Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 5, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117214183
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5117214183.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu:

KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441, zastúpeného splnomocneným zástupcom: JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka, so
sídlom Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: C. M., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXX, XXX
XX T., zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Alžbeta Boriková advokátska kancelária s.r.o.,
so sídlom Dolné Rudiny 3, 010 01 Žilina, IČO: 47 249 587, o zaplatenie 3.775,44 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.04.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 3.775,44 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo žalovanej sumy od
13.05.2015 do zaplatenia. Uplatnil si náhradu trov konania.
2. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že medzi žalobcom a S. I. bola uzatvorená poistná zmluva - č.
návrhu 3550099922 pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
- poistenie súboru motorových vozidiel, s účinnosťou od 19.10.2012 na dobu neurčitú (poistná
zmluva bola uzatvorená dňa 17.10.2012 a je žurnalizovaná na č.l. 7 spisu - poznámka súdu).

3. Dňa 06.05.2015 (správny dátum dopravnej nehody mal byť v žalobe uvedený ako 06.03.2015 -
poznámka súdu) došlo v čase približne o 10.00 hod. v Obci G. Q. k dopravnej nehode tak, že žalovaný
ako vodič vozidla zn. Citroën Jumper EČV: X zozadu narazil do vozidla zn. BMW 530 EČV: X ktorého
vodička D. C. spomalila, nakoľko pred ňou jazdiace vozidlo odbočovalo doľava. Žalobca dňa 25.03.2015
poukázal priamo poškodenému - spoločnosti REUMA OSTEO, s.r.o. sumu vo výške 5.977,78 € titulom
likvidácie poistnej udalosti zo dňa 06.05.2015.
4. Nakoľko žalovaný neohlásil dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu (§ 66 ods. 2 písm. a) zák.

č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke), žalobcovi vznikol voči nemu nárok na náhradu poistného plnenia,
ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla podľa § 12 ods. 2
písm. f) zák. č. 381/2001 Z.z. Z toho dôvodu žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 16.04.2015 na
náhradu časti poskytnutého plnenia vo výške 3.775,64 € (ktorá suma predstavuje 63,16 % z vyplateného
poistného plnenia), a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Predmetná výzva bola žalovanému
doručená 27.04.2015. Žalovaný dlžnú sumu nezaplatil, preto sa dostal dňa 13.05.2015 do omeškania.

5. Žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:6. Zo správy o nehode zo dňa 06.05.2015 (na správe je nesprávny dátum, správne má byť 06.03.2015
- pozn. súdu, žurn. na č.l. 10 spisu) súd zistil, že ku kolízii vozidiel zn. Citroën Jumper EČV: X (vodič
S. I.) a zn. BMW 53010 EČV: X (vodička D. C.) došlo spôsobom popísaným vodičkou D. C. tak, že

auto pred ňou odbočovalo doľava, preto musela spomaliť, ale vozidlo za ňou nespomalilo a nabúralo do
nej. Vystrelili hlavové airbagy, bol poškodený kufor, nárazník, ťažné zariadenie. Škoda nebola riešená
políciou z dôvodu označeného v správe o nehode ako „nízka škoda“.

7. Zo žiadosti o vyradenie motorového vozidla zo dňa 15.03.2016 - k poistnej zmluve č. 3550099922

poistníka/platiteľa S. I. (č.l. 9 spisu) súd zistil, že dňa 09.03.2016 bolo motorové vozidlo Citroën Jumper
R.:Xvyradenézpoistenia,pričomsúčasťoužiadostijedokladovyradenímotorovéhovozidlazevidencie
vozidiel.
8. Súd konštatuje, že v správe o nehode sú nesprávne vypísané kolónky týkajúce sa poistníka obidvoch
motorovýchvozidiel.Vprípadevozidlazn.CitroënJumperEČV:XmalbyťuvedenýpoistníkS. I.(ktorýje
nesprávne uvedený v kolónke vodiča) a v prípade vozidla zn. BMW 53010 EČV: X mal byť uvedený ako

poistník spol. REUMA-OSTEO, s.r.o. (ktorá spoločnosť je nesprávne uvedená v kolónke poisťovateľa).
9. Skutočnosť, že S. I. a spol. REUMA-OSTEO, s.r.o. boli poistníkmi a zároveň prevádzateľmi
motorových vozidiel, vyplýva z listinných dôkazov oboznámených v rozsudku a v konaní spornou nebola.

10. Z faktúry č. 31150718 vystavenej dňa 23.03.2015 (splatnej dňa 06.04.2015) autorizovaným

predajcom vozidiel BMW MD-Bavaria Žilina, s.r.o. spoločnosti REUMA-OSTEO, s.r.o., súd zistil, že za
opravu motorového vozidla zn. BMW 530D XDRIVE TO A bola vyfakturovaná suma 6.292,40 € s DPH.

