Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/58/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617010142
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2617010142.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci proti obžalovanému W. Q., pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/
Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 20.09.2018
pod sp. zn. 1T/93/2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.10.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného W. Q., nar. XX.XX.XXXX v U., z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Okresného súdu Senica zo dňa 20.09.2018 pod sp. zn. 1T/93/2017 bol
obžalovaný W. Q. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a
prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 18.09.2016 asi o 04.00 h v Šaštíne-Strážach na Hviezdoslavovej ulici č. 548 na diskotéke v klube
Riverside bezdôvodne fyzicky napadol W. Z. tým spôsobom, že ho jeden krát udrel päsťou do tváre
na ľavú stranu, čím spôsobil W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. S., Q. XXX zranenie dvojitú zlomeninu
sánky s posunom úlomkov, ktoré zranenie si vyžaduje dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní 28-32
dní podľa záverov znaleckého posudku znalca prof. MUDr. Jozefa Lohnerta CSc.

Za tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanému podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, za použitia
§ 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41
ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov, ktorý mu zároveň
podľa § 49 odsek 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil za súčasného určenia
skúšobnej doby v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného W. Z., nar. XX.X.XXXX v J., bytom T. S., Q.
XXX, odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 141-153.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovej lehote (a to ihneď na hlavnom pojednávaní po vyhlásení

rozsudku č.l. 139 spisu) zahlásil obžalovaný po porade s obhajcom odvolanie čo do viny a trestu.

Prokurátor okresnej prokuratúry odvolanie proti rozsudku okresného súdu nepodal.

Obžalovaný v písomne podanom odvolaní prostredníctvom svojej obhajkyne (č. l. 160-161) namietal
správnosť napadnutého rozsudku s poukazom na tú skutočnosť, že vykonaným dokazovaním nebolo

preukázané, že jeho konaním došlo k naplneniu skutkových podstát prečinu ublíženia na zdraví a
prečinu výtržníctva a tiež nebolo preukázané spáchanie skutku tak, ako je uvedené v obžalobe, pričompovažuje za špekulatívnu aj zmenu skutkovej vety. Má za to, že prokurátor svojvoľne dezinterpretoval
výpoveď poškodeného, že tento sa mohol z dôvodu knokautu pomýliť. Prokurátor upravil skutkovú vetu
obžaloby tak, aby bola v súlade so závermi znaleckého posudku, kedy znalec uviedol, že obžalovaný

poškodeného udrel do ľavej časti tváre. Poškodený pritom jasne uviedol, že ho obžalovaný udrel do
pravej časti, ktorý rozpor nebol podľa jeho názoru odstránený.

Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne D., tak podotkol, že svedkyňa bola pod vplyvom značného množstva
alkoholu. Táto tiež zatajila žiarlivostnú scénu poškodeného, čo bolo zrejme spúšťačom útoku

poškodeného na obžalovaného. Obžalovaný pritom trvá na tom, že sa len bránil napadnutiu zo strany
poškodeného.

Rovnako vykonaným dokazovaním nebolo vyvrátené, že poškodeného mohol udrieť aj niekto iný,
nakoľko z výpovedí niektorých svedkov vyplynulo, že v čase incidentu pri poškodenom bolo veľa ľudí,
pričom poškodený bol zároveň vyvedený zamestnancami príslušnej SBS, čiže k jeho zraneniu mohlo

dôjsť aj iným spôsobom.

Podľa výpovede viacerých svedkov to bol práve poškodený, ktorý na diskotéke vyvolal konflikt voči
obžalovanému. Rovnako viacerí svedkovia uviedli, že poškodený vyvolával konflikty aj v minulosti.
Obžalovaný preto trvá na tom, že sa bránil zjavnému útoku zo strany poškodeného a v žiadnom prípade

mu úmyselne neublížil na zdraví. Nebol to on kto útočil, a teda sa nemohol dopustiť trestných činov
výtržníctva a ublíženia na zdraví.

Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok okresného súdu a jeho spod obžaloby oslobodiť.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti obžalovaného, obhajcu, prokurátora
krajskej prokuratúry. Verejného zasadnutia sa nezúčastnil poškodený.

Obžalovaný W. Q. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že na podanom odvolaní zotrváva,
pričom doplnil, že žije slušný život, nie je žiadny agresor, žiadnej výtržnosti sa nedopustil, bol v danom

čase na nesprávnom mieste, iba sa bránil.

Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko
zistený skutkový stav odôvodňuje právnu kvalifikáciu, trest považuje za primeraný a rozsudok preto za
správny a zákonný.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací nezistil dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 Trestného poriadku, ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek
3 Trestného poriadku. Postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť
a dôvodnosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.

Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zhodne ako súd I. stupňa zistil :

· prokurátor okresnej prokuratúry podal dňa 23.05.2017 pod č. Pv 767/16/2205 obžalobu na W. Q. pre

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a/ Trestného zákona,

·okresnýsúdvykonalnahlavnompojednávanídokazovanievýsluchomobžalovanéhoW.Q.,výsluchom
svedka a poškodeného W. Z., výsluchom svedkov G. J. D., N. Y., R. F., S. U., N. F. a J. Y., prečítaním

výpovede svedka J. B. z prípravného konania, výsluchom MUDr. Jozefa Lohnerta, CSc., znalca z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, oboznámením listinných dôkazov a to lekárskeho
potvrdenia MUDr. J. A. zo dňa 11.11.2016, lekárskej správy - nálezu MUDr. J. A. zo dňa 23.5.2018,
prepúšťacej správy Univerzitnej nemocnice Bratislava, Nemocnice Ružinov, Kliniky ústnej, tvárovej a
čeľustnej chirurgie LF UK a UNB zo dňa 30.9.2016, e-mailovej správy VŠZP a. s. zo dňa 19.6.2018,

e-mailovej správy spoločnosti EAGLE SECURITY, a.s. zo dňa 27.4.2017, záznamu k prevereniu
kamerového systému zo dňa 31.10.2016, správy o povesti, odpisu z RT, výpisu z ústrednej evidencie
priestupkov.Na základe uvedeného krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd po obdržaní obžaloby
v predmetnej trestnej veci postupoval dôsledne podľa príslušných ustanovení tretej časti Trestného
poriadku, ktorá upravuje základné pravidlá súdneho konania. Na hlavnom pojednávaní okresný súd

vykonal všetky dôkazy zákonným a transparentným spôsobom, dodržal pritom všetky základné princípy
kontradiktórneho trestného procesu.

Svojím procesným postupom na hlavnom pojednávaní okresný súd poskytol obžalovanému všetky
nevyhnutné záruky pre zabezpečenie spravodlivého procesu.

Okresný súd rozhodujúc o obžalobe prokurátora vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a
zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne i v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v §
2 odsek 12 Trestného poriadku a následne sa dopracoval k správnym skutkovým a právnym záverom,
čo sa týka viny obžalovaného, právnej kvalifikácie jeho konania, ako aj uloženého trestu.

Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku, okresný súd v súlade s ustanovením § 168 odsek 1
Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
oprel, rovnako tak rozviedol akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými
právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení

Trestného zákona.

Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo
skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, proti nemu nemá žiadne výhrady,
a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere osvojuje a v podrobnostiach na neho

poukazuje.

S ohľadom na doterajšie obhajobné námietky obžalovaného, na ktorých v podstate zotrval v priebehu
celého doterajšieho trestného konania, považuje krajský súd za potrebné zhrnúť nasledovné.

V prvom rade krajský súd konštatuje, že niet najmenších pochybností, že sa skutok stal tak, ako je
opísaný vo výrokovej časti rozsudku teda, že dňa 18.09.2016 asi o 04.00 h v Šaštíne-Strážach na
Hviezdoslavovej ulici č. 548 na diskotéke v klube Riverside bezdôvodne fyzicky napadol W. Z. tým
spôsobom, že ho jedenkrát udrel päsťou do tváre na ľavú stranu, čím spôsobil W. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. S., Q. XXX, zranenie dvojitú zlomeninu sánky s posunom úlomkov, ktoré zranenie si vyžaduje

dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní 28-32 dní podľa záverov znaleckého posudku znalca prof.
MUDr. Jozefa Lohnerta CSc.

