Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 17, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/212/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614204335
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1614204335.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdMalackyvprávnejvecižalobcu:H.U.,nar.XX.XX.XXXX,L.O.XXX,vzastúpeníadvokátom:
Mgr. Dávid Štefanka, AK so sídlom Kutlíková 17, 851 02 Bratislava, za účasti: European Roma Rights
Centre, Wesselényi utca 16, Budapešť, ako osobitného subjektu na strane žalobcu proti žalovaným:
1. Základná škola Plavecký Štvrtok, 900 68 Plavecký Štvrtok č. 351, v zastúpení advokátom: Mgr.
Peter Árendacký, AK so sídlom Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, 2. SR, Ministerstvo školstva, vedy,

výskumu a športu SR, so sídlom Stromová 1, 813 30 Bratislava o žalobe vo veci súvisiacej s porušením
zásady rovnakého zaobchádzania takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu voči žalovaným v 1/ a 2/ rade v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovaný v 1/ rade n e m á nárok na náhradu trov konania.
III. Žalovaný v 2/ rade n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1 Žalobca žalobou zo dňa 14.04.2014, v čase podania žaloby zastúpený aj otcom ako zákonným
zástupcom podal žalobu, ktorou žiada, aby súd vydal rozsudok, ktorým by určil, že žalovaný v 1/

rade jeho umiestneným do špeciálnej triedy porušil zásadu rovnakého zaobchádzania a dopustil sa
tak jeho diskriminácie ako príslušníka rómskeho etnika z dôvodu jeho etnickej príslušnosti, ďalej
tiež, že jeho umiestnením do špeciálnej triedy žalovaný v 1/ rade porušil právo na rešpektovanie
súkromného života podľa článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca
tiež žiadal určiť, že žalovaný v 2/ rade umožnením jeho umiestnenia do špeciálnej triedy porušil zásadu
rovnakého zaobchádzania a dopustil sa tak nepriamej diskriminácie žalobcu, ako príslušníka rómskeho

etnika z dôvodu jeho etnickej príslušnosti a umožnením jeho umiestnenia do špeciálnej triedy porušil
právo na rešpektovanie súkromného života podľa článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Žalobca ďalej žiadal žalovaných v 1/ a 2/ rade zaviazať na zaplatenie náhrady
za stratu na zárobku v jeho profesionálnom živote, vyplývajúceho z jeho nižšieho vzdelania podľa
úvahy súdu. Napokon žalobca žiadal žalovanému v 1/ rade uverejniť do 30 dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku formou platenej inzercie v Učiteľských novinách znenie rozsudku v plnom znení
s anonymizovaním osobných údajov a žiadal priznať trovy konania.

2 Žalobca v čase podania žaloby bol maloletý a uviedol, že je žiakom základnej školy v L.O.. Žalovaný
v 1/ rade je Základnou školou zriadenou v súlade so zákonom č. 245/2008 Z.z. (ďalej len ako „Školský
zákon“). Školu zriadila obec L.O. a má právnu subjektivitu a v konaní je pasívne legitimovaná. Žalovaný
v 1/ rade pozostáva z bežných tried ako aj so špeciálnych tried s mentálnym postihnutím.
3 Žalovaný v 2/ rade je štát, Slovenská republika a v oblasti vzdelávania a v právnych sporoch
vznikajúcich v tejto oblasti je orgánom oprávneným konať v mene štátu Ministerstvo školstva,

vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Žalobca aj proti žalovanému v 2/ rade ako pasívne
legitimovanému podal žalobu.4 Žalobca v čase podania žaloby navštevoval 9. ročník špeciálnej triedy Základnej školy v L.O., je
príslušníkom rómskeho etnika.
5 Žalobca žalobou namieta svoje umiestnenie do špeciálnej triedy žalovaným v 1/ rade, namieta aj

zaobchádzaniesrómskymižiakmivovšeobecnostiprizaradeníapreradenídosústavyšpeciálnychškôl,
ktoré riadi žalovaný v 2/ rade. Žalobca namieta, že uvedené zaobchádzanie je diskriminačné a porušuje
Zákon o rovnakom zaobchádzaní, Ústavu Slovenskej republiky a medzinárodné zmluvy, ktorých je
Slovenská republika zmluvnou stranou, a to predovšetkým Európsky dohovor o ľudských právach.
6 V ďalšej časti žaloby žalobca uvádza skutočnosti, týkajúce sa rómskych žiakov na Slovensku vo

všeobecnosti. Uvádza, že je všeobecne známe, že členovia rómskej komunity na Slovensku a v Európe
sú vo všeobecnosti v nezávideniahodnom postavení. Ich zraniteľné a znevýhodnené postavenie, v rámci
spoločnosti, bolo opakovane zdôraznené rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len
ESĽP). ESĽP už vydal niekoľko rozsudkov, v ktorých zistil porušenie práva na vzdelávanie a zásady
nediskriminácie v súvislosti so vzdelávaním rómskych žiakov. Žalobca poukázal na konkrétne rozsudky.
7 Žalobca ďalej poukázal na segregáciu Rómov v sústave špeciálnych škôl na Slovensku a na historický

vývoj v tejto oblasti.
8 Žalobca ďalej poukázal na právnu úpravu, ktorá zaviedla špeciálne školy ako kategóriu
špecializovaných škôl s deťmi s mentálnym postihnutím, ktoré neboli schopné navštevovať „bežné“
alebo iné špecializované základné školy, na zákon č. 29/1984 Zb. - Školský zákon (starý) a na zákon
č. 245/2008 Z.z. - Školský zákon (nový).

9 Žalobca ďalej poukázal na situáciu rómskych detí, keď tieto tvoria približne 60% celkového počtu
žiakov zaradených do sústavy žiakov špeciálnych škôl (buď ide o špeciálne školy, alebo o špeciálne
triedy v bežných školách) pre mentálne postihnutých a duševne neschopných žiakov rómskeho pôvodu
a konkrétne počet Rómov predstavuje 86% žiakov navštevujúcich špeciálne triedy v rámci bežných
základných škôl. Žalobca pri uvádzaní týchto údajov poukázal na odbornú literatúru.

10 V ďalšej časti žaloby žalobca uvádza, že niekoľko ostatných rokov bola situácia rómskych žiakov na
Slovenskupredmetompozorovaniaakritikyzostranyrôznychmedzinárodnýchorgánovainštitúcií,ktoré
vyjadrilihlbokúobavunaddiskriminačnýmúčinkomslovenskéhovzdelávaciehosystémunarómskedeti.
Žalobca poukázal na konkrétne dokumenty, napríklad Výboru pre elimináciu rasovej diskriminácie OSN
(CERD)zodňa24.08.2004,ktorýzverejnil svojeZáverečnépozorovaniaododržiavaníMedzinárodného

dohovoruoelimináciívšetkýchforiemrasovejdiskrimináciezostranySlovenskaanaopakovanézistenia
CERD z rokov 2010 a 2013. Žalobca poukázal tiež na kritiku slovenských orgánov od Výboru pre práva
dieťaťa OSN v rokoch 2000 a 2007, Výboru pre hospodárske, sociálna a kultúrne práva OSN v rokoch
2002 a 2012 alebo od Výboru pre ľudské práva OSN v rokoch 2003 a 2011. Žalobca odkazoval aj na
ďalšiu kritiku a odporúčania, ktoré prišli od orgánov EÚ, keď: „Napriek záväzkom, ktoré dali členské

štátyaantidiskriminačnejlegislatíve,vovšetkýchštátochrasizmusadiskrimináciavočiRómompretrvala
aj naďalej. Segregácia rómskych detí vo vzdelávaní je stále v niekoľkých členských štátoch rozsiahla
(najmä v Českej republike, v Maďarsku a na Slovensku).“
11 Žalobca v ďalšej časti žaloby uviedol skutočnosti o žalovanom v 1/ rade a o svojej situácii. Poukázal
na to, že žalovaný v 1/ rade je Základnou školou, ktorú on navštevuje a táto sa skladá z bežných ako

aj zo špeciálnych tried. Ako príklad uviedol školský rok 2009-2010, kedy boli v ZŠ v L.O.tyri špeciálne
triedy. V L.O. sú tí žiaci, ktorí boli zaradení do sústavy špeciálnych škôl, skoro vždy rómskeho pôvodu.
Na konci školského roka 2011-2012 mala táto škola tri špeciálne triedy s celkovým počtom 18 žiakov.
12 Žalobca uvádza obvyklý spôsob ako sa zaraďujú žiaci do špeciálnych tried, keď na miesto nástupu do
prvejtriedyZŠ,boližiacirómskehopôvodupozápisedoškolybežnezaradenído„nultého“ročníka,ktorý

sa potom transformoval na špeciálnu triedu pre žiakov s mentálnym postihnutím. Ako dôvod sa uvádza,
že takýto žiaci pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia (ďalej v skratke len SZP), a preto
ich bolo potrebné pomaly integrovať prostredníctvom špeciálne predbežného kurzu s názvom 0. ročník.
Podľa štatistiky 25% žiakov pochádzajúcich zo SZP opakuje prvý ročník základnej školy, pričom priemer
opakovania u ostatných žiakov je len 2,5%. Takýto žiaci, čo je aj prípad žalobcu, sú často posielaní na

psychologické vyšetrenia a diagnostiku a uvádza sa u nich, že majú ľahké mentálne postihnutie, ktoré
vedie k ich zaradeniu do špeciálneho zariadenia.
13 Žalobca tvrdí, že učebné osnovy pre 0. ročník nie sú v skutočnosti zostavené tak, aby dosiahli
integráciu. Žalobca ďalej uvádza aj ako konkrétne vyzerajú miestnosti kde sú umiestnené špeciálne
triedy.

14 Žalobca ďalej v žalobe uvádza, že nedobrovoľné vylúčenie z bežného vzdelávania a zaradenie do
vzdelávania s nižšou kvalitou má negatívne výsledky a to v tom, že poskytuje menšie šance na stredné
a vyššie vzdelanie podľa vlastného výberu, obmedzuje prístup k možnostiam zamestnania.15 Žalobca ďalej v dôvodoch svojej žaloby uvádza, že vyrastal v rómskej rodine, kde sa hovorilo
rómskym jazykom a západoslovenským dialektom. V čase, keď nastúpil do školy len veľmi slabo ovládal
slovenský jazyk. Bol zapísaný do 0. ročníka školy a potom navštevoval bežnú triedu v prvom ročníku.

