Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Daniel Ilavský

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/83/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216200826
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2216200826.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.

Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v spore žalobcu: Mgr. Daniel Poturnay, Sládkovičovo,
Cukrovarská 225, správca úpadcu eco develop, s.r.o. v likvidácii, IČO: 44 563 337, adresa sídla
Dunajská Streda, Komenského 5872/11E, zastúpeného splnomocnencom: AK EMPIRI, s.r.o., IČO: 36
864 331, adresa sídla Bratislava, Bárdošova 2/A, proti žalovanej: I. Q., rod. E., nar. XX.X.XXXX, adresa
trvalého pobytu J. U., Z. XXX/XX, zastúpenej splnomocnencom: FORTITUDINE s.r.o., IČO: 47 257 067,
adresa sídla Dunajská Streda, Čukáraboň 7332/2A, o 233.250,00 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 3. marca 2020 č.k. 9C/22/2016-269 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 233.250 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 233.250 eur od 13.4.2016 do zaplatenia,
do troch dní do právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.).

1.2.1 Z vykonaného dokazovania mal za dokázané, že medzi spoločnosťou eco develop, s.r.o.,
IČO: 44 563 337, adresa sídla Dunajská Streda, Komenského 5872/11E ako predávajúcim a žalovanou
ako kupujúcou bola dňa 12.7.2010 uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľnosti
patriaci predávajúcemu v katastrálnom území T. X. , zapísaných na LV č. XXXX za dohodnutú kúpnu
cenu 233.250 eur. Dohodnutá kúpna cena v zmysle kúpnej zmluvy bola splatná v deň podpísania tejto
zmluvy. Predávajúci svoj záväzok previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom
kúpnej zmluvy splnil, keďže vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bol v prospech

žalovanej povolený dňa 13.7. 2010 Správou katastra Dunajská Streda.

1.2.2 Žalovaná kúpnu cenu vo výške 233.250 eur doposiaľ neuhradila avšak nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom kúpy a predaja medzičasom previedla na tretie osoby.

1.2.3 Uznesením Okresného súdu Trnava sp.zn. 23K/3/2015 z 5.6.2015 bol na majetok spoločnosti
eco develop, s.r.o. v likvidácii, IČO: 44 563 337, adresa sídla Dunajská Streda, Komenského 5872/11E

vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený INSOLVENCY TRUSTEE, k.s. so
sídlom Galanta (pôvodný žalobca).1.2.4 Právny predchodca žalobcu listom z 30.7.2015 vyzval žalovanú, aby v lehote 7 dní od doručenia
výzvy zaplatila kúpnu cenu vo výške 233.250 eur za predmet kúpy. Výzva bola doručená žalovanej
3.8.2015.

1.2.5 Právny predchodca žalobcu svojim listom z 11.11.2015 platne odstúpil od kúpnej zmluvy z
12.7.2010 a žalovanú vyzval na zaplatenie peňažnej náhrady za bezdôvodné obohatenie vo výške
233.250 eur, a to v lehote 15 dní od doručenia predmetného oznámenia. Oznámenie bolo žalovanej
doručené dňa 25.11.2015, avšak žalovaná na toto do podania žaloby nereagovala žiadnym spôsobom.

1.2.6 Súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom pod sp.zn. 9C/22/2016-77 zo dňa 8.12.2016 tak, že
žalobu zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania. Voči rozsudku prvej inštancie podal odvolanie
žalobca. Odvolací súd o podanom odvolaní rozhodol uznesením č.k. 26Co/241/2017-173 z 25.9.2018
tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V
predmetnom rozhodnutí zaujal právny názor, že z vykonaného dokazovania nemôžu byť sporné otázky

platného odstúpenia od kúpnej zmluvy a žalovanou vznesená námietka premlčania. Spornou ostala
zásadná otázka, či došlo k zaplateniu kúpnej ceny v hotovosti v zmysle kúpnej zmluvy alebo nie.

1.2.7 V priebehu konania uznesením Okresného súdu Trnava sp.zn. 23K/3/2015 z 17.12.2018 a
30.1.2019 bol odvolaný pôvodný správca konkurznej podstaty úpadcu a ustanovený nový v osobe Mgr.

Daniela Poturnayho, ktorý vstúpil do tohto konania.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok osoby na úkor, ktorej bolo získané bezdôvodné obohatenie (žalobcu)
na jeho vydanie, respektíve poskytnutie mu peňažnej náhrady za takéto obohatenie sa voči osobe,
ktorá takýto majetkový prospech získala plnením zo zrušenej zmluvy podľa § 451 ods. 1 a ods. 2, §

457, § 458, § 48 ods. 1 a ods. 2, § 588, § 101 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v
znení jeho neskorších zmien a doplnení), § 45 ods. 1 a § 47 ods. 4 ZKR (zákon číslo 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v
znení účinnom v čase vyhlásenia konkurzu) a dospel k záveru, že nárok žalobcu na peňažnú náhradu
za bezdôvodné obohatenie v sume 233.250 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania počítaným od

13.4.2016 do zaplatenia je plne dôvodný.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že kúpnu zmluvu na základe, ktorej nadobudla
žalovaná sporné nehnuteľnosti považuje za platný právny úkon, ktorá skutočnosť v tomto konaní ani
sporná nebola. V zmysle článku II tejto zmluvy preto vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť kúpnu cenu

za predmet kúpy v celom rozsahu v hotovosti v deň podpísania tejto zmluvy, teda dňa 12.10.2010. Na
preukázanie tejto skutočnosti žalovaná predložila výdavkový pokladničný doklad zo 14.7.2010 znejúci
na sumu 233.250 eur, ktorého hodnovernosť žalobca účinne nepoprel.

1.5 Súd neprihliadol na námietku premlčania nárokov žalobcu uplatnených v tomto konaní z dôvodu

jej nedôvodnosti, nakoľko trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva žalobcovi začala plynúť
13.6.2015 (v deň vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu) a uplynula dňa 13.6.2018, pričom však
žalobca podal žalobu na súde dňa 21.1.2016, teda pred uplynutím premlčacej doby, ako to správne
namietal aj samotný žalobca, prípadne uzavrel odvolací súd. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanej
doručené spolu so žalobou dňa 13.4.2016, ktorým dňom vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi

žalovanú sumu.

