Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. marec 2021

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10Csp/121/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818205975
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2021:3818205975.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova č. 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: F. L., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom L. U., o zaplatenie 1768,76 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi zmluvné úroky za obdobie od 22.11.2018 do 17.4.2025 vo
výške 586,56 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou, podanou na tunajší súd dňa 21.12.2018, si uplatnil voči žalovanej nárok na
zaplatenie nezaplatenejistinyúveruvovýške1.768,76eur,úrokuvovýške57,85eur,úrokuzomeškania
vo výške 0,77 eur, úroku vo výške 9,5% ročne z nezaplatenej istiny 1.768,76 eur od 22.11.2018 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 1.768,76 eur od 22.11.2018 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 57,85 eur od 22.11.2018
do zaplatenia, nezaplatených poplatkov za poistenie úveru vo výške 1,46 eur a náhrady trov konania.
Žalobu zdôvodnil tým, že dňa 9.5.2017 uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu č. 0000000000404899

(ďalejlen„ÚZ“),nazákladektorejposkytolžalovanejpeňažnéprostriedkyvovýške2.000eur.Poskytnutý
úver a úroky sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj
s príslušenstvom bola žalovaná povinná splatiť do 17.4.2025. V zmysle bodu 1.1 ÚZ sú neoddeliteľnou
súčasťou ÚZ aj Obchodné podmienky pre úvery občanom - Prima banka Slovensko a.s. (ďalej len
„OP“) a Všeobecné obchodné podmienky - Prima banka Slovensko a.s. (ďalej len „VOP“). ÚZ obsahuje
všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Niektoré poplatky, ktorých
účtovanie nie je zrejmé v čase uzatvorenia ÚZ, sú uvedené v sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou

VOP a tým aj súčasťou ÚZ. Žalobca ako banka si s odbornou starostlivosťou preveril žalovanú ako
žiadateľa o úver pred poskytnutím úveru ohľadom schopnosti splácať úver podľa § 7 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z.. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti (prestala
uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas) a preto žalobca na základe výzvy na predčasné splatenie
úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 21.11.2018, v zmysle § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka(ďalejajlen„OZ“),vsúladesÚZaOPatopozaslaníupozornenianaomeškanieamožnosťou
predčasného zosplatnenia druhou upomienkou zo dňa 18.9.2018. Pohľadávka žalobcu voči žalovanej

ku dňu predčasného zosplatnenia predstavovala sumu 1.888,84 eur a pozostávala z istiny poskytnutého
úveru vo výške 1.768,76 eur (žalovanej bol na základe ÚZ poskytnutý úver vo výške 2.000 eur, pričom
do dňa zosplatnenia uhradila žalovaná na istinu sumu 231,24 eur), úroky vo výške 57,85 eur (ktoré
predstavujú dohodnutý úrok v zmysle ÚZ, ktorý bola žalovaná povinná splatiť v rámci anuitných splátokposkytnutého úveru do predčasného zosplatnenia, pričom úroková sadzba vo výške 9,50% vyplýva z
ÚZ), úrokov z omeškania vo výške 0,77 eur (každá omeškaná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej
splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5% ročne), poplatkov vo výške 60 eur (za upomienky

a za výzvu na predčasné splatenie úveru v zmysle sadzobníka poplatkov, ktoré si žalobca od žalovanej
v súdnom konaní neuplatňuje) a poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 1,46 eur
(ktoré predstavujú súčet omeškaných poplatkov za poistenie, ktoré sa popri anuitných splátkach úveru
žalovaná zaviazala platiť mesačne v zmysle bodu 1.2 ÚZ, pričom vznikom poistenia vznikla žalovanej
v zmysle článku 8 OP povinnosť platiť poplatok za poistenie schopnosti splácať úver, splatný spolu s

príslušnou splátkou úveru). Ohľadne nároku na zmluvný úrok po predčasnom zosplatnení uviedol, že
nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po
predčasnom zosplatnení, s poukazom na § 502 ods. 1 a 3, § 499 a § 497 Obchodného zákonníka. V tejto
súvislosti žalobca odkázal aj na aktuálnu rozhodovaciu prax, rozsudok Krajského súdu (ďalej len „KS“)
v Žiline č.k. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31.1.2017, rozsudok KS v Banskej Bystrici č.k. 43Co/23/2017-92
zo dňa 29.11.2017, rozsudok KS v Banskej Bystrici č.k. 43Co/28/2017-94 zo dňa 27.2.2018, rozsudok

