Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 1, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/374/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7518207334
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7518207334.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a

sudcov JUDr. Oľgy Mičietovej a JUDr. Jána Slebodníka v spore žalobcu BENCONT COLLECTION,
a.s. Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného JUDr. Oskarom Chnápkom,
advokátom, Banskej Bystrici, Komenského 3, proti žalovanému U. W., T.. X.X.XXXX, U. T. H., U. XX/XX,
o zaplatenie 1 451,38 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-
okolie, č.k. 13Csp/295/2018-169 z 23. septembra 2019

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.
Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že I. konanie v sume 80 €

zastavuje, II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a III. žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal a ako ju skutkovo a
právne odôvodnil, ako sa k žalobe vyjadril žalovaný.
2.1.Vo vzťahu k výroku o zastavení konania v sume 80 € uviedol, že rozhodol v zmysle § 145 ods.2
CSP, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vzal svoju žalobu späť v časti o zaplatenie 80 € skôr, než sa
vo veci začalo pojednávanie a súhlas žalovaného teda nebol potrebný. 2.2.Citoval znenie § 110ods.1,

§ 100 ods.1, §101, § 103 OZ a z uznesenia 3Cdo/146/2011 z 13.10.2011.
2.3.V rozhodnutí vychádzal z toho, že rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci rozhodnúť, nakoľko
neboli splnené zákonné podmienky v prípade uzatvárania rozhodcovskej doložky, a preto jeho rozsudok,
ktorý bol vydaný je právne neúčinný akt, je ničotný tzv. paakt, a teda na daný rozsudok sa nemožno
pozerať ako na „iným orgánom“ právoplatne rozhodnutú vec, čiže je potrebné pozerať na daný prípad
tak, ako keby vo veci nebolo žiadnym súdom/orgánom rozhodnuté. Keďže žalobca pri podaní tohto
žalobného návrhu nepredložil listinu, ktorou by bol ukončený úverový vzťah medzi sporovými stranami,

súd tak vychádzal z predložených listinných dôkazov, z ktorých vyplýva skutočnosť, že k zosplatneniu
úveru došlo 21.04.2009. Žaloba na tunajší súd bola doručená 26.11.2018, teda viac ako tri roky po tom,
čo bol úver zosplatnený, preto prihliadol na vznesenú námietku premlčania a žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol.
2.4.O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods.1 CSP vzhľadom na skutočnosť, že súd žalobu
žalobcu zamietol v celom rozsahu, v konaní mal plný úspech žalovaný. Nakoľko však žalovanému v
tomto konaní žiadne trovy nevznikli, rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovanému náhradu trov

konania nepriznal.

3. Proti výrokom II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu žalobca
z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. h) a f) CSP a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudoktak, že vyhovie žalobe a zároveň prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, alebo
aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zároveň navrhol, aby mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3.1.V podanom odvolaní žalobca tvrdil, že uplatnená pohľadávka nie je premlčaná a preto súd
nemohol na vznesenú námietku premlčania žalovaným prihliadnuť. Z dôvodu, že si žalobca uplatnil
svoje právo na rozhodcovskom súde, ktorý rozhodcovským rozsudkom vyhovel jeho žalobe, uplatnil
si svoje právo u príslušného orgánu podľa §112 OZ. Premlčacia doba tak neplynula od uplatnenia
nároku na rozhodcovskom súde a ani počas exekučného konania. 3.2.Rovnaký právny názor zaujal aj

Najvyšší súd ČR v rozsudku, sp.zn. 29ICdo/41/2014, podľa ktorého aj rozhodcovské konanie vedené
na základe neplatnej rozhodcovskej doložky má za následok spočívanie premlčacej doby. Podľa jeho
názoru jediný ústavne konformný spôsob ako túto otázku posúdiť jednoznačne vyplýva z citovaného
rozsudku. Nemohol predpokladať, že rozhodcovská doložka bude raz vyhlásená za neplatnú a ani to, že
rozhodcovské konanie prebehne nezákonne a že by nemohla premlčacia doba spočívať. Z uvedeného
dôvodu mal za to, že súd nemal prihliadnuť na námietku premlčania, pretože je zrejmé, že žalobca si

svoj nárok na splatenie úveru uplatnil v rozhodcovskom konaní a riadne v tomto konaní pokračoval.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané

včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379, § 380 ods.1,2 CSP a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú
preukázané a rozsudok je vecne správny, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods.1,2
CSP potvrdil.

6 .Žiaden z uplatnených dôvodov nie je daný.