1.6 Nakoľko žalobca účinne poprel vierohodnosť žalovanou predloženého dôkazu o zaplatení kúpnej
ceny - výdavkového pokladničného dokladu zo 14.7.2010, súd v zmysle uznesenia Krajského súdu v
Trnave č.k. 26Co/248/2017-173 z 25.9.2018 vyzval žalovanú na predloženie alebo označenie dôkazov

preukazujúcich zaplatenie kúpnej ceny kupovaných nehnuteľností úpadcovi na čo žalovaná uviedla,
že zaplatenie kúpnej ceny preukazuje zrušenie záložného práva (zabezpečujúceho zaplatenie kúpnej
ceny) viaznuceho na sporných nehnuteľnostiach v prospech spoločnosti GARDEN TOWN s.r.o., so
sídlom Dunajská Streda ako záložného veriteľa a pôvodného vlastníka nehnuteľností, ktorý tieto predal
na základe kúpnej zmluvy z 30.9.2009 v spojení s dodatkom k tejto zmluve zo 14.10.2009 úpadcovi za

kúpnu cenu 233.200 eur, ktorá kúpna cena mala byť úpadcom ako kupujúcim zaplatená predávajúcemu
v ľubovoľných splátkach, najneskôr však do 30.9.2011. Uvedené stanovisko žalovanej súd pokladá za
zmätočné a nelogické, dôkazmi nepreukázané. S poukazom na právny názor odvolacieho súdu, ktorý
uviedol v bode 15. uznesenia sp.sn. 26Co/241/2017-173, že: „...žalovaná vyplatila úpadcovi kúpnucenu v hotovosti, čo je okolnosť, ktorá v roku 2010 bola mimo bežnú ľudskú a podnikateľskú činnosť.
Potom tvrdila, že jej finančné prostriedky jej požičal svokor, zrejme tiež v hotovosti!“ Súd na uvedenú
“motanicu“ vypočul žalovanou navrhnutého svedka Ing. R. Q., (švagra žalovanej), ktorý sa síce vyjadril

k okolnostiam uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 30.9.2009 medzi GARDEN TOWN s.r.o. a úpadcom s
Dodatkom k tejto zmluve zo dňa 14.10.2009, avšak ani jeho výpoveď spolu s prehláseniami bývalých
spoločníkovspoločnostiGARDENTOWNzo14.2.2020neprispelakpreukázaniuzaplateniakúpnejceny
nehnuteľností žalovanou úpadcovi.

1.7 Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalovaná nepreukázala svoje skutkové tvrdenia
o zaplatení kúpnej ceny sporných nehnuteľností. Výdavkový pokladničný doklad ktorým preukazovala
zaplatenie kúpnej ceny nebol súdu predložený v origináli a nenachádza sa ani v účtovníctve úpadcu
za rok 2010, nehovoriac o tom, že tam takýto príjem nebol v účtovníctve úpadcu ani zaúčtovaný.
Zaplatenie kúpnej ceny žalovanou nebolo preukázané ani z výpovede svedka Ing. Gabriela Eleka, ktorú
súd vyhodnotil ako účelovú a nevierohodnú. Žalovaná, ani v konaní vypočutý svedok vierohodným

spôsobom nepreukázali ani existenciu finančnej hotovosti 233.250 eur, ktorou mala žalovaná v čase
vyplácania kúpnej ceny úpadcovi disponovať a ktorá suma mala byť titulom kúpnej ceny zaplatená
úpadcovi dňa 14.7.2010.

1.8 Predmetom sporu je peňažná náhrada za bezdôvodné obohatenie, keďže v čase odstúpenia

žalovaná už nebola vlastníčkou nehnuteľnosti, nemohla tieto vydať, preto sa toto právo transformovalo
do práva na vydanie peňažnej náhrady za bezdôvodne obohatenie podľa § 458 odsd.1 O.z., v zmysle
ktorého musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné,
najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Žalovaná
tvrdila, že peniaze zaplatila v hotovosti spoločnosti, ktorej konateľom bol jej švagor T. Q. ml. všetko bez

písomných dokladov, peniaze neboli zaúčtované, pričom podľa jej poslednej verzie ich mala použiť (bez
uvedenia spôsobu) na zaplatenie v hotovosti inej spoločnosti (GARDEN TOWN s.r.o.). Žalovaná počas
celého konania nepreukázala existenciu finančných prostriedkov, ani to, že v prípade ich zaplatenia
spoločnosti GARDEN TOWN s.r.o.., či ich táto spoločnosť vo svojom účtovníctve uviedla. Finančný
reportspoločností(FinStat)zverejnilnainterneteúdajespoločnostiGARDENTOWN s.r.o.,vyšlonajavo,

že od roku 2009 nepredkladá svoje účtovné uzávierky a má 12 daňových nedoplatkov vo výške 20.905
eur (t.č. spoločnosť má nového konateľa s bydliskom MR).

1.9 Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že kúpna cena za nehnuteľnosti nebola zaplatená,
odstúpenie od kúpnej zmluvy je platný právny úkon, nárok žalobcu nie je premlčaný. Žaloba je dôvodná

v plnom rozsahu.

1.10 Súd upustil od výsluchu svedkov (svokra žalovanej - T. Q. staršieho a švagra žalovanej - T. Q. ml.)
jednak z dôvodu efektívnosti a hospodárnosti konania a jednak účelového tvrdenia, v ktorom sa opakujú
tvrdenia o existencii finančných prostriedkov, avšak pravdivosť týchto tvrdení, v priebehu 4 ročného

konania nebola preukázaná. Nebolo vyvrátené, že presuny majetku medzi spriaznenými osobami a
úpadcom sa robili bez náležitých zápisov do účtovných kníh úpadcu a že kúpna cena 233.250 eur
nebola úpadcovi skutočne vyplatená.

1.11 O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100%. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., a
vecne potrebou priznania plnej náhrady trov konania žalobcovi z dôvodu jeho plného úspechu v spore.

