Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21C/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718200525
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5718200525.5

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcu : F.. S. S., V.. S., J..
XX.XX.XXXX, Y. G. G. XXX, XXX XX G., právne zastúpený AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., IČO: 50
711 776 so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin proti žalovanému: Martinská Teplárenská, a.s.,
IČO: 36 403 016 so sídlom Robotnícka 17, 036 80 Martin, právne zastúpený JUDr. Adriana Šimeková,
advokátka so sídlom ul. Kratinova 40, 036 01 Martin, v konaní o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že žalobca F.. F. S., J.. XX.XX.XXXX, je podielovým spoluvlastníkom pozemkov, ktoré sa
nachádzajú v katastrálnom území Martin a ktoré sú na Okresnom úrade v Martine zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „D.“ evidované na mape určeného operátu a to parcela č. XXXX/
XXX - orná pôda o výmere 473 m2 a parcela č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 10307 m2 a to v
rozsahu 1/6-iny.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola doručená dňa 13.02.2018, sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k
svojmu spoluvlastníckemu podielu v rozsahu 1/6-tiny k pozemku, ktorý sa nachádza v katastrálnom
území Martin a na Okresnom úrade Martin, je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX a to parcely registra
„E“ evidované na mape určeného operátu a to parcela č. XXXX/X o výmere 473 m2 - orná pôda a

parcela č. XXXX/XXX o výmere 10 307 m2 - orná pôda. Účelom žaloby bolo odstránenie nejasností
a nedorozumení ohľadne vlastníckeho práva, pretože z časti identické pozemky parcely registra „C“
evidované na mape určeného operátu, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Martin a na Okresnom
úrade v Martine sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a to parcela č. XXXX/X o výmere 2 351 m2
- zastavané plochy, parcela č. XXXX/X o výmere 25 31 m2 - ostatné plochy a parcela č. XXXX/XX o
výmere 60 184 m2 (predtým parcela č. XXXX/XX).

Podľa údajov z listov vlastníctva č. XXXX a č. XXXX v časti „poznámky“ je hodnovernosť údajov katastra
o práve k pozemku p. č. XXXX/XX (predtým p. č. XXXX/X, p. č. XXXX/X a p. č. XXXX/XX) spochybnená
a vyvrátená, a tieto údaje sa nesmú používať (§ 39 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z.).

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 18.04.2018 a uviedol, že

žalobca upozornil žalovaného v roku 2010, že kúpnou zmluvou, ktorú jeho mama M. S. uzatvorila dňa
05.05.1985, previedla na Stredoslovenské energetické závody Žilina (právny predchodca žalovaného)
väčší spoluvlastnícky podiel, než jej v skutočnosti patril. V tom istom roku bola medzi žalovaným a
žalobcom uzatvorená dohoda o urovnaní sporných nárokov, v ktorej bolo medzi zmluvnými stranami
dojednaná odplata za užívanie pozemkov, ktoré patrili žalobcovi v období od 01.09.2007 do 31.12.2010.
Žalovaný poukázal aj na to, že v bode 3 tejto dohody sa žalobca vzdal svojich nárokov na finančné

vyporiadanie a to vo vzťahu k výmere 1 940,43 m2, ktorá zodpovedala podielu, ktorý jeho matka predala
žalovanému. Žalovaný sa bránil tvrdením, že jeho právny predchodca mal v držbe spoluvlastnícky podielv rozsahu 1/6-iny k pozemkom, ktoré získal kúpnou zmluvou zo dňa 05.05.1985, uzavretou s matkou
žalobcu M. S.. Tieto pozemky užíval právny predchodca žalovaného v dobrej viere viac ako 10 rokov.
Podľa názoru žalovaného spoluvlastnícky podiel nadobudol vydržaním štát. Žalovaný konštatoval, že

za spoluvlastnícky podiel žalobcu v rozsahu 1/6-iny z vymedzenej plochy z parcely č. XXXX/X platil
žalovaný žalobcovi nájomné od roku 2009 až po dobu 5 rokov. Žalovaný poukázal aj na to, že na
rozhodnutí o určení vlastníckeho práva nie je naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) Civilného
sporového poriadku.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právnych zástupcov sporových strán, listinami
založenými v spise a zistil:

Z.J. H. predal svoj spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/3-iny vo vzťahu k pozemku parcela č. XXXX/X o
výmere 37 865 m2, ktorý sa nachádzal v katastrálnom území Martin a bol zapísaný v pozemnoknižnej
vložke č. XXX rodičom žalobcu a to M. S., V.. H. a U. S.. Kúpna zmluva bola registrovaná štátnym

notárstvom pod číslom V. F. XXX/XX a v zbierke listín na katastrálnom úrade je uložená pod poradovým
číslom XXX/XX. Podľa údajov pozemnoknižnej vložky č. XXX matka žalobcu M. S., V.. H. okrem toho
vlastnila ďalšiu 1/3-inu vo vzťahu k pozemku parcela č. XXXX/X o výmere 37 865 m2 (poradové číslo
X/b).

