Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. december 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/227/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200729
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017200729.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov

senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: BaF
TRADING, s.r.o., so sídlom Tomášikova č. 13, Bratislava IČO: 45 378 771, zastúpeného advokátkou:
JUDr. Andreou Cúgovou, AK Svätoplukova č. 28, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného č. 162361/2017 zo dňa 21.02.2017, ako aj rozhodnutia Mesta Senec č. 2016/24791/02/3
zo dňa 31.10.2016, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. administratívne rozhodnutia

1. Žalovaný rozhodnutím č. 162361/2017 zo dňa 21.02.2017 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie mesta Senec č. 2016/24791/02/3 zo dňa
31.10.2016, ktorým bola žalobcovi podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a
miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov a

Daňového poriadku vyrubená daň z nehnuteľností na rok 2014 vo výške 16 697,52 €.

2. Predmetné rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že daň bola vyrubená na základe podaného
daňového priznania na rok 2016 zo dňa 29. 01. 2016, ktoré však nebolo vyplnené vo všetkých častiach.
Preto správca dane vyzval daňovníka podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení
neskorších predpisov, aby v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy opravil údaje v daňovom

priznaní k dani z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie rok 2016. Následne daňovník podal opravné
daňové priznanie zo dňa 11. 04. 2016, kde uviedol podľa Prílohy č. 2 až č. 14 na parcelách č. XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/
XX. XXXX/XX v oddieli III.: Priznanie k dani z nehnuteľností, predmet dane v riadku 15 b) „stavby na
pôdohospodárskuprodukciu,skleníky,stavbyprevodnéhospodárstvo,stavbyvyužívanénaskladovanie
vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu“, spolu vo výmere 7.219
m2. V prílohe č. 15 až Č. 19 na parcelách č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v riadku 15 písm.

d) uviedol predmet dane: „ samostatne stojace garáže“, spolu vo výmere 1 838 m2. Celková výmera
nehnuteľnostíjezapísanánaLVč.XXXXapodľapodanéhoopravnéhodaňovéhopriznaniaje9.057m2.
3. Vzhľadom na nezrovnalosti v predchádzajúcom daňovom konaní mal správca pochybnosti o
správnosti, pravdivosti a úplnosti údajov v ňom uvedených, preto pristúpil k miestnemu zisťovaniu.Miestnym zisťovaním v mieste nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX v k. ú. Senec, ktoré uskutočnil
správca dane dňa 29. 02. 2016, preveril účel využitia stavieb nachádzajúcich sa na LV č. XXXX a zistil,
že jednotlivé stavby sú prázdne, schátralé, t. č. nevyužívané. Potvrdil tým aj samotné tvrdenie daňovníka

v odvolaní, kde uviedol: „ že stavby sú v zlom technickom stave, preto ich aktuálne nie je možné ani
objektívne v tom stave využívať“. Správca dane z dôvodu, aby zabezpečil správne určenie daňovej
povinnosti predvolal daňovníka na ústne pojednávanie vo veci objasnenia skutočností rozhodných pre
určenie základu dane z nehnuteľností za rok 2014, 2015 a 2016, odstránenie pochybností o správnosti
údajov uvedených daňovým subjektom v daňovom priznaní. Z ústneho pojednávania spísal správca

dane zápisnicu podľa ust. § 19 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov zo dňa 27.
09. 2016. Daňovník sa ústneho konania zúčastnil osobne, a to konateľka spoločnosti spolu so svojim
zástupcom, ktorí sa vyjadrili ku skutočnostiam uvedeným v daňových priznaniach dane z nehnuteľností
za rok 2014, 2015 a 2016, pre každý rok samostatne.
4. Daňovník deklarované zaradenie stavieb do predmetu dane podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona
č. 582/2004 Z. z, o miestnych daniach, t.j. stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby

pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na
vlastnú administratívu - nepreukázal. Na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Senec sú
predmetné stavby uvedené ako priemyselné stavby. Predmetom dane zo stavieb podľa § 10 zákona
č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach sú stavby v členení podľa odseku 1. Podľa štvrtého odseku
uvedeného ustanovenia na zaradenie stavby podľa odseku 1 je rozhodujúci účel jej využitia k 1. januáru

zdaňovacieho obdobia. Z uvedeného vyplýva, že stavbu je potrebné zaradiť do predmetu dane zo
stavieb, podľa skutočného účelu jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Podľa ust. § 10 ods. 2
zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach na daňovú povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že sa stavba
prestala užívať. Vzhľadom k tomu, že bolo preukázané, že stavby daňovník v zdaňovacom období rok
2016 nevyužíval tak, ako bolí deklarované v daňovom priznaní, správcom dane boli zaradené podľa

ust. § 10 ods. 1 písm. i) zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach, t.j. ostatné stavby neuvedené v
písmenách a) až h) a následne v zmysle platných právnych predpisov vyrubená daň z nehnuteľností.
5. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach, ročnú sadzbu dane zo stavieb
podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v
obci alebo v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou

od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením
podľa miestnych podmienok v obci alebo v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území
určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb podľa § 10 ods. 1. Takto určená ročná sadzba dane
zo stavieb pri stavbách uvedených v § 10 ods. 1 nesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby
dane zo stavieb určenej správcom dane vo všeobecnom záväznom nariadení pre stavby uvedené v

