Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. august 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/186/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616206859
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616206859.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu,
PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu LX Reality
s.r.o., so sídlom Begova 11/27, 984 01 Lučenec, IČO: 36 698 547, právne zastúpeného JUDr. Helenou
Čerešňovou, advokátkou, so sídlom Horné predmestie 216/16, 900 21 Svätý Jur, proti žalovanému E.
G., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom L. T. XX/W., XXX XX P., právne zastúpenému JUDr. Andreou
Balážikovou, PhD., advokátkou, so sídlom Kármana 22/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie sumy 16.596,96
Eur, na základe odvolania žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/148/2016-109
zo dňa 20. 02. 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec, vo výroku, ktorým žiadnej zo sporových strán náhradu trov
konania nepriznal (druhý výrok), z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Lučenec ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný
súd“) uznesením zo dňa 20. 02. 2018 konanie o určenie náhrady vo výške 16.595,96 Eur zastavil
(prvý výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov
konania (druhý výrok). Zároveň rozhodol, že žalobcovi vracia krátený súdny poplatok zo žaloby, ktorý
bol zaplatený na účet Slovenskej pošty, a.s., dňa 10. 10. 2016, vo výške 985,54 Eur, prostredníctvom
Slovenskej pošty, a.s. (tretí výrok).
1. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca podal na súde dňa 06. 06.
2016 žalobu o určenie náhrady vo výške 16.596,96 Eur. Následne svojím písomný podaním zo dňa 30.
01. 2018 prehodnotil podanú žalobu a vzal ju celkom späť pred otvorením pojednávania z dôvodu, že
jeho pohľadávka, ktorá bola predmetom tohto konania bola po podaní žaloby uhradená v exekučnom
konaní, vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 17Er/791/2013. Nakoľko žalobca zobral svoju
žalobu späť v plnom rozsahu pred otvorením pojednávania, prvoinštančný súd konanie zastavil.
1. 3. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobca zobral žalobu späť
v priebehu konania v plnom rozsahu, z dôvodu uhradenia pohľadávky žalovaným v exekučnom konaní,
a teda žalovaný zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli a s poukazom na to, že žalobca si v
písomnom podaní zo dňa 30. 01. 2018 neuplatnil trovy konania, nepriznal žiadnej strane sporu právo
na náhradu trov konania.

2. Proti uvedenému uzneseniu podal žalovaný (prostredníctvom právnej zástupkyne) v zákonnej lehote
odvolanie, v ktorom konštatoval, že podaním označeným ako späťvzatie žaloby sa žalobca domáhal
zastavenia konania, pričom z predmetného podania vyplýva, že jeho pohľadávka bola uhradená v
exekučnom konaní. Z uvedeného mal za to, že žalobca mal v čase podania žaloby voči nemu exekučný
titul a vzhľadom na skutočnosť, že na jeho základe došlo k úhrade v prospech žalobcu vo výške
31.234,85 Eur bola z tohto exekučného titulu zrejmá aj suma podliehajúce exekúcii. Ďalej uviedol, že pre
priznanie nároku na náhradu trov konania je nepochybné, že sa vyžaduje dôvodnosť podania žaloby,

pričom v predmetnom prípade mal žalobca v čase podania voči nemu (žalovanému) exekučný titul, čo
v podstate žalobca potvrdil aj v samotnom späťvzatí žaloby a teda žaloba bola podaná nedôvodne.
Poznamenal, že priamo exekučný súd zastával názor, že na pohľadávku žalobcu už existuje exekučný
titul a je zrejmá aj jej výška. Záverom zdôraznil, že mu nie je zrejmé z akého dôvodu má byť žalobca
zbavený zodpovednosti za podanie nedôvodnej žaloby, čo do povinnosti nahradiť mu trovy konania,
nakoľko ho zodpovednosti za vzniknuté trovy konania nezbavuje ani podanie žaloby z dôvodu „právnej
istoty“. Poukázal i na to, že žalobca bol zastúpený advokátom a v čase podania predmetnej žaloby bolo
už vydané poverenie, teda mal exekučný titul. Samotná exekúcia bola aj vykonaná, pričom on (žalovaný)
musel znášať tieto následky a nie je žiadny dôvod, aby bol tejto zodpovednosti zbavený žalobca. Na
základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu v napadnutom výroku o
trovách konania zmenil s žalobcu zaviazal na náhradu trov jeho právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.