1.12 O súdnom poplatku za podanie žaloby rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť sumu
14.010 eur na účet Okresného súdu Dunajská Streda do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Takéto

svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 4 ods. 2 zákona číslo 71/1992 zbierky o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis registra trestov v znení neskorších predpisov a vecne potrebou uloženia povinnosti
zaplatiť súdny poplatok za žalobu žalovanej z dôvodu oslobodenia žalobcu od platenia súdnych
poplatkov.

2.1 Takéto rozhodnutie v celom rozsahu napadla riadnym a včasným odvolaním žalovaná s návrhom na
jeho zmenu zamietnutím žaloby a priznaním jej plnej náhrady trov konania, viniac súd prvej inštancie,
že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (riadnym nedoručením rozsudkuprávnemu zástupcovi žalovanej), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností (výsluch žalovanou navrhnutých svedkov T. Q. staršieho a Ing. T. Q.
mladšieho napriek tomu, že vykonanie takéhoto dôkazu by prispelo k objasneniu stavu veci a zároveň

by malo zásadný vplyv na výsledok samotného konania v prospech žalovanej) a napokon, že súd prvej
inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (o nezaplatení
kúpnej ceny žalovanou úpadcovi), to všetko podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) a f) C.s.p..

2.2 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedla, že do 3.3.2020 (deň vyhotovenia odvolania) právnemu

zástupcovi žalovanej nebol doručený odvolaním napádaný rozsudok. Súd prvej inštancie doručoval
rozsudok pôvodnému právnemu zástupcovi žalovanej (JUDr. Tiborovi Horváthovi, advokátovi) napriek
tomu, že dňa 4.3.2020 žalovaná odvolala plnú moc tomuto právnemu zástupcovi a udelila plnú moc na
jej zastupovanie v tomto konaní spoločnosti FORTITUDINE s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom v
Dunajskej Strede, ktorú skutočnosť oznámila súdu prvej inštancie podaním z 9.3.2020.

2.3 Súd prvej inštancie zamietol návrh žalovanej na vykonanie dokazovania výsluchom žalovanou
navrhnutých svedkov a to Ing. T. Q. mladšieho za účelom objasnenia stavu veci, ozrejmeniu mnohých v
tomto konaní spochybňovaných skutočností ako napríklad vystavenie potvrdenia o prevzatí kúpnej ceny
žalobcomodžalovanejapotvrdeniaskutočnostiozaplateníkúpnejcenyvovýške233.250euržalovanou
v prospech úpadcu a T. Q. staršieho, za účelom ozrejmenia pôvodu peňazí na úhradu kúpnej ceny.

2.4 O zaplatení kúpnej ceny svedčí aj súvaha úpadcu za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010, v ktorej
nie je evidovaná pohľadávka vo výške 233.250 eur, nakoľko kúpna cena za predané nehnuteľnosti
bola úpadcovi riadne uhradená a preto ju ani vo svojej súvahe neeviduje ako pohľadávku. Súd sa
nevysporiadal ani s dôkazom „Čestné vyhlásenie“ spoločníkov spoločnosti GARDEN TOWN s.r.o., v

ktorom jednoznačne uviedli, že úpadca uhradil svoj záväzok voči tejto spoločnosti vo výške 233.000 eur,
ktoré finančné prostriedky boli následne rozdelené medzi spoločníkov.

2.5 Tvrdenie žalovanej, že kúpnu cenu úpadcovi riadne uhradila podporuje aj sama skutočnosť, že
úpadcapovstupedolikvidáciemalustanovenéholikvidátoraatoobchodnúspoločnosťBILANXSlovakia

s.r.o., ktorá vykonávala funkciu likvidátora úpadcu a tak v rámci v jej kompetencií bolo aj inkasovanie
pohľadávok od dlžníkov, avšak likvidátor nikdy žalovanú nevyzval k úhrade akejkoľvek sumy.

2.6 Za nemenej podstatnú skutočnosť dáva žalovaná do pozornosti odvolacieho súdu aj skutočnosť,
že ani jeden zo správcov úpadcu si nevykonáva svoju funkciu riadne a s odbornou starostlivosťou,

nakoľko v Zbierke listín úpadcu nie je uložená ani jedna listina týkajúca sa podaného daňového priznania
správcom úpadcu, ktorý má za úlohu v mene úpadcu takéto daňové priznania podávať.

3. Žalobca odvolací návrh nepodal a k odvolaniu žalovanej sa nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p. - zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších zmien a doplnení), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.),
proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/ a f/ C.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolacie námietky vznesené žalovanou nie sú dôvodné.

5.1 Predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy 233.250 eur s 5,05%-ným ročným úrokom z
omeškania počítaným zo sumy 233.250 eur od 11.12.2015 do zaplatenia a náhrada trov konania a
to titulom peňažnej náhrady za bezdôvodné obohatenie sa žalovanej na úkor žalobcu neuhradením
kúpnej ceny nehnuteľností nadobudnutých žalovanou od úpadcu kúpnou zmluvou z 12.7.2010. Súd

prvej inštancie žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

5.2 S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom
na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovanej bolo posúdiť, či súd prvej inštancie svojím nesprávnymprocesným postupom znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces a to riadnym nedoručením jej odvolaním
napádaného rozsudku, či súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností a to výsluch svedka T. Q. staršieho a svedka Ing. T. Q. mladšieho a napokon
na základe vykonaných dôkazov dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam o neuhradení kúpnej
ceny kupovaných nehnuteľností vo výške 233.250 eur žalovanou úpadcovi.

6. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
7. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej
súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Súd prvej inštancie dodržal zákonný postup v
konaní, žalovanej vytvoril dostatočný priestor na uplatnenie procesných práv, všetky vyjadrenia, a listiny

boli riadne stranám doručené alebo oboznámené, dokazovanie bolo vykonané za účasti oboch strán
sporu, respektíve právnych zástupcov, súd vyhodnotil všetky skutkové tvrdenia, ktoré zakladali základ
žaloby a žalobného nároku ako aj obranu žalovanej a súčasne súd správne postupoval, ak odmietol
návrhy žalovanej na doplnenie dokazovania, nakoľko takto produkované návrhy na dôkazy žalovaná
neuplatnila včas a tieto sú bez relevancie k predmetu sporu (ako to správne namietal aj samotný žalobca

vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej). Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od skutkových, či právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

8.1 Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom procesnom postupe znemožňujúcom žalovanej, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod je spôsobilým
odvolacím dôvodom vtedy, ak strane bol postupom súdu znemožnený prístup k súdu zriadenému
zákonom, ak bolo porušené právo strany na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a

povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prepchatých rozhodnutí, zákazu ľubovôle, právo na vysporiadanie
sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia a podobne.

