Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 20, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115206343
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3115206343.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu Štátneho fondu rozvoja bývania, so sídlom
Bratislava, Lamačská cesta 8, IČO: 31 749 542, zastúpeného GARAJ & Partners s.r.o., so sídlom
Bratislava, Jozefská 3, IČO: 35 951 125 proti žalovanému T. H., nar. XX.XX.XXXX, štátnemu občanovi I.
republiky, bytom T., C. X/XXXX o zaplatenie 2.562,98 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 34C/34/2015-168 zo dňa 25. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o zamietnutí zvyšnej časti
žaloby žalobcu p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
690,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 690,97 eur od 30.09.2014 do
zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku /výrok I./, vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol /výrok
II./ a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal /výrok III./. Na odôvodnenie tohto rozsudku
súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť
mu 2.562,98 eur /690,79 eur ako zostatku nesplatenej istiny úveru a 1.872,19 eur ako zmluvnej pokuty/

spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 690,79 eur od 30.09.2014 do zaplatenia
s odôvodnením, že ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí podpory vo
forme úveru podľa zákona č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, na základe ktorej bola
žalovanému poskytnutá podpora vo forme úveru vo výške istiny 23.235,74 eur s dobou splatnosti 30
rokov. Poskytnutý úver žalovaný riadne a včas nesplácal a preto žalobca využil svoje oprávnenie
a odstúpil?od zmluvy a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Prevažná väčšina pohľadávky
žalobcu bola uspokojená z výťažku dobrovoľnej dražby nehnuteľností žalovaného. Zvyšku pohľadávky

sa žalobca domáha podanou žalobou.

2. Súd vykonal v spore dokazovanie. Zistil, že dňa 19.11.2003 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným
ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí podpory uzavretú podľa ustanovení vtedy platného zák. č. 124/1996
Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania vo forme úveru, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť
žalovanému podporu z prostriedkov fondu na základe žiadosti žiadateľa č. 4073/Ž/2003 zo dňa
14.10.2003 vo výške úveru 700.000,-Sk ( t.j. 23.235,74 eur) pri základnej úrokovej sadzbe 2,6 % a doby

splatnosti 30 rokov a žalovaný sa zaviazal splatiť celý úver so základnou úrokovou sadzbou vo výške 2,6
% v pravidelných mesačných splátkach vo výške 2.803,- Sk (t.j. 93,04 eur). Listom zo dňa 06.04.2006
oznámil žalobca žalovanému zvýšenie úrokovej miery na celkovú výšku 3,1 % a zvýšenie splátky na
sumu 2.979,- Sk (98,88 eur) od 01.07.2006, pretože žalovaný v zmysle uzavretej zmluvy neukončilstavbu v stanovenej lehote 24 mesiacov od podpísania zmluvy, čím porušil vyhlášku č. 203/1996 Z.
z. o lehotách výstavby. Keďže žalovaný nesplácal úver riadne a ku dňu 5.8.2014 bol v omeškaní so
zaplatením už 14 mesačných splátok, na ktorých úhradu bol opakovane vyzývaný, žalobca využil svoje

oprávnenie, odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 20.651,26
eur pozostávajúcej zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 18.057,08 eur, zostatku nesplateného
úroku vo výške 664,81 Eur, vyčísleného úroku z omeškania ku dňu 5.8.2014 vo výške 57,18 eur a
zmluvnej pokuty vo výške 1.872,19 eur. Následne listom zo dňa 06.08.2014 adresovanému spoločnosti
Dražby a reality PAMAŠA, s.r.o., si žalobca ako prednostný záložný veriteľ prihlásil svoju pohľadávku

do opakovanej dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti žalovaného v celkovej výške 18.779,09 eur, ktorá
pozostávala zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 18.057,08 eur, zostatku nesplatených úrokov vo
výške 664,81 eur a úroku z omeškania vo výške 57,18 eur. Z výťažku z vykonanej dobrovoľnej dražby
bola žalobcovi ako prednostnému záložnému veriteľovi vyplatená celková suma vo výške 18.088,28 eur,
ktorá bola započítaná na nesplatené úroky vo výške 664,81 eur, úroky z omeškania ku dňu 5.8.2014
vo výške 57,18 eur a nesplatenú istinu vo výške 17.366,29 eur. Touto podanou žalobou si žalobca