§ 10 ods. 1, ak § 104g ods. 3 neustanovuje inak. Správca dane vo Všeobecne záväznom nariadení
mesta Senec Č. 2/2015 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné
stavebné odpady ustanovil v druhej časti, článok 5 ods. 1 písm. i) pre všetky stavby na území mesta,
ktoré sú predmetom dane zo stavieb ročnú sadzbu dane za každý aj začatý m2 zastavanej plochy
vo výške 1,70 eur za ostatné stavby neuvedené v písmenách a) až h). V článku 5 ods. 2 Všeobecne

záväzného nariadenia mesta Senec č. 2/2015 sa uvádza: Pri viacpodlažných stavbách správca dane
určuje pre všetky druhy stavieb príplatok za podlažie v sume 0,10 eur za každé ďalšie podlažie okrem
prvého nadzemného podlažia. Správca dane správne vychádzal zo stavu k 1. januáru 2016 a daň z
nehnuteľností na rok 2016 bola vyrubená v súlade so zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a
v súlade so Všeobecne záväzným nariadením mesta Senec č. 2/2015 o miestnych daniach a miestnom

poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

II. žaloba a námietky

6. Žalobca v žalobe namietal, že na základe kúpnej zmluvy V-3109/13 zo dňa 07.06.2013 a kúpnej
zmluvy V-1636/13 zo dňa 23.04.2013 nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom
území Senec, obec Senec, okres Senec, a to k ornej pôde vo výmere 62.146 m2, ďalej k zastavaným
plochám a nádvoriam vo výmere 35.354 m2 a k stavbám - areálu bývalej Kafilérie SENEC,
evidovaným na LV č. XXXX a XXXX. Po zániku kafilérie a viacročnom nevyužívaní celého areálu, bola

predchádzajúcemu vlastníkovi nehnuteľností obchodnej spoločnosti AGROREAL Slovakia, s.r.o., ICO:
35 789 361, na základe podaného daňového priznania a daňovníkom určeného účelu využitia stavieb
vyrubená daň z nehnuteľností na rok 2013 rozhodnutím č. 2013/20883/02/1 zo dňa 18.02.2013 vo výške
5.229,76 €, v ktorom boli v súlade s podaným daňovým priznaním stavby tohto areálu klasifikované ako„stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané
na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu“. Po
nadobudnutí vlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam ako daňovník riadne podal správcovi

dane z nehnuteľností - Mestu Senec daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti. V priznaní k dani z
nehnuteľnosti daňovník vychádzal z toho, že oproti minulosti, vrátane stavu v roku 2013 nedošlo k
žiadnej zmene v účele využitia stavieb a preto stavby v podanom priznaní k dani z nehnuteľnosti
zaradil do skupiny II. B (§ 10 ods. 1 písm. b) zákona o miestnych daniach), tieto stavby nehodlal a
ani aktuálne nehodlá využívať inak ako „stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníku, stavby pre

vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárske produkcie vrátane
stavieb na vlastnú, administratívu“. Napriek uvedenému, správca dane - v rozpore s podaným priznaním
daňovníka (žalobcu) k dani z nehnuteľností a ním určeným účelom využitia stavieb vyrubil daň podľa
zaradenia „ ostatné stavby neuvedené v písm. a) až h)“ (§ 10 ods. 1 písm. i) zákona o miestnych daniach.
Žalovaný okrem ďalších vágnych a zmätočných tvrdení v napadnutom rozhodnutí odôvodnil potvrdenie
prvostupňovéhorozhodnutiatým,že:„Daňovníkdeklarovanézaradeniestaviebdopredmetudanepodľa

§10 ods. 1 písm. b) zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach, t.j. stavby na pôdohospodársku
produkciu,skleníky,stavbyprevodnéhospodárstvo,stavbyvyužívanénaskladovanievlastnejprodukcie
vrátane stavieb na vlastnú administratívu, nepreukázal. “ a „ Vzhľadom k tomu, že bolo preukázané,
že stavby daňovník v zdaňovacom období rok 2016 nevyužíval tak, ako boli deklarované v daňovom
priznaní, správcom dane boli zaradené podľa ust. § 10 ods. 1 písm. i) zákona č. 582/2004 Z. z. o

miestnychdaniach,t.j.ostatnéstavbyneuvedenévpísm.a)ažh)anáslednevzmysleplatnýchprávnych
predpisov vyrubená dňa z nehnuteľností.“ Zároveň žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
uviedol, že: „Podľa §10 ods. 2 zákona o miestnych daniach na daňovú povinnosť nemá vplyv skutočnosť,
že sa stavba prestala užívať. “ Ďalej žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že: „Na liste
vlastníctva č. 8494 katastrálne územie Senec sú predmetné stavby uvedené ako priemyselné stavby. “

