Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 29, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4Pc/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118203277
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5118203277.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou v právnej veci navrhovateľa:

K.. Y. N., W.. XX.X.XXXX, F.: XXX XX C. XX, zastúpeného splnomocneným zástupcom: Mestická,
Slovíková, s.r.o., so sídlom: Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, E. W. H.: Q. XX, XXX XX Ž., proti manželke
navrhovateľa: X. N., W.. XX.X.XXXX, F.: C. XX, XXX XX C., o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania sa zamieta.

Súd manželstvo účastníkov konania Y. N., W.. XX.X.XXXX E. X. N., C.. H., W.. XX.X.XXXX, uzatvorené
dňa 07.08.1976, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Ratkovej vo zv. 2, roč. 1976, na str.

193, pod por.č. 10 rozvádza.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.02.2018 domáhal, aby súd rozhodol
o rozvode jeho manželstva, ktoré účastníci konania uzatvorili dňa 07.08.1976 v obci C., zapísaného v
knihemanželstievMatričnéhoúraduvC.vozv.2,ročník1976,nastr.193,podpor.č.10.Naodôvodnenie
návrhu na začatie konania uviedol, že spočiatku bolo ich manželstvo pokojné a harmonické, ale
po narodení dcéry Y., ktorá bola postihnutá detskou mozgovou obrnou, začali čiastočné nezhody.

Nezhody a rozporuplnosť názorov sa stupňovali po úmrtí dcéry v roku XXXX. Táto situácia vyústila
do dlhodobých neriešiteľných problémov. Od roku 2000 manželstvo prestalo fungovať úplne a prestalo
plniť svoju fumkciu. V októbri 2016 sa navrhovateľ odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Manželia žijú
každý svojím životom, nežijú v spoločnej domácnosti a nefungujú ako rodina. Spoločné spolužitie a
zotrvanie v manželstve nemá žiaden význam. Manželstvo je totálne rozvrátené, bez možnej cesty k
urovnaniu manželského vzťahu. Navrhovateľ je presvedčený, že rozvod manželstva je to jediné možné
riešenie. Pretože stratili citový vzťah a nežijú manželským životom, nemá záujem na ďalšom zotrvaní v

manželstve. Manželstvo účastníkov je vážne rozvrátené a niet žiadneho predpokladu, že by mohlo plniť
svoj spoločenský účel. Po prerušení manželského spolužitia niet nádeje na jeho obnovenie.

2. Manželka navrhovateľa sa k návrhu na začatie konania vyjadrila svojím podaním doručeným súdu
dňa 25.06.2018 (č.l. 12 spisu), v ktorom uviedla, že manželstvo bolo spočiatku pokojné a harmonické.
Z manželstva sa narodila jediná dcéra Y., ktorá bola postihnutá detskou obrnou. V roku XXXX dcéra
zomrela. Uznáva, že choroba dcéry veľmi ovplyvnila manželské spolužitie. Spoločne však vyvíjali

maximálne úsilie, aby o dcéru bolo riadne postarané. Obaja s manželom prešli ťažkým obdobím, ale
vzhľadom na ich pevný citový vzťah a lásku k chorej dcére sa snažili zvládnuť danú situáciu. Po úmrtí
dcéry sa obaja ťažko vyrovnávali s danou situáciou. Nesúhlasí však s tvrdením manžela, že po úmrtí
dcéry situácia vyústila do dlhodobých neriešiteľných problémov. Z pohľadu manželky navrhovateľavzťahy medzi manželmi nikdy neboli tak závažne narušené, aby spolu s manželom nenašli spoločné
riešenie a vyriešenie problémov.
3. Nesúhlasí ani s tvrdením manžela, že manželstvo od roku 2000 prestalo fungovať úplne a prestalo

plniť svoju funkciu. Manželka navrhovateľa je presvedčená, že manželstvo dodnes plní svoju funkciu.
Pokiaľ navrhovateľ v návrhu na rozvod uvádza, že v októbri 2016 sa odsťahoval zo spoločnej
domácnosti, že žijú každý svojím životom, že nežijú v spoločnej domácnosti a nefungujú ako rodina,
manželka navrhovateľa má za to, že samotná skutočnosť, že jeden z manželov bez vážnejších dôvodov
ukončí faktické spolužitie, nie je sama o sebe zákonným dôvodom na rozvod manželstva. Toto platí