uplatňuje zaplatenie neuhradenej časti zostatku nesplatenej istiny vo výške 690,79 eur, ktorá už nebola
pokrytá výťažkom z dražby (rozdiel medzi prihlásenou istinou do dražby vo výške 18.057,08 eur a
uhradenou istinou z výťažku 17.366,29 eur), spolu s úrokom z omeškania od 30.9.2014 do zaplatenia
a zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 1.872,19 eur. Nárok na zmluvnú pokutu žalobca odvodzuje od
zmluvne dohodnutej sankcie pre prípad odstúpenia od zmluvy, t.j. vo výške 10 % zo súčtu zostatku

nesplatenej istiny 18.057,08 eur a zostatku nesplatených úrokov 664,81 eur. Podľa znenia článku VIII
Sankcie bod 8.4. Zmluvy „V prípade, ak je dlžník v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek splátky dlhšie ako 6
mesiacov, je fond oprávnený po doručení výzvy k vyrovnaniu splátok od zmluvy odstúpiť jednostranne,
aknebudúsplnenépodmienkyuvedenévovýzve.Veriteľmôžeodzmluvyodstúpiťjednostranneajvtých
prípadoch,akdlžníkzávažnýmspôsobomporušízmluvuatonapríkladopakovanýmnesplácanímúveru,

porušením stavebných predpisov, zmenou stavby bez súhlasu veriteľa, zriadením záložného práva v
prospech tretích osôb, zmenou vlastníctva bez súhlasu veriteľa a pod. Zmluvné strany sa dohodli, že v
prípade naplnenia bodu 8.4. je dlžník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z celej dlžnej sumy,
t.j. zo súčtu zostatku istiny a úroku a vrátiť na účet veriteľa istinu, zostatok úroku a ak bol poskytnutý
nenávratný príspevok aj ten, v termíne do 30 dní od doručenia výzvy dlžníkovi.“.

3. Zistené skutočnosti súd posúdil podľa § 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 6 ods. 1 a 2, § 8
ods. 1 zákona č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania účinného v čase uzavretia zmluvy
(ďalej len „zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania“), § 52 ods. 3 a 4, § 544 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1,
§ 39, § 41, § 531 ods. 1 až 4, § 151a Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 6 písm. d), § 497, § 502

ods. 1, § 506, § 330 ods. 2, § 365, § 369 ods. 1 a 2, § 302 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a), §
6 veta prvá, § 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom ku dňu
vykonania dražby nehnuteľnosti žalovaného a podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka. Súd uviedol, že hoci judikatúra slovenských súdov je rozdielna v posudzovaní

charakteru sporu a postavenia žalobcu, v danej veci mal súd od začiatku súdneho konania za to, že
sa nejedná o spotrebiteľský spor, teda ani o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka,
teda ani o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože žalobca je štátnym fondom zriadeným a upraveným
samostatným zákonom a finančnými vzťahmi napojenými na štátny rozpočet. Preto na záväzkový
vzťah aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže zmluva o úvere je absolútnym obchodom

(§ 261 ods. 6 písm. d)), na ktorý sa v prvom rade vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka
a len v prípade, ak nemožno riešiť niektorú otázku ustanoveniami Obchodného zákonníka, použije
sa subsidiárne Občiansky zákonník. V danej veci žalovaný nenamietal výšku žalovanej sumy, ktorá
predstavuje zostatok jeho neuhradeného dlhu zo zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o poskytnutí
podpory uzavretej dňa 19.11.2003 podľa zákona č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania vo

forme úveru. Žalovaný namietal len nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko mal za to,
že žalobca by nemal žiadať dlžnú sumu od neho, ale od spoločnosti Dražby a reality PAMAŠA s.r.o.,
ktorá jeho byt vydražila a zaviazala sa doplatiť zostávajúcu nevyplatenú čiastku z úveru. Poukázal na
to, že obdržal aj zápisnicu o vyplatení čiastky pre žalobcu od uvedenej spoločnosti, kde je uvedené, že
dňa 29.9.2014 poslali čiastku 18.088,28 eur a nie čiastku, ktorá bola dohodnutá. Žalovaný sa domnieva,