11. Z listu žalobcu zo dňa 23.03.2015, adresovaného REUMA-OSTEO, Vojtecha Spanyola 43, Žilina
1, k poistnej zmluve 6541882250, poisteného vozidla X poisteného REUMA-OSTEO, súd zistil, že

poistenému bolo oznámené ukončenie šetrenia dňa 23.03.2015 poistnej udalosti č. 9561054077,
vzniknutej a hlásenej dňa 06.03.2015, na základe ktorého je predkladaný výpočet výšky poistného
plnenia v sume 5.977,78 € (vypočítaný ako rozdiel sumy 6.292,40 € a spoluúčasti 314,62 €).

12. Z výpisu z databázy žalobcu o poskytnutom poistnom plnení (č.l. 16 spisu) súd zistil, že žalobca

poukázal na adresu REUMA-OSTEO, Vojtecha Spanyola 43, Žilina dňa 25.03.2017 sumu 5.977,78 €.

13. Z listu žalobcu zo dňa 16.04.2015 adresovaného žalovanému (č.l. 17 spisu) súd zistil, že žalobca si
v zmysle § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. uplatnil voči žalovanému, ktorý porušil povinnosť
ohlásiť podľa osobitného predpisu dopravnú nehodu, ktorá je poistnou udalosťou (neprivolanie

polície), nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré žalobca poskytol z poistnej zmluvy žalovaného č.
6573382007poškodenémuREUMA-OSTEO,EČV:Xztitulupoistnejudalostič.9523015528-dopravnej
nehody zo dňa 06.03.2015, a to vo výške 5.977,78 €, pričom škoda bola spôsobená prevádzkou
motorového vozidla EČV: X Z uvedeného dôvodu bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie náhrady poistného
plnenia - jeho časti, vo výške 3.775,44 € do 15 dní odo dňa doručenia výzvy.

14. Z doručenky (č.l. 18 spisu) súd zistil, že žalovanému bola uvedená zásielka doručená dňa
27.04.2015 do vlastných rúk.

15. Z oznámenia škodovej udalosti poisteným S. I. zo dňa 06.03.2015 (č.l. 29 spisu), doručeným
žalovanémudňa12.03.2015,súdzistil,žežalovanýohlásilpoisťovniškodovúudalosť-dopravnúnehodu

zo dňa 6.3.2015. V časti 6 oznámenia „Šetrenie nehody“ je poznamenané, že nehoda bola šetrená
Políciou SR.

16. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu dňa 30.08.2017 sp. zn.

4C/27/2017-46, ktorý bol Uznesením sp. zn. 4C/27/2017-54 zo dňa 14.11.2017 zrušený v celom
rozsahu.

17. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, doručený súdu dňa 09.10.2017 (č.l. 50 spisu), v
ktorom odkázal na ustanovenia § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z., § 64 ods. 1 písm. d)

zák. č. 8/2009 Z.z. a § 125 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého škodou väčšou sa rozumie suma
dosahujúca najmenej 10-násobok škody malej (t.j. sumy 266,- €). Z citovaných právnych predpisov
vyplýva, že povinnosť ohlásiť nehodu polícii sa vzťahuje len na prípad „dopravnej nehody“. Za dopravnú
nehodu sa pritom považuje prípad, ak škoda na niektorom vozidle dosiahne zrejme vyššiu sumu, ako je3.990,- €. Použitie zákonnej formulácie „zrejme“ má svoj význam v zmysle ochrany bežných účastníkov
cestnej premávky, laikov, od ktorých nemožno spravodlivo žiadať, aby vedeli na mieste nehody presne
vyčísliť výšku škody na vozidle. Taktiež uvedená formulácia pamätá na bežné prípady, kedy skutočný

rozsah poškodenia vozidla sa zistí až po odstrojení niektorých jeho častí v autoservise a nie sú viditeľné
a poznateľné na mieste nehody. Presnú výšku škody na vozidle by každý súdny znalec stanovil odlišne,
vzhľadom na právnu úpravu výpočtu škody na vozidlách. Nárok žalobcu by bolo možné priznať len
vtedy, ak žalovaný mohol ustáliť výšku škody na vozidle poškodenej spoločnosti tak, že určite presiahne
zákonný limit 3.990,- €.

18. Poškodené vozidlo vykazovalo na mieste nehody len mierne prehnutý zadný kufor, preto ani
žalovaný, ani vodička poškodeného vozidla MUDr. C. nemali dôvod si ako laici myslieť, že škoda by
mohla byť väčšia ako 3.990,- €, dokonca až 5.977,78 €, ako uvádza žalobca. Aj vodička poškodeného
vozidla MUDr. C. výslovne uviedla v oznámení o vzniku škodovej udalosti, že škodu nenahlásili polícii z
dôvodu „nízkej škody“. Nič nenasvedčovalo napríklad tomu, že by malo byť poškodené elektrické ťažné
zariadenie, ktoré je uvedené vo faktúre za opravu poškodeného vozidla v sume 1.088,16 € bez DPH, t.j.

