Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, March 30, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/14/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117211514
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3117211514.3

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: B., proti žalovanej: E., o zaplatenie
40.000,- eur, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. januára 2021, č.k.
18C/26/2017-187, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalobcu o d m i e t a .

Žalovaná n e m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným uznesením, súd prvej inštancie sťažnosti žalobcu podané
proti uzneseniam Okresného súdu Trenčín pod sp.zn. 18C/26/2017-110 zo dňa 05.06.2019 (výrok I.) a
pod sp.zn. 18C/26/2017-129 zo dňa 01.07.2019 (výrok II.) zamietol.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že uznesením tamojšieho súdu pod č.k. 18C/26/2017-110
zo dňa 05.06.2019 bolo rozhodnuté o výške trov tohto konania žalovaného v sume 58,26 eur. Uznesenie
si žalobca prevzal dňa 10.06.2019. Dňa 12.06.2019 bola súdu doručená sťažnosť žalobcu voči tomuto
uzneseniu, v ktorej uviedol, že bol hospitalizovaný v nemocnici a pri súdnom konaní nebol tak súdu
poskytnutý zásadný dôkaz o tom, že sa jeho bývalá manželka bezdôvodne obohatila, ktorý spočíval vo

vydanom upovedomení č.p. 1Kn 210/17/3300-7 zo dňa 03.07.2015. Za súdne trovy
zaplatil 1.345,- eur. Na E.. opätovne podal žalobu, nakoľko nie je spokojný s vyneseným výrokom súdu.
Uznesením pod č.k. 18/26/2017-129 zo dňa 01.07.2019 bol žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho
poplatku z odvolania vo výške 2.454,50 eur, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 08.07.2019. Dňa
09.07.2019 bola proti tomuto uzneseniu doručená súdu sťažnosť žalobcu, v ktorej uviedol, že na žalobe
proti E.. v celom rozsahu trvá. Z dôvodov uvedených v prílohách nevidí dôvod na platenie akýchkoľvek

súdnych poplatkov, ktoré sú uvedené v uznesení. Sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o výške trov konania
nespĺňala podľa súdu prvej inštancie zákonné náležitosti uvedené v § 243 CSP, nie je uvedené, v čom
sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa žalobca sťažnosťou domáha. V
zmysle § 246 CSP je odstránenie vád sťažnosti vylúčené. Z uvedeného dôvodu súd neúplnú sťažnosť
zamietol podľa § 250 ods. 1 CSP. Sťažnosťou žalobcu napadnuté uznesenie o povinnosti zaplatiť
súdny poplatok z odvolania súd preskúmal v rozsahu sťažnosti, t.j. dôvodu, na základe ktorého bol

žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku a sťažnosť vyhodnotil ako neopodstatnenú. Žalobca
nebol v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Preto mu podaním odvolania proti rozsudku
vznikla poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov. Keďže bol žalobca správne vyzvaný na zaplatenie tohto poplatku,
súd sťažnosť ako nedôvodnú zamietol podľa § 250 ods. 1 CSP. Nad rámec toho však uviedol, že z
evidencie súdnych poplatkov vedenej súdom bolo zistené, že žalobca vyrubený poplatok za odvolanie

nezaplatilvurčenejlehoteaanidodobyrozhodovaniaojehosťažnostiakeďžeodvolanieboloodvolacím
súdom odmietnuté ako oneskorené, v prípade, ak by žalobca poplatok z odvolania bol aj zaplatil, súduby vznikla povinnosť tento zaplatený poplatok vrátiť krátený o 1 %, najmenej o 6,70 eur podľa § 11 ods. 3
a 4 zákona č. 71/1992 Zb. Z dôvodu hospodárnosti v tomto prípade za týchto okolností súd nezaplatený
súdny poplatok žalobcom za podané odvolanie nebude vymáhať.

3. Súd prvej inštancie posudzovanú problematiku právne posúdil podľa ust. § 243, § 248,
§ 250 ods. 1 CSP.

4. Rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolaním napadol žalobca, namietajúc správnosť dôvodov, pre

ktoré súd prvej inštancie obe jeho sťažnosti zamietol.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, skôr ako pristúpil k vecnému skúmaniu odvolania, zisťoval,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), či odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti
rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné, teda skúmal splnenie

zákonných predpokladov preto, aby rozhodnutie z hľadiska jeho správnosti bolo možné podrobiť
vecnému odvolaciemu prieskumu.

6. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť odvolacie
konanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej právomoci odvolacieho súdu.

7. Z obsahu prvého sťažnosťou napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že týmto uznesením (pod
sp.zn. 18C/26/2017-110 zo dňa 05.06.2019), súd prvej inštancie rozhodol o výške náhrady trov konania,
čomu predchádzalo vydanie právoplatného rozsudku vo veci samej, ktorým bola žaloba zamietnutá a
žalovanej bol voči žalobcovi priznaný plný nárok na náhradu trov konania, ktorý rozsudok nadobudol

právoplatnosť dňa 03.05.2018. V poradí druhým rozhodnutím napadnutým ďalšou sťažnosťou žalobcu
(pod sp.zn. 18C/26/2017-129 zo dňa 01.07.2019) súd prvej inštancie rozhodol o poplatkovej povinnosti
žalobcu za podané odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, ktoré rozhodnutie vydal vyšší súdny
úradník.