Dňa 16.01.2006, keď bol v bežnej triede v 1.ročníku, podstúpil psychologické, diagnostické vyšetrenie,
ktoré vykonala Pedagogicko-psychologická poradňa s Centrom výchovnej a psychologickej prevencie v
Malackách. Žalobca uvádza, že nie je presne zrejmé prečo bol testovaný, ostentatívnym dôvodom boli
nešpecifikované vyučovacie problémy, ktoré mal mať. Správa z vyšetrenia skončila odporúčaním, aby
bol žalobca preradený do špeciálneho vzdelávania, pričom sa uviedlo, že performačné IQ je „v pásme

mentálnej retardácie ľahkého stupňa“ (hoci bez uvedenia presného IQ žalobcu).
16 Dňa 05.04.2006 bol žalobca podrobený ďalšiemu vyšetreniu, špeciálno-pedagogickému, ktoré
vykonala Špeciálno-pedagogická poradňa pri Špeciálnej základnej škole v T.. Toto vyšetrenie sa
zameralo na vzdelávacie, psychologické problémy a problémy so správaním, za účelom, či by mal byť
preradený do špeciálneho vzdelávania. Dôvodom pre testovanie bolo to, že problémy žalobcu s učením
súviseli so slovenským jazykom a matematikou, čo sa na vyšetrení potvrdilo. Konečná správa uvádza,

že žalobca číta bez porozumenia a má problémy s gramatikou. Odporúčanie bol preradiť žalobcu do
2. ročníka špeciálnej triedy. Správa z vyšetrenia však neuvádza, či boli pri vyšetrení prítomní rodičia
žalobcu a na dokumente nie sú uvedené ich podpisy.
17 Dňa 27.06.2006 bola matka žalobcu požiadaná aby podpísala vopred vyplnený formulár so žiadosťou
o preradenia syna do špeciálnej triedy na základnej škole s odporúčaním z dvoch vyšetrení. To urobila

v septembri toho roku a odborná komisia žalovaného v 1/ rade rozhodla o prijatí žalobcu do špeciálnej
triedy a to opäť na základe odporúčaní z uvedených dvoch vyšetrení.
18 V období rokov 2006-2009 sa nekonalo žiadne vyšetrenie ani opätovné testovanie žalobcu.
19 Žalobca podstúpil ďalšie psychologické vyšetrenie v júni 2009 v Centre pedagogicko-
psychologického poradenstva a prevencie v T., o ktoré požiadala jeho matka, ktorá aj bola prítomná

počas vyšetrenia. Malo sa zamerať na správanie a osobnosť žalobcu. Správa uvádza, že vývoj
schopnosti žalobcu je oneskorený, že ide o živé dieťa a boli prijaté odporúčania.
20 Ďalšie vyšetrenie žalobcu, o ktoré požiadala škola, sa vykonalo v novembri 2009, kvôli problémom
so správaním sa žalobcu, ktorého matka bola na vyšetrení prítomná. Vyšetrenie vykonalo Centrum
pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v T.. Odporúčaním bolo jasne definovať hranice

správania sa žalobcu a odmenu za dobré správanie sa.
21 Dňa 20.01.2011 sa vykonalo ďalšie psychologické vyšetrenie problémov žalobcu s určením v Centre
pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Vyžiadala si ho škola s dôvodu problémov pri
čítaní a písaní. Záverom vyšetrenia bolo to, že úroveň všeobecných rozumových schopností žalobcu sa
pohybuje v pásme ľahkej mentálnej retardácie. Ďalej že má výrazné problémy s písaním, čítaním, ale

vzhľadom na oneskorený vývin schopností sa môže hovoril len o pseudodysgrafii a pseudodyslexii.
22 Dňa 23.06.2011 žalobca podstúpil psychologické vyšetrenie zamerané na jeho intelektuálny vývin,
ktoré vykonalo Detské centrum Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave.
Vyšetrenie vykonala psychologička Dr. P. a špeciálny pedagóg T.. W.. Záver správy bol, že žalobcov
intelektuálny vývin je normálny. Správa však naznačila, že žalobca možno trpí určitým tipom poruchy

učenia, ktorého riadna diagnóza by si vyžadovala ďalšie vyšetrenie. Bolo odporúčané žalobcovi umožniť
postúpiť do nižšieho stredného vzdelania. Správa špecifikovala, že sa neodporúča preradiť žalobcu späť
do bežnej triedy, pretože by to znamenalo, že by odišiel zo základnej školy pred skončením 9.ročníka.
Ďalšou navrhovanou možnosťou bolo žalobcu preradiť do 7.ročníka bežnej triedy základnej školy spolu s
individuálnymiučebnýmiosnovamisohľadomnašpecificképroblémyštudentaarozdielymedzibežnými

a špeciálnymi triedami. Za účelom vyhnutia sa problémom spojeným so sociálnym zaradením, správa
v konečnom dôsledku odporučila, aby žalobca zostal v špeciálnej triede, ale s rozšírenými učebnými
osnovami, čo by mu nakoniec dopomohlo dosiahnuť nižšie stredné vzdelanie.
23 V októbri 2011 sa konali dve psychologické hodnotenia za prítomnosti otca žalobcu, za účelom
stanoveniajehoopätovnejdiagnózy. Závertestovbolten,žežalobcabolsprávnezaradenýdošpeciálnej

triedyažejehointelektovákapacitasapohybujevpásmeľahkejmentálnejretardácie.Žalobakonštatuje,
že stanovisko o duševných schopnostiach žalobcu a o jeho IQ bolo vágne a konkrétne neuvádza
konkrétne výsledky, ako je počet bodov v IQ teste.
24 V ďalšej časti žalobca poukazuje na právnu úpravu, ktorá zaručuje právo na vzdelanie a prístup k
primeranému vzdelaniu.

25 Žalobca sa zaoberá vo svojich ďalších bodoch systémom ďalšieho vzdelávania v Slovenskej
republike. Konštatuje sa, že podľa zákona existujú tri možnosti vzdelávania žiakov, ktoré majú mentálne
postihnutie: a) vzdelávanie v špeciálnych školách (kde vzdelávanie v bežnej škole nebolo možné); b)
„skupinová integrácia“, kde sa žiak učil v špeciálnej triede v bežnej škole a za c) „individuálna integrácia“kde sú žiaci v bežnej triede v bežnej škole, ale učia sa podľa individuálnych učebných osnov. V prípade
žiakov v posledných dvoch kategóriách ide o „integrovaných žiakov“ .
26 Žalobca ďalej v žalobe poukázal na ustanovenie § 32c ods. 3/ Školského zákona č. 29/1984 Zb.,

(ďalej len ako „starý Školský zákon“).
27 Podľa právnej úpravy starého Školského zákona, aby sa žiak mohol prijať do bežnej základnej
školy, aby mohol byť označený a braný ako „integrovaný“ žiak, sa vyžadovala písomná správa založená
na diagonostických vyšetreniach vykonaných zariadením Špeciálnopedagogického poradenstva.
Rozhodnutím o prijatí „intergrovaného“ žiaka vydával riaditeľ na základe písomnej žiadosti podanej

zákonným zástupcom žiaka, ktorý musel by riadne a podrobne oboznámený s diagnózou a prognózou
žiaka, po konzultácii s pedagógmi, ktorí by žiaka učili a s pedagogickou radou školy. Zákon zároveň
vyžadoval aj zabezpečenie riadnych materiálnych a technických podmienok ako aj odborný personál
pre vzdelávanie integrovaného žiaka.
28 Starý Školský zákon neobsahoval žiadne opatrenia na riešenie výchovno-vzdelávacích potrieb detí
so SZP. Uvádzal však možnosť pre základné školy zriadiť 0.ročník.

29 Podriadená právna norma -Vyhláška Ministerstva školstva SR, č. 212/1991 Zb. o špeciálnych
školách, platná v čase zápisu žalobcu do sústavy špeciálneho školstva, upravovala proces zaradenia
a preraďovania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do špeciálnych škôl. Okrem
iného zaradenie alebo preradenie žiaka sa malo uskutočniť so súhlasom zákonného zástupcu žiaka.
30 Od roku 2008 platí zákon č. 245/2008 Z.z. - nový Školský zákon. Ďalej upravuje Vyhláška MŠ

SR č. 320/2008 Z.z. o základnej škole, vzdelávanie v bežných školách, vrátane žiakov integrovaných
individuálne a žiakov v špeciálnych triedach a Vyhláška MŠ SR č. 322/2008 Z.z. o špeciálnych školách,
upravuje vzdelávanie v špeciálnych školách.
31 Podľa § 2 nového Školského zákona, žiaci s mentálnym postihnutím spadajú do kategórie žiakov so
zdravotným postihnutím, ktorí spadajú do širšej kategórie žiakov so zdravotným znevýhodnením a tí do

ešte širšej kategórie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
32 Systém špeciálneho vzdelávania umožňuje vzdelávanie žiakov s mentálnym postihnutím: a) v
špeciálnychškoláchpredetisošpeciálnymivýchovno-vzdelávacímipotrebami;b)všpeciálnychtriedach
v rámci bežnej školy alebo c) v bežných triedach.
33 Ďalej žalobca uvádza konkrétne ustanovenia Školského zákona, ktoré sa zaoberajú začleňovaním

žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (§ 29 ods. 9, 10; §31 ods. 3 nového Školského
zákona) a zriaďovaním špeciálnych škôl ( § 94 a nasl. nového Školského zákona).
34 Žalobca poukazuje na ustanovenie § 31 ods. 3 nového Školského zákona, podľa ktorého žiak môže
byť preradený do sústavy špeciálneho vzdelávania (vrátane preradenia z bežnej triedy do špeciálnej
triedy v rámci tej istej školy) na základe návrhu triedneho učiteľa, ktorý musí byť založený na odporúčaní

danom príslušným zariadením výchovného poradenstva a prevencie a na základe žiadosti, alebo s
informovaným súhlasom, ktorý dal zákonný zástupca žiaka. Žiak je preradený do špecializovanej triedy,
len ak je to potrebné. Zákon neuvádza čo znamená „informovaný súhlas“ a aké sú podmienky pre to,
aby sa súhlas považoval za „informovaný“.
35 Ďalej v žalobe žalobca poukázal na znenie ust. § 2 písm. p) nového Školského zákona a ust. §

28 ods. 8, ktorý výslovne zakazuje zápis žiakov do špeciálnych tried len na základe ich sociálneho
znevýhodnenia.
36 Ďalej žalobca uvádza zákonné podmienky pre to, aby žiak bol zaradený alebo preradený do sústavy
špeciálnych škôl.
37 Žalobca v žalobe argumentuje presunom dôkazného bremena v konaniach súvisiacich s porušením

rovnakého zaobchádzania, s poukazom na ust. § 9 a 11 zák. č. 365/2004 Zb. - Antidiskriminačný zákon.
38 Žalobca v žalobe uvádza, že je presvedčený o tom, že došlo v jeho prípade k porušeniam jeho
práva a slobôd garantovaných Európskym dohovorom o ľudských právach a iných medzinárodných
ľudsko-právnych zmlúv (najmä ICERD), Ústavou Slovenskej republiky, Antidiskriminačným zákonom a
Školským zákonom. Bol obeťou diskriminácie na základe rasy/etnika, pri využívaní svojho práva na

vzdelanie (článok 14 v spojení s článkom 2 Protokolu 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach)
ako aj práva na rešpektovanie súkromného života (článok 8 EDĽP). Keďže žaloba bola podaná v čase
keď žalobca navštevoval špeciálnu triedu v dôsledku chybnej diagnózy a diskriminácie, porušovanie
svojich práva považoval za pokračujúce.
39 Žalobca tvrdí, že nasledovné úkony žalovaných v 1/ a 2/ rade, brané či už individuálne alebo

spoločne, porušili jeho práva: a) Zaradenie žalobcu najprv do 0.ročníka a následne do špeciálnej
triedy (priama diskriminácia). b) Nadmerné zastúpenie Rómov v sústave špeciálneho vzdelávania pre
mentálne postihnutých žiakov (nepriama diskriminácia). c ) porušenia požiadaviek Školského zákona a
podriadených právnych noriem.40 Žalobca tvrdí, že všetky podmienky pre naplnenie definície priamej diskriminácie v jeho prípade
bolo splnené, v súvislosti s jeho testovaním a zaradením do špeciálnej triedy, ďalej, že v jeho prípade
išlo nepochybne o rozdiel v zaobchádzaní, keď najprv bol zaradený do 0.ročníka, čo je osobitná trieda

do ktorej boli zapísaní žiaci so ZSP. Zaradenie do 0.ročníka bolo predzvesťou toho, že bude musieť
navštevovaťšpeciálnutrieduprežiakovsmentálnympostihnutím.Tomádopadnajehobudúcnosť,ktorý
bol stále je obrovský, keďže žiakovi, ktorému sú ponúkané rozdielne, modifikované učebné osnovy na
bázeduševnejschopnosti,budemaťnutnerozdielneživotnéperspektívy,vsúvislostisbudúcimštúdiom,
či adekvátnym zamestnaním. V dôsledku toho bolo so žalobcom zaobchádzané menej priaznivo, ako s

inými v porovnateľnej situácii, teda tými, ktorí neboli v 0. ročníku alebo v špeciálnej triede. Skutočnosť,
že žalobca nemohol byť už spätne preradený, keď bol riadne diagnostikovaný v roku 2011, do bežnej
triedy z praktických dôvodov ukazuje, že jeho zaradenie do špeciálnej triedy vážne ovplyvnilo jeho
vzdelávacie perspektívy. Sústava špeciálneho vzdelávania pre mentálne postihnutých žiakov ponúka
špeciálne osnovy, ktoré sú menej náročné osnovy a obmedzenejšie, pokiaľ ide o počet predmetov a
vyučovacích hodín v porovnaní s učebnými osnovami bežných základných škôl.