1.305,79 € s DPH. V danom prípade škoda zrejme nepresahovala zákonný limit, preto nešlo o naplnenie
zákonnej definície „dopravnej nehody“, ergo žalovaný nemal povinnosť ju ohlásiť polícii.
19. Odhliadnuc od uvedeného žalovaný tvrdí, že škodová udalosť bola polícii oznámená, V čase jej
vzniku totiž prechádzali okolo príslušníci Policajného zboru SR, ktorí sa pri účastníkoch udalosti aj
pristavili, prikázali im pozbierať odlomené plastové úlomky z vozovky a presunúť sa na bezpečné

miesto, kde mali spísať medzi sebou správu o nehode. Samotní policajti teda nepovažovali škodu na
poškodenom vozidle za vysokú, a preto nespisovali protokol o dopravnej nehode. Nemožno uzavrieť, že
žalovaný túto udalosť protiprávne neohlásil polícii. Zároveň policajti žalovanému uložili blokovú pokutu
vo výške okolo 20,- €. Žalovaný nemá už k dispozícii bločky z blokovej pokuty, preto navrhuje vykonanie
dokazovania dopytom na OR PZ SR, ODI Žilina, či v deň dopravnej nehody bola žalovanému uložená

bloková pokuta.

20. Súd vo veci vykonal v dňoch 08.08.2018, 9.11.2018 a 21.12.2018 pojednávania, na ktorých vykonal
dokazovanie výsluchom žalovaného, svedkov MUDr. D., listinnými dôkazmi pripojenými stranami k
žalobe a k odporu proti platobnému rozkazu, správou OR PZ v Žiline - Okresný dopravný inšpektorát

zo dňa 06.09.2018 a zistil nasledovný skutkový stav:

21. Pojednávanie dňa 8.8.2018 bolo odročené na deň 09.11.2018 za účelom vykonania dokazovania
výsluchom navrhnutých svedkov.
22. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že v čase škodovej udalosti nevykonával činnosť vo vlastnom

mene a pre seba, ale pre S. I., keď formou kamarátskej výpomoci mu zvážal pokazené ovocie z
jednotlivých obchodov s potravinami, s ktorými mal S. I. uzatvorené zmluvy. V čase dopravnej nehody
išiel žalovaný s prázdnym vozidlom do jedného takéhoto obchodu stiahnuť pokazené ovocie.

23. Zo správy OR PZ v Žiline, ODI zo dňa 06.09.2018 (č.l. 75 spisu) súd zistil, že žalovaný nie je na ODI

evidovaný dňa 06.03.2015 a ani dňa 06.05.2015 ako účastník dopravnej nehody, ani škodovej udalosti
a v evidenčnej karte vodiča nemá v uvedených dátumoch zapísanú žiadnu blokovú pokutu.

24. Na pojednávaní konanom dňa 09.11.2018 svedkyňa MUDr. D. C. uviedla, že tesne potom, ako

došlo ku škodovej udalosti, išli náhodou policajti, teda účastníci nehody ich nevolali. K uloženiu pokuty
žiadnemu účastníkovi nehody nedošlo. Následne vodič motorového vozidla, ktorý spôsobil dopravnú
kolíziu, privolal na miesto škodovej udalosti aj vlastníka motorového vozidla, ktorý sa na miesto dostavil
za 5 až 10 minút. Svedkyňa uviedla, že na prvý pohľad škoda na motorovom vozidle nevyzerala vysoká.

25. Svedok I. I. uviedol, že žalovaného pozná, keďže sa u svedka uchádzal o prácu a nejaký čas u neho
aj pracoval, asi pred tromi rokmi. Svedok vtedy potreboval šoférov na nákladné vozy, ale jeho brat mal
dodávku, preto sa so žalovaným dohodol, že pre nich urobí nejaké vývozy. Svedok s bratom podnikajú
spoločne.ŽalovanýmalnehodunavozidleCitroënJumperEČV:Xkuktorejnehodesanáslednedostavil
aj svedok. Žalovaný bol u svedka len skúšobne, pretože si ho testoval ako šoféra, keďže sa v minulosti

stalo, že u nich zamestnaní šoféri mali nehody. Keď svedok prišiel k dopravnej nehode, bola tam hliadka
polície. Svedok opísal poškodenia na motorovom vozidle. Uviedol, že zrejme policajti dali žalovanému
pokutu 20,- €. Motorové vozidlo, na ktorom bola spôsobená škoda, následne ani nebolo opravované,
bolo predané na náhradné diely.26. Svedok S. I. uviedol, že žalovaného pozná, ale sa nestretávajú, nie sú ani v žiadnom kontakte.
Svedok je vlastníkom dodávky, na ktorej bola spôsobená dopravná nehoda. V tom čase na motorovom

vozidlejazdilžalovaný,keďžepotrebovališoférovažalovanýbolvtedyunichnaskúšku.Keďžesvedokv
tom čase jazdil na kamióne, všetko zabezpečoval I. I.. Svedkovi nie je známe, v akej forme sa uzatvárajú
dohody s osobami, ktoré pre svedka a jeho brata pracujú. Žalovaný zvážal odpad z predajní - ovocie a
zeleninu. Pracoval krátko, 3 týždne až necelý jeden mesiac, urobil asi 4 - 5 jázd. Žalovanému nebola
vyplácaná žiadna mzda, mohol si vziať z vyradeného ovocia a zeleniny.