4. Podľa § 175 l ods. 1 Civilného sporového poriadku v tom čase v dedičskom konaní po otcovi žalobcu
U. S., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, bol spoluvlastnícky podiel k pozemku X XXX/X v rozsahu 1/3-
iny, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve poručiteľa a jeho manželky M. S. (rodičov žalobcu)
vyporiadaný podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka a predmetom dedenia po otcovi
žalovaného U. S. bola 1-ica zo spoluvlastníckeho podielu 1/3-iny, teda 1/6-ina. Z rozhodnutia Štátneho

notárstva v Martine č.k. O. XXX/XX zo dňa 04.10.1983 vyplýva, že spoluvlastnícky podiel v rozsahu
1/6-iny k pozemku parcela č. XXXX/X nadobudol žalobca S. S.. O dva roky neskôr jeho matka M. S.
kúpnou zmluvou zo dňa 05.05.1985, predala právnemu predchodcovi žalovaného podľa priloženého
geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX/X-XX časť pozemku parcela č. XXXX/X (spoluvlastnícky podiel
k tejto parcele v rozsahu 2/3-ín). M. S. v skutočnosti však vlastnila len spoluvlastnícky podiel v rozsahu

1/6-iny, ktorá jej patrila na základe vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci
dedičského konania po svojom manželovi U. S. a 1/3-inu, ktorú získala dedením v minulosti a ktorá bola
zapísaná v pozemnonižnej vložke č. XXX (poradové číslo X/b) na jej meno.

5. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo

najmä o určení, či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacia žaloba má
preventívnu povahu a jej účelom je poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalobcu. Naliehavý právny
záujem na určení vlastníckeho práva bol v danom prípade daný tým, že určovacia žaloba je spôsobilá
vytvoriť základ pre právne vzťahy sporových strán. Okolnosť, že ako vlastník určitej nehnuteľnosti, ktorá
vzhľadom na duplicitný zápis spoluvlastníckeho práva žalobcu a žalovaného s prihliadnutím na význam

zápisov vlastníckych práv v katastri nehnuteľností (výpis z katastra nehnuteľností slúži na preukázanie
vlastníckeho práva) a na jeho právne účinky, odôvodňuje záver, že postavenie žalobcu je v tejto situácii
neisté a bez požadovaného určenia by jeho vlastnícke právo mohlo byť ohrozené. Súdne rozhodnutie o
určení vlastníckeho (spoluvlastníckeho práva) k nehnuteľnosti je vždy podkladom na vykonanie zmien v
zápise katastri nehnuteľností. K zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra, je potrebné v súdenej veci

pripojiť geometrický plán na identifikáciu sporných pozemkov.

Podľa § 38 Zákona č. 162/1995 o katastri nehnuteľností poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré
obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti, alebo o
práve k nehnuteľnosti.

Podľa § 39 ods. 1 citovaného zákona okresný úrad zapíše poznámku na základe oznámenia súdu,
alebo iného štátneho orgánu, alebo na návrh oprávneného podľa osobitných predpisov, alebo účastníka
súdneho konania, alebo iného konania.

Podľa § 39 ods. 2 citovaného zákona okresný úrad vyznačí v katastri poznámku aj o tom, že
hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená.Podľa § 39 ods. 3 citovaného zákona okresný úrad zruší poznámku bez návrhu, alebo na návrh toho,
kto podal návrh na jej zápis, ak sa preukáže, že pominuli dôvody jej zápisu.

Podľa § 71 ods. 1 citovaného zákona záväzné údaje katastra sa používajú najmä na ochranu práv k
nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu,
ochranu lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného prostredia, hospodársku činnosť a na
informačné systémy o nehnuteľnostiach.

Podľa§71ods.2citovanéhozákonazáväznéúdajekatastraslúžiaakopodkladnapísomnévyhotovenie
verejných listín a iných listín podľa § 71 ods. 3 citovaného zákona. Údaje katastra, ktorých hodnovernosť
je vyvrátená, sa nesmú používať.

Bolo preukázané, že cieľom žaloby je na základe určenia vlastníckeho práva odstrániť pochybností o
hodnovernosti údajov katastra ohľadne sporných pozemkov tak, aby údaje katastra mohol spoluvlastník

použiť na ochranu svojich vlastníckych práv.

