Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. marec 2021

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/92/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820010343
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2021:5820010343.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obž. N. R., nar.

XX.XX.XXXX, pre prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery,
úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 16.03.2021 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný N. R., U.. XX.XX.XXXX H. U., trvale bytom
L. XXX/XX, XXX XX U., ženatý, bez pracovného pomeru, na slobode,

u z n á v a s a v i n n ý m , ž e

dňa 21.04.2020 v čase o 10.09 hod. zaslal elektronicky na e-mailovú adresu pracovníčky Úradu
práce sociálnych vecí a rodiny v Námestove [email protected] z e-mailovej adresy
[email protected], ako prílohu k žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie,
kópiu falošného diplomu o absolvovaní vysokoškolského štúdia I. stupňa v odbore „Stavby a životné
prostredie“ ukončeného na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave so sériovým číslom B*000134,
pričom mal vedomosť, že diplom o ukončení vysokoškolského štúdia je falošný,

t e d a

falošnú verejnú listinu použil ako pravú,

t ý m s p á c h a l

prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a

úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 352 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 4 Tr. zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo dňa 8. 10. 202s pod sp. zn. Pv 341/20 podala tunajšiemu
súdu obžalobu na N. R. pre prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej
uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zákona.

Na nariadených hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov G..
C. R., prečítaním svedeckých výpovedí G.. Y. L. a listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise.

Vypočutý obž. N. R. vypovedal, že elektronickou formou podal na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

Námestovo žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Po odoslaní žiadosti bol
telefonicky kontaktovaný pracovníčkou úradu práce p. R., že v žiadosti uviedol titul, aby dodatočne
predložil diplom alebo nejaký doklad o ukončení štúdia. On p. R. vysvetľoval, že titul je falošný, že síce
ho má zapísaný v občianskom preukaze (ďalej len OP), ale diplom v skutočnosti nemá, odovzdal ho na
polícii a za falošný titul bol aj potrestaný. P. R. mu do telefónu povedala, že mu chýba prefotený OP,
tak jej jeho fotokópiu zaslal hneď a do mailu napísal, že keď to nebude stačiť, aby titul vyškrtla alebo

žiadosť zrušila. Potom jej poslal ešte jeden mail, kde jej napísal, že ak by bol problém s tým titulom, že
ju pekne prosí, aby ho vyškrtla alebo že tú žiadosť stiahne. Po prvom telefonáte mu p. R. povedala, že
ak nájde nejakú fotku toho diplomu, tak nech jej ju zašle, že ona sa spojí s riaditeľom úradu práce a
že sa s ním poradí, čo ďalej. Potom sa mu už neozvala, a tak jej poslal ešte jeden mail, bola to nová
žiadosť, kde už titul neuviedol a žiadal ju, aby tú prvú žiadosť zrušila. Po zaslaní druhej žiadosti zavolal

p. R., že čo je s jeho žiadosťou, že poslal novú žiadosť a aby tú pôvodnú zrušili, na čo mu povedala, že
to už nie je možné, keďže už je zaevidovaný na úrade práce a druhá žiadosť už nie je akceptovateľná.
Potom som už bol predvolaný na políciu.

Svedkyňa G.. C. R. vypovedala, že v apríli 2020 bola úradu doručená žiadosť o zaradenie do evidencie

uchádzačov o zamestnanie, žiadosť bola podaná mailom. Keďže sa žiadosť nedala otvoriť, požiadala
obžalovaného, aby jej žiadosť poslal v inom formáte. Obžalovaný opäť poslal žiadosť elektronicky a po
otvorení mailu so žiadosťou zistila, že na prednej strane žiadosti je uvedený titul Bc., a na druhej strane
žiadosti, kde je uvedený prehľad absolvovaných škôl, nebola uvedená informácia o vysokoškolskom
štúdiu. Preto opäť mailom vyzvala obžalovaného aby jej uviedol názov školy kde študoval, akou