hlavne v prípade, keď manželka navrhovateľa po zrelej úvahe a prehodnotením vzájomných vzťahov
ešte nedospela k presvedčeniu, že by zo strany manžela došlo k úplnej strate záujmu o ňu ako dlhoročnú
partnerku. Ona k manželovi stále prechováva citový vzťah, rada s ním komunikuje a stretáva sa. S
odstupom času aj ona prehodnotila hierarchiu životných hodnôt a podľa jej názoru nie je v súčasnosti
žiadna prekážka na to, aby sa manžel vrátil do spoločnej domácnosti a aby tvorili funkčný manželský
vzťah.

4. Je presvedčená, že ani ona nie je manželovi úplne ľahostajná, o čom svedčí skutočnosť, že sú v
pravidelnom telefonickom i osobnom kontakte. Má za to, že v ich manželstve vzťahy nie sú tak vážne
narušené, aby manželstvo neplnilo svoj účel. Z jej pohľadu v manželstve neboli a nie sú také vážne
nezhody, ktoré by spĺňali dôvody na rozvod manželstva.
5. Je presvedčená, že i manžel uznáva, že spolu prežili veľa pekných chvíľ, trávili spoločné dovolenky.

Navrhovateľ mal veľmi dobrý vzťah s rodinou manželky navrhovateľa.
6. Vzhľadom na zdravotný stav dcérky sa o ňu manželka navrhovateľa starala v domácej opatere. Po jej
úmrtí začala pracovať. Manžel, vzhľadom na jeho náročnú prácu, však trval na tom, aby zostala doma
a starala sa o domácnosť. Manželka navrhovateľa robila všetko preto, aby manžel pri jeho pracovnom
vyťažení mal doma pokojné zázemie.

7.Nesúhlasísnázorommanžela,žespoločnéspolužitieazotrvanievmanželstvenemážiadnyvýznama
užvôbecsinemyslí,žebybolopravdivétvrdenieuvedenévnávrhu,že„manželstvojetotálnerozvrátené,
bez možnej cesty k urovnaniu manželského vzťahu“. Ona to tak necíti a je presvedčená, že rozvod nie je
správne riešenie. Vzhľadom na ich dlhoročné manželstvo, na spoločne prežité chvíle s ich dcérou, ako i
súčasnú osobnú i telefonickú komunikáciu, z ktorej je nesporné, že sa stále zaujímajú jeden o druhého,

má za to, že spoločným úsilím oboch manželov vedia dosiahnuť obnovu manželského spolužitia.
8. Je presvedčená, že aj po prerušení manželského spolužitia je nádej na jeho obnovenie a aj z toho
dôvodu nechce, aby manželstvo bolo rozvedené. Dôvody, ktoré manžel v návrhu uvádza, nie sú podľa
jej názoru v súlade s ustanoveniami § 22 a § 23 ods. 1 Zákona o rodine Navrhovateľ v návrhu na
rozvod nepreukázal, že by v prípade jej osoby a jej správania došlo k takým neprimeraným prejavom vo

vzťahu k jeho osobe, alebo k porušeniu takých mravných spoločenských zásad, ktoré by odôvodňovali
ukončenie ich spolužitia a hlavne oprávnenosť postupu, ktorý manžel zvolil.
9. Je potrebné prihliadať pri rozhodovaní o rozvode manželstva najmä na to, ako dlho manželstvo trvá,
že dlhé roky riadne fungovalo. Ako manželia sa mali navzájom radi, vychovávali a starali sa spolu o svoju
dcéru. Nebolo by ani jednému z manželov na prospech, vzhľadom na ich vek, ako aj zdravotný stav

každého z manželov, aby súd manželstvo rozviedol, pretože najmä v starobe a chorobe sú manželia
odkázaní na vzájomnú pomoc.
10. Je presvedčená, že doba odlúčeného spolužitia, vzhľadom na dĺžku trvania manželstva, ako i na
pretrvávajúcu komunikáciu medzi manželmi, nie je tak dlhá, aby nemohlo dôjsť k obnove ich spolužitia.
V tomto smere sa plne stotožňuje s názorom súdov, resp. So súdnou praxou, že vzhľadom na vek a

