v
súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z. o všeobecnej hodnote majetku, že podľa citovanej vyhlášky dané
zariadenie je obsiahnuté v jej prílohe č. 5, nakoľko ide o elektrotechnické zariadenie, pričom vzorec pre

výpočet výšky škody sa nachádza v bode 5 a ktorý je nasledovný: VŠ = NO + (VŠHPP - VŠHPZ) -
VŠHZ, pričom NO sú náklady na opravu, VŠHpp je všeobecná hodnota EZ pred poškodením stanovená
k dátumu poškodenia, VŠHPZ je všeobecná hodnota EZ po vykonanom zásahu s cieľom jeho uvedenia
do pôvodného stavu a VŠHZ je všeobecná hodnota zvyškov EZ, u ktorých je predpoklad ich ďalšiehospeňaženia. Aj zo spomínaného vzorca je totiž zrejmé, že náklady na opravu je potrebné pripočítať
k rozdielu medzi spomínanými všeobecnými hodnotami daného zariadenia a zo súčtu týchto súm sa
odpočítajú tzv. predajné zvyšky, pričom sám žalovaný v 1.rade tieto predajné zvyšky vyčíslil len na 20

Eur. Je preto zrejmé, že žalovaný v 1.rade pri výpočte náhrady škody nevychádzal zo spomínaného
vzorca v danej vyhláške.

31. Napokon, tak ako to uviedol aj žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného v 1.rade súd poukazuje
aj na záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu SR 2Obdo 48/2012 zo dňa 28.3.2013 podľa

ktorého škoda vzniknutá žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody a spočívajúca vo vykonanej oprave
poškodeného vozidla predstavuje hodnotu vynaložených nákladov na opravu vozidla bez zohľadnenia
amortizácie pri tých náhradných dieloch, ktoré boli do vozidla zamontované ako nové.

32. Súd napokon vyhodnocoval aj námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný v 1.rade. Na jej
posúdenie je relevantné ustanovenie § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

33. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

34. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za

tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

35. Nepochybne v danom prípade bola zachovaná trojročná objektívna premlčacia doba, pre posúdenie
subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúce, kedy sa žalobca preukázateľne dozvedel o škode a najmä

o škodcovi. O škode sa dozvedel už 19.7.2016, kedy vypracoval kalkulačný list celkových nákladov a
založilichdopriestupkovéhospisu.To,kedysažalobcadozvedeloškodcovi,žetoboloskôrakožalobca
tvrdí, bolo na žalovanom, aby preukázal. Z priestupkového spisu vyplýva, že zástupkyňa žalobcu - jeho
zamestnankyňa oprávnená na vymáhanie nároku na náhradu škody síce podala vysvetlenie na ODI k
výške škody 19.7.2016, ale v zázname nie je ani zmienka o konkrétnom vinníkovi dopravnej nehody.

navyše priestupkový spis bol vedený na ODI v Sabinove, spomínaná zástupkyňa podala vysvetlenie na
ODI v Košiciach, kde teda nemusel byť k dispozícii celý priestupkový spis. Uvedená zástupkyňa aj na
pojednávaní potvrdila, že o osobe škodu nemala žiadnu informáciu a o tom, kto dopravnú nehodu zavinil
sažalobcadozvedelažzospomínanéhoupovedomeniazodňa7.11.2016atodňa23.11.2016.Žalovaný
teda nepreukázal, že by žalobca sa o škodcovi dozvedel skôr, preto dvojročná subjektívna premlčacia

doba začala plynúť od 23.11.2016 a uplynula 23.11.2018, čo znamená, že žaloba bola podaná včas.

36. Z uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal oboch žalovaných k zaplateniu
žalovanej sumy, avšak nie solidárne, keďže každý z nich zodpovedá na základe iného právneho titulu.
Žalovanýv2.radeakoškodcaažalovanýv1.radeakojehopoisťovateľzozákonaopovinnomzmluvnom

poistení a žalovaný v 2.rade na základe Občianskeho zákonníka. Ich vzájomný vzťah k plneniu súd
vyslovil vo výroku rozsudku.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca
bol v spore v celom rozsahu úspešný a preto súd mu priznal voči neúspešným žalovaným nárok na

plnú náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť
len výnimočne.

38. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byťpodpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.