7. Ďalej podľa žalobcu druhové členenie stavieb podľa § 10 ods. 1 zákona o miestnych daniach sa odvíja
od účelu ich využitia, preto sa pri zdanení a použití konkrétnej sadzby dane zo stavieb sleduje skutočný
účel využitia stavby. Zaradenie stavieb vykoná daňovník vyplnením príslušných riadkov priznania k dani
z nehnuteľností. Správca dane pri vyrubení dane z nehnuteľnosti vychádza predovšetkým z údajov

uvedených daňovníkom v podanom priznaní k dani z nehnuteľnosti. Ak vzniknú pochybnosti o zaradení
stavbyvpodanompriznaníkdaniznehnuteľnosti,postupujesapodľadaňovéhoporiadku,ktorýupravuje
právne postupy na odstránenie týchto pochybností. Žalobca ako daňovník konštatoval, že účel využitia
stavieb predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľností - AGROREAL Slovakia, s.r.o., IČO: 35 789 361,
so sídlom Oravská 13, 903 01 Senec - bol v zmysle písmena b) § 10 ods. 1 zákona o miestnych

daniach: „stavby na poľnohospodársku produkciu jej skladovanie, vrátane vlastnej administratívy” a
tento účel využitia daňovník po nadobudnutí nehnuteľností do svojho vlastníctva nezmenil. Na tom
nič nemení ani skutočnosť, že v relevantnom období pre zdaňovanie sa stavby nevyužívali. Správnou
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného nevychádza zo stavu veci zisteného v daňovom konaní,
odôvodnenie neobsahuje žiadne vyporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, okrem

toho je nezrozumiteľné a tiež nepresvedčivé. V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky
vo vzťahu k požiadavkám na rozhodnutia súdov, čo nepochybne platí analogicky aj pre rozhodnutia
správnych orgánov: „ Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj
právo účastníka konania, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody sú
zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti

nebude arbitrárny. “ (I. ÚS 117 /07), „Všeobecný súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej
v odôvodnení nekoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia
podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami,
na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís
dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade

aj spravodlivé a presvedčivé. V prípade, keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými
skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú,
treba také rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy či čl. 6 ods. 1 dohovoru.“ (1.
ÚS 243/07) „...ústavný súd skúmal, či najvyšší súd sťažovateľovi ozrejmil svoje myšlienkové pochody,
spôsob hodnotenia dôkazov, skutkové zistenia a vyvodené právne závery takým spôsobom, aby

výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby sťažovateľ
nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov, aby sa s prijatými závermi bolo
možné stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov
skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú..” (III. ÚS 311/07) Žalovaný v odôvodnení žalobounapadnutého rozhodnutia uviedol: „Na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Senec sú predmetné
stavby uvedené ako priemyselné stavby. “ Žalobcovi nebolo zrejmé, z akého dôvodu žalovaný v
odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia túto skutočnosť uvádzal. Žalobca v prvom rade poukázal

na štandardnú rozhodovaciu prax v oblasti daní z nehnuteľností, v zmysle ktorej stavby nemožno
zdaňovať podľa toho, ako sú zaradené v katastri nehnuteľnosti, pretože ustanovenia zákona o miestnych
daniach sa neodvolávajú na zákon č. 162/ 1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov a ani nevyžadujú povinné preukazovanie
vlastníckych vzťahov k stavbám výpismi z listu vlastníctva. Stavby teda nemožno zdaňovať podľa toho,

ako sú zaradené v katastri nehnuteľností, ale podľa skutočného účelu využitia stavby podľa stavu k 1.
januáru zdaňovacieho obdobia.

8. Uvedené tvrdenie žalovaného robí rozhodnutie nezrozumiteľným, nakoľko pokiaľ by mala byť pre
zdanenie stavby rozhodujúca evidencia druhu stavby na liste vlastníctva, potom by mali byť predmetné
stavby, evidované na liste vlastníctva ako priemyselné stavby, zaradené do skupiny priemyselných

stavieb, stavieb slúžiacich energetike, stavieb slúžiacich stavebníctvu, stavieb využívaných na
skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu (§ 10 ods. 1 písm. e) zákona
o miestnych daniach). Takýto záver by bol však zjavne nesprávny, nakoľko do skupiny stavieb podľa
§ 10 ods. 1 písm. g) zákona o miestnych daniach sa zaraďujú stavby ako napr. banské stavby,
stavby chemických zariadení, stavby ťažkého alebo potravinárskeho priemyslu, slúžiace energetike

(plynárenstvo, elektroenergetika), stavebníctvu a pod. Žalovaný sa vôbec nevyporiadal s námietkami,
argumentami a tvrdením žalobcu, uvedeným v odvolaní, ako aj uvádzanými v priebehu celého konania.
Nevyporiadal sa s argumentáciou žalobcu, že oproti minulosti, vrátane roka 2013 (kedy vo svojom
rozhodnutí správca dane akceptoval zaradenie predmetných stavieb do skupiny stavieb podľa g 10 ods.
1 písm. b) zákona o miestnych daniach, t.j. do skupiny stavieb na pôdohospodársku produkciu), nedošlo

k žiadnej zmene v účele využitia stavieb. Žalovaný taktiež v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ničím
nezdôvodnil, na základe akých skutočností a ktorého ustanovenia zákona o miestnych daniach zaradil
stavbydoskupinystavieb„ostatnéstavbyneuvedenévpísmenácha)ažf)“(§10ods.1písm.g)zákonao
miestnych daniach). Žalovaný sa nijako nevyporiadal s tvrdením žalobcu, že rozhodujúci je účel využitia
stavby a skutočnosť, že sa stavby reálne nevyužívali nemá na žalobcom určený účel využitia žiadny

vplyv. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci. V
zmysle už vyššie citovaných ustanovení zákona o miestnych daniach je pre zaradenie stavby na účely jej
zdanenia rozhodujúci účel využitia stavby. Účel využitia stavby určuje daňovník. Skutočnosť, že stavba
sa z rôznych dôvodov v príslušnom zdaňovacom období práve nevyužíva na určený účel alebo sa v
priebehu zdaňovacieho obdobia prestane využívať, nemôže byť dôvodom pre jej zaradenie do skupiny