zdravotný stav manželov, dĺžku manželstva, sú oprávnení, ale aj povinní v starobe a chorobe navzájom
si pomáhať a riešenie, aké zvolil manžel, keď opustil spoločnú domácnosť, je v rozpore s ustanoveniami
Zákona o rodine, podľa ktorého sú manželia povinní žiť spolu a vzájomne si pomáhať. Myslí si, že
manželstvo trvajúce štyri desiatky rokov je v takej fáze, keď má zo svojich spoločenských funkcií plniť
ako prvoradú funkciu vzájomnej pomoci, podpory a súdržnosti. Manželka navrhovateľa bola, pokiaľ jej

to okolnosti, ako i zdravotný stav umožňoval, oporou manželovi, keď tento ekonomicky zabezpečoval
rodinu. V súčasnej dobe, keď je odkázaná ona, tak isto ako manžel, po zdravotnej stránke, na vzájomnú
pomoc a mali by si byť najbližšími osobami pri vzájomnej pomoci, bolo by v rozpore so Zásadami
uvedenými v čl. 1. Zákona o rodine, manželstvo rozviesť.
11. Je presvedčená, že ani manželom uvádzané nezhody a rozpory nie sú dôvodom pre rozvod

manželstva, ktoré napĺňalo svoje funkcie mnoho rokov. Má za to a poukazuje na tú skutočnosť, že v
manželstve, ktoré bolo funkčné niekoľko desiatok rokov, vystupujú v posudzovanej fáze do popredia
najmä ekonomická funkcia, ako aj morálna a citová opora, najmä v súvislosti s pokročilým vekoma obvykle sa zhoršujúcim zdravotným stavom partnerov. Navrhla, aby súd návrh na začatie konania
zamietol.

12. Súd nariadil pojednávanie na deň 18.01.2019, z neúčasti na ktorom sa manželka navrhovateľa
ospravedlnila podaním doručeným súdu dňa 16.01.2019 (č.l. 19), žiadala o odročenie pojednávania s
poukazom na svoj nepriaznivý zdravotný stav. K podaniu pripojila správu z klinicko-psychologického
vyšetrenia zo dňa 15.01.2019, z ktorej súd zistil, že podľa zdravotnej dokumentácie je manželka
navrhovateľa bez závažných ochorení, ako i bez predchádzajúcej psychiatrickej anamnézy. Zjavné

je úzkostné prežívanie v súvislosti s pojednávaním, ktoré sa má uskutočniť 18.01.2019. Psychológ
vyhodnotil stav manželky navrhovateľa ako situačné, reaktívne podmienené, prechodné zhoršenie
stavu pred pojednávaním, stav nehodnotil ako patologický s tým, že je suspektne zvládnuteľný s
psychoterapeutickoupodporou.Aktuálneneodporučilúčasťnapojednávanístanovenomna18.01.2019.

13. Súd pojednávanie odročil na deň 13.03.2019, z neúčasti na ktorom sa zase ospravedlnil navrhovateľ

z dôvodu svojej pracovnej neschopnosti trvajúcej od 21.02.2019. Navrhovateľ na výzvu súdu uviedol v
písomnom podaní doručenom súdu dňa 05.04.2019, že pojednávania sa bude môcť zúčastniť zrejme až
v mesiaci august 2019, nakoľko bol znova hospitalizovaný. Súhlasil, aby pojednávanie bolo vykonané
aj v jeho neprítomnosti.

14. Ďalší termín pojednávania bol nariadený na deň 04.09.2019, z neúčasti na ktorom sa opäť
ospravedlnila manželka navrhovateľa, pričom navrhla, aby súd podľa § 163 CSP konanie prerušil
najmenej na 3 mesiace, pretože má za to, že aj jej manžel sa k tomuto jej návrhu pripojí.
15. Na odôvodnenie návrhu na prerušenie konania uviedla, že v súčasnosti vyvíjajú s manželom úsilie s
cieľom dosiahnuť odstránenie príčin rozvratu manželstva a dospieť k náprave narušených manželských

vzťahov. S prihliadnutím na zdravotný stav a vek oboch manželov dospeli k názoru, že potrebujú viac
času na tak závažné rozhodnutie, ako je rozvod ich dlhoročného manželstva. Manželka navrhovateľa
zotrvala na svojom predchádzajúcom nesúhlase s rozvodom manželstva a uviedla, že chce osobne
poukázať na dôvody, na základe ktorých navrhuje prerušenie konania, resp. uviesť dôvody, že nie sú
splnené podmienky na rozvod manželstva. Pre prípad, že konanie prerušené nebude, navrhla, aby súd

návrh navrhovateľa na rozvod manželstva zamietol.