KS v Nitre č.k. 8Co/193/2017-88 zo dňa 7.2.2017, uznesenie KS v Nitre č.k. 7Co/366/2017-84 zo dňa
30.11.2017, viaceré rozsudky Krajského súdu v Košiciach z roku 2018, ktorými krajský súd priznal nárok
na zmluvný úrok po predčasnom zosplatnení úveru, rozsudok KS v Bratislave č.k. 8Co/138/2017-83
zo dňa 27.3.2018, rozsudok KS v Prešove č.k. 11Co/36/2018-115 zo dňa 13.9.2018 a rozhodnutie
Najvyššieho súdu v Českej republiky sp.zn. 33Cdo/212/2014 zo dňa 21.8.2014. Poukázal aj na návrh

zákona (neskôr prijatý pod číslom 106/2014 Z.z.) z roku 2013, ktorým sa mal meniť a dopĺňať Občiansky
zákonník, ktorý obsahoval pod číslom 1 ustanovenie, ktorým sa navrhovalo nasledujúce doplnenie
OZ: ,,Úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa
§ 565“. Takto navrhované znenie bolo bližšie vysvetlené v dôvodovej správe v súvislosti s úpravou
režimu straty výhody splátok sa zavádza nové pravidlo, podľa ktorého úroky za poskytnutie peňažných

prostriedkovpatriadodávateľovilendouplatneniaprávapodľa§565OZ.Vzhľadomnanejednoznačnosť
výkladu a neprimerané postupy okamihu uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru alebo
pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi v súlade s § 53 ods. 9 OZ. Z uvedeného plynie, že veriteľ si nebude
môcť po jednorazovom zosplatnení uplatniť úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať
bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. V týchto prípadoch bude mať po

jednorazovom zosplatnení veriteľ nárok len na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška
dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru.
Rozhodujúcou skutočnosťou je, že táto navrhovaná zmena nebola nikdy legislatívne prijatá a zákon
č. 106/2014 Z.z. ani žiadna iná zákonná novelizácia takéto ani obdobné ustanovenie, odopierajúce
veriteľovi nárok na zmluvné úroky po zosplatnení dlhu, neobsahuje.

2.Žalovanázostalavsúdnomkonanínečinná.Nasvojuobranunepredložilaaneoznačilažiadnedôkazy.
Nevyužila prostriedky procesnej obrany podľa § 149 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Žalobca sa na pojednávanie napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania neustanovil.

Neprítomnosť na ňom ospravedlnil a z dôležitého dôvodu ho odročiť nežiadal. Žalovaná sa na
pojednávanie neustanovila. Platí u nej fikcia doručenia predvolania na pojednávanie dňom 8.3.2021.
Žalovaná neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnila a z dôležitého dôvodu ho odročiť nežiadala.
Súd v súlade s ust. § 180 CSP vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu, s prihliadnutím na
obsah spisu a vykonané dôkazy.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
0000000000404899 zo dňa 9.5.2017, žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru zo dňa 9.5.2017,
Všeobecných obchodných podmienok žalobcu účinných od 15.1.2017, Obchodných podmienok žalobcu
pre úvery občanom účinných od 15.8.2016, Sadzobníka poplatkov žalobcu pre fyzické osoby z čl.

26 až 29 spisu, oznámenia o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 21.11.2018, predžalobnej výzvy zo
dňa 18.9.2018, splátkového kalendára žalovanej z čl. 32 až 34 spisu, listinných dôkazov založených
žalobcom do spisu na čl. 35 až 44 spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Dňa 9.5.2017 strany sporu uzavreli ÚZ, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru

žalovanej v sume 2.000 eur s fixnou úrokovou sadzbou 9,5% ročne. Žalovaná bola povinná úver splácať
v 96 mesačných splátkach, splatných 17. dňa v mesiaci, po 29,81 eur, s konečnou splatnosťou úveru
dňa 17.4.2025. Prvá splátka bola splatná dňa 17.5.2017. Celkom sa žalovaná zaviazala žalobcovi
zaplatiť sumu 2.961,76 eur. RPMN predstavovala 11,73% a priemerná RPMN 13,31%. Medzi zmluvnýmistranami bol dojednaný súbor poistenia A a poplatok za poistenie schopnosti splácať úver predstavoval
sumu 0,73 eur mesačne splatný v 17. deň kalendárneho mesiaca.