8.2 Žalovaná v odvolaní namietala, že jej nebol doručený odvolaním napadaný rozsudok. V čase
rozhodovania odvolacieho súdu bolo potrebné takúto jej námietku vyhodnotiť za bezpredmetnú, nakoľko
z obsahu spisu je zrejmé, že rozsudok súdu prvej inštancie bol na opätovný pokyn súdu z 8.7.2020
právnemu zástupcovi žalovanej - spoločnosti FORTITUDINE, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom
v Dunajskej Strede, Čukáraboň 7332/2A doručený dňa 20.7.2020 (číslo listu 309). Z obsahu spisu

súdu prvej inštancie je však zrejmé, že súd prvej inštancie, resp. sudca, síce dal pokyn na doručenie
rozsudku žalovanej cestou jej právneho zástupcu JUDr. Tibora Horvátha, advokáta dňa 3.3.2020 (a
tomuto advokátovi bol rozsudok na základe takéhoto pokynu aj doručený), avšak stalo sa tak z dôvodu,
že v tom čase - dňa 3.3.2020, nevedel o tom, že žalovaná tomuto advokátovi odvolala splnomocnenie
na jej zastupovanie v tomto konaní (oznámenie o odvolaní splnomocnenia žalovaná vyhotovila až dňa

4.3.2020, právnemu zástupcovi bolo doručené dňa 5.3.2020 a súd bol upovedomený o tejto skutočnosti
až dňa 6.3.2020 - tu pozri č.l. 277 a 278).

9.1 Pokiaľ ide o námietku, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a to, že bezdôvodne nevypočul žalovanou navrhnutých svedkov a to Ing. T.

Q. mladšieho za účelom objasnenia stavu veci, ozrejmeniu mnohých v tomto konaní spochybňovaných
skutočností ako napríklad vystavenie potvrdenia o prevzatí kúpnej ceny žalobcom od žalovanej a
potvrdenia skutočnosti o zaplatení kúpnej ceny vo výške 233.250 eur žalovanou v prospech úpadcu a
T. Q. staršieho za účelom ozrejmenia pôvodu peňazí na úhradu kúpnej ceny odvolací súd uvádza:

9.2 Podľa článku 8 C.s.p., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.9.3 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že základnú procesnú povinnosť strán predstavuje povinnosť
substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú
taktiku (útok alebo obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje

ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie
tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore a následkom toho je strata
sporu. Ak teda súd procesnú stranu "pristihne“ pri porušení povinnosti tvrdenia, je oprávnený a
povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť a vyhodnotiť ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami
a bremenami pri rozhodovaní sporu. Obdobné platí aj pre povinnosť dôkaznú, ktorá predstavuje

taktiež špecifickú procesnú povinnosť, ktorou je zaťažená sporová strana. Dôkazná povinnosť nestíha
v kontradiktórnom spore len žalobcu, ale dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. To
znamená, že aj žalovaný v rámci svojej procesnej obrany znáša povinnosť tvrdenia, a tým pádom
aj dôkaznú povinnosť. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena
vedie v prípade žalovaného k procesnej pasivite, ktorá je rovnako sankcionovaná stratou sporu.

9.4 Podľa § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, a námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

9.5 Podľa § 150 ods. 1 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

9.6 Podľa § 151 ods. 1 a ods. 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujúzanesporné(1).Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,
uvedie vlastné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

9.7 Podľa § 153 ods. 1, 2 a ods. 3 C.s.p., strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosťkonania(1).Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana

nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (2). Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (3).

9.8 Podľa § 167 ods. 1 a 2 C.s.p., ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení

konania,doručížalobuspolusprílohamižalovanémudovlastnýchrúk(1). Spolusdoručenímžalobysúd
žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, ak uplatnený nárok v celom
rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré
sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (2). Ak žalovaný uplatnený nárok v celom
rozsahu neuzná, alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi

do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a
označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy
súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania (3).

9.9 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie

konania. To znamená, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v
priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii
konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne
účinky. Absencia procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada.
Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany. Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné
procesnoprávne sankcie za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu
(procesná diligencia). Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 C.s.p. v
zmysle ktorého procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (článok 5). Účelom a zmyslom
koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobí na

strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Nie je totiž želateľné, aby strana sporu predkladala
skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu
už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Včasnosť predloženia
prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétnehoprípadu súd, a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlnení,
alebo či príjme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne a tím
mu neprizná procesné účinky. Ustanovenie § 153 je normatívnym vyjadrením základného princípu

zakotveného v článku 5 v C.s.p., podľa ktorého môže súd odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k
nedôvodným prieťahom v konaní. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla
vykonaťskôr(objektívnehľadisko), akkonástarostlivo(subjektívne hľadisko).Lexspecialisk§153ods.
1, druhá veta, je § 167 C.s.p.. Prostriedky procesnej obrany, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalovaného
k žalobe (§ 167 ods. 2 až 4) a prostriedky procesného útoku, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalobcu k

vyjadreniu žalovaného k žalobe (§ 167 ods. 3) sú predložené včas, ak sú predložené v lehotách podľa
§ 167 C.s.p.. Ako už bolo uvedené, ustanovenie § 153 ods. 2 a 3 C.s.p. zakotvuje sankciu za to, že
strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v § 153 ods. 1 C.s.p.. Ak súd dospeje k záveru, že strana
sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď
konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda
na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť. Rozhodnutie súdu však pravdaže nemôže byť svojvoľné

a uplatnenie diskrečného práva súdu závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom oneskorené
predloženie prostriedkov procesného útoku alebo prostriedkov procesnej obrany môže súd ospravedlniť
na základe objektívnych kritérií (napríklad právna zložitosť sporu) alebo subjektívnych kritérií (napríklad
schopnosť sporovej strany rozpoznať potrebu tvrdiť a preukazovať určité skutočnosti).