16.Navrhovateľsanapojednávanienariadenénadeň04.09.2019dostavil,uviedolvšak,žesmanželkou
nie je v žiadnom jednaní ohľadom späťvzatia návrhu na začatie konania, aj keď mu manželka telefonuje.
V spoločnej domácnosti nežijú už 2 roky, pričom prestali žiť s manželkou v spoločnej domácnosti asi

jeden mesiac pred podaním návrhu na začatie konania.

17. Súd nariadil ďalšie pojednávanie na deň 23.10.2019, z neúčasti na ktorom sa ospravedlnil
navrhovateľ z dôvodu svojej práceneschopnosti, ako i z dôvodu, že nastupuje na kúpeľnú liečbu,
pričom následne sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila aj manželka navrhovateľa s poukazom

na neúčasť svojho manžela - navrhovateľa na pojednávaní, v ktorom podaní tiež uviedla, že považuje
účasť obidvoch manželov na pojednávaní za nutnú, keďže ona nesúhlasí s rozvodom manželstva a
chce osobne za účasti oboch manželov poukázať na dôvody, že nie sú splnené podmienky na rozvod
manželstva a chce tiež na pojednávaní manželovi položiť otázky súvisiace s návrhom na začatie
konania. Súd preto pojednávanie odročil na deň 29.01.2020.

18. Navrhovateľ sa v konaní vyjadril prostredníctvom svojej právnej zástupkyne ďalším podaním zo
dňa 19.11.2019 (č.l. 73 spisu), v ktorom na návrhu na rozvod manželstva zotrval v celom rozsahu s
poukazom na to, že manželstvo prestalo fungovať v roku 2000. Manželia od roku 2016 nežijú v jednej
domácnosti, kedy sa manžel odsťahoval. Navrhovateľ s manželkou nekomunikuje, manželstvo považuje

za trvale rozvrátené a o obnovu zväzku nemá záujem. Nakoľko sa manželka účasti na pojednávaní
neustále vyhýba a manžel má obavu, že v tom bude ďalej pokračovať, navrhovateľ navrhol, aby súd
zabezpečil osobnú účasť manželky na pojednávaní, resp. zvážil iný procesný postup, napr. ustanovenie
procesného opatrovníka pre toto konanie.

19. Manželka navrhovateľa sa k hore uvedenému podaniu navrhovateľa zo dňa 19.11.2019 vyjadrila
písomným podaním doručeným súdu dňa 16.12.2019 (č.l. 81 spisu), v ktorom zotrvala na svojich
dovtedajších tvrdeniach, s rozvodom manželstva nesúhlasila a navrhla vykonať na pojednávaní
dokazovanie konfrontáciou oboch manželov.20. Následne sa manželka navrhovateľa opäť ospravedlnila z neúčasti na pojednávaní, ato z neúčasti na
pojednávaní nariadenom na deň 29.01.2020, podaním doručeným súdu dňa 28.01.2020 (č.l. 88 spisu) s

poukazom na svoj zlý zdravotný stav a z dôvodu, že nie je vyrovnaná s tým, ako by zvládla pojednávanie
na súde. Zotrvala na všetkých svojich dovtedajších písomných vyjadreniach. Uviedla, že je presvedčená
o tom, že manželstvo nie je trvale rozvrátené, o čom svedčí aj vzájomná komunikácia medzi manželmi,
ktorí si pomáhajú a sú si oporou. Navrhla, aby súd vykonal pojednávanie a rozhodol v jej neprítomnosti.