6. Žalovaná porušila zmluvné povinnosti, ku ktorým sa zaviazala v úverovej zmluve zo dňa 9.5.2017
tým, že úverové splátky nepoukazovala riadne a včas. Žalobca dňa 18.9.2018 žalovanú upozornil,
že k uvedenému dňu hodnota omeškaných splátok predstavovala sumu 74,75 eur, vyzval ju na
jej zaplatenie do 23..9.2018 a súčasne ju upozornil na možnosť zosplatnenia úveru podľa § 565
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že žalovaná na výzvu žalobcu nereagovala, dňa 21.11.2018

jej oznámil predčasné zosplatnenie úveru ku dňu 21.11.2018 a vyzval ju, aby dlh v sume 1.888,84 eur
s príslušenstvom bezodkladne zaplatila. Na výzvu žalobcu nereagovala. Do predčasného zosplatnenia
úveru žalovaná na zaplatenie úverovej istiny poukázala sumu 231,24 eur, na zaplatenie zmluvných
úrokov sumu 217,35 eur a na platenie poistného sumu 10,95 eur. Nesplatená časť úveru predstavovala
sumu 1.768,76 eur.

7. Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 9.5.2017 bola medzi stranami uzavretá podľa príslušných
ustanovení Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, v platnom znení.

8. Po takto vykonanom dokazovaní a zistení skutkového stavu (body 5 až 7 odôvodnenia rozsudku),

súd prvej inštancie rozsudkom, č.k. 10Csp/121/2018-84, zo dňa 1.10.2019, výrokom I. uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.768,76 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 22.11.2018
do zaplatenia, zmluvný úrok v sume 57,85 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 22.11.2018 do
zaplatenia, úrok z omeškania v sume 0,77 eur a poplatok za poistenie v sume 1,46 eur, všetko v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet č. SK83 5600 0000 0090 8411 3002. V prevyšujúcej

časti súd žalobu zamietol (výrok II. rozsudku) a výrokom III. priznal žalobcovi nárok voči žalovanej na
náhradu trov konania v rozsahu 99%.

9. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, postupujúc
vo veci v zmysle § 290 a nasl. ustanovení CSP, súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel

k právnemu záveru, že žaloba žalobcu je v podstatnej časti dôvodná. Žalobca uplatnil v konaní
práva veriteľa zo zmluvy o úvere uzavretej podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá je svojou
povahou zároveň i zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, v znení platnom ku dňu uzatvorenia ÚZ. Žalovaná pri uzatváraní ÚZ nekonala
v rámci výkonu povolania alebo podnikania (§ 2 písm. a/ citovaného zákona), napĺňa zákonnú definíciu

spotrebiteľa a rovnako žalobca je veriteľom, ktorý v rámci svojej podnikateľskej činnosti okrem iného
poskytuje i spotrebiteľské úvery (§ 2 písm. b/ citovaného zákona). Uvedené skutočnosti neboli v konaní
sporné. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 9.5.2017
strany sporu uzavreli úverovú zmluvu č. 404899, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru
žalovanej v sume 2.000,- eur s fixnou úrokovou sadzbou 9,50% ročne. Žalovaná bola povinná úver

splácať v 96 mesačných splátkach splatných 17. dňa v mesiaci po 29,81 eur s konečnou splatnosťou
úveru dňa 17.4.2025. Prvá splátka bola splatná dňa 17.5.2017. Celkom sa žalovaná zaviazala žalobcovi
zaplatiť sumu 2.961,76 eur. RPMN predstavovala 11,73% a priemerná RPMN 13,31%. medzi zmluvnými
stranami bol dojednaný súbor poistenia A a poplatok za poistenie schopnosti splácať úver predstavoval
sumu0,73eurmesačnesplatnýv17.deňkalendárnehomesiaca.Žalovanáporušilazmluvnépovinnosti,

ku ktorým sa zaviazala v úverovej zmluve zo dňa 9.5.2017 tým, že úverové splátky nepoukazovala
riadne a včas. Žalobca dňa 18.9.2018 žalovanú upozornil, že k uvedenému dňu hodnota omeškaných
splátok predstavovala sumu 74,75 eur a vyzval ju na jej zaplatenie do 23..9.2018. súčasne ju upozornil
na možnosť zosplatnenia úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že žalovaná
na výzvu žalobcu nereagovala, dňa 21.11.2018 jej oznámil predčasné zosplatnenie úveru ku dňu