41 Žalobca tvrdí, že tento rozdiel v zaobchádzaní bol dôsledkom jeho rómskeho etnika. Keď začal
navštevovať školu, bol zaradený do 0.ročníka na základe toho, že trpel „sociálnym znevýhodnením“. Na
Slovensku je pritom dobre známe, že termín „sociálne znevýhodnenie“ je eufemizmus pre Rómov, čo
koniec-koncov ukázala aj všeobecná prax žalovaného v 1/ rade, kde väčšiu žiakov v 0. ročníku tvorili/
tvoria Rómovia. Žalobca tvrdí, že to vedie k vzniku dôvodnej domnienky, že išlo o priamu diskrimináciu

prinajmenšom však k presunu dôkazného bremena na žalovaných, aby preukázali, že neprišlo k žiadnej
priamej diskriminácii.
42 Počas 1.ročníka bol žalovaný testovaný za účelom určenia schopnosti sledovať bežný učebný
program. Mal diagnostikovanú ľahkú mentálnu retardáciu. Diagnóza bola pritom založená zo značnej
časti na jeho jazykových ťažkostiach, keď testujúci zistil, že žalobca celkom nepochopil verbálne

inštrukcie. O päť rokov neskôr bol žalobca opätovne testovaný na žiadosť jeho rodičov, test zistil,
že diagnóza mentálnej retardácie bola nesprávna a hoci mal ťažkosti s učením, jeho duševný vývoj
bol normálny. Žalobca v žalobe zdôrazňuje, že prvý test z roku 2006 sa nerobil na báze žiadneho
konkrétneho problému so správaním, ale na báze nejasných obáv o jeho výchovno-vzdelávací vývin.
Jeho výsledné IQ nebolo súčasťou správy z vyšetrenia. Podľa žalobcu uvedené skutočosnosti spolu so

skutočnosťou, že drvivá väčšina žiakov v špeciálnej triede boli a sú Rómovia, naznačuje, že testovanie
mohlo byť využité ako zámienka na jeho zaradenie ako príslušníka rómskeho etnika do sústavy
špeciálneho vzdelávania.
43 Skutočnosti, podľa dôvodov žaloby, test, ktorý určil, že žalobca bol mentálne postihnutý, nebol len
chybný (ako to ukázal ďalší test o 5 rokov neskôr), ale chybný až do tej miery, že naznačuje rasovú

zaujatosť. Žalobca vyrastal v rómskej rodine, kde sa hovorilo rómskym jazykom a západoslovenským
dialektom. Akékoľvek ťažkosti, ktoré mal s pochopením „verbálnych inštrukcií“ vo veku 8 rokov, sa
dali jasne vysvetliť skutočnosťou, že slovenčina nebola jeho primárny materinský jazyk. Napriek tomu
však nebol urobený žiadny pokus určiť, či ťažkosti, ktoré mal s pochopením verbálnych inštrukcií,
boli spôsobené s duševnou neschopnosťou, alebo s neznalosťou slovenského jazyka. Skutočnosť,

že správa bola vágne napísaná a jednoznačne sa bez ďalšieho spoľahla na takto ľahko vysvetliteľný
nedostatok, vedie k vzniku dôvodnej domnienky, že išlo o priamu diskrimináciu. Žalobca ďalej
argumentuje konkrétnym rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva a argumetuje tým, že štát má
plnú vedomosť o histórii diskriminácie a ak napriek tomu nevykoná žiadne kroky pre ochranu rómskych
detí pred pokračujúcou diskrimináciou, potom to samo o sebe predstavuje priamu diskrimináciu, keďže

dochádza k naplneniu je definície v zmysle zákonu. Žalobca uvádza, že žalovaný v 2/ rade pozná
štatistiku ktorá odráža disproporčné počty rómskych detí v špeciálnom vzdelávaní a to už po niekoľko
rokov. Na zlepšenie situácie sa však neurobili žiadne významné legislatívne alebo exekutívne zmeny.
Súčasnú situáciu osvetlilo aj niekoľko mimovládnych organizácií a aj správa Slovenskej Ombudsmanky
Jany Dubovcovej. Zlyhanie orgánov na celoštátnej úrovni, že súčasný systém, ktorý vedie k tomu, že

rómske deti sú držané na špeciálnych školách, bol a je ochotne tolerovaný. Žalobca cituje z rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudok Vona v. Maďarsko § 57) nasledovne: „Jednou z hodnôt /
demokratických spoločnosti/ je spolužitie členov spoločnosti bez rasovej segregácie, bez ktorej je
demokratická spoločnosť nepredstaviteľná“. Žalobca argumentuje ďalej tým, že segregácia zakladá
jasný rozdiel v zaobchádzaní s negatívnym účinkom na skupinu občanov so spoločnou rasou / etnikom

(chránený dôvod ) v porovnaní so zvyškom spoločnosti v porovnateľnej situácii. Žalobca tvrdí, že jeho
fyzická segregácia ako žiaka, na základe jeho rasy je na základe priamej diskriminácie a nemôže byť
objektívne a primerane zdôvodnená. Segregácia ako taká je odsúdená a zakázaná medzinárodnými
dokumentmi o ľudských právach, ktoré zaväzujú zmluvné štáty ak aj ich štátne orgány a inštitúcie.Zákonyapolitiky,ktorých účinkomjesegregáciežiakov,samusiabezpodmienečnezmeniť,alebozrušiť.
Existuje explicitná povinnosť desegregácie. Situácia, v ktorej sa nachádza žalobca, spolu s mnohými
rómskymi žiakmi v slovenskom vzdelávacom systéme, znamená jasné porušenie záväzných ustanovení

práva OSN. Napriek tomu, že slovenské úrady poznali praktiky, ktoré mali za následok segregáciu,
umožnili pokračovaniu týchto praktík na ujmu žalobcu.
44 V nadväznosti na uvedené skutočnosti, právne predpisy a judikatúru, žalobcu tvdrí, že bol obeťou
priamej diskriminácie v prospech článku 14 EDĽP (zákaz diskriminácie) v spojení s článkom protokolu
1, ako aj v rozpore s ustanovením § 5 ods. 1 Antidiskriminačného zákona a článku 42 ods. 1 v spojení

s článkom 12 ods. 2 Ústavy SR. Dôsledky pre neho sú nesmierne negatívne. Nebude môcť absolvovať
vzdelávanie podľa vlastného, alebo rodičovského výberu a zváženia. A keď a o päť rokov neskôr po
jeho zaradení zistilo, že jeho diagnóza je nesprávna, už bolo príliš neskoro, aby bol preradený do
bežnej triedy. Diskriminácia má teda negatívny vplyv na jeho vzdelávanie, na jeho kariéru a na miesto
v spoločnosti.
45 Žalobca tvrdí, že bol ďalej obeťou nepriamej diskriminácie. Toto odôvodňoval tým, že podľa štatistiky

sa jasne a nepochybne ukazuje, že rómski žiaci sú disproporčne zastúpení v sústave špeciálneho
školstva, v porovnaní s väčšinou populácie. Rómska populácia na Slovensku predstavuje 6-8% celkovej
populácie Slovenska, avšak rómsky žiaci tvoria cca 60% z celkového počtu žiakov zapísaných v
špeciálnom vzdelávaní, navrhnutom pre mentálne postihnutých žiakov a predovšetkým cca 80% žiakov,
navštevujúcich špeciálne triedy, v rámci bežných základných škôl. Podľa dôvodov uvedených v žalobe,

uvedená štatistika ako aj prax žalovaného v 1/ rade jasne ukazujú, že bývalý a súčasný systém
špeciálneho vzdelávania pre žiakov s mentálnym postihnutím bol nastavený spôsobom, ktorý má za
následok disproporčne vysoký počet rómskych žiakov v rámci tohto systému v porovnaní s nerómskymi
žiakmi.
46 Podľa dôvodov žaloby, vzdelanie rovnakej kvality možno dosiahnuť len prostredníctvom inkluzívneho

vzdelávania. Je to spôsob vzdelávania, ktoré má sklon byť citlivé a reagovať na kultúrne a geneticky
zdedené (mentálne postihnutie a fyzické hendikepy) rozdiely u každého individuálneho dieťaťa.
47 Podľa argumentov žaloby inkluzívny systém vzdelávajúci všetky deti spolu nie je len záležitosťou
ľudských práva, ale je to aj ekonomicky prijateľnejšie riešenie.
48 Žalobca ďalej dôvodil, že testovanie má určiť úroveň individuálnej podpory potrebnej na pomoc

dieťaťu, so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, aby stačilo svojím rovesníkom, a nie na
diagnostikovanie jeho hendikepu, ktorý potom slúži ako dôvod na izoláciu dieťaťa. Žalobca poukázal na
štúdie, ktoré ukazujú, že účasť detí so špeciálnymi učebnými potrebami nemá žiaden negatívny dopad
na študijné výsledky detí bez špeciálnych potrieb.
49 Žalobca poukázal aj na národnú Stratégiu rómskej inklúzie, ktorú Slovenská vláda predložila

Európskej komisii v decembri 2011 a ktorá odporúča reformu slovenského školského systému v súlade
so zásadami inkluzívneho vzdelávania. Žalobca tvrdí, že nie je legitímne segregovať deti na jedinej báze
a to na báze duševných schopností.
50 V ďalšej časti žaloby žalobca opäť poukázal na rozhodnutia ESĽP, ktoré riešili aj historickú
diskrimináciu voči rómskym žiakom, ktorá má za následok ich disproporčné zaradenie do špeciálneho

vzdelávania.
51 Žalobca poukázal ďalej na medzinárodné štandardy pre diagnostické nástroje navrhnuté tak, aby
zabránili nesprávnej diagnóze detí, pochádzajúcej z nie väčšinového prostredia. Podľa dôvodov žaloby
je vysoko nepravdepodobné, že použitie jediného druhu testu by vyprodukovalo reálny ukazovateľ
duševných schopností malého dieťaťa, najmä keď test robí v jednom sedení neznáma osoba v jazyku,

ktorý je pre dieťa neznámy. Toto nemôže byť ani dobrým opatrením pre potenciál pre budúce učenie.
Diagnostické metódy používané na Slovensku nezohľadňujú kultúrne a sociálne rozdiely, preto ich
nemožno považovať za neutrálne. Žalobca v žalobe tvrdí, že testovanie, ktorému sa podrobil a ktoré
bolo najrozhodnejšou skutočnosťou pri zápise a zaradení do sústavy špeciálnych škôl, bolo kultúrne a
sociálne zaujaté. Tiež nezohľadnilo lingvistické rozdiely, ktoré existujú u rómskych žiakov a teda aj u