27. Následne na tom istom pojednávaní bol doplnený výsluch svedka I. I., ktorý uviedol, že v písomnej
forme uzatvárali dohody o výkone práce len s vodičmi nákladných vozidiel. Pokiaľ pre nich pracoval
živnostník ako vodič motorového vozidla - dodávky, s týmito pracovníkmi spolupracovali len na základe
ústnej dohody. So žalovaným nemali spísanú dohodu. Chceli ho len vyskúšať, či je schopný robiť takú
prácu, keďže už prišli aj o dvojročné autá, ktoré im rozbili mladí chalani, teda svedok sa už obával

niekomuzveriťauto.Vtomčasepotrebovalpracovníka,pretožepotrebovalisťahovaťreklamovanýtovar,
resp. aj poškodené veci. Vtedy zásobovali obchody ovocím a zeleninou.

28. Právna zástupkyňa žalovaného poukázala, že pre aplikáciu ustanovenia § 420 ods. 2 OZ sa
nevyžaduje iba existencia pracovnoprávneho vzťahu, stačí, že osoba bola použitá pri činnosti niekoho

iného, čo bolo v tomto konaní preukázané.

29. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla k námietke nedostatku pasívnej legitimácie, že sa nerieši
otázka zodpovednosti za škodu ako takú, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ale v danom
prípade je toto konanie postihovým konaním, čiže žalobca postihuje poisteného, ktorý bol nesporne

a nespochybniteľne vodičom motorového vozidla, prevádzkou ktorého došlo ku škode. Teda pasívne
legitimovaný je v tomto prípade žalovaný tak, ako je označený v žalobe z dôvodu, že vystupuje ako
poistený, tzn. jazdil na motorovom vozidle, ktorého prevádzková zodpovednosť bola poistená u žalobcu.
Žalovaný bol vodičom motorového vozidla a Zákon o cestnej premávke upravuje povinnosť každého
účastníka privolať k dopravnej nehode políciu, k čomu nedošlo. Je teda právne absolútne bezvýznamné,

či bol žalovaný v pracovno-právnom vzťahu s vlastníkom motorového vozidla, či robil na základe nejakej
dohody, či fakturoval svoje služby. Bol vodičom, bol poisteným z pohľadu zákona a teda ako vodič -
účastník dopravnej nehody bol povinný privolať hliadku policajtov.

30. Pojednávanie dňa 21.12.2018 bolo vykonané v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa z neúčasti na

pojednávaní ospravedlnil podaním právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 17.12.2018 (č.l. 111 spisu).
31. Právna zástupkyňa žalovaného v rámci záverečnej reči zotrvala na svojich dovtedajších písomných
podaniach, ako i ústnych prednesoch.

32. Súd o žalobou uplatnenom nároku rozhodol rozsudkom sp. zn. 4C/27/2017-124 zo dňa 21.12.2018
tak, že žalobu zamietol.

33. Súd na odôvodnenie rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že
prevádzateľommotorovéhovozidlazn.CitroënJumper EČV:X,ktorýmbolaspôsobenádňa06.03.2015

dopravná nehoda, z dôvodu ktorej poistnej udalosti si žalobca voči žalovanému uplatňuje podľa §
12 ods. 2 písm. f) zák. č. 381/2001 Z.z. nárok na náhradu poistného plnenia, bola osoba odlišná od
vodiča motorového vozidla, ktorý pri dopravnej nehode spôsobil škodu na motorovom vozidle zn. BMW
530 EČV: X Zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla, teda subjektu vykonávajúceho dopravu,
za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky, je zodpovednosťou objektívnou, vzniká teda

bez ohľadu na zavinenie. Táto zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla nevylučuje solidárnu
zodpovednosť vodiča motorového vozidla, avšak len podľa § 420 ods. 1 OZ, nie podľa § 420 ods. 2
OZ. Súd mal preukázané, že žalovaný spôsobil škodu pri činnosti vykonávanej pre podnikateľov S. I. a
I. I., preto nezodpovedá za škodu, ktorú pri tejto činnosti spôsobil, keďže jeho činnosť v čase škodovej
udalosti nevybočovala z medzí plnenia úloh zmienených podnikateľských subjektov, resp. z činnosti,

ktorá je v priamej súvislosti s ním. Za škodu v tomto prípade zodpovedá prevádzateľ motorového vozidla,
ktorý je totožný s osobou, ktorá použila žalovaného na svoju činnosť. Teda je daná zodpovednosť podľa
ust. § 420 ods. 2 OZ, a nie podľa ust. § 420 ods. 1 OZ, a preto nie je žalovaný v tomto konaní pasívne
legitimovaným.34. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 21.12.2018 odvolanie, o ktorom odvolací

súd - Krajský súd Žilina rozhodol uznesením sp. zn. 7Co/148/2019 - 169 zo dňa 28.08.2019 tak, že
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