stavieb „ostatné stavby neuvedené v písm. a) až h)“ (§ 10 ods. 1 písm. i) zákona o miestnych daniach).
Doskupiny„ostatnéstavbyneuvedenévpísm.a)ažh)“(§10ods.1písm.i)zákonaomiestnychdaniach)
sa v zmysle ustálenej praxe v oblasti daní z nehnuteľností zaraďujú ostatné stavby, ktoré nie je možné
zaradiť do predmetu dane zo stavieb podľa písm. a) až f), pretože nie sú v nich uvedené. Do skupiny
ostatnýchstaviebneuvedenýchvpísm.a)ažf)§10ods.1zákonaomiestnychdaniachsazaraďujúnapr.

stavby internátov, domovov mládeže, domovov dôchodcov, útulky pre bezdomovcov, stavby úradov,
organizácií nezriadených na podnikanie a pod. Uvedené zároveň vyplýva aj z interného aktu - Pokynu
DR SR k zaraďovaniu stavieb do predmetu dane zo stavieb podlá zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych
daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších
predpisov z februára 2010. Stavby vo vlastníctve žalobcu, ktoré sú predmetom dane v napadnutom

rozhodnutí žalovaného, nie sú ani internátom, ani domovom mládeže či domovom dôchodcov, útulkom
pre bezdomovcov, sídlom úradu alebo organizácie.

9. Rovnako podľa žalobcu správca dane nemôže svojvoľne zaradiť stavbu do skupiny ostatných stavieb
z dôvodu, že sa stavba práve nevyužíva. Tak ako už bolo uvedené, žalovaný v odôvodnení rozhodnutia

argumentuje i tým, že v zmysle § 10 od. 2 zákona o miestnych daniach, na daňovú povinnosť nemá vplyv
skutočnosť, že sa stavba prestala užívať. Toto ustanovenie zákona o miestnych daniach je žalobcovi
známe a nijako ho nerozporuje a preto mu nie je zrejmé, čo ním chcel žalovaný vo vzťahu k potvrdeniu
prvostupňového rozhodnutia vyjadriť. Uvedené ustanovenie § 10 ods. 2 posledná veta práve naopak
len podporuje právny názor žalobcu, že pokiaľ sa stavba nevyužíva alebo sa prestane využívať, daňová

povinnosť, resp. daň sa určí podľa pôvodného, nezmeneného účelu využitia. Uvedené ustanovenie,
ani žiadne ustanovenie zákona o miestnych daniach nehovorí o tom, že v prípade nevyužívania stavby
alebo pokiaľ sa stavba prestane využívať, má byť v rozpore s účelom jej využitia zaradená do skupiny
„ostatné stavbu neuvedené v písm. a) až h“ (§ 10 ods. 1 písm. i) zákona o miestnych daniach). Tak akouž bolo uvedené v časti V. správnej žaloby, žalovaný nielenže nie presvedčivo, ale nijako nezdôvodnil,
prečo stavby žalobcu, ktoré sa v zdaňovanom období nevyužívali, zaradil do skupiny ostatných stavieb
neuvedených v písm. a) až h) (§10 ods. 1 písm. i) zákona o miestnych daniach). Žalobca ďalej namietal

nezákonnosťrozhodnutiažalovaného,akoiprvostupňovéhoorgánuzdôvodupostupu,ktorýjevrozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike.

10. Záverom žalobca dodal, že žalovaný, ako aj Mesto Senec nepostupovali podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov a nedbali pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov

žalobcu (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku), ich rozhodnutia nevychádzajú zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní (§ 63 ods. 2 Daňového poriadku), nevychádzajú zo skutočného stavu a zo skutočného
účelu využitia stavieb, odôvodnenie napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia nespĺňa zákonom
stanovené požiadavky, najmä neobsahuje vyporiadanie sa s námietkami a vyjadreniami žalobcu, a
nezodpovedajú riadnemu odôvodneniu (§ 63 ods. 5 daňového poriadku), čo ich robí nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. Žalobca bol toho názoru, že došlo k porušeniu § 65 ods. 1

až 3 Daňového poriadku. Žalovaný vydal ešte dňa 12.05.2015 rozhodnutie, ktorým zrušil rozhodnutie 3
Mesta Senec. Mesto Senec až dňa 31.10.2016 vydalo prvostupňové rozhodnutie. Proti prvostupňovému
rozhodnutiupodalžalobcaodvolanie.Aždňa21.02.2017vydalžalovanýžalobounapadnutérozhodnutie
č. 162526/2017, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalobca pritom nemá vedomosť o tom,
že by mu bolo s uvedením dôvodov oznámené, že vo veci nie je možné rozhodnúť ani v lehote 60

dní. Žalobca len podotýka, že od prvého vyrubenia dane na rok 2014 uplynuli viacej ako tri roky.
Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 18. septembra 2008, spis. zn. I. ÚS 241/2007 judikoval:
„pri súdnom preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov musí všeobecný súd zohľadňovať,
že týmito rozhodnutiami sa ukladá daňovému subjektu daňová povinnosť, ktorá priamo zasahuje do
jeho majetkovej sféry a redukuje rozsah jeho majetku.“. S mocenským zásahom do majetkovej sféry

jednotlivca tak musí byť imanentné spätá zásada zákonnosti, ktorú ÚS SR charakterizoval ako „conditio
sine qua non“, „čiže bezpodmienečnú podmienku, ktorá je v daňovom konaní nevyhnutná a od ktorej
sa nemožno odchýliť.