21. Súd preto vykonal pojednávanie dňa 29.01.2020 v neprítomnosti manželky navrhovateľa.

22. Na pojednávaní navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkye zotrval na návrhu na rozvod
manželstva, ako i na všetkých dovtedajších tvrdeniach. Manželia spolu nežijú už v podstate 20 rokov,
viac ako 3 roky fyzicky spolu nebývajú. Čo sa týka tvrdení manželky navrhovateľa o ich vzájomnej
komunikácii, tieto tvrdenia navrhovateľ popiera a dokonca si navrhovateľ zablokoval mobil, pretože

manželka ho neustále tie roky dozadu dosť telefonicky napádala. Takže viac-menej medzi nimi nie je
žiadnakomunikáciaatentomanželskýzväzokvôbecneplnísvojuspoločenskúfunkciu.Ďalejpoukázala,
žeokremtoho,žemanželianežijúspoluviacako20rokov,navrhovateľmádlhoročnývzťahspartnerkou,
s ktorou má 30-ročného syna, o čom manželka vie. Manželstvo má len formálny charakter.
23. S prerušením konania navrhovateľ nesúhlasí a žiada, aby súd pokračoval v konaní a návrhu vyhovel.

Na prerušenie konania nie je dôvod, lebo nedošlo ani k obnoveniu vzťahu, ani k žiadnej komunikácii
medzi manželmi, a to ani zo strany manželky navrhovateľa, ani zo strany navrhovateľa.

24. Zákonné ustanovenia:

Podľa článku 1 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z., Zákona o rodine manželstvo je zväzkom
muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel
a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a
riadna výchova detí.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich
dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených
týmto zákonom.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné
spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom

sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Vo veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach,
rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,

ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,aprirozhodovaníorozvode
na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností

manželov podľa § 18 a 19.Podľa ust. § 163 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (v texte aj len CSP) ak
strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie
preruší najmenej na tri mesiace.

Podľa ust. § 163 ods. 2 CSP ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany.
Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o
prerušení konania, súd konanie zastaví.

Podľa ust. § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, zákona č. 161/2015 Z.z. (v texte aj len CMP)
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa ust. § 98 ods. 1 CMP ak to účastníci zhodne navrhnú, súd konanie preruší.

Podľa ust. § 98 ods. 2 CMP súd v konaní pokračuje na návrh po uplynutí troch mesiacov; ak sa návrh
na pokračovanie v konaní nepodá do jedného roka, súd konanie zastaví.

25. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že manželstvo

účastníkov je rozvrátené hlboko a trvalo. Manželstvo si neplní žiadnu zo svojich funkcií, keďže manželia
viac ako 3 roky nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, intímne nežijú a vzájomne si
nepomáhajú.

26. Súd je povinný postupovať v mimosporových konaniach z úradnej povinnosti na základe zákona s

cieľom prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Princíp hospodárnosti
sa tu vyžaduje o to viac, že na väčšine mimosporových konaní a ich rozhodnutí v čo najkratšom čase
je eminentný verejný záujem.

27. Ustanovenie § 32 CMP upravuje povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť účastníkov konania ako

základné procesné povinnosti, ktoré sa však prejavujú v inej miere ako v sporovom konaní. Podľa §
2 ods. 1 CMP sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku,
ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže mimosporové konanie je založené na princípe oficiality, ako
aj princípe materiálnej pravdy, tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, a teda v rámci
dokazovania sa súd nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje tzv.

vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy,
ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

28. Aj keď v mimosporovom konaní je súd povinný zisťovať úplný skutkový stav veci a musí vykonať
všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli, súd však takto má postupovať v zmysle

čl.6prvejvetyCMPaust.§30CMP,tedavsúčinnostisúčastníkmi,resp.ajostatnýmisubjektmikonania.

29. Manželka navrhovateľa súdu neposkytla riadnu súčinnosť za účelom zistenia skutkového stavu,
keď sa na pojednávanie dňa 29.01.2020 nedostavila, tvrdenia navrhovateľa tak nespochybnila, ani
súdu nepredložila žiadne dôkazy spochybňujúce tvrdenia navrhovateľa a ani vykonanie takých dôkazov

nenavrhla. Súd má za to, že vyčerpal všetky prostriedky na zabezpečenie dôkazov na vyhodnotenie
dôvodnosti tvrdení produkovaných zo strany manželky navrhovateľa.

30. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že sa manželka účasti na pojednávaní neustále vyhýba (z tohto dôvodu aj
navrhol, keďže mal obavu, že v tom manželka bude ďalej pokračovať, aby súd zabezpečil osobnú účasť

manželky na pojednávaní, resp. zvážil iný procesný postup, napr. ustanovenie procesného opatrovníka
pre toto konanie), súd sa s týmto názorom navrhovateľa stotožnil, a to vzhľadom na postup manželky
navrhovateľa v konaní, keď síce manželka spočiatku tvrdila, že považuje účasť obidvoch manželov
na pojednávaní za nutnú a chcela na pojednávaní osobne za účasti oboch manželov poukázať na
dôvody, že nie sú splnené podmienky na rozvod manželstva a manželovi položiť otázky súvisiace

s návrhom na začatie konania a následne tiež navrhla vykonanie dokazovania konfrontáciou oboch
manželov, toto manželkou navrhovateľa navrhnuté dokazovanie nemohlo byť vykonané na pojednávaní
nariadenom na deň 29.01.2020, keďže z neúčasti aj na tomto pojednávaní sa manželka navrhovateľa
opäť ospravedlnila, avšak tentokrát súhlasila s vykonaním pojednávania v jej neprítomnosti. Keďže samanželka uvedeného pojednávania nezúčastnila a ňou navrhnuté dokazovanie vykonané nebolo, súd
tak nemal preukázané jej tvrdenia, že:
- že zo strany manžela nedošlo k úplnej strate záujmu o ňu ako dlhoročnú partnerku,

- že k manželovi stále prechováva citový vzťah, rada s ním komunikuje a stretáva sa,
- že nie je v súčasnosti žiadna prekážka na to, aby sa manžel vrátil do spoločnej domácnosti a aby tvorili
funkčný manželský vzťah,
- že nie je pravdivé tvrdenie uvedené v návrhu, že „manželstvo je totálne rozvrátené, bez možnej cesty
k urovnaniu manželského vzťahu“,

- že v súčasnosti vyvíjajú s manželom úsilie s cieľom dosiahnuť odstránenie príčin rozvratu manželstva
a dospieť k náprave narušených manželských vzťahov.

31. Pokiaľ manželka tvrdila, že rozhodnúť o rozvode manželstva by bolo v rozpore s ustanoveniami
Zákona o rodine, podľa ktorého sú manželia povinní žiť spolu a vzájomne si pomáhať a zdôrazňovala

funkciu vzájomnej pomoci, podpory a súdržnosti s poukazom na 40-ročné trvanie manželstva, keď sú
obidvaja manželia, teda ona, ako aj jej manžel, po zdravotnej stránke, odkázaní na vzájomnú pomoc
a mali by si byť najbližšími osobami pri vzájomnej pomoci aj do budúcnosti, súd uvádza, že mal
preukázané,ževsúčasnostimanželia,atoužodoktóbraroku2016 spolunežijúvspoločnejdomácnosti
a žiadnym spôsobom si nepomáhajú. Z vykonaného dokazovania nemal preukázané tvrdenie manželky

navrhovateľa, že je v súčasnosti z dôvodu svojho zdravotného stavu odkázaná na pomoc od manžela.

32. Súd má rozhodovať o. i. aj podľa ust. § 217 ods. 1 prvej vety CSP, podľa ktorého pre rozsudok
je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Zo správy z klinicko-psychologického vyšetrenia zo dňa

15.01.2019 vyplynulo, že v zmysle zdravotnej dokumentácie manželka navrhovateľa netrpí na žiadne
závažné ochorenia, ani psychiatrické, pričom manželkou navrhovateľa tvrdené zdravotné dôvody, pre
ktorésanezúčastnilanapojednávaní,spočívalilenvaktuálneúzkostnomprežívaní,ktorýstavpsychológ
vyhodnotil ako prechodný.

33. Naopak, súd mal mal súd preukázané (zo žiadostí navrhovateľa o odročenie viacerých pojednávaní
zo zdravotných dôvodov na strane navrhovateľa), že práve navrhovateľ má zdravotné problémy,
teda len on by aktuálne mohol potrebovať a vyžadovať pomoc od manželky. Z postoja navrhovateľa
je však zrejmé, že navrhovateľ žiadnu pomoc v tomto smere od manželky neočakáva a na
návrhu na rozvod manželstva aj počas obdobia od 18.01.2019, na ktorý deň bolo nariadené prvé

pojednávanie, zotrval a odmietol s manželkou akúkoľvek komunikáciu, vrátane komunikácie týkajúcej
sa obnovenie manželského spolužitia. Dokonca si zablokoval prichádzajúce hovory od manželky, keďže
predchádzajúce telefonáty od manželky považoval za útočné.