35.Odvolacísúdnaodôvodneniesvojhorozhodnutiauviedol,žezáversúduprvejinštancie,že žalovaný
nie je v zmysle § 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. poisteným a že žalobca nemôže proti nemu

uplatňovať nárok na náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z., je
predčasný. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie, na základe ktorých dospel k vyslovenému právnemu
záveru, že žalovaný nie je v spore pasívne vecne legitimovaný v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
36. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. poisteným je ten, na koho sa vzťahuje poistenie
zodpovednosti. Pojem (právna úprava) poistenia zodpovednosti je upravený v ustanovení § 4 ods.

1 zákona č. 381/2001 Z.z. (rozsah poistenia zodpovednosti). Podľa tohto ustanovenia, poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Vychádzajúc z logického a gramatického výkladu § 2 písm.
f) vo vzťahu k § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. krajský súd vyvodil, že poisteným bude (každý)
subjekt, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla. Citované ustanovenie zákona č. 381/2001 Z.z. bližšie neupravuje podmienky zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z hľadiska toho, kto škodu spôsobil. Preto v
takomto prípade subsidárne je dôvodné aplikovať pri výklade § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.
ustanoveniaObčianskehozákonníka,ktorézodpovednosťzaškoduspôsobenúprevádzkoumotorového
vozidla upravujú. Vychádzajúc zo súčasnej právnej praxe a platnej judikatúry (R 3/1984) podmienka

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vzniká nielen podľa ustanovenia §
427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kde zodpovednosť sa uplatňuje vo vzťahu k prevádzateľovi vozidla,
ale aj podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, t.j. vo vzťahu k tomu, kto škodu spôsobil.
Uplatnenie zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, k spôsobeniu ktorej došlo
prevádzkou dopravných prostriedkov, bude prichádzať do úvahy vo vzťahu k tomu, kto škodu priamo

spôsobil. Z hľadiska prevádzky motorových vozidiel, zodpovednosť podľa § 420 Občianskeho zákonníka
sa vzťahuje na vodiča dopravného prostriedku. Ak je daná zodpovednosť za škodu vyvolaná prevádzkou
motorového vozidla, poškodený je oprávnený využiť možnosť výhody solidarity záväzku viacerých
zodpovedných subjektov podľa ustanovenia § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného je
možné vyvodiť, že poisteným, ktorý nie je poistníkom, vo vzťahu k ktorému má poisťovateľ nárok na

náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. sa považuje aj vodič motorového
vozidla, ktorý škodu spôsobil.
37. Ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uplatní v prípadoch, keď škodca je v určitom
právnom (obvykle zmluvnom) vzťahu voči právnickej, poprípade fyzickej osobe a škodu spôsobil pri
činnosti, ktorá spadá do pôsobnosti tejto osoby. Do rámca činnosti právnickej (fyzickej) osoby spadá

predovšetkýmvýkonzamestnania,plnenieúlohvyplývajúcichzpracovnéhopomeru,plnenieslužobných
povinností, úkonov s tým priamo súvisiacimi a ide o takú ďalšiu činnosť, ktorá nepostráda miestny
(priestorový) časový a vecný (vnútorný) účelový vzťah k činnosti právnickej (fyzickej) osoby. Ide teda
o vzťah k činnosti, pri ktorej bola škoda spôsobená, k predmetu činnosti právnickej (fyzickej) osoby.
Pojem „plnenia pracovných úloh a priama súvislosť s ním“ sa vykladá zhodne ako v pracovnom

práve. Podstatné je, či pri činnosti, ktorou bola škoda spôsobená, sledoval škodca z objektívneho aj
subjektívneho hľadiska plnenie úloh právnickej (fyzickej) osoby.
38. V danom prípade, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, nebolo
možné vyvodiť záver, že je tu daný vzťah zodpovednosti podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
V tejto súvislosti sa žalovaný vyjadril, že v čase škodovej činnosti vykonával činnosť pre fyzickú osobu