žalobcu. V ďalšej časti žaloby žalobca uvádza, že podľa judikatúry ESĽP rodičovský súhlas nemôže
ospravedlniť diskrimináciu. Žalobca opäť v tejto súvislosti poukazuje na konkrétne rozhodnutie ESĽP
(vo veci D.H. versus Česká republika).
52 Žalobca tiež uvádza, že požiadavka špeciálnej ochrany a potreba prijatia pozitívnych opatrení
zaväzuje Štát - t.j. žalovaného v druhom rade, aby zabezpečil diagnostický režim a príslušný právny

rámec, ktorý by zohľadnil špecifiká rómskej menšiny. Podľa ESĽP (vo veci Horváth a Kiss versus
Maďarsko) nezavedenie takéhoto režimu v kontexte prenikavej diskriminácie a marginalizácie rómskych
detí v školskom systéme musí byť brané ako nezvratný dôkaz o diskriminácii. Nie je pritom potrebnépreukázať úmysel na strane žalovaného podrobiť žalobcu diskriminácii keď legislatíva produkuje takýto
efekt nepriamej diskriminácie.
53 Žalobca tiež tvrdí, že súčasný právny rámec, ktorý riadi preradenie zo špeciálneho vzdelávacieho

systému do bežného systému nepriamo diskriminuje tým, že nestanovuje dostatočne prísny režim na
zabezpečenie toho, aby bol systém objektívny a dôvodný.
54 Žalobca ďalej poukazuje v žalobe na problém, ktorý považuje za veľký a to je, že kvalita špeciálneho
vzdelávania je na nižšej úrovni ako u bežného vzdelávania tak, že ak je aj žiak opätovne vyšetrení a je
určené, že môže ísť do bežnej triedy, nie je možné urobiť to z dôvodu nepomeru v kvalite a kvantite učiva.

55 Žalobca v žalobe uvádza, že všetky skutočnosti, právne normy a citovaná judikatúra nasvedčuje
tomu, že v Slovenskej republike dochádza k nepriamej diskriminácii v rozpore s Článkom 14 EDĽP v
spojení s Článkom 2 Protokolu 1 k EDĽP, ako aj s § 5 ods. 1 Antidiskriminačného zákona a Článku 42
ods. 1 v spojení s Článkom 12 ods. 2 Ústavy SR.
56 Žalobca tvrdí, že v prípade žalovaného v 1/ rade došlo k porušeniam zákona alebo nedostatkom v
národnom právnom rámci, ktorým sa riadi špeciálne vzdelávanie v nasledovnom:

1. Zákonní zástupcovia žalobcu neposkytli riadny informovaný súhlas s preradením žalobcu.
2. Vo vnútroštátnom zákone neexistuje žiadna požiadavka pravidelne testovať žalobcu na zistenie, či
by bolo vhodné premiestniť ho do bežnej triedy.
3. Vyšetrenie žalobcu nevykonal špeciálny pedagóg.
4. Absencia špecializovaných tried.

57 Žalobca uvádza, že tieto porušenia majú dva právne následky a to: automatické porušenie Článku
8 EDĽP z toho dôvodu, že rozhodnutie o jeho preradení do špeciálneho vzdelávania jasne predstavuje
zásah do jeho práva na rešpektovanie súkromného života a ďalej porušenie vnútroštátneho právneho
rámca naznačuje, že umiestnenie žalobcu do systému špeciálneho vzdelávania bolo založené na jeho
etnickom pôvode a preto svojvoľné a nie založené na neutrálnej politike.

58 Žalobca v žalobe ďalej podrobne uvádza argumentáciu prečo podľa jeho názoru jeho zákonný
zástupcovia nedali riadny informovaný súhlas s jeho preradením, ďalej nedostatky v absencii
opätovného vyšetrenia, ďalej nesprávny postup pri vyšetrení žalobcu a absenciu špecializovaných tried.
59 Žalobca tvrdí, že bol obeťou priamej diskriminácie. Ak má súd nejaké pochybnosti o tom, či táto vec
predstavuje priamu diskrimináciu uvádza, že tento termín je definovaný v práve EÚ (Smernica 2000/43,

Článok 2 ) a musí mať definíciu celej EÚ. Žalobca preto odporúča, aby v prípade pochybností súd
predložil nasledovné otázky Súdnemu SDEÚ v súlade s Článkom 267 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie:
a) Ak osoba tvrdí, že sa na pohľad neutrálne kritéria aplikujú spôsobom, ktorý je taký, svojvoľný, že
môže byť predpokladom pre diskrimináciu, platí takéto tvrdenie aj pre tvrdenie o „priamej diskriminácii“ v

súladesČlánkom2ods.2písm.a)Smernice2000/43,ateda,žedôkaznébremenomôžebyťprenesené
na odporcu, ktorý musí preukázať, že neprišlo k priamej diskriminácii (v súlade s Článkom 8 ods. 1
uvedenej Smernice)?
b) Existuje priama diskriminácia v prípade, ak existuje história diskriminácie voči konkrétnej
skupine v konkrétnej sfére (napr. vzdelávanie) a tí, ktorí zodpovedajú za túto sféru, sú si vedomí

historickej diskriminácie a napriek tomu nevykonali žiaden úkon (alebo dostatočný úkon) na nápravu
znevýhodneného postavenia danej skupiny, výsledkom čoho je to, že členovia danej skupiny aj naďalej
trpia rozdielnym zaobchádzaním?
60 Ďalej žalobca navrhuje, že ak súd zistí, že je vhodné predložiť otázky na rozhodnutie SDEÚ, tvrdí,
že by bolo potrebné predložiť otázky v súvislosti s aplikáciou Článku 15 Smernice 2000/43 konkrétne:

a) V prípade, ak jeden žalobca preukáže, že diskriminácia vyplýva zo systematických zlyhaní verejného
orgánu v širokom rozsahu, umožňuje a/alebo vyžaduje Článok 15 Smernice 2000/43 od vnútroštátneho
súdu, aby prikázal žalovanému, aby urobil opatrenia všeobecnej povahy navrhnuté na nápravu
diskriminácie? Môžu (alebo mali by) takéto opatrenia zahŕňať aj program nápravy, ktorý by mal
preskúmať vnútroštátny súd v nejakom časovom období?

b) Ak vnútroštátny súd zistí, že ustanovenie vnútroštátneho zákona je zdrojom priamej alebo nepriamej
diskriminácie, vyžaduje Článok 15 Smernice 2000/43 od vnútroštátneho súdu, aby vyhlásil takéto
ustanovenie za neplatné a/alebo vyžaduje od zákonodarcu, aby ho upravil tak, aby bolo v súlade so
Smernicou?
c) V prípade, že žiak preukáže, že bol obeťou rasovej diskriminácie, umožňuje a/alebo vyžaduje Článok

15 uloženie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, pokrývajúcej stratu budúcich príjmov, čo vyplýva
zo znevýhodnenej pozície, v ktorej sa žiak nachádza?61 Žalovaný v 1/ rade sa k žalobe písomne vyjadril. Vo svojom vyjadrení žalovaný v 1/ rade uviedol, že
žalobca v školskom roku 2012-2013 ukončil vzdelávanie na ZŠ Plavecký Štvrtok a už nie je žiakom ich
školy a v školskom roku 2013-2014 pokračuje v štúdiu na SOU Dúbravská cesta 1 v Bratislave.

62 Ďalej uviedol, že špeciálnu triedu pre žiakov s mentálnym postihnutím pri ZŠ L.O. schvália v školskom
roku 2005-2006 obec Plavecký Štvrtok, zriaďovateľ žalovaného v 1/ rade so súhlasom Krajského
školského úradu v Bratislave.
63 Žalobca navštevoval 0.ročník, ktorý bol zriadený pre žiakov, ktorí na základe psychologického
vyšetrenia nespĺňali kritéria školskej zrelosti. Predškoláci boli vyšetrení psychologičkou Centra

pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (ďalej len CPPPaP) v T. so súhlasom a za
prítomnosti rodiča. Do 0.ročníka bol žalobca zaradený na základe žiadosti rodičov a potom pokračoval v
bežnejtriedev1.ročníku.nakonciprvéhoročníkaabsolvovalznovupsychologickévyšetrenievCPPPaP
v T. a špeciálno-pedagogické vyšetrenie v ŠPP pri ŠZŠ v T.. Na základe vykonaných vyšetrení bolo
rodičom žalobcu doporučené preradenie do špeciálnej triedy, s čím súhlasili.
64 Žalovaný v 1/rade ďalej uviedol, že ich škola je čisto rómskou školou a teda neobstojí tvrdenie, že

išlo o diskriminačné zaobchádzanie s rómskymi žiakmi.
65 Žalovaný v 1/rade ďalej reaguje na v žalobe opísané skutočnosti týkajúce sa rómskych žiakov na
Slovensku vo všeobecnosti, tak, že v jeho prípade sa jedná o školu zriadenú podľa zákona, ktorý tiež
umožňuje rodičovi vybrať si školu pre svoje dieťa. Na vytýkané chyby žalovaný v 1/ rade reagoval
tak, že tieto treba hľadať niekde inde a neobviňovať riaditeľku, ktorá sa vždy snažila o to, aby žiaci

pokračovali v štúdiu, prehovárala rodičov, aby umožnili svojim deťom ďalšie vzdelávanie, prípadne im
našla zamestnanie.
66 Žalovaný v 1/ rade ďalej uvádza, že od školského roku 2005-2006 mali bežné triedy a špeciálne triedy
pre žiakov s mentálnym postihnutím. V školskom roku 2013-2014 bola jedna trieda s počtom žiakov 9.
Žiaci vo všetkých triedach sú rómskeho pôvodu, jedná sa o rómsku školu , keďže nerómsky žiaci školu

nenavštevujú.
67 V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný v 1/ rade uvádza, že v bode 17 žaloby opísaný postup
zaraďovania žiakov do špeciálnych tried je úplne vykonštruovaný. Všetci žiaci, ktorí išli na zápis do
1.ročníka, absolvovali psychologické vyšetrenie na posúdenie školskej zrelosti, pričom tí žiaci, ktorí
nenavštevovalipredškolskézariadenieprevažnenespĺňalikritériáškolskejzrelosti.Zlogikyvecivyplýva,

že deti, ktoré navštevovali 2-3 roky materskú školu, boli lepšie pripravené na vstup do školy. Deťom,
ktoré nespĺňali kritéria školskej zrelosti bol CPPPaP v Malackách navrhnutý odklad školskej dochádzky
s podmienkou, že musia navštevovať predškolské zariadenie, alebo môžu navštevovať 0.ročník, ak
ho škola otvorí. Nultý ročník sa neotváral každý rok, ale zvyčajne každý druhý rok, čo záviselo od
počtu žiakov. Ak sa 0.ročník neotvoril, deti mali odklad. Ak sa otvoril a rodičia súhlasili, zapísali dieťa

do 0.ročníka. „Nulkári“ spoločne, pod vedením tej istej učiteľky, absolvovali aj 1.ročník a prváci, ktorí
dosahovali slabé výsledky boli na odporúčanie CPPPaP rediagnostikovaní na konci školského roka. Ak
sa preukázalo mentálne postihnutie, boli žiaci vyšetrení aj v Špeciálno-pedagogickej poradni pri ŠZŠ
v T.. Ak ich poradňa navrhla do špeciálnej triedy, rodičia boli predvolaní a mohli sa rozhodnúť, či dieťa
preradia. Žalovaný v 1/ rade uvádza, že 0.ročník „nevyrábal“ žiakov do špeciálnej triedy, ale slúžil na

socializáciu a prípravu detí na vstup do 1.ročníka.
68Žalovanýv1/radenesúhlasíanistvrdenímžalobcuonedobrovoľnomvylúčenízbežnéhovzdelávania
a zaradenia do vzdelávania s nižšou kvalitou, lebo nebolo žiadne nedobrovoľné vylúčenie. Žalobca
a všetci ostaní žiaci boli na vzdelávanie do špeciálnej triedy zaradení so súhlasom rodičov. Ak by boli
v bežnej triede, opakovali by ročník a nemali by možnosť sa ďalej vzdelávať. Žalovaný v 1/ rade tvrdí,