III. Zhrnutie argumentov žalovaného

11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca uvádzal v daňovom priznaní a deklaroval
vlastníctvo k druhu stavby podľa §10 ods. 1 písm. b), t.j. „stavby na pôdohospodársku produkciu,
skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej

produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu“. Správca dane na základe kontrolných zistení
zaradil stavby podľa §10 písm. i), t.j. stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, skladovanie a
administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou. Správca dane je povinný pri
vyrubenídaneznehnuteľnostívychádzaťzpriznaniapodanéhodaňovníkom.Správcadanevuvedenom
prípade, ak má pochybnosti o správnosti údajov v podanom priznaní je povinný postupovať podľa

ust. § 17 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane oznámi daňovému subjektu pochybnosti o
správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného daňového priznania a jeho príloh alebo o pravdivosti
údajov v nich uvedených a súčasne ho vyzve, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil,
nejasnostivysvetlil,nepravdivéúdajeopravilapravdivosťúdajovriadnepreukázal.Okremtohoobsahuje
poučenie o následkoch spojených s neodstránením pochybností alebo nedodržaním určenej lehoty.

Týmto následkom podľa § 17 ods. 3 Daňového poriadku je daňová kontrola alebo určenie dane podľa
pomôcok. Žalobca tvrdil, že stavby nevyužíva a ani nevyužíval, pretože stavby v súčasnosti sú v
zlom technickom stave a nie je ich ani možné využívať, čo je možné overiť obhliadkou. Predmetom
dane zo stavieb podľa § 10 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach sú stavby v členení podľa
odseku 1. Podľa štvrtého odseku uvedeného ustanovenia na zaradenie stavby podľa odseku 1 je

rozhodujúci účel jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Z uvedeného vyplýva, že stavbu
je potrebné zaradiť do predmetu dane zo stavieb, podľa skutočného účelu jej využitia k l. januáru
zdaňovacieho obdobia. Zaradenie stavieb vykoná daňovník vyplnením príslušných riadkov priznania k
dani z nehnuteľností. Správca dane pri vyrubení dane z nehnuteľností vychádza predovšetkým z údajov
uvedených daňovníkom v daňovom priznaní. Ak vzniknú pochybnosti o zaradení stavby v podanom

priznaní k dani z nehnuteľností, postupuje sa podľa daňového poriadku, ktorý upravuje právne postupy
na odstránenie týchto pochybností. Podľa ust. § 10 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z, z. o miestnych daniach
na daňovú povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že sa stavba prestala užívať. Predmet dane zo stavieb
v odseku 1 upravuje druhové členenie stavieb nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky. Vuvedenom členení sú stavby rozdelené podľa druhu a účelu ich využitia do niekoľkých skupín. Keďže
zámerom zákona o miestnych daniach je zdaňovať stavby podľa ich skutočného účelu využitia, bolo
potrebné doplniť predmetné ustanovenie o ods. 4, ktorý opravuje, že na zaradenie stavby do predmetu

dane zo stavieb podľa ods. 1 je rozhodujúci účel jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.
12. Dňa 29.01.2016 podal žalobca daňové priznanie k dani z nehnuteľností za rok 2016. Vzhľadom k
tomu, že neobsahovalo správne vyplnené časti daňového priznania, pristúpil správca dane k zaslaniu
výzvy č. č. 8244/672/2016/Sa zo dňa 18.03. 2016 na odstránenie nedostatkov. Následne podal dňa 11.
4. 2016 žalobca opravné daňové priznanie k dani z nehnuteľností. Podľa ust. § 37 Daňového poriadku

správca dane vykonáva miestne zisťovanie na účely správy daní. Pri miestnom zisťovaní môže správca
dane vykonať obhliadku na mieste veci alebo predmetu a porovnať s dovtedy zistenými skutočnosťami,
ktoré predložil daňový subjekt. Účelom je preverenie a zistenie skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre
správne určenie dane, preto tvrdenie žalobcu o svojvoľnom konaní žalovaného, bez dostatočného
zdôvodnenia, prečo bolo v rozhodni zaradenie účelu stavby iné, ako si on uviedol v daňovom priznaní, je
neakceptovateľné. Miestnym zisťovaním v mieste nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX v k. ú. Senec,

ktoré uskutočnil správca dane dňa 29. 02. 2016, preveril účel využitia stavieb nachádzajúcich sa na
č. 8494 a zistil, že jednotlivé stavby sú prázdne, schátralé, t. č. nevyužívané. Potvrdil tým aj samotné
tvrdenie žalobcu v odvolaní, kde uviedol : „že stavby sú v zlom technickom stave ich aktuálne nie je
možné a ani objektívne v tomto stave využívať“. Daňou zo stavieb sa zdaňujú aj také skolaudované
stavby, ktoré sa prestali užívať. Neužívanie stavby na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí nemá vplyv

na plnenie daňovej povinnosti. Preto sú aj neužívané schátralé a opustené stavby predmetom dane zo
stavieb dovtedy, kým sú v evidencii katastra nehnuteľností.
13. Správca dane z dôvodu, aby zabezpečil správne určenie daňovej povinnosti predvolal žalobcu
na ústne pojednávanie vo veci objasnenia skutočností rozhodných pre určenie základu dane z
nehnuteľností za rok 2014, 2015 a 2016, odstránenie pochybností o správnosti údajov uvedených