Z trestnej činnosti je obžalovaný usvedčovaný predovšetkým výpoveďou poškodeného, ktorý detailne
popísal priebeh skutkového deja s tým, že to bol práve obžalovaný, kto ho fyzicky napadol a spôsobil

predmetné zranenia, nakoľko okrem obžalovaného ho nikto iný nenapadol a s nikým iným žiadny konflikt
nemal tak pred incidentom, tak i po ňom. V korelácii s výpoveďou poškodeného sú potom aj výpovede
svedkov G. J. D. a J. B., ktorí obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti taktiež priamo usvedčujú,
keď obaja zhodne potvrdili, že boli očitými svedkami fyzického napadnutia poškodeného obžalovaným.
Svedkyňa G. J. D. na hlavnom pojednávaní jednoznačne uviedla, že vie, že sa spolu obžalovaný a

poškodený rozprávali pri bare, nevie o čom, vie, že sa to zomlelo veľmi rýchlo a obžalovaný udrel
jej priateľa. Udrel ho do sánky, na dvakrát mu ju zlomil. Najrýchlejšie ukončenie videla tak, že odišli
čo najrýchlejšie domov. Svedok J. B. tiež potvrdil, že videl zo vzdialenosti cca 5-7 metrov, ako išiel
obžalovaný priamo na poškodeného a tohto jedenkrát udrel päsťou do tváre. Z vykonaného dokazovania
tiež vyplýva, že napadnutiu poškodeného mal predchádzať slovný konflikt obžalovaného s poškodeným,

pričom samotný konflikt mal vyvolať poškodený. Obaja zhodne potvrdili, že boli pod vplyvom alkoholu.

S prihliadnutím na obsah odvolacích námietok obžalovaného krajský súd považuje za potrebné iba
potvrdiť, že aj podľa jeho názoru vina obžalovaného na predmetnom skutku bola spoľahlivo a bezpečne
preukázaná. Na rozdiel od obhajoby, odvolací súd považuje výpovede poškodeného a vyššie uvedených

svedkov za dôkazy s takou mierou dôkaznej sily, ktorá nedáva žiadne pochybnosti o tom, ako sa
predmetný skutok stal a nevzbudzuje žiadne pochybnosti o tom, že sa ho dopustil práve obžalovaný.Pokiaľ ide o právne posúdenie správne zisteného skutkového stavu, odvolací súd hodnotí ako zjavne
neopodstatnené jeho odvolacie námietky, že jeho konanie nemôže byť posúdené ako trestný čin pre
splnenie podmienok konania v nutnej obrane v zmysle § 25 Trestného zákona.

O takéto konanie vylučujúce jeho protiprávnosť aj podľa zistenia odvolacieho súdu nešlo. Krajský
súd nespochybňuje obhajobu obžalovaného z toho hľadiska, že napadnutiu poškodeného mohol
predchádzať verbálny konflikt obžalovaného s poškodeným, ktorí boli obaja pod vplyvom alkoholu a že
takýto stav, kryjúci sa s vnímaním prebiehajúcej udalosti samotným obžalovaným aj nastal. Existencia

konfliktu spočívajúceho vo vyvolaní verbálneho útoku poškodeným, však neumožňuje v posudzovanej
veci prijať záver v podobe absencie trestnej zodpovednosti obžalovaného za spáchanie žalovaného
trestného činu.

Námietky obžalovaného o nesprávnosti záveru okresného súdu, že v momente útoku bol de facto v
defenzíve, keď poškodený po predchádzajúcom slovnom útoku k nemu popri značnému počtu ľudí

na diskotéke prichádzal, hodnotí odvolací súd ako neopodstatnené a tendenčné s cieľom zbaviť sa
trestnej zodpovednosti za predmetný trestný čin, nakoľko je z vykonaného dokazovania zrejmé, že to
bol práve obžalovaný, ktorý v domnienke, že bude zo strany poškodeného nešpecifikovaným spôsobom
napadnutý prvý fyzicky zaútočil na poškodeného päsťou. Tiež neobstojí obrana obžalovaného, že mal
z poškodeného pre jeho predchádzajúce výhražné výroky strach, nakoľko bezprostredne po útoku išiel

po odchode poškodeného za ním bez akejkoľvek obavy pred budovu, ktorú skutočnosť potvrdili aj ďalší
svedkovia a to N. Y. a S. U.. Svedok U. zároveň potvrdil, že obžalovaný mal ešte po poškodenom v
čase odchodu niečo kričať.

Z hľadiska primeranosti obrany obžalovaný preferuje ako dominantné subjektívne hľadisko, pritom však

predstavy obžalovaného ako sa mu javil útok (že poškodený po predchádzajúcom vyhrážaní sa ku
nemu približoval) nevychádzali z konkrétnej situácie na konkrétnom mieste, nakoľko bolo svedeckými
výpoveďami potvrdené, že útok obžalovaného bol náhly a v podstate nečakaný.