8. Voči obom vyššie uvedeným rozhodnutiam súdu prvej inštancie podal žalobca sťažnosti,
prostredníctvom ktorých namietal ich správnosť.

9. Odvolaním napadnutým rozhodnutím, vydaným sudcom súdu prvej inštancie, boli obe sťažnosti
žalobcu odmietnuté.

10.Podľa§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvej inštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

11. Podľa § 239 ods. 1 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré

treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

12. Podľa § 355 ods. 2 proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

13. Taxatívny výpočet uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým zákon odvolanie pripúšťa, je

vymedzený v ust. § 357 písm. a/ - o/ CSP.

14. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

15. Proti súdnemu rozhodnutiu vo forme uznesenia vo svojej podstate odvolanie prípustné nie je.
Pripúšťa sa len v tých prípadoch, ktoré sú v zákone taxatívne vypočítané. Takéto obmedzenie je dané
zavedením nového inštitútu sťažnosti (§ 239 a nasl. CSP), ktorá sa považuje za systémové opatrenie
na odbremenenie odvolacích súdov. Sťažnosť sa pripúšťa proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ak
bolo vydané súdnym úradníkom (vyšším súdnym úradníkom), čo znamená, že pri taxatívnom výpočte

uznesení, proti ktorým je prípustné odvolanie, musí byť splnená podmienka, že ide o uznesenie vydané
sudcom, zároveň však musí ísť o uznesenie, ktoré je taxatívne uvedené v ust. § 357 CSP.16. O nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262
ods. 1 CSP). V prvej fáze, teda súd prvej inštancie rozhoduje len o nároku na náhradu trov konania, v
ktorej prvej fáze o trovách konania rozhoduje sudca, pričom proti jeho uzneseniu je podľa § 357 písm.

m/ CSP odvolanie prípustné. Týmto predpísaným spôsobom súd prvej inštancie tiež postupoval, keď o
nároku na náhradu trov konania medzi stranami sporu rozhodol zároveň s vecou samou rozsudkom pod
č. 18C/26/2017-103 zo dňa 19.02.2018, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.05.2018.

17. V druhej fáze konania, ktorá nasleduje po právoplatnosti rozhodnutia (výroku) o nároku na náhradu

trov konania sa rozhoduje o výške náhrady trov konania, teda o presnom vyčíslení čiastky, ktorá
zodpovedá nároku na náhradu trov konania, ktorý bol strane právoplatne priznaný. O výške náhrady trov
konania rozhoduje súdny úradník samostatným rozhodnutím (uznesením), proti ktorému rozhodnutiu
však už odvolanie nie je prípustné, možno ho však napadnúť sťažnosťou podľa § 239 a nasl. CSP, o
ktorý prípad ide v posudzovanej veci.

18. Súd prvej inštancie totiž uznesením pod č. k. 18C/26/2017-110 zo dňa 05.06.2019 vydaným
vyšším súdnym úradníkom rozhodol už len o trovách konania v presne určenej výške. Sťažnosť
podanú žalobcom voči tomuto uzneseniu súd prvej inštancie prostredníctvom sudcu zamietol. Identicky
rozhodol vyšším súdnym úradníkom o poplatkovej povinnosti žalobcu pod sp.zn. 18C/26/2017-129 zo
dňa 01.07.2019, kde rovnako sťažnosť podanú žalobcom voči tomuto uzneseniu súd prvej inštancie

prostredníctvom sudcu zamietol. Keďže uznesenie o zamietnutí sťažností sudcom smerujúcich proti
uzneseniam vydaným o výške náhrady trov konania a poplatkovej povinnosti vyšším súdnym úradníkom
nie sú uvedené v ust. § 357 pod písmenami a/ - o/ CSP, kde sú taxatívne vymedzené uznesenia súdu
prvej inštancie, proti ktorým je prípustné odvolanie, je zrejmé, že nejde o uznesenia súdu, proti ktorým
je prípustné odvolanie, v dôsledku čoho nie je založené právo na jeho uplatnenie.

19. Keďže teda uznesenie súdu prvej inštancie, proti ktorému smeruje žalobcom podané odvolanie, nie
je taxatívne vymenované v ust. § 357 CSP medzi uzneseniami, proti ktorými je možné účinne podať
odvolanie, nezostalo odvolaciemu súdu nič iné, ako odvolanie žalobcu ako neprípustné za použitia §
386 CSP odmietnuť.

20. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade,
že je odvolanie odmietnuté. Preto je nutné o trovách odvolacieho konania rozhodnúť analogicky podľa
ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ktoré upravuje problematiku svojou povahou čo do obsahu a účelu
najbližšiu odmietnutiu odvolania (čl 4. ods. 1 CSP), pretože aj v tomto prípade konanie končí bez toho,

aby odvolací súd rozhodoval o veci samej, a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany sporu, ktorá
podala odvolanie, napriek tomu, že zákon odvolanie proti napadnutému uzneseniu nepripúšťa.

21. Táto strana, v tomto prípade žalobca, je zásadne povinný nahradiť protistrane, v tomto prípade
žalovanej, trovy odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy

žalovanej vzniknuté v odvolacom konaní v zmysle § 251 ods. 1 CSP, preto odvolací súd rozhodol tak,
že žalovaná nemá nárok na ich náhradu.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).