34. Pokiaľ manželka navrhovateľa s rozvodom manželstva nesúhlasila, pričom tvrdila, že manželia spolu

komunikujú, pomáhajú si a sú si oporou, ktoré tvrdenia uvádzala aj ako dôvody na prerušenie konania,
navrhovateľ toto tvrdenie manželky poprel, uviedol, že manželka mu síce telefonuje, ktorými telefonátmi
ho však manželka napádala, čo bolo príčinou, že bol nútený si prichádzajúce hovory od manželky
zablokovať.

35. Pokiaľ manželka vo vyjadrení zo dňa 25.06.2018 k návrhu na začatie konania tvrdila, že nie je
presvedčená, že by zo strany manžela došlo k úplnej strate záujmu o ňu ako dlhoročnú partnerku, súd
poukazuje, že prvé pojednávanie bolo nariadené na deň 18.01.2019, ktoré pojednávanie, ako i ďalšie
tri pojednávania nariadené na rok 2019, museli byť odročené na základe žiadostí oboch účastníkov.
Vzhľadom na postoj navrhovateľa počas celého konania, keď navrhovateľ neprejavil v uvedenom období

ani minimálny záujem o obnovenie spolužitia s manželkou, odmietol pokusy manželky o komunikácu o
obnovenímanželskéhospolužitia,súddospelkzáveru,žerozhodnutienavrhovateľaukončiťmanželstvo
rozvodom je definitívne.

36. Na pojednávaní dňa 08.01.2020 vyšla najavo aj ďalšia významná skutočnosť, a síce, že navrhovateľ

má dlhoročný vzťah s partnerkou, s ktorou má 30-ročného syna, ktorá skutočnosť je manželke známa.
Manželka navrhovateľa nevyužila možnosť sa na pojednávanie dostaviť, kedy sa mohla aj k tejto
skutočnosti vyjadriť.37. Pokiaľ aj nebolo preukázané celkom jednoznačne (vzhľadom na nemožnosť vypočuť na pojednávaní
manželku, ktorá v tomto smere súčinnosť neposkytla) tvrdenie navrhovateľa, že manželstvo prestalo
úplne fungovať už od roku 2000 a odvtedy si tak malo prestať plniť si svoje funkcie, ktoré tvrdenie

navrhovateľa manželka namietala, v konaní však bolo preukázané, že tento zo strany navrhovateľa
tvrdený stav v manželstve trvá minimálne od októbra 2016. Pokiaľ však manželka tvrdila, že manželstvo
fungovalo riadne dlhé roky (štyri desiatky rokov), skutočnosť, že navrhovateľ má dlhoročný vzťah s
partnerkou, s ktorou má 30-ročného syna, čo je manželke známe, významne spochybňuje tvrdenie
manželky o riadnom dlhoročnom fungovaní manželstva.

38. Pokiaľ aj manželka navrhovateľa tvrdila, že vzťahy medzi manželmi neboli nikdy tak závažne
narušené, aby spolu s manželom nenašli spoločné riešenie problémov, konanie navrhovateľa, ktorý v
októbri 2016 opustil spoločnú domácnosť s manželkou a nemá záujem ani len komunikovať s manželkou
o obnovení manželského spolužitia, svedčí o opaku.

39. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že príčinou, ktorá viedla k vážnemu rozvratu
vzťahov medzi manželmi, bol rozdielny hodnotový systém manželov, konflikty manželov vzniknuté na
základeichrozdielnychpováhanázorovnamanželskéspolužitieaspoločnézáležitosti,ktorésaprejavili
v postupnom vznikaní nezhôd medzi manželmi od roku 1994, čo vyústilo do vzniku mimomanželského

vzťahu navrhovateľa, z ktorého sa narodil syn a následnej straty záujmu navrhovateľa o manželské
spolužitie, čo sa prejavilo opustením spoločnej domácnosti navrhovateľom v októbri roku 2016.
Vzhľadom na odsťahovanie sa manžela zo spoločnej domácnosti pred viac ako tromi rokmi a jeho
neochota komunikovať s manželkou, napriek jej snahám o zachovanie manželstva, je zrejmé, že
manželstvo je nenávratne rozvrátené.

40. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je rozvrátené
hlboko a trvalo. Hĺbka rozvratu spočíva v tom, že manželstvo si neplní svoj spoločenský účel, účastníci
nežijúdefinitívneodoktóbra2016vspoločnejdomácnosti,spoločnenehospodária,intímnesanestýkajú,
vzájomne si nepomáhajú. Manželstvo si teda neplní žiadnu zo svojich funkcií, teda funkciu ekonomickú,

biologickú, ani funkciu vzájomnej pomoci a ani funkciu výchovnú.

41. Manželka navrhovateľa napriek tomu, že navrhla vykonanie dokazovania vzájomnou konfrontáciou
manželovatvrdila,žepovažujeúčasťobidvochmanželovnapojednávanízanutnú,keďžeonanesúhlasí
s rozvodom manželstva a chce osobne za účasti oboch manželov poukázať na dôvody, že nie sú

splnenépodmienkynarozvodmanželstvaachcetiežnapojednávanímanželovipoložiťotázkysúvisiace
s návrhom na začatie konania, sa na pojednávanie dňa 29.01.2020 nedostavila a ňou navrhnuté
dokazovanie preto vykonané byť nemohlo. Súd preto vychádzal pri rozhodovaní o rozvode manželstva
z tvrdení navrhovateľa.

42. Súd o rozvode manželstva účastníkov rozhodol napriek nesúhlasu manželky s rozvodom, keďže
manželstvo si neplní svoje funkcie, a to s poukazom na účel manželstva, ktorým je podľa § 1 ods. 2
zák. č. 36/2005 Z. z., Zákona o rodine vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva, a s
poukazomnazákladnéprincípymanželstva,kedymužaženamajúvmanželstverovnaképostavenie,sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a vytvárať

zdravé rodinné prostredie. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že základné princípy manželstva
účastníkov nie sú naplnené.
43. Preto sú splnené všetky podmienky pre rozvod takéhoto manželstva. Je nepochybné, že v súčasnej
dobe sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené, že nie je možné dúfať v obnovenie ich spolužitia.
Manželstvo má výlučne formálny charakter, súd ho preto ako nefunkčné a neperspektívne rozviedol.

44. Zároveň súd zamietol aj návrh manželky na prerušenie konania, ktorým žiadala, aby súd podľa §
163 CSP konanie prerušil najmenej na 3 mesiace, pretože má za to, že aj jej manžel sa k tomuto jej
návrhu pripojí, s tým, že v súčasnosti vyvíjajú s manželom úsilie s cieľom dosiahnuť odstránenie príčin
rozvratu manželstva a dospieť k náprave narušených manželských vzťahov.

45. Predovšetkým súd uvádza, že v mimosporovom konaní o rozvod manželstva je upravené prerušenie
konania v ust. § 98 CMP, ktoré je lex specialis vo vzťahu k § 163 CSP, ktoré sa v konaní o rozvodmanželstva neuplatní. Súd je v prípade návrhu obidvoch manželov s prerušením konania (spravidla
za účelom odstránenia príčin rozvratu vzťahov a obnovenia manželského spolužitia) povinný konanie
prerušiť.

46. V danom prejednávanom prípade neboli splnené podmienky pre prerušenie konania vzhľadom
na výslovný a opakovaný nesúhlas navrhovateľa s prerušením konania, ktorý na pojednávaniach dňa
04.09.2019 ako i dňa 29.01.2020 poprel tvrdenia manželky, že by došloi k obnoveniu vzťahu medzi
manželmi alebo ku komunikácii medzi manželmi o odstránení príčin rozvratu manželstva.
47. Z uvedených dôvodov, keďže sa nepreukázala existencia súhlasu oboch manželov s prerušením

konania, súd návrh na prerušenie konania zamietol.

48. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

49. Vzhľadom na to, že v konaniach, na ktoré sa aplikuje Civilný mimosporový poriadok, v zásade žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre
aplikáciu § 55 CMP, keďže súd v konaní nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov
konania bolo spravodlivé, súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.