že prevažná väčšina žiakov nemá záujem o vzdelávanie. Odmietajú pracovať na vyučovaní, absentuje
domáca príprava. Rodičom na vzdelávacích výsledkoch žiakov nezáleží. So špeciálnej triedy odišlo
najviac žiakov do odborného učilišťa, žiaľ prevažná väčšina navštevovala iba 1. ročník, aby si splnili
posledný - 10 rok povinnej školskej dochádzky. Malé percento v štúdiu pokračovalo. Majú však aj
pozitívnevýsledky,keď5žiakovzošpeciálnejtriedydokončilo3.ročnéSOU,jednažiačkamaturovalana

pedagogickej a sociálnej akadémii a v súčasnosti jeden ich bývalý žiak z osady ukončil Prírodovedeckú
fakultu v Bratislave a pokračuje v doktorandskom štúdiu.
69 Žalovaný v 1/ rade uvádza, že je nepravdivé tvrdenie o tom, že žalobca vyrastal v rómskej rodine, kde
sa hovorilo rómskym jazykom a západoslovenským nárečím. V rómskej osade sa po rómsky nehovorí,
Rómovia tam bývajúci neovládajú rómsky jazyk a tento neovládajú ani rodičia žalobcu. Žiaci bežne

hovorila čiastočne spisovne a používajú záhorácky dialekt, ktorý je zrozumiteľný. Iba niektorí starí
Rómovia rozumejú po rómsky, ale rómčinu nepoužívajú.
70 Žalovaný v 1/ rade ďalej vysvetľuje prečo bol žalobca v 1.ročníku opäť psychologicky vyšetrený,
čo inak súvisí s tým, že žiaci, ktorí navštevovali 0.ročník majú v správe uvedené, že je potrebnárediagnostika, pretože nesplnili kritériá školskej zrelosti. Ak správa CPPPaP uvádzala, že žiak je v
pásme mentálnej retardácie ľahkého stupňa, žalovaný v 1/ rade to nemal dôvod spochybňovať. V období
testovania sa presné IQ neuvádzalo. Žalovaný v 1/ rade uvádza, že žalobca na podnet aktivistov z

OZ a Amnesty International absolvoval niekoľko psychologických vyšetrení vo VÚDPaP, ktorými chceli
dokazovať, že nepatrí do špeciálnej triedy. Každý ďalší výsledok vyšetrenia však potvrdil, že je správne
zaradený a nie je dôvod na jeho preradenie. Žalovaný v 1/ rade preto tieto správy nechce spochybňovať.
71 Žalovaný v 1/ rade sa vyjadruje aj k osobnosti žalobcu, keď uvádza, že sa v jeho prípade jedná o
veľmikomplikovanúosobnosť.Podľajehoreakciíasprávaniajementálneretardovaný.Jevstarostlivosti

detského psychiatra a užíva utlmujúce lieky. V škole bol veľmi problémový, mával záchvaty zúrivosti, ak
nebolo tak ako on chcel. Rád diktoval podmienky a nechcel sa nikomu prispôsobiť. Počas prestávky na
školskom dvore spôsobil spolužiakovi reznú ranu na predlaktí. Žalobca nerešpektoval žiadnu autoritu.
Slovne aj fyzicky napádal triednu učiteľku. Počas vyučovania kedykoľvek opustil svoju triedu a vstupoval
do iných tried, kde vyrušoval a odmietal odísť, vyhrážal sa zabitím, ubližoval aj ostatným žiakom.
Poškodzoval majetok školy, kreslil vulgarizmy po stenách a nástenkách, dal sa vyfotografovať od pása

dole obnažený a fotografiu umiestnil na obrazovku počítača v učebni, vykradol školskú dielňu. Bol
agresívny, arogantný a vulgárny voči všetkým zamestnancom školy. Situáciu v súvislosti so žalobcom sa
snažila riaditeľka školy riešiť aj prostredníctvom UPSVaR v Malackách a splnomocnenca vlády. Rodičia
žalobcu boli často predvolávaní na pohovor do školy, kde sa riešili ním spôsobené problémy. Problémy
mal aj mimo školy, ktoré riešila polícia, išlo o priestupky, krádeže. Žalobca nerešpektoval ani svojich

rodičov, ani políciu.
72 Žalovaný v 2/ rade sa k žalobe tiež písomne vyjadril. Namietal svoju pasívnu legitimáciu byť
účastníkom predmetného súdneho konania. Uvádzal, že so žaloby nevyplýva, že predmetný spor
vyplýva z občianskoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade, tak ako je to definované v
§ 2 Občianskeho zákonníka, keď so žaloby nevyplýva, že by žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia,

opatrenia, alebo iného zásahu orgánu verejnej moci. Poukazoval na to, že spor sa neriadi piatou časťou
OSP, podľa ktorej sa preskúmava nezákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktoré
inak preskúmavajú Krajské súdy, prípadne Najvyšší súd SR. Poukazoval tiež na to, že žalobca v žalobe
ani nenamieta nezákonnosť konkrétneho rozhodnutia, alebo postupu verejnej správy a ani neoznačuje
konkrétny orgán verejnej správy, ktorého činnosťou bol porušený zákon.

73 Žalovaný v 2/ rade petit smerujúci proti nemu považoval za neurčitý, neodôvodnený, nejasný a
neúplný. Neurčitosť petitu videl v jeho formulácii, podľa ktorej sa mal dopustiť diskriminácie a poručenia
práva na rešpektovanie súkromného života „umožnením umiestnenia“ žalobcu do špeciálnej triedy.
Takýto pojem považoval za všeobecný a neurčitý, z ktorého nevyplýva, že bola porušená konkrétna
právna norma, alebo medzinárodná zmluva.

74 Neodôvodnenosť a nejasnosť petitu videl žalovaný v 2/ rade aj v tom, keď žalobca žiada aby žalovaní
zaplatili žalobcovi, z titulu náhrady za stratu na zárobku v jeho profesionálnom živote bez toho, aby
uvedenú požiadavku odôvodnil v zmysle § 9 ods. 4 zák. č. 365/2004.
75 Žalovaný v 2/ rade považoval petit za neúplný, keď so žaloby musí byť zjavné akú výšku žalobca
požaduje, čo však tento neurobil v prípade náhrady za stratu na zárobku. Žalovaný v 2/ rade nesúhlasil

s argumentáciou, na základe ktorej tá skutočnosť, že žalobca bol zaradený najskôr do 0.ročníka a
následne do špeciálnej triedy, zakladá priamu diskrimináciu. Poukázal na to, že žalobca bol zapísaný
do 0.ročníka školy, ale potom navštevoval bežnú triedu v 1.ročníku, čo vyplýva priamo zo žaloby.
Do špeciálnej triedy nebol žalobca zaradený automaticky po skončení 0.ročníka, ale až po testovaní
vykonanom dňa 16.01.2006, keď navštevoval bežnú triedu.

76 Žalovaný v 2/ rade poukazuje na dôvody žaloby, keď sa v nej tvrdí, že test vykonaný žalobcovi
dňa 23.06.2011 špeciálnym pedagógom potvrdil jeho normálny intelektuálny vývin. Zároveň však sa
v žalobe uvádza, že v októbri 2011 sa vykonali dve psychologické vyšetrenia za prítomnosti otca za
účelom stanovenia opätovnej diagnózy, výsledkom ktorých bol záver, že žalobca bol správne zaradený
do špeciálnej triedy a že jeho intelektová kapacita sa pohybuje v pásme ľahkej mentálnej retardácie.

77Žalovanýv2/radeďalejargumentovaltým,žezôsmichsprávzpsychologického,prípadnešpeciálno-
pedagogického vyšetrenia len jedna správa konštatovala, že žalobcov intelektuálny vývin je normálny.
Pritom aj táto správa bola vyvrátená ďalšími dvoma neskoršími správami uskutočnenými v tom istom
roku.
78 Žalovaný v 2/ rade ďalej poukázal na právnu úpravu (§ 131 ods. 2 zák. č. 245/2008 Z.z.) a úlohu

špeciálneho pedagóga v pedagogickom procese.
79 Žalovaný v 2/rade ďalej konštatoval, že žalobca poukazuje vo všeobecnosti na segregáciu a
diskrimináciu Rómov na Slovensku, za ktorú môžu slovenské úrady, avšak neuvádza ktoré a akékonkrétne povinnosti porušujú. Takéto všeobecné konštatovanie zlého stavu v spoločnosti nie je
dôkazom porušenia subjektívnych práva žalobcu žalovaným v 2/ rade.
80Žalovanýv2/radeuviedol,žeslovenskéúradyvyvíjajúaktivityainiciatívusmerujúcukpredchádzaniu

diskriminácie, prípadne segregácie rómskych detí a snažia sa o ich sociálnu inklúziu.
81 V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný v 2/ rade sa zaoberal problematikou používaných diagnostických
metód a uvádzal, že v roku 2004 bol vytvorený v rámci projektu Phare skríningový test RR screening,
ktorý bol zameraný na posúdenie, reps. vylúčenie mentálnej retardácie u rómskych žiakov zaradených
v špeciálnej základnej škole v prípade, ak išlo o podozrenie na nesprávne vyhodnotenie výsledkov

psycho-diagnostických metodík aplikovaných pred začiatkom povinnej školskej dochádzky tých detí,
ktoré pochádzali zo socio-kultúrne odlišného, málo podnetného prostredia a ktorých komunikačná reč, v
domácom prostredí bol lokálny rómsky dialekt. Tento test bol zostavený tak, aby spĺňal kritéria kultúrnej
relevantnosti, ale zohľadňoval špecifiká cieľovej skupiny detí.
82 Ďalej poukazoval na ďalšiu svoju činnosť na príprave materiálov slúžiacich na posudzovanie školskej
spôsobilosti detí zo SZP pri prijímaní do 1.ročníka základnej školy. Uviedol, že v Slovenskej republike

sa od roku 2004 vyvíjajú a používajú moderné diagnostické metódy zamerané na rómske deti so SZP
zohľadňujúce ich kultúrne, sociálne i jazykové osobitosti.
83 V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný v 2/ rade rozoberal oblasť rediagnostiky ( ktorá inak
absentuje v zákonnej úprave) a poukázal na to, že Školské zariadenia výchovného poradenstva a
prevencie, podľa organizačných pokynov žalovaného v 2/ rade (platné na školský rok 2009-2010)

vykonávajú poradenské zariadenia rediagnostiku pri odôvodnenom predpoklade, že je nevyhnuté
vykonaťtakéúpravyvýchovy,vzdelávaniadieťaťa,ktorénemôžuvychádzaťzpôvodneurčenejdiagnózy
dieťaťa. O rediagnostiku môže požiadať aj riaditeľ školy, alebo zákonný zástupca dieťaťa.
84 Podľa Pedagogicko-organizačných pokynov žalovaného v 2/ rade na školský rok 2014/2015 sa
odporúča vykonanie rediagnostiky žiakov so zdravotným znevýhodnením vo všetkých formách ich