daňovým subjektom v daňovom priznaní. Z ústneho pojednávania spísal správca dane zápisnicu podľa
ust. § 19 zákona č. 563/2009 Z, z. v znení neskorších predpisov zo dňa 27. 09. 2016. Žalobca sa
ústneho konania zúčastnil osobne, spolu so svojim zástupcom, ktorí sa vyjadrili ku skutočnostiam
uvedeným v daňových priznaniach dane z nehnuteľností za rok 2014, 2015 a 2016, pre každý rok
samostatne. V zápisnici žalobca jednoznačne uviedol, že v zdaňovacom období roku 2016 nevykonával

vlastnú poľnohospodársku činnosť, nevykonával ani inú činnosť a nezamestnával ani zamestnancov.
Nehnuteľnosti v tomto období nevyužíval. S poukazom aj na uskutočnené miestne zisťovanie zo dňa
29.02.2016 a na základe uvedeného nebolo možné sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie
nevychádzalo zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, a je preto nezrozumiteľné. Keďže účel
využitia stavby je rozhodujúcim údajom pre správne vyrubenie dane z nehnuteľností, je potrebné aby

daňovník opravil účel využitia stavby, či už písomne alebo ústne do zápisnice správcu dane. Žalobca
v zápisnici z ústneho pojednávania sa vyjadril, že v zdaňovacom období roka 2014 nevyužíval stavby
na účel deklarovaný v podanom priznaní, čím opravil účel využitia stavby, a tým potvrdil zmenu účelu
využitia stavby, ktorá mala pôvodne slúžiť k pôdohospodárskej produkcii a na skladovanie vlastnej
poľnohospodárskej produkcie v zmysle ust. § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych

daniach, tak ako to pôvodne uviedol v daňovom priznaní.

14. Záverom žalovaný dodal, že na základe vykonaného ústneho pojednávania, ako aj miestneho
zisťovania bolo cieľom správcu dane, čo najobjektívnejšie zistiť skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie
dane, a nie ako tvrdí žalobca, že vyrubená daň bola bez akejkoľvek súčinnosti s daňovníkom v

nesúlade s daňovým priznaním daňovníka, a preto je tendenčné a šikanózne. Práve naopak, v
dokazovaní objektívnych skutočností pre správne vyrubenie dane, uplatnil súčinnosť s daňovníkom a
na základe ním potvrdených skutočností a dôkazov, ktoré bol daňovník povinný správne uviesť už v
daňovom priznaní a zhodnotil správca dane všetky výsledky vykonaných dôkazov ako podklady pre
rozhodnutie. Žalobca deklarované zaradenie stavieb do predmetu dane podľa § 10 ods. 1 písm. b)

zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach, t.j. stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky,
stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb
na vlastnú administratívu, nepreukázal. Vzhľadom k tomu, že v daňovom konaní bolo preukázané,
že stavby žalobca v zdaňovacom období roka 2016 nevyužíval tak, ako boli deklarované v daňovom
priznaní, správcom dane boli zaradené podľa ust. § 10 ods. 1 písm. i) zákona č. 582/2004 Z. z.

o miestnych daniach, t.j. ostatné stavby neuvedené v písmenách a) až h) a následne v zmysle
platných právnych predpisov vyrubená daň z nehnuteľností. Správca dane ako prvostupňový orgán,
vychádzajúc z predložených dokladov a zistení vyrubil daň z nehnuteľností na rok 2016 rozhodnutím
č. 2016/24791/02/3 zo dňa 31. 10. 2016 a nadväzne žalovaný ako druhostupňový orgán sa stotožnilso závermi správcu dane uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí a potvrdil svojim rozhodnutím č.
162361/2017 zo dňa 21.02.2017 napadnuté rozhodnutie a je toho názoru, že postupoval plne v súlade
splatnými právnymi predpismi.

IV. rozsudok NS SR

15. Najvyšší súd SR rozsudkom spis. zn. 6Sžfk/49/2019 zo dňa 10.09.2020 zrušil rozsudok Krajského

súdu v Bratislave č.k. 2S/97/2017-40 zo dňa 23.01.2019 z dôvodu nesprávneho procesného postupu
podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP, ktoré upravuje povinnosť súdu nariadiť pojednávanie, ak o to požiada
aspoň jeden z účastníkov konania.

V. pojednávanie

16. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 zákona č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci na pojednávaní
dňa 02.12.2020 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti strán sporu.

VI. Relevantné právne predpisy

17. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie,
ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych

správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má
zákonom predpísané náležitosti.

18. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z., o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne

odpadyadrobnéstavebnéodpady,predmetomdanezostaviebsústavbynaúzemíSlovenskejrepubliky
v tomto členení: a) stavby na bývanie a drobné stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu,
b) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané
na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, c) chaty
astavbynaindividuálnurekreáciu,d)samostatnestojacegaráže,e)stavbyhromadnýchgaráží,f)stavby

hromadných garáží umiestnené pod zemou, g) priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike, stavby
slúžiace stavebníctvu, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú
administratívu, h) stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu
súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou, i) ostatné stavby neuvedené v písmenách
a) až h).