- podnikateľa S. I., keď formou „kamarátskej výpomoci“ mu zvážal pokazené ovocie z jednotlivých
obchodovapotravín.SvedokS.I.savyjadroval,že„žalovanýzvážalodpadzpredajní-ovociaazeleniny,
pracoval krátko, tri týždne a necelý mesiac, urobil štyri - päť jázd. Žalovanému nebola vyplácaná žiadna
mzda“. Na základe výpovede žalovaného a svedkov S. I. a I. I. nebolo možné považovať za preukázané
skutkové tvrdenia, že žalovaný vykonával činnosť spadajúcu do rámca § 420 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, keďže nebol dostatočne vysvetlený miestny, časový a vecný vzťah k činnosti žalovaného pre
podnikateľa S. I.. Z týchto výpovedí je zrejmé, že žalovaný mal vykonávať činnosť pre S. I. nie na základe
pracovného pomeru alebo na základe dohody o vykonaní práce prípadne inej dohody vyplývajúcej zpracovnoprávnychpredpisovalebotakej„inej“dohody,ktorýchpodmienkybyboližalovanýmasvedkami
v konaní jednoznačne preukázané.
39. Na základe uvedených skutočností, keďže na základe výsledkov vykonaného dokazovania nebolo

možné vyvodiť záver, že nastali podmienky uvedené v § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na základe
ktorých by žalovaný nebol poisteným v zmysle § 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. a na ktoré by sa
nevzťahovali podmienky § 12 ods. 2 písm. f) citovaného zákona (ktoré súd prvej inštancie musí následne
na základe ďalšieho vykonaného dokazovania skúmať), odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

40. Po vrátení veci odvolacím súdu na ďalšie konanie súdu prvej inštancie boli vykonané v dňoch
03.07.2020 a 05.08.2020 pojednávania, na ktorých bolo vykonané dokazovanie výsluchom strán sporu
a opätovným výsluchom svedkov S. I. a I. I..

41. Ešte pred vykonaním pojednávaní sa strany sporu vyjadrili prostredníctvom svojich právnych
zástupcov písomnými podaniami.

42. Právna zástupkyňa žalovaného v podaní zo dňa 13.12.2019 (č.l. 184) zotrvala na svojom tvrdení
nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného, ktorý vykonával činnosť podľa § 420 ods. 2 OZ,

teda pri výkone svojej činnosti nesledoval svoj osobný záujem. Žalovaný vykonával činnosť pre fyzické
osoby - podnikateľov na základe iného zmluvného vzťahu než pracovnoprávneho. Výsluchmi svedkov
a žalovaného bolo preukázané, že žalovaný v čase predmetnej dopravnej nehody vykonával činnosti
výlučne pre podnikateľov S., resp. I.. Skutočnosť, že žalovaný pre nich vykonával tieto činnosti len na
základe ústnej dohody nemôže zakladať neunesenie dôkazného bremena žalovaným, pokiaľ žalovaný

existenciu ústnej dohody potvrdil sám ako strana sporu spolu s výpoveďami dvoch svedkov. Konanie
žalovaného jednoznačne spadalo do rámca činností podnikateľa S. I. - ako zhodne uviedli svedkovia i
žalovaný, žalovaný na dodávke podnikateľa A. I. zvážal pokazené ovocie z predajní. Pri danej činnosti
žalovaný nekonal vo vlastnom záujme, vo vlastnom mene a na vlastný účet, ale v mene a na účet
podnikateľa A. I..

43. Je irelevantné, či za danú činnosť dostával žalovaný mzdu, podstatné je, že v čase nehody vykonával
činnosť pre iného, čo bolo preukázané. Podmienky takejto dohody boli - vzhľadom na absenciu písomnej
formy - vysvetlené a preukázané výpoveďami žalovaného a svedkov S. a I. I.. Skutočnosť, že žalovaný
riadil dodávku podnikateľa S. I. bola preukázaná poistnou zmluvou predloženou žalobcom. Žalovaný
dostatočne ozrejmil „miestny, časový a vecný vzťah“ svojej činnosti pre podnikateľov.

44. Právna zástupkyňa žalovaného poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.
20Co/279/2015 zo dňa 29.11.2016 a na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Co/294/2009
zo dňa 20.10.2011, v ktorých je vyslovený názor: „V ods. 2 (§ 420 ods. 2 OZ) je vyjadrená zásada, že
pokiaľ niekto spôsobí škodu pri vykonávaní činnosti, ktorú vykonával pre inú osobu, nezodpovedá za
túto škodu sám, ale za ňu zodpovedá ten, za koho túto činnosť vykonával. ... Formulácia Občianskeho

zákonníka je však taká široká, že postihuje aj prípady, keď niekto koná v prospech právnickej alebo
fyzickej osoby na základe iného právneho pomeru než pracovnoprávneho.“
45. Pokiaľ by sa okresný súd nestotožnil s vyššie uvedenou argumentáciou o nedostatku pasívnej
legitimácie žalovaného, nárok žalobcu taktiež nie je možné priznať z dôvodu nenaplnenia zákonných
podmienok na uplatnenie postihu podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z.. Nie je pravdou, že

žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť, keď ako účastník dopravnej nehody neprivolal policajtov v
zmysle ust. § 66 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Poškodené vozidlo na mieste nehody
nevykazovalo škodu zrejme prevyšujúcu jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona, čo
potvrdil nielen žalovaný, ale aj svedkyňa D. C. a svedok I. I..
46. V tejto súvislosti poukázala právna zástupkyňa žalovaného na rozhodnutie Krajského súdu

Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/287/2015, kde v obdobnom prípade bol poškodený dokonca osobou
zaoberajúcou sa opravou motorových vozidiel, súd dospel k záveru, že „účastníci tejto škodovej udalosti
dospeli ku konsenzu aj čo sa týka predbežnej výšky škody, ktorá vznikla poškodenému na motorovom
vozidle, ktorý bol osobou zaoberajúcou sa opravou motorových vozidiel a preskúmaním motorového
vozidla zistil a odhadol škodu na cca 3.000 eur, teda sa nejednalo o dopravnú nehodu podľa vyššie

cit. § 64 ods. 1 písm. d/, podľa ktorého je dopravná nehoda udalosť, pri ktorej vznikne hmotná škoda
zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona teda sumu 4.000 eur.
Podľa názoru odporcu a poškodeného hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej
škody na poškodenom motorovom vozidle nevznikla, preto správne aj podľa názoru odvolacieho súduneboli účastníci tejto škodovej udalosti povinní nahlásiť túto poistnú udalosť polícii. Odvolací súd dospel
k záveru, že aj z dôvodu nenaplnenia zákonných predpokladov ustanovených v § 64 ods. 1 písm. d/
vyššie cit. zákona nie je možné predmetnú udalosť považovať za dopravnú nehodu.“ Taktiež rozsudok

Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/823/2014 zo dňa 25.06.2014 prejednával obdobnú
situáciu: „Navrhovateľovi sa nepodarilo ničím preukázať, že odporca resp. poškodený mohli dôvodne
predpokladať, že výška škody presiahla predpísanú hranicu.“
47. Z výpovedí v prvostupňovom konaní je potvrdené, že účastníci nehody ako laici nemohli relevantne
zistiť presnú výšku škody na vozidlách. Pri dopravnej nehode boli dokonca prítomní aj policajti, ktorí

taktiež konštatovali, že nejde o škodu zrejme prevyšujúcu 3 990 EUR, a preto tvrdenie žalobcu, že ide
o nesplnenie zákonnej povinnosti, nie je správne.
48. Žalovaný zotrval na dôkaze navrhnutom v odpore proti platobnému rozkazu, a síce na predložení
žalobcom kompletnej farebnej fotodokumentácie poškodeného vozidla, z ktorej bude možné zistiť, že
odhad poškodení pre laika nemohol byť vyšší než 3 990 EUR.
49.Zvýpovedísvedkovažalovanéhovprvostupňovomkonaníjeďalejpreukázané,ženamiestenehody

boli prítomní policajti. Vzhľadom na nízku škodu však policajti odporučili riešiť danú nehodu ako škodovú
udalosť, t.j. bez ingerencie polície. Skutočnosť, že sa v konaní nepodarilo žalovanému preukázať
udelenie blokovej pokuty, nemôže v kontexte ostatných vykonaných dôkazov - výpoveď žalovaného,
výpoveď svedkyne D. - znamenať neunesenie dôkazného bremena žalovaným, že k nehode bola polícia
privolaná.

50. Pokiaľ teda žalobca uplatnený nárok opiera o porušenie povinnosti žalovaným privolať k nehode
políciu, nie je tento nárok dôvodný, pretože žalovaný takúto povinnosť neporušil.
51. Na základe uvedeného žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov
konania v celom rozsahu.

52. Na výzvu súdu bola zo strany žalobcu právnej zástupkyne žalobcu predložená kompletná
farebná fotodokumentácia poškodeného motorového (č.l. 230 - 260), ktorý dôkaz súd ako nadbytočný
nevyhodnocuje z dôvodu v konaní opätovne konštatovaného nedostatku vecnej pasívnej legitimácie
žalovaného v konaní.

53. Na pojednávaní konanom dňa 03.07.2020 súd konštatoval, že za aktuálnej dôkaznej situácie je
sporné, či motorové vozidlo v čase dopravnej nehody používal žalovaný za účelom výkonu práce pre
podnikateľa S. I., teda či v čase výkonu práce bol žalovaný použitou osobou podľa § 420 ods. 2 OZ.

54. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na svojom tvrdení uvádzanom v konaní ešte v čase pred
rozhodnutím súdu prvej inštancie rozsudkom zo dňa 21.12.2018, a síce, že v prípade prebiehajúceho
konania sa nejedná o konanie o náhradu škody, ale o postihové právo, čiže v tomto prípade sa
jedná o postih voči žalovanému, ktorý bol v čase dopravnej nehody vodičom, porušil povinnosť ohlásiť
dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 8/2009 Z.z., Zákon o cestnej premávke,

podľa ktorého je každý účastník dopravnej nehody povinný nahlásiť dopravnú nehodu policajtovi,
pričom v tomto prípade bol žalovaný vodičom, ktorý dopravnú nehodu zavinil, a keďže poškodená mala
uzatvorené poistenie u žalobcu, tak v tomto prípade sa jedná o regres za porušenie právnej povinnosti.
V tomto prípade, aj keby sa v tomto konaní preukázalo, že žalovaný bol v pracovno-právnom vzťahu s
vlastníkom motorového vozidla, nemôže niesť zodpovednosť vlastník za porušenie povinnosti neohlásiť

dopravnú nehodu.
55. Pokiaľ by sa jednalo o náhradu škody, je povinnosťou účastníkov preukázať, či bol alebo nebol vodič
- škodca v pracovno-právnom vzťahu. Neprivolanie polície je porušenie povinnosti v zmysle Zákona o
cestnej premávke a pre porušenie tohto osobitného zákona žalobca využíva právo postihu v zmysle §
12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z.