9.10 Zo spisu súdu prvej inštancie odvolací súd v súvislosti s vyššie uvedenými zásadami a postupmi
zistil,že žalobcaužvsamotnejžalobeskutkovotvrdil,žežalovanákúpnucenuzapredanénehnuteľnosti
neuhradila a preto po platnom odstúpení od kúpnej zmluvy sa domáha vydania peňažnej náhrady za
bezdôvodné obohatenie sa žalovanej v rozsahu pôvodne dohodnutej kúpnej ceny spornej nehnuteľnosti.
Súd prvej inštancie žalobu s prílohami žalovanej doručil 12.4.2016 a zároveň ju uznesením č.k. 9C

22/2016-22 z 24.3.2016 (doručeným žalovanej 12.4.2016) vyzval, aby sa v lehote 10 dní od doručenia
tohto uznesenia písomne vyjadrila k žalobe a v prípade, ak nárok uplatnený v žalobe v celom rozsahu
neuznáva, uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila k vyjadreniu listiny,
na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaná sa k žalobe
vyjadrila (prvé vyjadrenie) podaním doručeným súdu 20.4.2016, v ktorom poprela tvrdenia žalobcu o

nezaplatení kúpnej ceny dôvodiac, že túto zaplatila dňa 14.7.2010 a vzniesla námietku premlčania
nárokov uplatnených žalobcom v tomto konaní. Popretie skutkových tvrdení žalobcu o nezaplatení
kúpnejcenyžalovanoubolopotrebnépovažovaťzaúčinné,bolovšaknažalovanej,akoajžalobcovi,aby
následne svoje vlastné skutkové tvrdenia súdu preukázali. Žalovaná na preukázanie svojho tvrdenia o
zaplatení kúpnej ceny spolu s vyjadrením sa k žalobe (napriek výzve súdu) predložila súdu jediný dôkaz

a to fotokópiou výdavkového pokladničného dokladu zo 14.7.2010. Žiadne iné dôkazy na preukázanie
tohto svojho skutkového tvrdenia tvoriaceho samotný základ jej obrany neoznačila a nenavrhla vykonať
(poznámka odvolacieho súdu - vyjadrenie žalovanej k žalobe teda neobsahuje návrh na vykonanie
dokazovania výsluchom svedkov Ing. T. Q. mladším a T. Q. starším). Následne (druhé vyjadrenie)
sa žalovaná vyjadrovala k žalobe svojim podaním z 9.5.2016, doručeným súdu prvej inštancie dňa

9.6.2016, kde opätovne zdôvodňovala len vznesenú námietku premlčania. Žalobca vo svojom vyjadrení
z 10.6.2016 (číslo listu 33) jednoznačne účinne poprel skutkové tvrdenia žalovanej o zaplatení kúpnej
ceny kupovaných nehnuteľností, ako aj pravosť žalovanou predloženého výdavkového pokladničného
dokladu dôvodiac, že tento bol vyhotovený falzifikátorom, alebo ho konateľ úpadcu podpísal vedome
a v úmysle vyvolať dojem, že peňažné prostriedky (kúpnu cenu) prijal od žalovanej. Na preukázanie

svojich skutkových tvrdení o nezaplatení kúpnej ceny žalovanou predložil dôkazy, a to výkaz ziskov
a strát úpadcu za rok 2010 a súvahu úpadcu za rok 2010, z ktorých vyplýva, že žalovaná suma sa
nenachádza v tržbách úpadcu za rok 2010 a v súvahe je uvedená hodnota nehnuteľnosti vo vlastníctve
úpadcu vo výške 195.965 eur tak, ako tomu bolo aj v roku 2009, z čoho vyvodil, že úpadca fakticky
peňažné prostriedky (kúpnu cenou) nikdy nenadobudol od žalovanej a z toho dôvodu ani nevyradil

z majetku sporné nehnuteľnosti. Na vyjadrenie žalobcu žalovaná reagovala svojim vyjadrením (tretie
vyjadrenie) z 22.7.2016, doručeným súdu prvej inštancie 25.7.2016 dôvodiac, že žalobca nepredložil
žiaden dôkaz o existencii právnej relevantnosti svojej pohľadávky a že ním predložené dôkazy
nezakladajú dôvod na právne vymáhanie žalovanej istiny s príslušenstvom a opätovne poukázala
na námietku premlčania (poznámka odvolacieho súdu - predmetné vyjadrenie neobsahuje žiaden

návrh na vykonanie dokazovania ani žiadne dôkazy neoznačuje). Následne súd svojím podaním
doručeným právnemu zástupcovi žalovanej dňa 16.9.2016 poučil sporové strany o procesných právach
a povinnostiach, ich povinností uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, ako
aj potom, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, akich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť za hospodárnosť
konania, ako aj o tom, že ak takéto prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nebudú uplatnené
včas, nemusí súd na ne prihliadnuť (tu pozri číslo listu 59). Po tomto poučení sa žalovaná opätovne

vyjadrovala k predmetu sporu svojím vyjadrením z 8.12.2016 (štvrté vyjadrenie), kde opätovne dôvodila
námietkou premlčania vznesenou v konaní (poznámka odvolacieho súdu - predmetné vyjadrenie
neobsahuje návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov Ing. Q. mladšieho a Q. staršieho).
Na pojednávaní súdu konanom dňa 8.12.2016 právny zástupca žalovanej vo svojej výpovedi (piate
vyjadrenie) okrem iného skonštatoval, že skutočnosť, že žalovaná uhradila kúpnu cenu vie preukázať