19. Podľa § 10 ods. 2 cit. zákona, predmetom dane zo stavieb sú stavby, ktoré majú jedno alebo viac
nadzemných podlaží alebo podzemných podlaží, spojené so zemou pevným základom. Na daňovú
povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že stavba sa prestala užívať.

20. Podľa § 18 ods. 1 cit. zákona, daňová povinnosť vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia
nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom, nájomcom
alebo užívateľom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane, a zaniká 31. decembra zdaňovacieho
obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie nehnuteľnosti. Ak sa
daňovník stane vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti 1. januára bežného

zdaňovacieho obdobia, vzniká daňová povinnosť týmto dňom.

21. Podľa § 18 ods. 2 cit. zákona, na vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k 1.
januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktorénastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak. V
prípade nadobudnutia nehnuteľnosti vydražením v priebehu roka daňová povinnosť vzniká prvým dňom
mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti alebo prvým dňom

mesiaca nasledujúceho po dni schválenia príklepu súdom. Pri zániku vlastníckych práv vydražením
daňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikli vlastnícke práva k vydraženej
nehnuteľnosti.

22. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je

zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených
na daňovom konaní.

23. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý

je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že
účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia
odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový
orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v
daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné

zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti
daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

24. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

25. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnosti

všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3).

VII. Posúdenie veci správnym súdom

26. Ustanovenie § 1 zákona č. 582/2004 Z.z. určuje, že obec môže ustanoviť miestne dane. Miestny poplatok za komunálne
odpady a drobné stavebné odpady je však obec povinná ukladať. Miestne dane sú fakultatívneho
charakteru, ktoré obec a vyšší územný celok môže podľa vlastných miestnych podmienok a potrieb

zaviesť, ale aj nemusí, okrem poplatku za komunálny odpad a drobné stavebné odpady, ktorý je obec
povinná vyberať. Miestne dane a poplatok za komunálny odpad a drobné stavebné odpady spravujú
príslušné obce a mestá v Slovenskej republike okrem dane z motorových vozidiel, ktorú spravuje
daňový úrad. Výnos z miestnych daní a poplatku za komunálny odpad je príjmom rozpočtov príslušných
miest a obcí a výnos z dane z motorových vozidiel je príjmom vyššieho územného celku. Účelom

daňového konania pri miestnych daniach je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči mestám a obciam. Zákon o správe daní a poplatkov,
resp. daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové
subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o
fiškálne záujmy samosprávy, zákon o správe daní a poplatkov, resp. v súčasnosti daňový poriadok

obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Predmetom súdneho
prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného 162361/2017 zo dňa 21.02.2017, ktorým
podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie mesta
Senec č. 2016/24791/02/3 zo dňa 31.10.2016, ktorým bola žalobcovi podľa § 99e ods. 1 zákona č.

582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady v znení neskorších predpisov a Daňového poriadku vyrubená daň z nehnuteľností na rok 2016
vo výške 16 697,52 €.27. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca v roku 2013 na základe kúpnej zmluvy V-3109/13
zo dňa 07.06.2013 a kúpnej zmluvy V-1636/13 zo dňa 23.04.2013 nadobudol vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam v katastrálnom území Senec, obec Senec, okres Senec, evidovaným na LV č. 8494

a 5988. Pôvodným vlastníkom nehnuteľností bola obchodná spoločnosť AGROREAL Slovakia, s.r.o.,
ICO: 35 789 361. Daňovník podal dňa 29. 01. 2016 daňové priznanie na rok 2016 Správca dane ho
vyzval podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, aby v lehote
do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy opravil údaje v daňovom priznaní k dani z nehnuteľností za
zdaňovacie obdobie rok 2016. Následne daňovník podal opravné daňové priznanie zo dňa 11. 04. 2016,

kde uviedol podľa Prílohy č. 2 až č. 14 na parcelách č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX. XXXX/XX v oddieli III.: Priznanie k
dani z nehnuteľností, predmet dane v riadku 15 b) „stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky,
stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie
vrátane stavieb na vlastnú administratívu“, spolu vo výmere 7.219 m2. V prílohe č. 15 až Č. 19 na
parcelách č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v riadku 15 písm. d) uviedol predmet dane: „ samostatne

stojace garáže“, spolu vo výmere 1 838 m2. Celková výmera nehnuteľností je zapísaná na L V č. XXXX
a podľa podaného opravného daňového priznania je 9.057 m2. Dňa 31.10.2016vydalo Mesto Senec ako
správca dane rozhodnutie č. 2016/24791/02/3, ktorým vyrubilo žalobcovi ako daňovníkovi na rok 2016
daň z nehnuteľností vo výške 16.697,52 €. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 21.02.2017 č. 162361/2017
prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

28. Ústrednou otázkou v tomto spore podľa správneho súdu bolo posúdenie, či žalovaný
zákonným spôsobom zaradil stavby vo vlastníctve žalobcu pod právny režim ustanovenia § 10
písm. i) zákona č. 582/2004 Z. z. t. j. ako ostatné stavby neuvedené v písmenách a) až
h) cit. zákona. Žalobca uvádzal pritom v daňovom priznaní a deklaroval druh stavby podľa §