6. Článok 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd č. 23/1991 Zb. zaisťuje každému občanovi rovnakú
ochranu vlastníckeho práva.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, používať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Z uvedeného vyplýva, že nevlastník nemá právo nakladať s nehnuteľnosťou, ktorá mu nepatrí.

Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 126 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom

zdržuje.

7. Z absolútnej povahy vlastníckeho práva vyplýva, že nikto nemôže na druhého previesť viac práv, než
másám.Tátoprávnazásadajevsúladesprincípomprávnejistoty,ktorýjeobsiahnutývčlánku11Listiny
základných práv a slobôd. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ matke žalobcu M. S. patril len spoluvlastnícky

podiel v rozsahu 4/6-ín k pozemku parcela č. XXXX/X, z ktorého neskôr boli odčlenené parcely, ktoré
sú zapísané pre katastrálne územie Martin na liste vlastníctve č. XXXX a na liste vlastníctva č. XXXX,
nemohla žalovanému predať 2/3-iny.

8. Z týchto dôvodov súd určil, že žalobca F.. F. S., J.. XX.XX.XXXX, je podielovým spoluvlastníkom

pozemkov, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Martin a ktoré sú na Okresnom úrade v Martine
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu a
to parcela č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 473 m2 a parcela č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere
10 307 m2 a to v rozsahu 1/6-iny.

9. Z identifikácie parciel, ktorú vyhotovil Okresný úrad Martin dňa 14.01.2011, číslo č.j. H.-XX/XXXX
vyplýva, že parcela č. XXXX/X - roľa o výmere 37 865 m2, ktorá bola pre katastrálne územie Martin
zapísaná v pozemnoknižnej vložke XXX, je identická so spornými parcelami a to parcela č. XXXX/XXX a
parcelač.XXXX/XXX.Tátoskutočnosťvyplývaajzgrafickejidentifikácie,ktorúkatasterzinformatívnych
dôvodov priložil k identifikácii parciel. Sporné pozemky (spoluvlastnícky podiel k nim), ktorých určenia

vlastníckeho práva sa žalobca domáhal, sú z časti identické s pozemkami, ktoré sú zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Martin a to parcela č. XXXX/X o výmere 2 351 m2 - zastavané
plochy a nádvoria a parcela č. XXXX/XX o výmere 60 184 m2 a parcela č. XXXX/X o výmere 25 331
m2 - ostatné plochy (predtým parcela č. XXXX/XX). Jedná sa o parcely registra „C“ evidované na
katastrálnej mape. Tie isté z časti identické pozemky sú zapísané duplicitne aj na liste vlastníctva č.

XXXX a to na žalobcu. Tieto skutočnosti potvrdzuje aj geometrický plán č. 60/2016 (č. listu 156). Duplicita
sporných pozemkov ako aj zmeny vo vlastníckych právach k týmto pozemkom sú podrobne popísané
aj v rozhodnutí Okresného úradu Žilina č.k. Co-11/2017-Ľu zo dňa 25.09.2017.Z týchto dôvodov súd určil, že spoluvlastníkom pozemkov v rozsahu 1/6-iny je žalobca a to tak, ako je
uvedené vo výroku rozsudku.

10. Žalovaný tvrdil, že spoluvlastnícky podiel v rozsah 1/6-iny k sporným pozemkom žalovaný nadobudol
vydržaním, pretože spoluvlastnícky podiel mal jeho právny predchodca a on sám v oprávnenej držbe
od 05.05.1985, keď uzatvoril kúpnu zmluvu s matkou žalobcu M. S. a tieto pozemky v dobrej viere
užíval nepretržite viac ako 10 rokov. Toto tvrdenie súd akceptovať nemohol, pretože sa nejednalo o

dobromyseľné užívanie pozemkov (spoluvlastníckeho podielu). Žalovaný dobre vedel, že došlo k omylu
a vedel, že 1/6-ina spoluvlastníckeho podielu k sporným pozemkom mu nepatrí. Z toho dôvodu uzatvoril
so žalobcom aj dohodu o urovnaní a od roku 2010 asi 5 - 6 rokov mu platil aj nájomné za tento
spoluvlastnícky podiel.

V roku 1985, keď mal žalovaný nadobudnúť spoluvlastnícky podiel k sporným pozemkom v rozsahu 1/6-

iny, zákon nadobudnutie vlastníckeho vydržaním v prospech právnických osôb neumožňoval. Inštitút
vydržania bol do právneho poriadku zavedený novelou Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb. s
účinnosťou od 01.04.1983, ale len v prospech fyzických osôb.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a

žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným rozhodnutím, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.