3. Žalobca (prostredníctvom právnej zástupkyne) vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že
žalovaný počas celého konania prezentoval názor, že on (žalobca) nemá exekučný titul na to, aby mohol
voči nemu (žalovanému) vykonať exekúciu a že je nutné, aby dosiahol i samostatný rozsudok, ktorým
bude explicitne určená výška náhrady. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a to i s prihliadnutím na
obštrukčné konanie žalovaného a od počiatku jednotný jeho (žalobcov) názor, mal za to, že predmetné
súdne konanie nebolo nedôvodné, ale naopak, bolo nevyhnutnou reakciou na správanie žalovaného. Na
základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom
výroku potvrdil.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu konštatoval, že podstatou predmetného
konania je, že žalobca podal túto žalobu, pretože si nebol právne istý svojím nárokom v exekučnom
konaní (17Er/791/2013) a uvedené nemožno pričítať na jeho (žalovaného) ťarchu. Aj napriek tomu, že
má stále vlastný právny názor týkajúci sa vedenia exekúcie, musel znášať právne následky spojené s
rozhodnutím v exekučnej veci. Jeho konanie, ktorým sa domáhal svojich práv nemožno považovať za
obštrukčné a už vôbec nie za zavinenie podania žaloby v tomto konaní. Podotkol, že nedostatok právnej
istoty, ktorý viedol žalobcu k podaniu žaloby v danej veci nemôže mať za následok konštatovanie, že
zastavenie konania nezavinil.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej aj „CSP“),
vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách
konania (druhý výrok) podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP
mu vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Zo súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa
06. 06. 2016 domáhal zaplatenia sumy 16.596,96 Eur podľa ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Podaním zo dňa 30. 01. 2018, doručeným súdu prvej inštancie dňa 02. 02. 2018 vzal
svoju žalobu späť s odôvodnením, že jeho pohľadávka, ktorá bola predmetom tohto konania bola
po podaní žaloby uhradená v exekučnom konaní, vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn.
17Er/791/2013. Na základe uvedeného navrhol, aby súd prvej inštancie konanie zastavil, rozhodol
o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku a zároveň rozhodol, že žiadny z účastníkov konania
(myslené pravdepodobne „žiadna zo strán sporu“ - poznámka odvolacieho súdu) nemá nárok na
náhradu trov konania. Prvoinštančný súd odvolaním napadnutým uznesením konanie o zaplatenie sumy
16.595,96 Eur zastavil (prvý výrok), o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo
na náhradu trov konania (druhý výrok), a zároveň rozhodol, že žalobcovi vracia krátený súdny poplatok
zo žaloby, ktorý bol zaplatený na účet Slovenskej pošty, a.s., dňa 10. 10. 2016, vo výške 985,54 Eur,
prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. (tretí výrok). Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou
ustanovenia § 256 ods. 2 CSP.

7. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri skúmaní procesnej zodpovednosti
pri zastavení konania dostatočne nevysporiadal s okolnosťami konkrétneho prípadu, pretože pokiaľ
dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku spätˇvzatia žaloby, potom je povinnostˇou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmatˇ procesnú zodpovednostˇ pri zastavení konania na oboch
procesných stranách (na strane žalobcu i žalovaného) a definitívne ju vyriešitˇ v rámci aplikácie právnej
úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 CSP. Z preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie
zároveň nie zrejmé, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil, keď v danej veci pri rozhodovaní o
náhrade trov konania aplikoval ustanovenie § 256 ods. 2 CSP, ktoré prichádza do úvahy vtedy, keď

strana sporu zbytočne zavinila trovy konania svojím správaním, teda ide o trovy, ktoré by v priebehu
konania inak neboli vznikli a ktoré nesúvisia s riadnym vedením sporu. Odvolací súd preto konštatuje, že
rozhodnutie prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutom výroku je nepreskúmateľné. Z uvedeného
dôvodu ho preto podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP v tomto rozsahu zrušil a podľa § 391 ods.
1 CSP mu vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Prvoinštančný súd s ohľadom na uvedené závery odvolacieho súdu v ďalšom konaní opakovane
rozhodne o náhrade trov konania s tým, že nové rozhodnutie dostatočne odôvodní, pretože odôvodnenie
rozhodnutia o náhrade trov konania musí byť jasné a zrozumiteľné pre strany a taktiež preskúmateľné
pre nadriadený súd konajúci o opravnom prostriedku (v prípade jeho podania niektorou zo strán). V
novom rozhodnutí prvoinštančný súd zároveň rozhodne v súlade s ust. 396 ods. 3 CSP aj o náhrade
trov odvolacieho konania.

9. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej
inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 CSP).

10. Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia prvoinštančného súdu o zastavení konania (prvý výrok)
a o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku (tretí výrok) zostali nedotknuté (§ 367 ods. 3 CSP).

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 19. 5. 2021. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.