Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 17, 2021

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7Pc/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619202501
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2021:7619202501.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci navrhovateľky: S. N.,

L.. X. XX. XXXX, J. X. XXX/XX, Y., proti manželovi navrhovateľky: Y. M. N., L.. X. X. XXXX, P. J. X. XXX/
XX, Y., o určenie manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Štát nemá právo na náhradu preddavkovo zaplatených trov konania vo výške 22,58 eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. V predmetnom konaní sa žalobkyňa domáhala návrhom podaným na tunajší súd dňa 8. 4. 2019 od
žalovaného príspevku na jej výživu titulom manželského výživného mesačne sumou vo výške 80,- eur.

2. V odôvodnení návrhu uviedla, že so žalovaným uzavrela dňa 27. 10. 2017 pred Matrikou v
Hrabušiciach manželstvo, z ktorého sa im narodila dňa X. XX. XXXX dcéra C. N.. Ich manželstvo
doposiaľ trvá, avšak manžel od rodiny odišiel asi pred rokom od podania návrhu a od tej doby žalobkyňa
nie je s ním v žiadnom kontakte a nepoberá od neho žiaden finančný príspevok. Má vedomosť, že
jej manžel je poberateľom dôchodku v Nórku mesačne vo výške 3.000,- eur. Ona je nezamestnaná,
je bez príjmu a nevlastní žiaden majetok. Dňa 26. 9. 2018 podala na Okresný súd Spišská Nová Ves
návrh na určenie výživného na dcéru pochádzajúcu z ich manželstva, ktoré konanie je vedené pod sp.

zn. 14P/234/2018 a ktoré doposiaľ nebolo ukončené. Starostlivosť o domácnosť a dcéru zabezpečuje
výlučne sama, žije z prídavku na dieťa a zo sumy 75,- eur, čo predstavuje výživné na maloleté deti z
prvého vzťahu. Finančne jej vypomáhajú jej rodičia, s ktorými býva aj s deťmi v spoločnej domácnosti.
Bez jej pomoci by nedokázala zabezpečiť potreby seba a jej detí. S poukazom na vyššie uvedené
odôvodnenie sa domáhala príspevku na manželské výživné.

3. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že žalovaný má trvalý pobyt na adrese X. XXX/XX E. Y., na ktorej adrese

všakpísomnostisúdunepreberal.Súdpretopristúpilkjejvýsluchuzaúčelomzisteniaaktuálnehopobytu
žalovaného. Žalobkyňa uviedla, že jej manžel odišiel do Nórska, pochádza z mesta Oslo a má tam dve
plnoleté deti. S určitosťou vie, že v čase, keď ešte spolu žili, mesačne dostával z Nórska 3.000,- eur,
podľa jej vyjadrenia to bol dôchodok. Pred dvomi rokmi však manžel účet zrušil, na ktorý prichádzala
uvedená suma a poberá aj detské prídavky na ich spoločnú dcéru, ktoré manželke neposiela. Žalobkyňa
zatiaľ nepodala návrh na rozvod ich manželstva a má vedomosť, že manžel si vybavil príspevok aj na
jej osobu v Nórsku. O tomto tvrdení súdu nepredložila žiadne písomné dôkazy.

4. Vysvetlila súdu, že momentálne nemôže pracovať, nakoľko sa stará o 5 maloletých detí a nakoľko
nemá peniaze na predškolské zariadenie, nemôže od nich odísť do práce. Má ukončené len základné
vzdelanie. V predošlých rokoch pracovala na aktivačných prácach v Obci Hrabušice - asi dva roky. Posobáši s O. Š., s ktorým má 4 deti, a to 12, 14, 16 a 17-ročné, žila s ním asi 11 rokov. Po rozvode
s predošlým manželom sa zosobášila v roku 2017 so žalovaným. Z uvedeného dôvodu podala návrh
na určenie manželského výživného, nakoľko dcéru C.A. nemôže dať do škôlky, na čo nemá finančné

prostriedky. V závere uviedla, že nepozná dôvod, prečo manžel odišiel od nej a nechal ju samu aj deťmi.