10 ods. 1 písm. b/ ako „stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné
hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú
administratívu“. Za účelom preverenia deklarovaného druhu stavby v daňovom priznaní správca
dane vykonal dňa 29.02.2016 miestne zisťovanie. Pritom na LV č. XXXX . k. ú. Senec sú
predmetné nehnuteľnosti vedené ako priemyselné stavby. Správny súd v danej súvislosti uvádza, že

skutočné užívanie stavby správca dane overuje miestnym zisťovaním vykonaným podľa § 37 a nasl. zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (Daňový
poriadok). Teda platí, že daňovník, ako aj tretie osoby sú povinné poskytnúť zamestnancovi správcu
dane všetky primerané prostriedky a pomoc potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania. O

miestnom zisťovaní správca dane spíše zápisnicu alebo úradný záznam. Zároveň ak správca dane
zistí, že aj neskolaudovaná stavba alebo jej časť sa skutočne užíva, je takáto stavba predmetom dane
zo stavieb. Podľa správneho súdu miestne zisťovanie možno definovať ako činnosť správcu dane, v
rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní.
Správca dane vykonáva miestne zisťovanie v obvode svojej územnej pôsobnosti, ale aj mimo tohto

obvodu. Daňový poriadok ustanovuje správcovi dane právomoci pri miestnom zisťovaní a bez týchto by
nebolo možné zabezpečiť riadny výkon správy daní. Miestnym zisťovaním pre určenie základu dane z
nehnuteľností za rok 2014, 2015 a 2016 sa preukázal fakt, že nehnuteľnosti vedené na LV č. 8494 k.
ú. Senec sú prázdne, nevyužívané a schátralé. Rovnako z hľadiska preukazovania skutkového stavu
správca dane predvolal žalobcu na ústne pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 27.09.2016 a zúčastnil

sa ho jeho zástupca osobne. Z ústneho pojednávania bola spísaná zápisnica podľa § 19 Daňového
poriadku a tvorí obsah administratívneho spisu. Z jej obsahu jednoznačne vyplýva, že daňovník uviedol,
že k 01.01.2014 aj k 01.01.2016 nevyužíval označené nehnuteľnosti na deklarovaný účel a nevyužívala
ich ani tretia osoba.

29. Je ďalej potrebné uviesť, že daňou zo stavieb sa zdaňujú aj také skolaudované stavby, ktoré sa
prestali užívať. Neužívanie stavby na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí nemá vplyv na plnenie
daňovej povinnosti, pretože vlastník nehnuteľnosti je povinný svoj majetok zveľaďovať, ochraňovať a
zhodnocovať. Preto aj neužívané, neudržované a opustené stavby sú predmetom dane zo stavieb
dovtedy, kým sú v evidencii katastra nehnuteľností, v bývalej evidencii nehnuteľností, prípadne v

pozemkovej knihe evidované ako stavby. Podľa ust. § 10 ods. 1 písm. b/ zákona č. 582/2004 Z. z.
takto kategorizované stavby sa musia aj reálne využívať na deklarovaný účel. Správny súd na základe
uvedeného prízvukuje, že v zmysle ust. § 10 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach
na zaradenie stavby podľa ods. 1 je rozhodujúci účel jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.V daňovom konaní bolo preukázané, že označené nehnuteľnosti daňovník v zdaňovacom období rok
2016 nevyužíval a ani nemohol využívať tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní, kedy ich zaradenie
pod ust. § 10 ods. 1 písm. b/ zákona č. 582/2004 Z. z. bolo v rozpore so skutočným stavom; preto

správca dane postupoval zákonným spôsobom, keď vychádzajúc z výsledku dokazovania ich zaradil
podľa ustanovenia § 10 ods. 1 písm. i/ zákona č. 582/2004 Z. z. teda ako ostatné stavby neuvedené v
písmenách a) až h) a následne vyrubil daň z nehnuteľností.

30. Summa summarum súd sa nevedel stotožniť so žalobcovou interpretáciou, že daňovníkovi postačuje

deklarovať nejaký účel využitia nehnuteľnosti. Tento musí mať aj materiálny obsah. V tomto smere
žalobca, vo vzťahu k zisteniam správcu dane neuviedol také dôkazy, ktorými by vyvrátil pochybnosti o
tom, že nehnuteľnosti aj reálne užíval, resp. vôbec mohol využívať tak, ako to deklaroval v daňovom
priznaní - teda na poľnohospodársku produkciu. Preto sa správny súd nevedel stotožniť s jeho
argumentom, že ak sa stavba z rôznych dôvodov práve nevyužíva na určený účel, alebo sa v priebehu
zdaňovacieho obdobia prestane využívať, to nemôže byť dôvodom pre jej zaradenie do skupiny stavieb

„ostatné stavby neuvedené pod písm. a) až h) § 10 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. Dôležitý je aj časový
okamih a stav nehnuteľnosti, pretože ak sú stavby dlhodobo (ako bolo v tomto prípade) nevyužívané a
teda schátralé, takýto stav nesvedčí ani tvrdenému úmyslu žalobcu, že ich chcel, resp. vôbec mohol
využívať tak, ako deklaroval. Materiály obsah sa tak výrazne vzdialil od formálne deklarovaného účelu,
že správca dane dôvodne pristúpil k preradeniu podľa § 10 ods. 1 písm. i) cit. zákona. Rovnako

zákonné lehoty v zmysle Daňového poriadku boli dodržané a súd nemohol konštatovať nezákonnosť.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného,
ako aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190
SSP zamietol.

31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak
vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani
neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

32. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§

139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body

možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).