svedkami, avšak týchto svedkov žiadnym spôsobom nešpecifikoval a neoznačil a nepredložil súdu
ani žiaden návrh na vykonanie dokazovania výsluchom konkrétnych svedkov. V závere pojednávania
právny zástupca žalovanej prehlásil, že nemá žiaden návrh na ďalšie dokazovanie. Obdobne žalovaná
osobne prítomná a vypočúvaná na tomto pojednávaní nenavrhla vykonať dokazovanie výsluchom
konkrétnych svedkov. Súd uznesením vyhlásil dokazovanie za ukončené a zároveň vyhlásil rozsudok,
ktorý bol následne po odvolaní žalobcu odvolacím súdom zrušený a vec bola vrátená súdu prvej

inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie. Odvolací súd jednoznačne uzavrel, že výdavkový
pokladničný doklad zo 14. júla 2010, vystavený žalovanou nepreukazuje zaplatenie kúpnej ceny
nadobúdaných nehnuteľností a jej skutkové tvrdenia o okolnostiach, za ktorých došlo k údajnému
zaplateniu kúpnej ceny nehnuteľností v hotovosti dokazujú skôr to, že presuny majetku medzi úpadcom
a spriaznenými osobami sa robili bez náležitých zápisov do účtovných kníh úpadcu, nemôžu však

dokazovať okolnosť, že by žalovaná za predávané nehnuteľnosti zaplatila, keď navyše ani nie je
preukázané, že žalobca za 5 rokov medzi 14. júlom 2010 a začatím konkurzného konania potreboval
vynaložiť také výdavky, ktorými by tieto prostriedky spotreboval. V závere odvolací súd uložil súdu
prvej inštancie vykonať dokazovanie navrhnuté stranami na preukázanie toho, že kúpna cena podľa
zmluvy z 12. júla 2010 bola naozaj zaplatená. V zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu súd prvej

inštancie výzvou zo 14.1.2019 vyzval žalovanú, aby predložila dôkazy o zaplatení kúpnej ceny v
hotovosti, na čo žalovaná svojím vyjadrením (šieste vyjadrenie) zo dňa 4.6.2019, doručeným súdu
prvej inštancie dňa 4.6.2019 (poznámka odvolacieho súdu - poznajúc aj závery odvolacieho súdu o
nepreukázaní jej skutkového tvrdenia o zaplatení kúpnej ceny spornej nehnuteľnosti), doplnila svoje
doposiaľ prednášané skutkové tvrdenia o zaplatení kúpnej ceny nehnuteľností v hotovosti tvrdiac, že

úpadca nadobudol sporné nehnuteľnosti od spoločnosti GARDEN TOWN, s.r.o. kúpou, a keďže kúpnu
cenu týchto nehnuteľností nezaplatil, predávajúci si zriadil záložné právo na sporných nehnuteľnostiach,
ktoré malo zabezpečovať zaplatenie kúpenej ceny nehnuteľnosti vo výške 233.200 eur. Nakoľko
záložný veriteľ podal dňa 13.7.2010 návrh na výmaz záložného práva k sporným nehnuteľnostiam,
táto skutočnosť preukazuje, že žalovaná zaplatila kúpnu cenu nehnuteľností úpadcovi a tento tieto

finančné prostriedky použil na zaplatenie kúpnej ceny tých istých nehnuteľností svojmu veriteľovi a
záložcovi - spoločnosti GARDEN TOWN, s.r.o. (poznámka odvolacieho súdu - predmetné vyjadrenie
neobsahuje žiaden návrh na vykonanie dokazovania výsluchom konkrétnych svedkov). Následne sa
žalovaná vyjadrila (siedme vyjadrenie) k veci svojím podaním zo 7.1.2020, doručeným súdu prvej
inštancie 7.1.2020, v ktorom navrhla na preukázanie zaplatenia kúpnej ceny vykonať dokazovanie len

výsluchom svedka Ing. R. Q., ktorého súd vypočul na pojednávaní konanom dňa 30.1.2020. Právny
zástupca žalovanej na tomto pojednávaní sa opätovne vyjadroval k predmetu sporu (ôsme vyjadrenie),
avšak návrh na vykonanie dokazovania výsluchom ďalších svedkov nepodal. Predmetné pojednávanie
bolo odročené za účelom predloženia písomných záverečných rečí na 3.3.2020 o 10:30 hod.. Následne
sa žalovaná vyjadrila k predmetu konania svojím podaním zo 14.2.2020, doručeným súdu prvej inštancie

dňa 14.2.2020 (deviate vyjadrenie) a zaslala súdu listinné dôkazy ním požadované, pričom ani toto
podanie neobsahovalo návrhy na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov Ing. T. Q. mladšieho a
T. Q. staršieho. Následne žalovaná na základe výzvy súdu na predloženie písomného záverečného
návrhu svojím podaním z 19.2.2020, doručeným súdu prvej inštancie 19.2.2020, vo svojom záverečnom
vyjadrení/návrhu (desiate vyjadrenie) navrhla vykonať dokazovanie výsluchom svedkov a to Ing. T. Q. k

tvrdeniam žalovanej, že úpadcovi bola vyplatená kúpna cena žalovanou a T. Q. staršieho k okolnosti, že
disponoval s hotovosťou, ktorú žalovaná vyplatila úpadcovi, ktorý návrh zopakovala aj na pojednávaní
súdu konanom dňa 3.3.2020 avšak bez toho, že by zdôvodnila čo jej bránilo v tom, aby takýto dôkaz
navrhla alebo označila skôr. Súd prvej inštancie po prednese záverečných rečí upustil od výsluchu
T. Q. staršieho a Ing. T. Q. mladšieho z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti tohto konania ako aj

z dôvodu zmätočnosti takýchto návrhov, ktoré vzbudzujú dojem špekulácie. Zároveň súd nepripustil
ďalšie dokazovanie z dôvodu, že dôkaz, ktorý žiada po štyroch rokoch vykonať ohľadne preukázania
skutočnosti, že úpadca zaplatil svojmu záložnému veriteľovi nesúvisí s touto vecou.9.11Vzhľadomnavyššieuvedenépodľanázoruodvolaciehosúdusúdprvejinštancievytvorildostatočný
priestor žalovanej na predloženie dôkazov na preukázanie jej skutkového tvrdenia o zaplatení kúpnej
ceny kupovaných nehnuteľností a pokiaľ žalovaná od 20.4.2016 (prvé jej nevyjadrenie sa vo veci)

do 18.2.2020 (počas, ktorého obdobia sa vo veci aktívne vyjadrovala 9 krát) nenavrhla vykonanie
dokazovania výsluchom svedkov Ing. T. Q. mladšieho a T. Q. staršieho bez toho, že by jej v tom bránili
dôležité okolnosti a to či už objektívne alebo subjektívne a takýto návrh podala až vo svojom záverečnom
vyjadrení a návrhu dňa 19.2.2020, súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaná neuplatnila
prostriedky procesnej obrany včas a preto nie je možné na neprihliadnuť z dôvodov uvedených či už v

samotnej zápisnici z pojednávania súdu, alebo aj v samotnom rozsudku.