21.11.2018 a vyzval ju, aby dlh v sume 1.888,84 eur s príslušenstvom bezodkladne zaplatila. Na
výzvu žalobcu nereagovala. do predčasného zosplatnenia úveru žalovaná na zaplatenie úverovej istiny
poukázala sumu 231,24 eur, na zaplatenie zmluvných úrokov sumu 217,35 eur a na platenie poistného
sumu 10,95 eur. Nesplatená časť úveru predstavovala sumu 1.768,76 eur.

10. Súd po oboznámení sa s obsahom ÚZ nezistil obsahový rozpor zmluvy s § 9 ods. 1, 2 Zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v platnom
znení. ÚZ obsahuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona. Vzmluve je jasne definované, za akých podmienok bol žalovanej úver poskytnutý a akým spôsobom ho
bola povinná splácať.

11. V súlade s cit. ust. § 2 písm. d/, g/, h/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v platnom znení, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi nesplatenú časť úverovej istiny v sume 1.768,76 eur spolu s dojednaným ročným zmluvným
úrokom, vyčísleným v sume 57,85 eur, do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ku dňu 21.11.2018 a
nezaplatené poplatky za poistenie v sume 1,46 eur.

12. V časti, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej platenia zmluvného úroku odo dňa nasledujúceho
po zosplatnení úveru, t.j. od 22.11.2018 do zaplatenia, súd žalobu za dôvodnú nepovažoval a zamietol
ju. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov, č.k. 6Co/190/2014, zo dňa 30.6.2015,
v odôvodnení ktorého sa uvádza, že aplikačná prax súdov sa otázkou priznania úrokov za úver po
splatnosti pohľadávky a teda popri úrokoch z omeškania, či iných sankciách už zaoberala. Najvyšší

súd SR v uznesení sp. zn. 4 Obo 143/98 konštatoval ,,Odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že
dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti
je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania“. V rozsudkoch súdov sa zmluvné dojednanie
povinnosti platiť úroky popri úrokoch z omeškania označilo za obchádzanie zákonného pravidla
zakotveného v § 517 ods. 2 OZ o administratívnom strope úrokov z omeškania ( napr. rozsudok KS v

Prešove vo veci 6Co 182/2011).

13. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I., ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 1.768,76 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 22.11.2018 do zaplatenia, zmluvný
úrokvsume57,85eurs5%ročnýmúrokomzomeškaniaod22.11.2018dozaplatenia,úrokzomeškania

v sume 0,77 eur a poplatok za poistenie v sume 1,46 eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku na účet č. SK83 5600 0000 0090 8411 3002, nadobudol právoplatnosť. Proti výroku
II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobu v časti žalobcom uplatnených zmluvných úrokov
za obdobie odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru (22.11.2018) do zaplatenia,
zamietol, podal žalobca odvolanie. Odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil

vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí súd druhej inštancie okrem iného
uviedol, že odvolací súd po preskúmaní veci, reagujúc na najnovšiu rozhodovaciu prax Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia vo veciach sp. zn. 2Cdo/115/2019, 5Cdo/9/2020, 5Cdo/42/2020,
7Cdo/118/2019, 8Cdo/237/2019, 8Cdo/125/2018, 8Cdo/135/2020, a podobne), dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žalobcovi ako veriteľovi odo dňa nasledujúceho po

splatnosti úveru už nepatria dojednané zmluvné úroky z úveru, ale len úroky z omeškania, nie je vecne
správne.

14. Ako uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedených rozhodnutiach, otázka (ne)možnosti
kumulácie zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po zosplatnení úverovej zmluvy, kde jednou

zo zmluvných strán je spotrebiteľ, je predmetom dlhodobej diskusie odbornej verejnosti, nakoľko
jednoznačné legislatívne riešenie, ktoré by sa výslovne k problematike vyjadrilo, absentuje. Z
rozhodovacej praxe odvolacích súdov pretrváva nesúlad v riešení otázky možného priznania zmluvných
úrokov po predčasnom zosplatnení úveru, kedy sa vyprofilovali tri skupiny rozhodnutí. Jedna kategória
rozhodnutí zmluvné úroky po zosplatnení úveru nepripúšťa a priznáva len úroky z omeškania.