formou, označil obdobie štúdia. Obžalovaný reagoval podľa jej inštrukcií, uviedol, že študoval na STU
Bratislava. Vyzvala ho, aby predložil diplom, na čo obžalovaný zareagoval, že diplom nemôže nájsť s
otázkou, či bude stačiť OP, kde je titul uvedený. Následne diplom doložil. Keď však diplom videla, tak
intuitívne mal a podozrenie, že ide o falošný diplom, nakoľko podobný prípad z rovnakej univerzity už
na úrade riešili. Keďže mala podozrenie, išla za svojou vedúcou, po zistení, že diplom je falošný, sa s

vedúcou dohodli, že obžalovaného o zisteniach budú informovať. Obžalovaného telefonicky osobne
kontaktovala a obžalovaný jej do telefónu uviedol, že za uvedený diplom už bol aj odsúdený. To bolo
jediný krát, čo s obžalovaným komunikovala telefonicky, všetko predtým riešili mailom. Následne na
otázky obžalovaného uviedla, že si skutočne nepamätá, že by telefonicky spolu rozprávali ešte predtým,
ako to uviedla.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku bola prečítaná výpoveď svedkyne G.. Y. L. z prípravného konania,
ktorá vypovedala, že na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Námestove pracuje na pozícii vedúcej
oddelenia služieb pre občana. Ako na vedúcu sa na ňu obrátila p. R., že N. R. elektronicky na úrad
zaslal vysokoškolský diplom, pričom má podozrenie, že by sa mohlo jednať o falzifikát, na diplome

nebola pečiatka s uvedeným číslom. Nakoľko v minulosti už mali skúsenosť s falošným diplomom z STU
Bratislava, podozrenie preverili mailom priamo na STU Bratislava a prišla im odpoveď, že obžalovaný
na ich univerzite nikdy neštudoval, odbor uvedený na diplome nebol akreditovaný a na pečiatke nie je
uvedené číslo. Tieto zistené poznatky potom boli odstúpené na Okresnú prokuratúru v Námestove.

Podľa § 269 Tr. poriadku súd prečítal a oboznámil listinné dôkazy: žiadosť o zaradenie do evidencie
uchádzačov o zamestnanie zo dňa 20.04.2020 na č.l. 7-13, čestné vyhlásenie na č.l. 14, diplom o
absolvovaní vysokoškolského štúdiu na č.l. 15, kópia OP na č.l. 16-17, e-mailovú komunikáciu na čl.
18-21, 96-103, doklady Úradu práce sociálnych vecí a rodiny na čl. 22, správa STU v Bratislave zo dňa
09.07.2020 na č.l. 53, rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/68/2017 na č.l. 58-59, správu

OR PZ DK na č.l. 60 a správy k osobe obžalovaného.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný ako trestne zodpovedný subjekt sa dopustil
protiprávneho konania, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone. Pod pojmom znaky uvedenév tomto zákone sa rozumejú znaky objektívnej a subjektívnej povahy, ktoré tvoria skutkovú podstatu
trestného činu t.j. súhrn znakov, ktoré charakterizujú ľudské konanie i jeho následok ako trestný čin.

Podľa § 352 ods. 1 Tr. zákona prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate,
úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky sa dopustí ten, kto dosiahne vydanie pravej verejnej
listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku, úradnej značky alebo ciachy na základe aj
nepravých podkladov.

V prvom rade je namieste uviesť, že ust. § 352 Tr. zákona poskytuje ochranu len písomnosti, ktorá bola
vydaná v predpísanej forme na základe zákona štátnym orgánom alebo iným orgánom verejnej moci v
rámci jeho pôsobnosti, ktorá zakladá, mení alebo ruší práva alebo povinnosti alebo osvedčuje ich vznik,
zmenu alebo zánik, alebo osvedčuje totožnosť osoby alebo veci, ich stav, vlastnosti alebo spôsobilosť
alebo právom chránené záujmy (§ 131 ods. 4 Tr. zákona).