10.1 Pokiaľ ide o záver súd prvej inštancie o potrebe, respektíve neexistencie takejto potreby - vykonania
dokazovania žalovanou navrhnutými svedkami na zistenie rozhodujúcich skutočností potrebných pre
rozhodnutie vo veci odvolací súd uvádza:

Podľa § 185 ods. 1 C.s.p., súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

10.2 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že dokazovanie je zákonom upravený postup súdu, ako
aj sporových strán, na základe ktorého súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o
veci, ktorá je predmetom konania a preto sa v dokazovaní obmedzuje len na zisťovanie skutkových

poznatkov. Súd je subjektom, ktorý určuje, čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať,
ktoré skutočnosti bude považovať za preukázané a ktoré dôkazy vykoná. Sudca sa teda nestáva
pasívnym arbitrom, ktorý je pri zisťovaní skutkového stavu odkázaný na tvrdenia a dôkazné návrhy strán.
Pravdažesúdmusídbaťnato,abynevylúčiltakýdôkaz,ktorýmápotenciálpreukázaťrozhodnýskutkový
poznatok tvrdený sporovou stranou, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom.

10.3 Žalovaná svoju obranu založila na svojom tvrdení, že kúpnu cenu kupovaných nehnuteľností
úpadcovi vo výške 233.250 eur zaplatila v hotovosti dňa 14.7.2010. Nakoľko jej dôkaz výdavkovým
pokladničným dokladom o tejto skutkovej okolnosti bol žalobcom účinne spochybnený, bolo pre jej
úspech v spore potrebné, aby preukázala zaplatenie kúpnej ceny nehnuteľností úpadcovi dňa 14.7.2010

inými hodnovernými dôkazmi. Za takéto dôkazy žalovaná považovala výsluch jej spriaznených osôb
(ktorých osobný záujem o podporu jej tvrdení bez ohľadu na ich pravdivosť nemožno vylúčiť) a to svojho
svokra T. Q., ktorý jej mal len svojou výpoveďou (bez existencie relevantného písomného dokladu o
existencii takejto hotovosti v jeho držbe a jej odovzdaní žalovanej) potvrdiť, že bez bližšej dohody o
podmienkach pôžičky peňazí jej požičal sumu 233.250 eur v hotovosti na jej údajné bližšie neurčené

podnikanie, na ktoré ani nemala živnostenské oprávnenie a podľa jej samotnej výpovede na pojednávaní
ho ani reálne nevykonávala a ktorá skutočnosť ešte ani nepreukazovala skutočné vyplatenie kúpnej
ceny úpadcovi a švagra Ing. T. Q., ktorý jej mal opäť len svojou výpoveďou potvrdiť, že mu sumu 233.250
eur v hotovosti odovzdala a to bez akéhokoľvek písomného dokladu preukazujúceho či už existenciu
takejto hotovosti v jej držbe alebo jej odovzdanie práve jemu, ktorému jednak nedôveroval ani jeho

vlastný otec, v dôsledku čoho mu nebol ochotný požičať peniaze na zaplatenie kúpnej ceny sporných
nehnuteľností a ktorý následne takýto údajný príjem ako konateľ úpadcu ani nezahrnul do účtovníctva
úpadcu.

10.4 V tejto súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje na § 191 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého dôkazy

súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, pričom podľa judikatúry zásada
voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca robí o pravdivosti či nepravdivosti
tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného
sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Podstatou zistenia skutkového stavu

veci je úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t.j. ktoré z
nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. V tejto
súvislosti odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem
ľudských odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje
do základných logických zásad. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho

dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení,
súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých
zostávajúcich dôkazov. V prvom rade však ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu
dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Poznatky, ktoré získatýmto hodnotením obsahu svedeckej výpovede, potom sudca porovná s poznatkami, ktoré získal na
základe hodnotenia ostatných dôkazov, a uvážiť, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné,
vzájomne sa doplňujúce a podobne. Súd teda musí pri hodnotení dôkazov zohľadňovať okrem zásad

logického myslenia aj bežné ľudské a odborné skúsenosti, teda skúsenosti každého bežného človeka.
Najmä pri hodnotení svedeckej výpovede, ale všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislostí sudca nemusí
ani nesmie bez ďalšieho uveriť takej verzii udalosti, ktorá odporuje bežnej ľudskej skúsenosti a ktorá
navodzuje dojem celkom nelogického nezmyselného konania ľudí, ktorí inak pôsobia racionálne. Práve
snaha dokazovať takúto verziu udalostí musí v sudcovi vzbudiť pochybnosti o tom, prečo daní ľudia

konajú nelogicky alebo spôsobom, ktorý sa vymyká bežnému ľudskému správaniu. Na tieto prípadné
motívy potom musí takisto prihliadnuť pri celkovom hodnotení dôkazov, pretože môžu spätne zohrávať
úlohu pri hodnotení dôveryhodnosti jednotlivých dôkazov. V tu prerokúvanej veci sa všetky sporné
transakcie odohrávali medzi členmi jednej rodiny, teda navzájom blízkymi osobami. Tak ako už odvolací
súd uviedol vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, žalovaná pritom tvrdila, že sumu 233.250 eur
vyplatila úpadcovi v hotovosti, čo je podľa odvolacieho súdu okolnosť, ktorá v roku 2010 bola mimo

bežnú ľudskú podnikateľskú skúsenosť. Hotovostné platby týchto hodnôt boli bez ďalšieho uveriteľné
v deväťdesiatich rokoch 20. storočia, nie však v roku 2010. Okrem toho žalovaná tvrdila, že jej tieto
prostriedky požičal svokor tiež v hotovosti. Odvolací súd opätovne uvádza, že takýto postup je z hľadiska
bežnýchľudských,aleajodbornýchskúsenostívroku2010ťažkouveriteľný,pokiaľbyžalovanážiadnym
spôsobom nevysvetlila osobitné dôvody, ktoré by prispeli k jeho dôveryhodnosti.