vzdelávania po prvom roku povinnej školskej dochádzky s cieľom prehodnotiť vhodnosť formy a obsahu
ich vzdelávania. V ďalších ročníkoch je potrebné vykonanie rediagnostiky uskutočniť, ak je na to dôvod
indikovaný vyučujúcim pedagógom žiaka, školským špeciálnym pedagógom, poradenským zariadením,
školským inšpektorom, alebo zákonným zástupcom dieťaťa.
85 Žalovaný v 2/ rade poukázal na svoje Pedagogicko-organizačné pokyny na školský rok 2013-2014,

na konkrétne ustanovenia a uvádzal, že Slovenská republika bojuje proti diskriminácii a segregácii
rómskych detí v slovenských školách konkrétnymi opatreniami.
86 Žalovaný v 2/ rade nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že zaradením detí do nultého ročníka má
za cieľ predurčiť ich neskoršie umiestnenie do špeciálnej triedy, ale zmyslom je pomôcť, aby sa
ich vývin vyrovnal a aby zvládli vzdelávací program 1. ročníka základnej školy. Ide najmä o deti,

ktoré nenavštevovali materskú školu, ktoré pochádzajú so SZP, ktoré neumožnilo vývin zručností,
jazykových a iných schopností týchto detí potrebných na zvládnutie 1. ročníka bežnej základnej
školy. Absolvovanie 0.ročníka je možné predísť odkladu začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky
detí, alebo umiestneniu takýchto detí do špeciálnych škôl, či špeciálnych tried. Výsledky tejto praxe v
základných školách často poukazujú práve na jej veľký prínos pre ďalšiu edukáciu týchto detí a na veľký

pokrok, ktorý deti počas absolvovania 0. ročníka dosiahli.
87 Žalovaný v 2/ rade ďalej uviedol, že umiestňovanie detí do špeciálnych tried nesleduje ich segregáciu
a sktigmatizáciu, ale naopak sleduje integráciu detí so zdravotným znevýhodnením v rámci bežnej
základnej školy, čo znamená, že deti nemusia byť umiestňované do špeciálnej školy, nie sú oddelené
od detí navštevujúcich bežnú základnú školu a v prípade ich preradenia do bežnej triedy si nemusia

zvykať na odlišné prostredie a učiteľov.
88 Žalovaný v 2/ rade tiež uvádzal, že tvrdenie žalobcu, že sa dopustil diskriminácie a porušenia jeho
ľudských práv, nemožno podložiť len všeobecnými štatistikami, odbornými štúdiami a doporučeniami,
ktoré ani nie sú právne záväzné. Podľa žalovaného v 2/ rade je žalobca povinný preukázať príčinnú
súvislosť medzi jeho konkrétnym konaním a porušením Antidiskriminačného zákona a článku 8

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázal pritom na konkrétne skutočnosti,
ktoré by mal podľa jeho názoru, žalobca preukázať. Žalovaný v 2/ rade napokon uviedol, že žalobca
musí prioritne uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností, z ktorých možno odvodiť, že došlo k
priamej alebo nepriamej diskriminácii (ÚS SR sp. zn. IV.ÚS 16/09 z 30. apríla 2009.) Tiež poukázal na
ustanovenie 11 ods. 2 Antidiskriminačného zákona.

89 Žalovaný v 2/ rade žiadal buď konanie voči nemu zastaviť, v zmysle § 104 ods. 1 OSP, alebo žalobu
voči nemu v celom rozsahu zamietnuť.
90 Žalovaný v 2/ rade svoje písomné vyjadrenie k žalobe doplnil ešte svojim ďalším podaním zo dňa
31.03.2017.91 Poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1,2 Antidiskriminačného zákona a uviedol, že vzhľadom na to,
že žalovaný v 2/ rade nie je so žalobcom v žiadnom právneho vzťahu v oblasti vzdelávania, nemohol
porušiť vo vzťahu k nemu zásadu rovnakého zaobchádzania. Nemôže sa preto od žalovaného v 2/ rade

ani požadovať, aby preukázal, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k žalobcovi.
Bol toho názoru, že v konaní môže preukazovať len tie skutočnosti, o ktorých možno legitímne očakávať,
že sú v jeho dispozičnej sfére., pritom oprávnenosť umiestnenia žalobcu do špeciálnej triedy žalovaný
v 2/ rade preukazovať nemôže, pretože sa na uvedenom umiestnení nepodieľal a právo ani povinnosť
rozhodovať o tomto umiestnení mu neprislúcha.

92 Žalovaný v 2/ rade poukázal na to, že subjektom oprávneným a povinným v zmysle právnych
predpisov upozorňovať na prípadnú diskrimináciu v školách, je štátna školská inšpekcia, nie SR,
prípadne Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.
93 Štátna školská inšpekcia je zároveň jediným subjektom oprávneným ukladať opatrenia na
odstránenia zistených nedostatkov.
94 Žalovaný v 2/ rade dôvodil, že žalobca v danom prípade nepredložil žiadnu správu štátnej školskej

inšpekcie, ktorá by dokazovala, že štátna školská inšpekcia zistila u žalovaného v 1/ rade porušenie
zákona v súvislosti s údajným neoprávneným zaradením žalobcu do špeciálnej triedy. Ak by aj
štátna školská inšpekcia zistila, že žalobca bol do špeciálnej triedy zaradený v súlade so zákonom,
neznamenalo by to automaticky , že k uvedenému pochybeniu došlo z etnických dôvodov.
95 Žalovaný v 2/ rade okrem vyššie spomínaného uznesenia ÚS SR dal do pozornosti súdu aj

rozhodnutie OS Bratislava III. sp. zn. 11 C 351/2015.
96 Žalovaný v 2/ rade bol toho názoru, že žalobca nijako nepreukázal, že by s nim bolo zaobchádzané
menej priaznivo ako s inými žiakmi v porovnateľnej situácii, alebo že bol v porovnaní s inými žiakmi
znevýhodnený. Len so samotnej skutočnosti, že patrí k rómskemu etniku, nemožno dôvodne usúdiť, že
jeho zaradenie do špeciálnej triedy vykazuje prvky diskriminácie. Žalovaný v 2/ rade bol toho názoru,

že nie sú splnené podmienky ustanovenia 11 ods. 2 Antidiskriminačného zákona. Žalovaný v 2/ rade
poukázal v ďalšej časti svojho vyjadrenia na aktuálnu právnu úpravu.
97 Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a ich právnych zástupcov, oboznámil sa so žalobou
a jej prílohami, s písomnými vyjadreniami žalovaných v 1/ a 2/ rade k žalobe a s ich prílohami,
so správou verejnej ochrankyne práv z júla 2014 - Vplyv praxe testovania školskej spôsobilosti na

základné práva dieťaťa s nepodnetného prostredia s kultúrnou, sociálnou, jazykovou bariérou, najmä z
rómskej národnostnej menšiny, so správou Amnesty Interantional z roku 2017 - Lekcia z diskriminácie,
segregácia rómskych detí v základnom vzdelávaní v Slovenskej republike, s výsluchom svedkov PeaDr.
Dany Kovárovej, PhDr. Magdalény Špotákovej, Mgr. X.D., Mgr. I. O. a s ďalším obsahom spisu a zistil
nasledovné:

98 Žalobca bol v čase podania žaloby maloletým žiakom Základnej školy v L.O. - žalovaný v 1/
rade. V čase podania žaloby bol žiakom 9.ročníka špeciálnej triedy Základnej školy v Plaveckom
Štvrtku, povinnú školskú dochádzku skončil žalobca v školskom roku 2013-2014, z toho potom vyplýva,
že žalobca začal povinnú školskú dochádzku školským rokom 2004-2005, keď navštevoval 0.ročník
zriadený pre žiakov, ktorí nespĺňali, na základe psychologického vyšetrenia, kritéria školskej zrelosti.

Po absolvovaní 0.ročníka žalobca pokračoval ako žiak v bežnej triede v 1.ročníku. Od školského roka
2005-2006schválilzriaďovateľžalovanéhov1/rade,obecL.P.,sosúhlasomKrajskéhoškolskéhoúradu
v Bratislave, špeciálnu triedu pre žiakov s mentálnym postihnutím pri ZŠ Plavecký Štvrtok. Všetci žiaci,
ktorí sa dostavili na zápis do 1.ročníka u žalovaného v 1/ rade absolvovali psychologické vyšetrenie
na posúdenie školskej zrelosti. Na základe takéhoto vyšetrenia bol žalobca zapísaný do 0. ročníka a

po jeho absolvovaní bol zapísaný do 1.ročníka bežnej triedy. V priebehu 1.ročníka dňa 16.01.2008 na
žiadosť žalovaného v 1/ rade bol žalobca vyšetrený Pedagogicko-psychologickou poradňou s Centrom
výchovnej a psychologickej prevencie v Malackách. Ako dôvod sa uvádzali vyučovacie problémy.
Výsledkom testu bolo, že žiak sa „Na úlohu dokázal sústrediť, ale výdrž pri zmysluplnej činnosti
bola slabá. Verbálne inštrukcie v performačných subtestoch vždy nepochopil. V psychologickom teste

podal vyrovnaný výkon v prospech verbálnej časti. Celkovo sa intelektová kapacita pohybuje v pásme
mentálnej retardácie ľahkého stupňa. Verbálne IQ je v pásme výraznej zaostalosti, performačné IQ
sa pohybuje v pásme MR ľahkého stupňa. Horšie výkony podal v subtestoch citlivých na organicitu.“
Záverom správy bolo, vzhľadom k testovaným výsledkom, odporúčanie preradiť žalobcu do špeciálnej
základnej školy. Dňa 18.04.2006 bol žalobca vyšetrený aj špeciálnopedagogickou poradňou pri

Špeciálnej základnej škole, L. XX/X v T.. Zverom vyšetrenia bolo: „Vzhľadom na vyššie uvedené zistené
skutočnosti, musíme konštatovať, že žiak má v požadovaných vedomostiach nedostatky, aktuálne vôbec
neovláda učivo 1.ročníka ZŠ. V školskom roku 2006-2007 odporúčame žiaka prijať do 2.ročníka ŠZŠ“.
Dňa 27.06.2016 podpísala matka žalobcu Lucia Zemanová žiadosť o preradenie dieťaťa - žalobcu došpeciálnej triedy ZŠ. Táto žiadosť bola prerokovaná žalovaným v 1/ rade dňa 12.09.2006 so záverom
prijať žiaka do špeciálnej triedy ZŠ.
99 Žalobca bol testovaný tiež dňa 10.06.2009 v CPPPaP v T. na žiadosť rodiča (matky) , ktorá bola pri

vyšetrení, pričom udanými dôvodmi boli „osobnostné problémy“. Záverom vyšetrenia je „Oneskorený
vývin schopností. Osobnosť s prejavmi živosti. Dieťa udáva strach z učiteľa, výrazné prejavy depresivity
nie sú prítomné.“ Bolo navrhnuté aj odporúčanie zistených problémov. Ďalšie vyšetrenie sa uskutočnilo
v CPPPaP v T. dňa 12.11.2009 na žiadosť školy pre problémy so správaním. Dôvod vyšetrenia sú
opäť osobnostné problémy. Záverom vyšetrenia je: „oneskorený vývin schopností. Osobnosť s prejavmi

živosti, má unáhlené neuvážené reakcie.“ Ďalej bol žalobca vyšetrený dňa 20.01.2011 opäť v CPPPaP
v T. pre osobnostné problémy na žiadosť školy pre problémy s písaním a čítaním. Záverom vyšetrenia
je: úroveň všeobecných rozumových schopností sa t. č. pohybuje v pásme ľahkej mentálnej retardácie
u žiaka s prejavmi nekľudu a zníženou vôľovo-motivačnou zložkou osobnosti. Opäť boli navrhnuté
odporúčania.
100 Žalobca bol dňa 23.06.2011 vyšetrený detským centrom Výskumného ústavu detskej psychológie

a patopsychológie, Cyprichová 42, Bratislava, vyšetrovali PhDr. M. Špotáková, CSc., psychologička a
Mgr. M. Kmeť, špeciálny pedagóg. Záverom vyšetrenia, ktoré sa zrealizovalo na žiadosť matky žalobcu
a jeho dôvodom bolo zhodnotenie intelektového vývinu žalobcu bolo to, že je s intelektovým vývinom v
norme, s nerovnomerným profilom výkonov v jednotlivých oblastiach, s parciálnymi problémami v grafo-
a vizuomotorike, suspektná vývinová porucha učenia.