5. Súd zisťoval pobyt žalovaného, a to aj prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí SR a
Veľvyslanectva SR v meste Oslo v Nórsku. Prostredníctvom týchto inštitúcii nebolo možné zistiť aktuálnu
adresu žalovaného. Lustráciou v registri tunajšieho súdu súd zistil, že voči žalovanému bol vydaný na

území SR príkaz na zatknutie v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 2Tp/21/2020, v ktorom
je uvedená adresa trvalého pobytu žalovaného: O. X, XXXX D., L. T.. Ďalej súd zistil ďalšiu adresu
prostredníctvom konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 14P/234/2018, a to adresu: D. N.
XXB, XXXX D., L.. Žalovaný však ani na jednej z týchto adries písomnosti súdu neprevzal, tieto sa vrátili
ako nedoručené. Preto súd v ďalšom konaní postupoval podľa ustanovení § 116 ods. 2 C.s.p. Oznámil
žalovanémupodaniepredmetnéhonávrhuvývesomnaúradnejtabuliaprostredníctvomwebovejstránky

Ministerstva spravodlivosti SR a vo veci nariadil pojednávanie.

6. Žalobkyňa sa pojednávania osobne nezúčastnila. Svoju neúčasť písomne neospravedlnila.
Pojednávania sa nezúčastnil ani žalovaný, preto súd v zmysle ustanovení § 180 C.s.p. v spojení s § 2
C.m.p. pojednával za neprítomnosti strán sporu.

7. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

8. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

9. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými

mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

10. Prevedeným dokazovaním súd vzal za preukázané, že nárok žalobkyne nie je opodstatnený. Z
dokazovania a predovšetkým z výpovede žalobkyne a dôkazných listín ňou predložených súd zistil, že
v čase podania návrhu mala maloletá dcéra C. 4 a pol roka a v čase rozhodovania mala 6 rokov a dva

mesiace, z čoho je zrejmé, že sa nejedná už o dieťa, ktoré má navštevovať predškolské zariadenie. Deti
pochádzajúce z predošlého manželstva sú školopovinné, jedno z nich je už plnoleté, takže súd nepozná
dôvod, prečo by matka nemohla pracovať a zabezpečiť si tak aspoň minimálny príjem na svoje výživné.
Ďalší dôvod, pre ktorý súd návrh zamietol bol ten, že žalobkyňa nepredložila relevantné dôkazy, ktorými
by preukázala skutočný príjem a životnú úroveň žalovaného. Nakoľko tento sa nachádza na neznámom

mieste, v čase rozhodovania nebolo možné zistiť jeho majetkové, zárobkové pomery a jeho životnú
úroveň v Nórsku, kde sa podľa posledných zistení, resp. podľa výpovede matky má žalovaný zdržiavať.
Na základe takto vykonaného dokazovania nezostávalo súdu nič iné, ako návrh na určenie vyživovacej
povinnosti zo strany jej manžela zamietnuť. V závere súd konštatuje, že matka môže kedykoľvek za
trvania manželstva podať nový návrh na určenie výživného, keď zistí, kde sa žalovaný zdržiava a bude

si môcť zabezpečiť dostatok dôkazov na preukázanie svojich tvrdení.

11. Podľa § 57 C.m.p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

12. Pri zisťovaní adresy žalovaného prostredníctvom Veľvyslanectva SR v Nórsku súd ustanovil
na preklad písomnosti z jazyka slovenského do jazyka anglického prekladateľku na prevedenie
prekladateľských úkonov, ktorej bola štátom zaplatená odmena vo výške 22,58 eur. Nakoľko u žalobkyne
sú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 C.s.p.), pre ktoré ju súd nezaviazal na náhradu trov štátu a
žalovaný je na neznámom mieste, súd o trovách štátu rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku enunciátu

tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.