10.5 Nakoľko žalovaná v priebehu konania jednak menila svoje tvrdenia o tom, kedy mala byť kúpna
cena zaplatená ako jej to práve vyhovovalo (najskôr tvrdila, že to bolo dňa 14.7.2010 a preukazuje
to výdavkový pokladničný doklad (tu pozri č.l. 25) a neskôr, keď tento dôkaz o zaplatení kúpnej ceny
bol vyhodnotený ako nehodnoverný už tvrdila, že to bolo dňa 12.7.2010 a tento krát to majú dosvedčiť

príslušníci jej rodiny) a od ostatného rozhodnutia odvolacieho súdu nevysvetlila osobitné dôvody, pre
ktoré sa ňou tvrdené finančné transakcie vo výške 233.250 eur mali vykonávať v roku 2010 v
rámci rodiny len hotovostne, súd prvej inštancie ako už bolo vyššie uvedené správne nepovažoval
žalovanounavrhnutédôkazyzapotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,respektívedokazovanie
navrhované žalovanou za účelné, umožňujúce súdu hodnoverne zistiť skutočnosti rozhodujúce pre

rozhodnutievovecisamej.Ztýchtodôvodovpotomnámietkažalovanej,žesúdprvejinštancienevykoval
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností nemohla obstáť.

11.1 Obdobne neobstojí ani námietka žalovanej, že o zaplatení kúpnej ceny svedčí aj súvaha úpadcu za
obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010, v ktorej nie je evidovaná pohľadávka vo výške 233.250 eur, nakoľko

kúpna cena za predané nehnuteľnosti bola úpadcovi riadne uhradená, prípadne čestné vyhlásenia
spoločníkov spoločnosti GARDEN TOWN, s.r.o., nakoľko pokiaľ ide o súvahu úpadcu za rok 2010, ako
to namietal žalobca a správne uzavrel súd prvej inštancie, z predmetnej súvahy vyplýva, že úpadca
predmetné nehnuteľnosti eviduje vo svojom majetku ako pozemky v hodnote 195.945 eur, tak ako aj v
roku 2009, ako keby ich ani nepredal. V takom prípade by však nebol dôvod evidencie takej pohľadávky.

Preto tvrdenie žalovanej, že práve nezaúčtovanie pohľadávky voči žalovanej na zaplatene kúpnej ceny
vo výške 233.250 eur svedčí o jej skutočnom zaplatení žalovanou neobstojí (nie je možné z neho vyvodiť
jednoznačný záver o zaplatení kúpnej ceny nehnuteľností žalovanou). Takáto tržba nevyplýva ani z
výkazu ziskov a strát úpadcu za rok 2010 (úpadca vykázal tržby z predaja dlhodobého majetku vo
výške 1.500 eur). Obdobne je tomu aj v prípade čestných vyhlásení spoločníkov spoločnosti GARDEN

TOWN s.r.o., ktoré jednoznačne nepreukazujú zaplatenie kúpnej ceny nehnuteľností žalovanou dňa
14.7.2010. Tak ako to konštatoval aj súd prvej inštancie, o existencii takejto hotovosti a o takýchto jej
transferoch neexistuje žiaden hodnoverný písomný doklad a nakoľko sa mali uskutočňovať v zásade
len medzi členmi jednej rodiny a to v hotovosti, výpovede, alebo čestné prehlásenia takto spriaznených
osôb (v nadväznosti na okolnosti za ktorých mali tieto transfery prebiehať) nebolo možné považovať

za hodnoverné, a tak jednoznačne preukazujúce zaplatenie kúpnej ceny žalovanou úpadcovi dňa
14.7.2010.

11.2 Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 4.6.2019 tvrdila, že „... na základe Návrhu na výmaz
záložného práva uzavretého medzi spoločnosťami GARDEN TOWN, s.r.o. a eco develop, s.r.o. zo dňa

12.7.2010 došlo k zrušeniu záložného práva, pretože bola uhradená kúpna cena 233.200 eur, ktoré eco
develop s.r.o. získala od I. Q. a preto došlo aj k predaju sporných nehnuteľností v prospech I. Q..“ Na
preukázanie týchto skutkových okolností predložila Kúpnu zmluvu - 046 so zriadením záložného práva k
nehnuteľnostiam z 30.9.2009 a návrh na výmaz záložného práva z 12.7.2010, z ktorého však vyplýva,že z dôvodu, že záložca dňa 12.7.2010 uhradil celú čiastku 233.200 eur podľa kúpnej zmluvy, záložný
veriteľnavrhujeKatastrálnemuúraduvTrnave,správakatastraDunajskáStredavýmazzáložnéhopráva
z listu vlastníctva číslo XXXX. Z predmetného návrhu na výmaz záložného práva je ďalej zrejmé, že tento

bol podaný správe katastra Dunajská Streda dňa 13.7.2010 pod číslom Z 4071/10. Tento listinný dôkaz
potomjednoznačnespochybňujetvrdeniežalovanej,žekúpnucenuúpadcovizaplatila14.7.2010atento
junáslednezaplatilspoločnostiGARDENTOWNs.r.o.azároveňnepreukazujeanito,žežalovanákúpnu
cenu uhradila úpadcovi dňa 12.7.2010. Obdobne takúto skutkovú okolnosť hodnoverne nepreukazuje
ani údajné následné správanie sa likvidátora spoločnosti úpadcu.

12. S ostatnými námietkami žalovanej sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci
nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak

nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

13. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako

vecne správne potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. rozhodol i o
náhrade trov konania.

14.1 Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 C.s.p.) a vznikol mu nárok
na náhradu trov konania.

14.2 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

14.3 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

15. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.