101 Dňa 18.10.2011 bolo vykonané Centrom špeciálno-pedagogického poradenstva pri Spojenej škole,
L. XX/X v T. psychologické vyšetrenie na posúdenie intelektových schopností žalobcu. Jeho záverom
bolo: „Aktuálne nameraná intelektová kapacita sa pohybuje v pásme ľahkej mentálnej zaostalosti.
Adrián je správne zaradený do 7.ročníka špeciálnej triedy, kde je vzdelávaný podľa učebných osnov A
variantu. Na základe upozornení, smerujúcich na Adriánovo agresívne správanie sa odporúča návšteva

pedopsychiatra, keďže správny morálny vývin je dôležitou súčasťou pre fungovanie a správne zaradenie
v spoločnosti“.
102 Dňa 18.10.2011 bolo vykonané Centrom špeciálno-pedagogického poradenstva pri Spojenej škole
v Malackách, rediagnostické vyšetrenie, za účelom zistenia aktuálneho stavu vedomostí. Záverom
vyšetreniabolo,ženazákladezistenýchskutočnostíazáverupsychológabolokonštatované,žežalobca

(žiak) je správne prijatý do špeciálnej triedy 7.ročníka a vzdelávaný podľa variantu A.
103 Súd v konaní vypočul ako svedka PaedDr. J. W., riaditeľku CPPPaP v T.. Svedkyňa uviedla, že
žalobca je u nich evidovaný od roku 2004, kedy bol po prvý krát vyšetrený a to na podnet žalovaného v
1/ rade, v súvislosti so zápisom do 1.ročníka ZŠ. Výsledok vyšetrenia bol taký, že bolo doporučené, aby
žalobca navštevoval 0.ročník ZŠ. Svedkyňa ďalej uviedla, že opäť bol žalobca vyšetrený v januári 2006

a to opäť na podnet žalovaného v 1/rade. Svedkyňa uviedla, že pri vyšetreniach používajú štandardné
psychologické metódy a v prípade žalobcu zistili mentálnu retardáciu, čo bolo oznámené rodičom. Opäť
bol žalobca vyšetrený v roku 2009, čo bolo odôvodnené osobnostnými problémami a predchádzajúce
závery boli potvrdené. Svedkyňa uviedla, že v podobných prípadoch dieťa doporučujú poslať do Centra
špeciálno-pedagogického poradenstva v Malackách, ale výsledky s pedopsychologických vyšetrení už

nemajú. Svedkyňa tiež uviedla, že žalobca bol ešte v januári 2011 opäť vyšetrený. Svedkyňa sa ďalej
vyjadrovala aj k tomu, či z ich strany ako pracoviska existujú rôzne doporučenia pri rôznych formách
retardácií, keď uviedla, že ich odporúčania sú všeobecné, rovnaké. Pri zistení mentálnej retardácie vždy
odporúčajú zaradiť dieťa do špeciálnej ZŠ, alebo špeciálnej triedy na ZŠ. Rozhodnutie je však vždy
na rodičoch. Svedkyňa tiež uviedla, že pri testovaní postupujú podľa svojich noriem, ktoré sa v čase

testovania nemenili. Podľa názoru svedkyne častá diagnostika detí je nesprávna, neobjektívna, zmysel
má po uplynutí určitého obdobia, podľa jej názoru bol žalobca diagnostikovaný až veľa krát.
104 Svedkyňa PhDr. T.L. uviedla, že žalobcu pozná od jeho 13 rokov, keď sa dostavil v sprievode matky
najejpracoviskodoVýskumnéhoústavudetskejpsychológieapatopsychológie.Bolopožiadanámatkou
žalobcu, aby ho vyšetrila keďže sa jej nezdalo, že by jej syn bol mentálne postihnutý. Svedkyňa uviedla,

že žalobca bol na jej pracovisku asi štyri krát. Pri vyšetreniach u žalobcu zistila podozrenie na určité
poruchy učenia, čo však nič nemá spoločné s intelektom. Podľa jej názoru na základe taktýchto zistení,
nie je možné zaradiť dieťa do špeciálnej ZŠ. Svedkyňa odpovedala aj na otázky, aké sú dôvody prečo
sú rôzne závery pri psychologických vyšetreniach, pri zisťovaní mentálneho postihu. Za najzásadnejšie
považovala to, že stále prežíva a to aj v časti odborných kruhov, aj v zahraničí, stotožnenie mentálneho

postihnutia s výsledkom jedného IQ testu, ktorého výsledok je nižší ako 70 bodov, keďže výsledky
môžu ovplyvniť rôzne faktory. Tiež možno dospieť k rozdielnym výsledkom bez toho, aby psychológ
urobil chybu pri existujúcich pravidlách. Svedkyňa vo svojej výpovedi ďalej uviedla aké vyšetrovaciemetódy použila a k akým výsledkom dospela. Uviedla, že ona nemala vedomosť o predchádzajúcich
vyšetreniach žalobcu.
105 Svedkyňa PhDr. Sidónia Bartakovicsová uviedla, že pracuje v CPPPaP v T. v oblasti

psychologického poradenstva. Ona prvý krát žalobcu vyšetrovala v roku 2009, keď mal 11,5 roka,
bol žiakom 4.ročníka špeciálnej triedy na ZŠ Plavecký Štvrtok. Vyšetrovala ho štandardnými testami,
pričom sa hlavne zamerala na neverbálnu zložku. O vyšetrenie požiadali rodičia a to z dôvodu, že
žalobca mal nezhody so spolužiakmi a tiež konflikt s učiteľom. Zistila, že u žalobcu sa nejedná o
depresívne prejavy, zistila, že sa jedná o živšie dieťa, temperamentnejšie. Snažila sa doporučiť postup

v ďalšom procese žalobcovho vzdelávania. Po prvom vyšetrení žalobcu vyšetrovala o päť mesiacov
neskôr a týmto vyšetrením bolo zistené, že sa často správa bez rozmyslu, unáhlene, emočne. Bol
síce orientovaný na sociálne prostredie, ale cestu k deťom hľadal nesprávne. Nedokázal sa prispôsobiť
pravidlám školy. Opäť žalobcu vyšetrovala dňa 20.01.2011 v súvislosti s tým, že žalobca nevie korigovať
svoje správanie. Má konflikty so spolužiakmi a podobne. Pri vyšetrení použila intelektový test, ktorý je
odporúčaný pre osoby so SZP. Žalobca bez problémov komunikoval v slovenskom jazyku. Svedkyňa

tiež uviedla, že pre vyšetrenie detí so SZP používajú test doporučený Výskumným ústavom detskej
psychológieapatopsychológiezroku2005snázvom„TestškolskejspôsobilostipredetisoZSP“,ktorýje
prispôsobený pre deti so SZP. Svedkyňa tiež uviedla, že nikdy nevydala posudok o mentálnej retardácii
na základe takéhoto testu, iba doporučila to, či majú byť deti zaradené do 0.ročníka alebo do riadneho
školského prostredia.

106 Svedkyňa PhDr. N.G., klinicky pedagóg CPPPaP v T. uviedla, že žalobca bol vyšetrený v auguste
2004 na vyšetrenie školskej zrelosti. Výsledkom vyšetrenia bolo, že nie je pripravený na ZŠ a bolo
doporučené jeho zaradenie do 0.ročníka, do ktorého aj nastúpil. Cieľom tohto bolo, aby sa pripravil na
školskú prácu. Žalobca následne nastúpil do 1.ročníka. Žalobcu vyšetrovala keď bol žiakom 1.ročníka
ZŠ v januári 2006, v čase keď mal 8 rokov. Ako vyšetrovaciu metódu použila RR screening. Výsledkom

vyšetrenia bol záver, že v prípade žalobcu nemožno vylúčiť mentálnu retardáciu. Žalobca bol vyšetrený
aj na intelektové schopnosti a v jeho prípade bolo zistené, že ide u neho o mentálnu retardáciu a preto
ho aj doporučila na zaradenie buď to Špeciálnej školy, alebo do špeciálnej triedy na ZŠ.
107 Svedkyňa Mgr. X.D., špeciálny pedagóg Centra špeciálno-pedagogického poradenstva uviedla, že
vyšetrovala žalobcu v roku 2006, keď bolo vykonávané s ním špeciálno-pedagogické vyšetrenie. Pred

takýmto vyšetrením by malo byť vykonané vyšetrenie psychologické. Podľa takéhoto vyšetrenia sa u
žalobcu zistila diagnóza - ľahká mentálna retardácia. Špeciálno-pedagogické vyšetrenie je zamerané na
iné kritériá. Vzhľadom na zistené schopnosti bolo doporučené, aby sa žalobca, po absolvovaní 1.ročníka
ZŠ, vzdelával v Špeciálnej základnej škole. Svedkyňa uviedla, že tá skutočnosť, že žalobca je Róm
nemala pre ich odporúčanie žiaden vplyv a že pre zaradenie do špeciálnych tried sú odporúčané aj

iné ako rómske deti. Podstatným kritériom pre zaradenie detí do špeciálnych tried je zistená mentálna
retardácia a nezvládanie učiva ZŠ. V prípade žalobcu išlo o nezvládnutie učiva ani zo slovenského
jazyka ani z matematiky.
108 Svedkyňa T.. I. O., uviedla, že v minulosti pracovala v Centre špeciálno-pedagogického poradenstva
pri Spojenej škole v T. ako psychológ. Na žiadosť žalovaného v 1/ rade, ale tiež na žiadosť matky žalobcu

vykonala jeho testovanie, ktorý bol v tom čase maloletý. Mal v tom čase 13 rokov a 10 mesiacov a
bol žiakom 7.ročníka ZŠ. Záverom testovania bolo konštatovanie aktuálnej mentálnej zaostalosti. Bola
nameraná aktuálna intelektová kapacita v pásme ľahkej mentálnej zaostalosti.
109Podľa§3ods.2zák.č.29/1984Zb.vplatnomznení, žiakomsošpeciálnymivýchovno-vzdelávacími
potrebami, to jest žiakom s mentálnym, sluchovým, zrakovým alebo telesným postihnutím, žiakom

zdravotne oslabeným a chorým, žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou, žiakom s autizmom,
žiakom s vývinovými poruchami učenia alebo správania, žiakom s ťažkým mentálnym postihnutím
umiestneným v domovoch sociálnych služieb, žiakom s poruchami psychického alebo sociálneho vývinu
a žiakom intelektovo nadaným sa poskytuje vzdelanie zodpovedajúce ich individuálnym schopnostiam
špeciálnymi formami a metódami zodpovedajúcimi ich postihnutiu alebo intelektovému nadaniu.