že žalobca by zvyšok dlhu nemal žiadať od neho, ale od dražobnej spoločnosti. V danej veci sa súd
nestotožnil s námietkou žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie. Žalovaný len uviedol,
že nevidí dôvod, aby žalobca žiadal peniaze od neho, ale má ich žiadať od firmy Dražby a reality
PAMAŠA, s.r.o., ktorá jeho byt vydražila a zaviazala sa doplatiť zostávajúcu nevyplatenú čiastku z úveru.Svoj názor žalovaný právne neodôvodnil. V tejto súvislosti súd uvádza, že názor žalovaného o prechode
jeho dlhu na spoločnosť Dražby a reality PAMAŠA, s.r.o. je mylný. Dražba vykonávaná v zmysle
zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách je zákonom upravený spôsob realizácie výkonu

záložného práva, v ktorom sa draží predmet zálohu za účelom, aby z výťažku dražby bola uspokojená
pohľadávka záložného veriteľa voči dlžníkovi, ktorý svoj dlh neuhradil riadne a včas. Dražobník je osoba,
ktorá dražbu len organizuje, teda len organizátor dražby, ale dlh dlžníka na neho neprechádza. Dlh
dlžníka voči veriteľovi trvá až do jeho úplného uspokojenia, pretože dlh zaniká splnením. Spoločnosť
Dražby a reality PAMAŠA, s.r.o. bola len dražobníkom, ktorá zorganizovala dražbu a výťažok dražby

odovzdala žalobcovi ako záložnému veriteľovi. Skutočnosť, že výťažok dražby (18.088,28 eur) bol v
nižšej sume ako výška pohľadávky žalobcu voči žalovanému (18.779,07 eur), neznamená, že by sa
žalovaný ako veriteľ zbavil všetkého dlhu, teda aj neuspokojenej časti, alebo že by zvyšok dlhu prešiel
na nejakú inú osobu. Dlh žalovaného voči žalovanému zanikol len v rozsahu splnenia veriteľovi vo
výške odovzdaného výťažku dražby, teda vo výške 18.088,28 eur, ale žalovaný stále dlžní zostatok
dlhu, ako rozdiel medzi prihlásenou pohľadávkou a výťažkom dražby (18.779,07 eur - 18.088,28 eur),

t.j. sumu 690,79 eur, pretože v tejto časti pohľadávka žalobcu voči žalovanému uspokojená nebola.
Námietka žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie a prechode zvyšku jeho dlhu
na spoločnosť Dražby a reality PAMAŠA, s.r.o. by bola dôvodná len v prípade prevzatia dlhu podľa
ustanovenia § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kedy by sa vyžadovala existencia písomnej dohody
medzi žalovaným a spoločnosťou Dražby a reality PAMAŠA, s.r.o. o prevzatí dlhu vzniknutého zo Zmluvy

o poskytnutí podpory a za súhlasu veriteľa a až v takom prípade, by táto spoločnosť nastúpila na
miesto žalovaného ako dlžníka, čoho dôsledkom by prešla povinnosť zaplatiť vzniknutý dlh zo Zmluvy
o poskytnutí podpory zo žalovaného na túto spoločnosť. Žalovaný však svoju argumentáciu o prechode
dlhu takouto dohodou (ani žiadnou inou) nepodporil, neoznačil na preukázanie svojho tvrdenia žiadny
dôkaz. Preto námietka žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie a prechode dlhu na

uvedenú spoločnosť je nedôvodná a dlžníkom z uvedenej zmluvy naďalej zostáva žalovaný. Súd tak
mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že žaloba bola v časti o zaplatenie zvyšku dlhu v sume
690,79 eur s príslušenstvom voči žalovanému podaná dôvodne, kedy žalobca riadne preukázal svoj
nároknazaplatenieistinyvovýške690,79eur,ktorápovyplateníčiastkyvovýške18.088,28eurzískanej
dražbou nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného za použitia § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka

zostala neuhradená. Žalovaný si svoj záväzok nesplnil riadne a včas a preto súd uložil žalovanému
zaplatiť žalobcovi okrem istiny aj úroky z omeškania. Žalobca žiadal úroky z omeškania vo výške 8,15 %
ročne zo sumy 690,79 eur od 30.09.2014 do zaplatenia z dôvodu, že žalovaný dňa 29.09.2014 čiastočne
pohľadávku uspokojil. Z aplikovaných právnych predpisov však vyplýva, že základná úroková sadzba
ECB k rozhodujúcemu obdobiu bola 0,05 %, preto úrok z omeškania k rozhodujúcemu obdobiu bol vo