Odôvodňuje to tým, že po nadobudnutí splatnosti úveru (či už celého alebo jednotlivých splátok)
veriteľovi vzniká nárok na vrátenie požičanej sumy, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu splatnosti
úveru (alebo jeho časti). Ak teda nastal stav, kedy dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky
u seba (pretože tieto sú už splatné) a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval
úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. Druhá skupina

rozhodnutí kumuláciu zmluvne dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania po predčasnom zosplatnení
úveru pripúšťa. Argumentuje zmluvnou autonómiou strán, kedy žiaden zákon výslovne nezakazuje
dohodnúť úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná do jej faktického vrátenia
veriteľovi, teda i za dobu, v ktorej sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku. Pokiaľ
by takáto dohoda nebola prípustná, mohlo by to vyvolať absurdnú situáciu, keby sa dlžník porušením

svojich zmluvných povinností splácať úverové splátky dostal do výhodnejšej pozície, v ktorej by napriek
nevráteniu peňažných prostriedkov mal tieto vo svojej dispozícii naďalej bez povinnosti uhradiť odmenu
za ich poskytnutie, t. j. zaplatiť veriteľovi úrok aj za obdobie po predčasnom zosplatnení úveru vyvolanom
porušením zmluvných povinností. Nakoniec tretia skupina rozhodnutí pripúšťa kumuláciu dohodnutýchúrokov a úrokov z omeškania obmedzene, iba do výšky, akú by pri riadnom plnení povinností žalovaný
na dohodnutých úrokoch zaplatil. Vychádza z názoru, že aj po predčasnom zosplatnení úveru zostáva
záväzokplatiťúrokrovnaký,akovčasejehodojednania,t.j.patrívrovnakejvýškeazarovnakéobdobie,

bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Súčasne vyslovil názor,
že dojednanie, podľa ktorého veriteľovi patria v prípade omeškania dlžníka úroky až do skutočného
vrátenia istiny úveru je pre dlžníka - spotrebiteľa nevýhodné, a preto v zmysle § 54 ods. 1 OZ neplatné.

15. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ustanovení § 497 a § 502 ods. 1 Obchodného

zákonníka vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. U spotrebiteľských úverov
je jednou z náležitostí, ktoré musí zmluva obsahovať, uvedenie doby trvania zmluvy ( 9 ods.2 písm. d)
zákona č. 129/2010 Z. z.). To znamená, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je časovo ohraničená.
V súčasnej právnej úprave zmluvy o úvere absentuje explicitná úprava konečného okamihu povinnosti
dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov, v § 502 ods. 1 vete prvej Obchodného
zákonníka je uvedené len to, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia

peňažných prostriedkov. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, OZ, či zákona č. 129/2010
Z. z. nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do
úplného splatenia úveru. Obchodný zákonník, ani OZ nemodifikuje moment trvania záväzku platiť úrok,
ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani v prospech
veriteľa. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho

došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to,
prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na
akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za ne získanou, dlžník
disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky
sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata

úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu
za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý
a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže
dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie povinnosti platiť zmluvné
úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané, dlžníkovi zostáva záväzok platiť

úrokrovnaký,akovčasejehodojednania,t.j.veriteľovipatríúrokvrovnakejvýškeazarovnakéobdobie,
bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo.

16. Ako ďalej uviedol najvyšší súd, pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia
istiny. Dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny, jeho

postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením
splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť
dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane
vysokúakonáhraduzaposkytnutiepeňazí.Dohodnutéúrokypredstavujúcenupeňazízaichposkytnutie
na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.

Dlžník teda presne vie, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť
však dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej
presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania, nie je
možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať
neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu

potomdojednanie,ktorýmsadlžník-spotrebiteľzaviažeplatiťdohodnutéúrokyaždoúplnéhozaplatenia
istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a takéto dojednanie je teda porušením
ustanovenia § 53 ods. 1 OZ. Na druhej strane postavenie veriteľa - dodávateľa sa aj bez uvedeného
dojednania nezhorší, pretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne

škoda, jeho právo zostáva zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré
plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody.

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto v aktuálnej rozhodovacej praxi dospel k záveru, že v prípade
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi patrí úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení

povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.

18. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí prevyšujúcej časti žaloby žalobcu, v ktorej sa žalobca
domáhal od žalovanej zaplatenia zmluvného úroku vo výške 9,5% ročne z nezaplatenej istiny 1.768,76za dobu odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, t.j. odo dňa 22.11.2018 do zaplatenia, tak už
s ohľadom na uvedený právny názor, ktorý zaujala najvyššia súdna autorita, v tejto doposiaľ spornej
otázke, neobstojí.

19. Súd druhej inštancie uložil súdu prvej inštancie dokazovaním zistiť, koľko by pri riadnom plnení
povinností žalovaná zaplatila na úrokoch úveru a koľko už na úrokoch úveru zaplatila (pred i po
zosplatnení úveru), pretože len rozdiel medzi týmito peňažnými sumami môže byť žalobcovi ako
veriteľovi priznaný. S ohľadom na formuláciu žalobného petitu, kedy žalobca žiada priznanie úrokov 9,5

% ročne zo sumy nezaplatenej istiny 1.768,76 za dobu od 22.11.2018 do zaplatenia, je možné potom
žalovanú zaviazať k zaplateniu takto požadovaných úrokov z úveru, najviac však do sumy zistenej ako
rozdiel medzi úrokmi, ktoré by pri riadnom plnení povinností žalovaná zaplatila na úrokoch úveru a koľko
už na úrokoch úveru zaplatila, a vo zvyšku je potom potrebné žalobu žalobcu (ktorý žiadal zaplatenie
úrokov do zaplatenia istiny bez obmedzenia celkovej sumy úrokov) zamietnuť.

20. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie, než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v

najvyššie prípustnej výške.

21. Po zopakovaní dokazovania (bod 4 odôvodnenia rozsudku), oboznámením s podaniami žalobcu zo
dňa14.1.2021,zodňa11.2.2021azodňa11.3.2021,malsúdpreukázané,žecelkováčiastka,ktorúmala
žalovaná zaplatiť z poskytnutého úveru, predstavuje spolu sumu 2.961,76 eur a táto sa skladala z istiny

úveru vo výške 2.000 eur a celkových nákladov vo výške 961,76 eur. Celkové náklady vo výške 961,76
eur predstavujú poplatok za poskytnutie úveru vo výške 100 eur a zmluvný úrok v celkovej výške 861,76
eur. Od tejto zmluvy je potrebné odrátať čiastku, ktorú na úroky žalovaná už zaplatila do zosplatnenia
úveru, t.j. sumu 217,35 eur, ktorá vyplýva z prehľadu splácania úveru do zosplatnenia a takisto sumy
57,85 eur, ktorú už tunajší súd žalobcovi priznal rozsudkom zo dňa 1.10.2019, a to ku dňu predčasného

zosplatnenia úveru. Zmluvný úrok odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru, t.j. od
22.11.2018, do konečnej splatnosti úveru, t.j. 17.4.2025, tak predstavuje predstavuje sumu 586,56 eur
(586,56 eur = 861,76 eur - 217,35 eur - 57,85 eur).

22. Z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaná nenamietala, tiež vyplynulo, že žalovaná po zosplatnení úveru

neuhradila žalobcovi žiadnu sumu.

23. Z vyššie uvedených dôvodov (body 21 a 22 odôvodnenia rozsudku), uložil súd žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi zmluvne dohodnuté a doposiaľ nezaplatené úroky za obdobie od 22.11.2018 do
17.4.2025 v celkovej výške 586,56 eur (861,76 eur - 217,35 eur - 57,85 eur).

24. Pretože však žalobca žiadal od žalovanej zaplatenie úrokov zmluvne dohodnutých aj za obdobie
od 18.4.2025 do zaplatenia, súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobný návrh, viazaný právnym
názorom súdu druhej inštancie, ako nedôvodný zamietol.

25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V konaní bol žalobca neúspešný
len v časti uplatnených zmluvných úrokov vo výške 9,5% ročne zo sumy 1.768,76 eur od 18.4.2025 do
zaplatenia. Z tohto dôvodu o náhrade trov konania rozhodol súd tak, že žalobca má voči žalovanej nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 99%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným
uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2

CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach (§ 357
písm. d/ CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí

(označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značkukonania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v

§ 365 ods. 1, 2 CSP.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.