Vzhľadom na definíciu verejnej listiny je namieste uviesť, že verejnou listinou je nesporne diplom o
absolvovaní vysokoškolského štúdia.

V súhrne vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa dopustil
skutku kladeného mu za vinu, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný spolu so

žiadosťou o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, v ktorej si pri svojom mene uviedol
titul Bc., predložil úradu fotokópiu diplomu o absolvovaní vysokoškolského štúdia I. stupňa v odbore
„Stavby a životné prostredie“ ukončeného na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave so sériovým
číslom B*000134. Obžalovaný fotokópiu predmetného diplomu predložil na úrade práce v súvislosti so
žiadosťou o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorým dokladoval svoje dosiahnuté

vzdelanie, pričom mal vedomosť, že diplom o ukončení vysokoškolského štúdia je falošný, keďže
v minulosti bol právoplatne odsúdený za prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej
pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky, a to práve v súvislosti so zaobstaraním si
predmetného falošného diplomu a jeho následného predloženia na oddelení dokladov OR PZ Dolný
Kubín, pracovisko Námestovo za účelom zapísania vysokoškolského titulu bakalár v občianskom

preukaze. Obžalovaný ani nepopieral, že predmetný diplom, bol falošný, že na Slovenskej technickej
univerzity v Bratislave nikdy neštudoval a nezískal titul Bc., napriek tomu, jeho fotokópiu predložil v
súvislosti so žiadosťou o svoje zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Na svoju obranu
uviedol, že titul mal zapísaný v občianskom preukaze a že zamestnankyni uviedol, že predmetný diplom
je falošný, že bol za tento diplom aj odsúdený. Obžalovaný sa tak priznal, že v čase keď predmetnú

fotokópiu diplomu predložil ako prílohu k svojej žiadosti o zaradenie do evidencie nezamestnaných vedel
nielen to, že predmetná listina je falošná, ale aj to, že má povahu verejnej listiny a jej použitie je trestné.
Obžalovaný bol okrem svojej výpovede a listinných dôkazov usvedčený aj výpoveďou svedkyne G..
C. R., ktorá uviedla, že obžalovaný podal žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie
mailom, pričom na prednej strane žiadosti uviedol titul Bc., neuviedol však prehľad absolvovaných škôl,

a preto ho vyzvala na doplnenie žiadosti a obžalovaný v žiadosti uviedol, že študoval na STU Bratislava,
následne na jej výzvu uviedol, že diplom nemôže nájsť, či bude stačiť OP, kde má uvedený titul a
následne doložil fotokópiu diplomu. Poprela, že by sa jej obžalovaný zmienil, že diplom je falošný,
uviedla, že potom ako fotokópiu diplomu videla, začala mať podozrenie, že ide o falošný diplom, nakoľko
podobný prípad s diplomom z Slovenskej technickej univerzite v Bratislave už v minulosti na úrade riešili.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tak súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného za súdený
skutok.

Okrem obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorými sú objekt (záujem, hodnota,
či spoločenský vzťah chránený trestným právom), objektívna stránka (konanie vrátane opomenutia,

následok a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom), subjekt (páchateľ) a subjektívna stránka
(zavinenie, niekedy aj pohnútka-motív), sa na vyvodenie trestnej zodpovednosti pri prečine vyžaduje aj
naplnenie tzv. materiálneho korektívu, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 10 ods. 2 Tr. zákona.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,

okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť
nepatrná. Materiálny korektív predstavuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. Na
posúdenie závažnosti určitého protispoločenského konania majú vplyv, t.j. závažnosť prečinu určujú:
spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný (najmä poľahčujúce apriťažujúce okolnosti), miera zavinenia a pohnútka páchateľa. Uvedené kritériá pritom nemožno hodnotiť
izolovane, ale v ich súhrne, bez toho, aby niektoré boli preceňované na úkor iných.