Stav možného ohrozenia jeho života, príp. zdravia podľa názoru súdu objektívne neexistoval a takto

situáciu v čase svojho konania nemohol hodnotiť ani samotný obžalovaný. Aj zo samotnej výpovede
obžalovaného vyplýva, že nikto iný do konfliktu medzi ním a poškodeným nezasahoval, v rukách
poškodeného nevidel žiadnu zbraň a poškodeného (natiahnutou rukou) zasiahol len preto, že sa mu pri
predchádzajúcom verbálnom konflikte javil byť agresívny a v kritickom čase pristupoval do jeho blízkosti,
pričom nevylúčil, že takto konal zrejme z dôvodu pudu sebazáchovy.

Vzhľadom na uvedené okolnosti, keď predmetným úderom bolo zo strany obžalovaného spôsobené
poškodenému zranenie vo forme dvojitej zlomeniny sánky, považuje krajský súd tento spôsob „obrany“
za celkom zjavne neprimeraný a v hrubom rozpore s konaním poškodeného.

Z uvedených dôvodov odvolací súd v zhode s názorom okresného súdu uzatvára, že v posudzovanom
prípade nemožno konanie obžalovaného W. Q. subsumovať pod podmienky nutnej obrany a súčasne
dopĺňa, že je tomu tak pre vybočenie z jej medzí v podobe excesu intenzívneho znamenajúceho v
podstate to, že miera zákroku obžalovaného nebola celkom zjavne primeraná spôsobu možného resp.
predpokladaného útoku poškodeného, pričom ide o nepomer v intenzite a tiež v spôsobenej škode.

Vzhľadom na uvedený záver je potom vylúčená možnosť oslobodenia obžalovaného spod obžaloby tak,
ako to navrhoval obžalovaný v odôvodnení podaného odvolania.

Keďže všetky dôkazy preukazujúcu vinu obžalovaného boli vykonané v súlade so zákonom a ani

odvolací súd nezistil dôvod týmto neveriť, osvojil si výrok o vine a právnom posúdení skutku z I.
stupňového rozsudku v celom rozsahu. Konanie obžalovaného tak, ako je opísané v súlade so zisteným
skutočným stavom veci vo výrokovej časti napadnutého rozsudku bezpochyby napĺňa znaky prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a tiež prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a/ Trestného zákona, a ako to správne ustálil a odôvodnil v napadnutom rozsudku i okresný súd.

Vsúladesozákonompostupovalprvostupňovýsúdajpriukladanítrestuobžalovanému.Prihliadalpritom
ku všetkým okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska naplnenia účelu trestu a jeho výmery, ako ich
určujú ustanovenia § 34 ods. 1 až 4 Trestného zákona, pričom starostlivo a uvážene prihliadol na spôsobspáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti (§ 37 písm. h) Trestného
zákona), poľahčujúce okolnosti (§ 36 písm. j) Trestného zákona) a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosti nápravy.

Rešpektujúc tieto hľadiská považuje odvolací súd trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 (jedného) roka, ukladaný obžalovanému na samej
spodnej hranici trestnej sadzby stanovenej v § 156 ods. 1 Trestného zákona, za zákonný a primeraný
tak k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ako aj možnostiam nápravy a prevýchovy obžalovaného,

pričom zodpovedá požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie.

Obžalovaný by si mal uvedomiť, že pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne
hodnotenie činu a osoby páchateľa a že sa ukladá v závislosti od závažnosti činu, ktorý je rozhodujúcim
pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery, pričom jeho prioritný účel sa dosahuje predovšetkým
ukladanímtrestovaichvýkonom.Vychádzajúcvšakzozásadyhumanitytrebadodržaťprincípúmernosti

represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Podľa názoru súdu uložený
trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu naznačenú nevyhnutnú mieru spĺňa. K
naplneniu účelu trestu totiž prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v
trestnom kódexe odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie
so zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu

páchajúcu takýto druh trestnej činnosti.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že krajský súd nemal zákonný dôvod pre zrušenie či zmenu
napadnutého rozsudku, a preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného
poriadku zamietol.

Na záver je potrebné uviesť, že výrokom o náhrade škody sa odvolací súd vecne nezaoberal, nakoľko
tento nebol napadnutý opravným prostriedkom žiadnou z procesných strán.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.