výške8,05%,anie8,15%akosiuplatňovalžalobca,pretosúdpriznalžalobcovipopriistinetútozákonnú
výškuúrokuzomeškania8,05%ročnezosumy690,79eurod30.09.2014dozaplateniaavpresahujúcej
časti nedôvodný úrok z omeškania zamietol. Žalobca si podanou žalobou okrem istiny uplatňoval aj
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.872,19 eur vypočítanej podľa čl. VIII ods.8.4 zmluvy
ako 10 % z celej dlžnej sumy. Súd má za to, že v tejto časti žaloba nie je dôvodná, pretože zmluvná

pokuta nebola platne dohodnutá, a preto ju v tejto časti zamietol. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ktoré porušenie musí byť konkrétne a musí jednoznačne z
dojednania o zmluvnej pokute vyplývať. V bode 8.4 zmluvy však bola zmluvná pokuta dohodnutá pre
prípad "naplnenia bodu 8.4". Tento bod upravuje pritom len to, kedy môže žalobca od zmluvy odstúpiť,
čo môže učiniť vtedy, ak dlžník je v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek splátky dlhšie ako 6 mesiacov, ak

dlžník závažným spôsobom poruší zmluvu, a to napríklad opakovaným nesplácaním úveru, porušením
stavebných predpisov, zmenou stavby bez súhlasu veriteľa, zriadením záložného práva v prospech
tretích osôb, zmenou vlastníctva bez súhlasu veriteľa. Teda z bodu 8.4 nemožno vyvodiť nič iné, ako
len to, že upravuje iba možnosti odstúpenia žalobcu od zmluvy, a teda k naplneniu tohto bodu zmluvy
dôjde vtedy, keď žalobca od zmluvy skutočne z tam vymedzených dôvodov aj odstúpi. Tento bod teda

nevymedzuje konkrétnu povinnosť žalovaného, s porušením ktorej by bol spojený nárok žalobcu na
zmluvnúpokutu.Akbolazmluvnápokutavymedzenápreprípad"naplneniabodu8.4",ktorýmnaplnením
je situácia, keď žalobca od zmluvy odstúpi, potom bola zmluvná pokuta vymedzená pre prípad realizácie
práva žalobcu odstúpiť od zmluvy a nie pre prípad porušenia povinnosti žalovaných. Už len preto, že
zmluvná pokuta bola dohodnutá pre prípad realizácie práva, je dohoda o zmluvnej pokute podľa § 39

Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom neplatná. Preto súd konštatuje, že toto ustanovenie
o zmluvnej pokute je absolútne neplatné, na ktorú neplatnosť súd musel prihliadnuť ex offo. Z týchto
dôvodov súd žalobu v tejto časti zamietol. Uvedený právny názor je totožný aj s judikatúrou súdu v
obdobných veciach s tým istým žalobcom ( napr. v konaniach pod sp.zn. 17C/43/2014, 16C/259/2015)a tiež s názorom Krajského súdu v Trenčíne v obdobnej právnej veci vyjadrený v jeho rozsudku zo dňa
28.3.2019 sp.zn. 17Co/61/2018, kedy ako odvolací súd potvrdil výrok súdu prvej inštancie o zamietnutí
uplatnenej zmluvnej pokuty, kedy sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že dojednanie zmluvnej

pokuty pre prípad realizácie práva tak, ako to bolo v súdenej veci, robí samo o sebe takéto dojednanie
zmluvnej pokuty absolútne neplatným z dôvodu rozporu so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka, nakoľko odstúpenie od zmluvy tak, ako bolo dohodnuté v danom prípade v bode 8.4 zmluvy,
t.j.preprípadodstúpeniaodzmluvy,nemožnopovažovaťzaporušeniezmluvnejpovinnosti,alezavýkon
práva, a preto nemôže byť sankcionované zmluvnou pokutou.

4. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 255 ods.1, 2 v spojení s § 262 ods.1 a
2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku /ďalej len CSP/. V danej veci žalobca žiadal
o priznanie sumy celkom 2.562,98 eur s príslušenstvom, ale priznaná mu bola suma len 690,79
eur s príslušenstvom. Teda úspech žalobcu v spore bol len 26,95% a jeho neúspech 73,05%, čo ale
predstavuje úspech žalovaného. Keďže v danej veci bol vo väčšej časti úspešnejší žalovaný, mal by

nárok na náhradu trov konania. Ale keďže žalovanému v tomto konaní doposiaľ žiadne trovy konania
nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a to do výroku II., ktorým súd prvej inštancie
zamietol jeho žalobu vo zvyšnej časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 1.872,19 eur. Uviedol, že súd v tomto

prípade prihliadal ex offo na neplatnosť dojednania zmluvnej pokuty. Žalobca má za to, že takýto postup
bol nezákonný. Súd síce neuvádza z akého konkrétneho ustanovenia vychádzal, Žalobca má ale zato,
že súd prihliadol na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. V zmysle uvedeného
ustanoveniasúdzúradnejmociprihliadanaskutočnosti,ktorébyinakbolopotrebné,abysaichžalovaný
dovolával. V zmysle CSP súd skúma z úradnej povinnosti len splnenie procesných podmienok. Súd

teda v zmysle zákona nemôže skúmať platnosť dojednania zmluvnej pokuty bez toho, aby sa tejto
„neplatnosti“ dovolávala procesná strana. V tejto súvislosti zákon upravuje len tzv. moderačné právo
súdu, ktoré však nezakladá právomoc posudzovať platnosť dojednania zmluvnej pokuty. Ústavný súd
Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí pléna 7. februára 2018 rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn.
PL. ÚS 11/2016 o návrhu Okresného súdu Košice II o súlade § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky tak, že uvedené ustanovenie § 5b
zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o samotnú platnosť dojednanej zmluvnej pokuty, žalobca má za
to, že súd si nesprávnym spôsobom vyložil čl. 8.4 zmluvy o poskytnutí podpory vzhľadom na skutočnosť,

že súd prijal záver o tom, že pre vznik nároku na zmluvnú pokutu je spojené právo žalobcu odstúpiť
od zmluvy. Z uvedeného článku zmluvy vyplýva, že možnosť uplatnenia zmluvnej pokuty sa vzťahuje
na porušenie zmluvy zo strany žalovaných a to omeškaním s úhradou ktorejkoľvek splátky dlhšie ak
6 mesiacov. Uplatnenie zmluvnej pokuty nevyplýva z možnosti odstúpenia od zmluvy. Odstúpenie od
zmluvy je len oprávnením žalobcu zosplatniť zostatok dlhu v prípade, ak sú Žalovaní v omeškaní.

Následne v rámci odstúpenia od zmluvy je žalobca oprávnený požadovať od žalovaných aj zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 10 % zo zostatku istiny ročne. Právny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti
dojednania zmluvnej pokuty je teda nesprávny, pretože tento nie je spojený s oprávnením žalobcu ale
s porušením povinnosti zo strany žalovaných. Žalobca má za to, že ustanovenie o zmluvnej pokute
bolo v zmluve dojednané dostatočne a zrozumiteľne v intenciách príslušných zákonných ustanovení.

Vzhľadom na uvedené žalobca zastáva názor, že mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
v celom rozsahu, nakoľko boli splnené všetky podmienky, ktoré stanovila zmluva o úvere. Žalobca
okrem toho považuje odôvodnenie rozsudku v dotknutých častiach za nepreskúmateľné v dôsledku
čoho má za to, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Na základe uvedených skutočností
žalobca navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že

žalovaného zaviaže aj k zaplateniu zmluvnej pokuty vo výške 1.872,19 eur, prípadne, aby v napadnutej
časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospelk záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. o zamietnutí
zvyšnej časti žaloby žalobcu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdiť.