Z vyššie uvedeného súd ďalej skúmal, či okrem formálnej stránky trestného činu je naplnený aj
materiálnykorektív azistil,ževzhľadomnaosobuobžalovaného,spôsobvykonaniačinu,skutočnosť,že
obžalovaný už bol za takýto trestný čin odsúdený je závažnosť jeho konania vyššia ako nepatrná. Podľa
oboznámeného odpisu z registra trestov a priestupkov sa u obžalovaného navyše ani nejednalo o nejaké
vybočenie z inak riadne vedeného života, ale obžalovaný má za sebou pestrú kriminálnu minulosť. Pri

zohľadnení vyššie uvedených skutočnosti súd dospel k jednoznačnému záveru, že závažnosť konania
obžalovaného je celkom zjavne nie iba nepatrená.

Súdoboznámilsprávyvzťahujúcesakosobeobžalovanéhoazistil,žeobžalovanýbolodr.1990 doteraz
celkom 11krát súdom trestaný, za posledných 10 rokov má v registri trestov celkom päť záznamov, z
toho na tri záznamy Okresného súdu Námestovo (trestný rozkaz z 26.5.2012 sp. zn. 0T/47/12, rozsudok

z 21.5.2013 sp. zn. 4T45/13, rozsudok z 13.7.2017 sp. zn. 6T/68/17) súd prihliadať nemohol, obžalovaný
sa osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, resp. zaplatil peňažný trest, platí tak fikcia
neodsúdenia. Súd však prihliadal na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Námestovo pod sp. zn.
6T/51/2018 zo dňa 13.09.2018, právoplatným dňa 29.9.2018, ktorým bol uznaný vinným z prečinu podľa
§ 306 ods. 1 Tr. zákona a bol mu uložený spoločný úhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere

2 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na dobu 4 rokov, keďže súd ukladal spoločný trest
zároveň zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Námestovo pod sp. zn. 6T/34/2018 zo dňa 21.05.2018,
právoplatným dňa 13.06.2018, ktorým bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/,
ods.3písm.a/Tr.zákona,vovýrokuovineatiežvovýrokuotreste. Zároveňbolozistené,žeobžalovaný
bol prejednávaný a postihnutý v spoločnom konaní za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu,

ktorých sa dopustil dňa 12.03.2016 a 17.03.2016. V mieste trvalého bydliska, obžalovaný nie je bližšie
hodnotený.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods.
1, 4 Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V prípade obžalovaného súd zistil prevahu

priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona, poľahčujúce okolnosti neboli zistené, priťažujúcou
okolnosťou bolo, že už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zákona) s poukazom na rozsudok
Okresného súdu Námestovo pod sp. zn. 6T/51/2018 zo dňa 13. 09. 2018, právoplatným dňa 29. 9.
2018. Keďže súd na strane obžalovaného konštatoval prevahu priťažujúcich okolností podľa § 38 ods.
4 Tr. zákona, zvyšoval dolnú hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 38

ods. 8 Tr. zákona zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci
zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel
medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd tak ukladal obžalovanému
trest v rozpätí od 12 do 36 mesiacov. Obžalovaný pred spáchaním trestného činu neviedol riadny
život, v registri trestov má opakované záznamy za trestnú činnosť, súdený skutok spáchal počas

plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Keďže obžalovaný spáchal súdený skutok v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s poukazom na ust. § 49 ods. 2 Tr. zákona, obžalovanému
nebolo možné podmienečne odložiť výkon uloženého trestu odňatia slobody. Súd obžalovanému uložil
nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici modifikovanej trestnej sadzby v trvaní 12
mesiacov. Takto uložený trest súd považoval za zákonný a spravodlivý, plniaci si všetky funkcie trestu,

vrátanezabezpečeniaochranyspoločnostipredpáchateľomtým,žemuzabránivpáchaníďalšejtrestnej
činnosti a vytvorenia podmienok na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Obžalovaného na výkon trestu zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na výkon trestu odňatia

slobody do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže v
posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.