110 Podľa § 32a ods. 1 zák. č. 29/1984 Zb. v platnom znení, školská integrácia je výchova a vzdelávanie
žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (§ 3 ods. 2) v triedach škôl podľa tohto zákona
okrem tried v špeciálnych školách.
111 Podľa § 32a ods. 2 zák. č. 29/1984 Zb. v platnom znení, formy školskej integrácie sú:

a) integrácia v špeciálnych triedach, pri ktorej sa žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
vzdelávajú v základnej škole alebo strednej škole v samostatných triedach. Časť vyučovania sa môže
uskutočňovať v triede spoločne s ostatnými žiakmi školy; na vyučovaní sú prítomní učitelia oboch tried.
Niektoré vyučovacie predmety môže žiak absolvovať mimo špeciálnej triedy,b)
b) individuálna integrácia, pri ktorej sú žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
zaraďovaní do tried a výchovných skupín s ostatnými žiakmi školy a sú vzdelávaní podľa individuálneho

výchovno-vzdelávacieho programu, pričom učebné osnovy a výchovné postupy sú prispôsobené ich
potrebám.
112 Podľa § 32a ods. 3 zák. č. 29/1984 Zb. v platnom znení, špeciálne triedy v základných školách
a špeciálne triedy v stredných školách sa zriaďujú spravidla pre žiakov so špeciálnymi výchovno-
vzdelávacími potrebami, s rovnakým druhom postihnutia alebo intelektového nadania.

113 Podľa § 32b ods. 1 zák. č. 29/1984 Zb. v platnom znení, integrovaný žiak je žiak so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorý bol prijatý do základnej školy alebo strednej školy, na
základe písomného vyjadrenia zariadenia špeciálnopedagogického poradenstva,4c) po poradenským
zariadením vykonaných diagnostických vyšetreniach. Žiak s vývinovými poruchami učenia alebo
správania môže byť evidovaný a vykázaný ako integrovaný aj na základe písomného vyjadrenia
pedagogicko-psychologickej poradne.

114 Podľa § 32b ods. 2 zák. č. 29/1984 Zb. v platnom znení, rozhodnutie o prijatí žiaka do základnej
školy alebo strednej školy vydáva riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonných zástupcov,
písomného vyjadrenia zariadenia špeciálnopedagogického poradenstva,4c) po dôkladnom oboznámení
sa s diagnózou a prognózou žiaka, po prerokovaní s pedagógmi, ktorí budú žiaka vzdelávať, po
prerokovaní v pedagogickej rade školy a po zabezpečení nevyhnutných materiálno-technických a

odborno-personálnych podmienok.
115 Podľa § 32b ods. 3 zák. č. 29/1984 Zb. v platnom znení, riaditeľ školy v spolupráci so
školským špeciálnym pedagógom4e) alebo zariadením špeciálnopedagogického poradenstva4c) pred
prijatím žiaka vytvorí podmienky na integrované vzdelávanie žiaka, úpravu triedy a školy, vybavenie
kompenzačnými pomôckami, prípadne ďalšie požiadavky na zabezpečenie požadovanej úrovne

integrovanej výchovy a vzdelávania žiaka.
116 Žalobca tvrdí, že došlo k porušeniu jeho práv a slobôd garantovaných Európskym dohovorom
o ľudských právach a iných medzinárodných ľudsko-právnych zmlúv (najmä ICERD), Ústavou SR,
Antidiskriminačným zákonom a Školským zákonom. Ďalej bol obeťou diskriminácie na základe rasy/
etnika pri využívaní svojho práva na vzdelanie (Článok 14 v spojení s článku 2 Protokolu 1 Európskeho

dohovru o ľudských právach), ako aj práva na rešpektovanie súkromného života tým, že bol zaradený
najskôr do 0.ročníka a následne do špeciálnej triedy, ďalej tým, že v sústave špeciálneho vzdelávania
je nadmerné zastúpenie Rómov a tiež z dôvodu porušenia Školského zákona a podriadených právnych
noriem.
117Podľa§2ods.1Antidiskriminačnéhozákona(zák.č.365/2004Z.z.),dodržiavaniezásadyrovnakého

zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo
viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej
orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania,
národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia
kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

118 Podľa § 2a ods. 1 Antidiskriminačného zákona, diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama
diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na
diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.
119 Podľa § 2a ods. 2 Antidiskriminačného zákona, priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie,
pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa

mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.
120 Podľa § 3 ods. 1 Antidiskriminačného zákona, každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého
zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia,
zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.
121 Podľa § 3 ods. 3 Antidiskriminačného zákona, pri posudzovaní, či ide o diskrimináciu alebo nie, sa

neberie do úvahy, či dôvody, ktoré k nej viedli, vychádzali zo skutočnosti alebo z mylnej domnienky.
122 Podľa § 5 ods. 1 Antidiskriminačného zákona, v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa
v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, pri poskytovaní tovarov a služieb a vo vzdelávaní
zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1.
123 Podľa § 5 ods. 2 Antidiskriminačného zákona, Zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1

sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi v oblastiach prístupu a
poskytovania
a) sociálnej pomoci, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia, doplnkového
dôchodkového sporenia, štátnej sociálnej podpory a sociálnych výhodb) zdravotnej starostlivosti
c) vzdelávania,
d) tovarov a služieb vrátane bývania, ktoré sú poskytované verejnosti právnickými osobami a fyzickými

osobami-podnikateľmi
124 Podľa § 9 ods. 1 Antidiskriminačného zákona, každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké
zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.
125 Podľa § 9 ods. 2 Antidiskriminačného zákona, každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa
domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách

nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal
zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav
alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z
dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti
právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.
126 Podľa § 11 ods. 2 Antidiskriminačného zákona, žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu

rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať,
že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.
127 Podľa § 12 Antidiskriminačného zákona, týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty
Európskej únie uvedené v prílohe.
128 Podľa čl. 12 ods. 1, Ústavy SR, ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva

a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
129Podľačl.12ods.2,ÚstavySR,ZákladnéprávaaslobodysazaručujúnaúzemíSlovenskejrepubliky
všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie,
národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné
postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

130 Podľa čl. 33 Ústavy SR, príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine
nesmie byť nikomu na ujmu.
131 Podľa čl. 42 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná. Jej
dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon.
132 Podľa čl. 42 ods. 2 Ústavy SR, občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a

stredných školách, podľa schopností občana a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách.
133 Súd vyššie citoval ustanovenie § 11 ods. 2 Antidiskriminačného zákona. Žalobca je toho názoru, že
súdu oznámil dostatočné skutočnosti, s ktorých je možné usudzovať, že v jeho prípade došlo k porušeniu
zásady rovnakého zaobchádzania. Žaloba uvádza viaceré konkrétne rozhodnutia Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktorými sa rozhodovalo o postavení rómskej populácie v rôznych krajinách Európy (Česká

republika, Maďarsko, Chorvátsko, Grécko...).
134 Podľa názoru súdu je však v prejednávanej veci potrebné zaoberať sa predovšetkým situáciou
samotného žalobcu. Žalobca bol zaradený na začiatku svojej povinnej školskej dochádzky, a to podľa
vyššie citovaných ustanovení Školského zákona, do 0.ročníka základnej školy a následne do 1.ročníka
bežnej školy. Vzhľadom na jeho výsledky bol potom testovaný a na základe týchto výsledkov bol

preradený do špeciálnej triedy základnej školy a v špeciálnych triedach základnej školy pokračoval
až do ukončenia povinnej školskej dochádzky. Žalovaný v 1/ rade nijako nemal možnosť ovplyvniť
existujúcu právnu úpravu a ani zistené schopnosti žalobcu. Žalobca síce tvrdí, že došlo v jeho prípade
k diskriminácii, ale podľa názoru súdu nepredložil také dôkazy, z ktorých je možné usúdiť, že k
porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania naozaj došlo. Jedným z hlavných dôvodov, na ktorých je

postavená žaloba má byť to, že žalobca vyrastal v rómskej rodine, kde sa hovorilo rómskym jazykom
a západoslovenským dialoktom a len veľmi slabo ovládal slovenský jazyk a preto zisťovanie jeho
schopností nebolo objektívne, bolo zaujaté. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, čo potvrdil aj
sám žalobca a aj jeho otec, že rómsky jazyk neovládajú, rómsky jazyk nepoužívajú ani v domácom
prostredí. Naopak pri vyšetreniach (uvádzajú to viacerí) bolo zistené, že žalobca slovenský jazyk ovláda

pomerne dobre.
135 Ďalším argumentom žaloby bolo, že v 0.ročníku, prípadne v špeciálnej triede, ktorú navštevoval
aj žalobca, je nadmerné zastúpenie rómskych detí. Z dokazovania vyplynulo, že ani tento argument
neobstojí. Žalovaný v 1/ rade je čisto rómskou školou a teda neprichádza do úvahy žiadna segregácia.
Skutočnými dôvodmi pre zaraďovania žiakov, do procesu vyučovania, ako to bolo aj v prípade žalobcu,

sú schopnosti detí a nie iné dôvody, už vôbec nie diskriminačné dôvody.
136 V konaní vypočutí svedkovia zhodne potvrdili, že v procese testovania žiakov všeobecne, teda pri
zisťovaní ich schopností nehrá žiadnu úlohu to, či ide o rómske dieťa alebo o iné dieťa.137 V prípade žalobcu, podľa názoru súdu, nejde o osobou, ktorá by „trpela“ slovenským školským
systémom, práve naopak, žalobca nevyužil vôbec možnosti, ktoré mu existujúci školský systém ponúkol.
Z dokladov, ktoré sú obsahom spisu je zrejmé, že v prípade žalobcu išlo o komplikovanú osobnosť,

ktorá spôsobila mnohé problémy pedagogickým pracovníkom zapojeným do jeho vzdelávania a aj jeho
spolužiakom.
138 Súd je toho názoru, že pri vzdelávaní rómskeho etnika štát mal a mohol urobiť omnoho viacej.
Súd si samozrejme uvedomuje, že problémy so vzdelávaním najmä Rómskej národnostnej menšiny sú
obrovské a bolo to opakovane konštatované medzinárodnými inštitúciami, aj Slovenská Ombudsmanka.

To však neznamená, že v konkrétnom prípade žalobcu, u ktorého bola opakovane zisťovaná jeho
intelektová a vedomostná úroveň a to za aktívnej účasti jeho rodičov, sa dopustil žalovaný v 1/ rade,
prípadne žalovaný v 2/ rade jeho diskriminácie.
139 Bolo potrebné zamietnuť aj časť žaloby, ktorou žalobca žiadal uložiť žalovanému v 1/rade povinnosť
uverejniť, formou platenej inzercie v Učiteľských novinách, znenie tohto rozsudku v plnom znení s
anonymizovaním osobných údajov, keďže súd takúto právomoc, ktorou by takúto povinnosť mohol uložiť

vo vzťahu k tretej osobne, ktorá nie je účastníkom konania, nemá. Vzhľadom na vykonané dokazovanie
súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
140 O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu
trov konania, ak existujú hodné dôvody osobitného zreteľa. V prejednávanej veci išlo o žalobu, vo veci
súvisiacej s porušením zásady rovnakého zaobchádzania. Žalobca je presvedčený, že došlo vo vzťahu

k nemu k protiprávnemu konaniu. Na základe zisteného dokazovania súd žalobu zamietol, avšak jedná
sa o spor vo veci súvisiacej s ľudskými právami a podľa názoru súdu v tom treba vidieť dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré nie je možné náhradu trov konania priznať. Žalovaní sú právnické osoby,
je to v jednom prípade škola, v druhom prípade je to štát.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).