8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri zamietnutí zvyšnej
časti žaloby žalobcu vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis,

správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so
skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody
napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím
námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

9. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, že zmluvná pokuta

tak, ako bola dohodnutá stranami sporu v bode 8.4 zmluvy nebola dojednaná platne. Z obsahu zmluvy
odvolací súd prvej inštancie zistil, že v článku VIII bod 8.4. bolo zakotvené, že "v prípade, ak je dlžník
v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek splátky dlhšie ako 6 mesiacov je fond oprávnený po doručení výzvy
k vyrovnaniu splátok od zmluvy odstúpiť jednostranne, ak nebudú splnené podmienky uvedené vo
výzve. Veriteľ môže od zmluvy odstúpiť jednostranne aj v tých prípadoch, ak dlžník závažným spôsobom

poruší zmluvu a to napr. opakovaným nesplácaním úveru, porušením stavebných predpisov, zmenou
stavby bez súhlasu veriteľa, zriadením záložného práva v prospech tretích osôb, zmenou vlastníctva
bez súhlasu veriteľa a podobne. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade naplnenia bodu 8.4. je dlžník
povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z celej dlžnej sumy, t.j. zo súčtu zostatku istiny a úroky a
vrátiť na účet veriteľa istinu, zostatok úroku, a ak bol poskytnutý nenávratný príspevok aj ten, v termíne

do 30 dní od doručenia výzvy dlžníkovi". Z uvedeného bodu je zrejmé, že daný bod zakotvuje zmluvné
dojednanie o možnosti odstúpenia od zmluvy, ako aj dôvody, pre ktoré možno od zmluvy odstúpiť, pričom
z poslednej vety citovaného ustanovenia zmluvy je zrejmé, že povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu bola
viazaná pre prípad naplnenia bodu 8.4., t.j. pre prípad realizácie práva žalobcu od zmluvy odstúpiť.
Zmluvná pokuta bola teda dohodnutá pre prípad realizácie práva žalobcom a nie pre prípad porušenia

povinnosti žalovaným. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo
141/2000 z 1.11.2001, kde Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že odstúpenie od zmluvy nie
je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, obdobne rozsudok Najvyšší súd Českej republiky
sp. zn. 32Odo 1113/2003 z 30.11.2004. Z uvedených dôvodov, keďže v danej veci zmluvná pokuta
nebola dohodnutá pre prípad porušenia povinnosti žalovaných, ale pre prípad realizácie práva, záver

súdu prvej inštancie o tom, že dohoda o zmluvnej pokute je podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre
rozpor so zákonom neplatná, považoval odvolací súd za správny.

10. Čo sa týka skutočnosti, že súd prvej inštancie ex offo, teda z úradnej povinnosti, bez námietky
sporovej strany skúmal platnosť dojednania zmluvnej pokuty, tu odvolací súd žiadne pochybenie na

strane súd prvej inštancie nevidí. Súd konajúci o uplatnenom nároku, ktorého právnym dôvodom je
zmluva, je oprávnený, a dokonca povinný kedykoľvek počas konania posúdiť absolútnu neplatnosť,
resp. platnosť zmluvy alebo jej časti ako právneho úkonu, a to aj bez návrhu strán sporu. Absolútna
neplatnosť zmluvy, či jej časti pôsobí zo zákona, od začiatku, voči všetkým a súd je povinný na ňu z
úradnej povinnosti prihliadať. Súd prvej inštancie bol teda oprávnený/povinný posúdiť platnosť zmluvy

v časti dojednania zmluvnej pokuty, keď žalobca si v spore uplatňoval nárok na jej zaplatenie. Takýmto
svojím postupom súd prvej inštancie nijako nezasiahol do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.

11. Za rovnako nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku žalobcu o nedostatočnom odôvodnení
rozhodnutia súdu prvej inštancie, čím podľa neho tiež došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý

proces.Preskúmanímnapadnutéhorozhodnutiaodvolacísúdzistil,žesúdprvejinštancievčasti,vktorej
odôvodňoval zamietnutie nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty zreteľne vysvetlil podstatné
dôvody, pre ktoré bol žalobcov nárok v tejto časti zamietnutý, uviedol zákonné ustanovenia, ktoré
aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ako aj vysvetlil úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní
riadil. Podľa názoru odvolacieho súdu sú prijaté právne závery primerane odôvodnené spôsobom

zodpovedajúcim § 220 ods. 2 CSP. Za procesnú vadu konania v zmysle uplatneného odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.12. Na základe týchto záverov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo
výroku II. o zamietnutí zvyšnej časti žaloby žalobcu ako vecne správny potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému by patrila náhrada trov
odvolacieho konania. Keďže však žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli
odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).