7. Odvolací súd viazaný rozsahom odvolania pristúpil k vyhodnoteniu námietok žalobcu vznesených v
podanom odvolaní.

8. Úvodom odvolací súd uvádza, že preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, výsledky
vykonaného dokazovania aj správne vyhodnotil a dospel k správnym právnym záverom ohľadom
uplynutia premlčacej doby. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi

súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a
dopĺňa nasledovné:

9. Podstatou odvolania žalobcu je tvrdenie, že premlčacia doba po dobu konania na rozhodcovskom
súde a po dobu exekučného konania spočívala a z toho dôvodu nárok žalobcu voči žalovanému nie

je premlčaný.

10. S názorom žalobcu sa nemožno stotožniť. Ak žalobca uplatnil svoje právo na rozhodcovskom súde,
ktorý nemal právomoc vydať rozsudok v dôsledku neplatnej rozhodcovskej doložky, nejde o uplatnenie
práva u príslušného orgánu, a tým nie je splnená podmienka uvedená v § 112 Občianskeho zákonníka,

na čo nadväzuje uplatnenie práva na exekučnom súde na základe nulitného právneho aktu.
10.1.Súd v exekučnom konaní konštatoval, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere
uzatvorenej 21.11.2007 medzi právnym predchodcom žalobcu (Poštovou bankou, a.s.) a žalovaným má
charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému
konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Pretože

rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle Občianskeho zákonníka
neplatná a nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Predmetný
rozhodcovský súd teda nebol príslušným orgánom na prejednanie a rozhodovanie danej veci. Samotné
rozhodcovské konanie aj exekučné konanie bolo vedené bez toho, aby mal žalobca k dispozícii
právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vydané právomocným orgánom.

11. Keďže žalobca uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde na základe neplatnej rozhodcovskej
zmluvy, neuplatnil svoj nárok na príslušnom orgáne, v dôsledku čoho ani nemohla počas konaniana tomto orgáne a následne počas exekučného konania, ktorého predmetnom mal byť nútený výkon
nulitného aktu a ktoré bolo aj z uvedeného dôvodu zastavené, spočívať premlčacia doba.

12. K rovnakému právnemu záveru dospel aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí,
sp. zn. III. ÚS 572/2017 z 20.09.2017, v ktorom konštatoval, že: „Pokiaľ účastník rozhodcovského
konania využije možnosť preskúmania rozhodcovského rozsudku všeobecným súdom podaním žaloby,
toto konanie v zásade môže skončiť buď zamietnutím jeho žaloby, alebo zrušením rozhodcovského
rozsudku. Ak je rozhodcovský rozsudok zrušený z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy podľa §

43 ods.1 Zákona o rozhodcovskom konaní, po zrušení rozhodcovského rozsudku pokračuje všeobecný
súd v konaní o pôvodne podanej žalobe na rozhodcovskom súde. Ide teda o jednotné konanie začaté
podaním žaloby na rozhodcovskom súde, ktoré bude ukončené až rozhodnutím všeobecného súdu v
súdenej veci. Uvedené vylučuje plynutie premlčacej lehoty počas vedeného rozhodcovského konania a
následného vedenia občianskeho súdneho konania. Od podania žaloby na rozhodcovskom súde začne
premlčacia doba spočívať a spočíva do právoplatného skončenia veci na všeobecnom súde. Preto

právo veriteľa v prípade, ak rozhodcovská doložka bola vyhlásená za neprijateľnú podmienku, a preto je
neplatným zmluvným dojednaním podať žalobu na príslušnom súde, bude premlčané, lebo neexistuje
mechanizmus (procesný postup) pre ďalší postup vo veci, a to už formou postúpenia veci inému
príslušnému orgánu na ďalšie konanie, alebo formou klauzuly obdobnej § 19 Zákona o rozhodcovskom
konaní; zachovanie účinkov podanej žaloby a spočívanie plynutia premlčacej doby tak nie je pre tento

prípad nikde zakotvený, preto neostáva ústavnému súdu nič iné len konštatovať, že účinky spočívania
nenastávajú.“

13. V dôsledku vyššie uvedených úvah je potrebné prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že pokiaľ
žalobca žalobu na súd podal 26.11.2018, bola žaloba podaná až po uplynutí premlčacej doby, a preto

nebolo možné uplatnené premlčané právo žalobcovi priznať a žalobu ako nedôvodnú bolo potrebné v
prevyšujúcej časti zamietnuť.

14. Podľa § 396 ods.1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

15. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o § 396 ods.1 CSP s poukazom na § 255 ods.1 CSP.
Úspešným účastníkom odvolacieho konania bol žalovaný, ktorému tak vznikol nárok na náhradu trov

konania voči žalobcovi v plnom rozsahu 100 %.

17. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).