56. Súd na pojednávaní konštatoval, že odvolací súd takýto právny záver vo svojom zrušujúcom
uznesení neuviedol, ale poukázal na to, že neboli preukázané skutkové tvrdenia, že žalovaný vykonával
činnosť spadajúcu do rámca § 420 ods. 2 OZ.

57. Právna zástupkyňa žalovaného poukázala, že miestny, časový a vecný vzťah žalovaného k činnosti
podnikateľa S. I. bol založený na základe ústnej dohody, čo potvrdil nielen samotný žalovaný, ale aj
dvaja svedkovia - S. I. a I. I.. Podporne pre existenciu takéhoto vzťahu slúži aj ten dôkaz, že išlo o
motorové vozidlo, o dodávku, tzn. o vozidlo, ktoré sa v prevažnej miere prípadov používa na podnikanie.Je to zrejmé aj zo samotnej poistnej zmluvy o PZP, ktorá je uzatvorená na motorové vozidlo, ktorým bola
škoda spôsobená, kde poistníkom a majiteľom vozidla je S. I. ako podnikateľ, samostatne zárobkovo
činná osoba. Za danej dôkaznej situácie je žalovaný toho názoru, že je preukázaná absencia pasívnej

vecnej legitimácie žalovaného.
58. Polícia bola prítomná pri tejto dopravnej nehode, resp. škodovej udalosti. Samotní policajti odporučili,
abytútoškodovúudalosťriešiliúčastnícinehodyvoformezáznamuonehode,čopotvrdilnielensamotný
žalovaný, ale aj svedok I. I. a aj nezaujatá svedkyňa MUDr. C. ako poškodená. Je irelevantné, že títo
policajti išli náhodou okolo a sa pristavili a že neboli teda fyzicky aktívne zavolaní zo strany účastníkov

tejto nehody.
59. Ďalšou skutočnosťou, ktorá svedčí v prospech žalovaného, je aj to, že samotná výška škody sa
nejavila ako zrejme prevyšujúca zákonný limit 3.990 €, čo taktiež je preukázané nielen výpoveďou
samotného žalovaného, ale aj výpoveďou svedkyne, poškodenej MUDr. C., čo je svedok nezaujatý a
nemá prečo hovoriť nepravdu. Taktiež aj ona potvrdila, že samotní policajti nepovažovali túto škodu
za vyššiu, ako je zákonný limit. Potom, keď iní účastníci tejto škodovej udalosti, vrátane okoloidúcich

policajtov, nepovažovali výšku škody za presahujúcu zákonný limit, prečo by malo bremeno takéhoto
zistenia škody ísť na vrub žalovaného. V prospech žalovaného svedčí aj žalobcom predložená
fotodokumentácia. Podľa názoru žalovaného bežným pohľadom na fotografiu je evidentné, že došlo
skutočne iba k veľmi miernemu preliačeniu zadnej časti poškodeného vozidla a jednoucho človek, ktorý
nie je znalcom z odboru cestnej dopravy, nemá šancu posúdiť takúto škodu ako zrejme presahujúcu

sumu 3.990 €.

60. Súd konštatoval, že tvrdenia strán týkajúce sa nesplnenia povinnosti žalovaným privolať policajtov
k dopravnej nehode sú zatiaľ predčasné vzhľadom na doposiaľ nevyriešenú otázku vecnej pasívnej
legitimácie žalovaného.

61. Právna zástupkyňa žalobcu tvrdila, že žalovaný vôbec nevykonával pre podnikateľov S. činnosť v
zmysle Zákonníka práce, nakoľko nebola predložená ani pracovná zmluva, ani dohoda o vykonaní práce
a pracovnej činnosti, ani dohoda o brigádnickej činnosti a svedkovia sa jednoznačne vyjadrili, že za tú
prácu nedostal žalovaný nikdy žiadnu finančnú odmenu. Je podstatné, a to v zmysle výkladu pojmov

zákona č. 381/2001 Z.z., kto je poistený a kto je poistník. Každý, kto jazdí na motorovom vozidle, je
poistený.

62. Súd s poukazom na záver odvolacieho súdu vyslovený v jeho zrušujúcom uznesení sp. zn.
7Co/148/2019 - 169 zo dňa 28.08.2019, a síce, že záver súdu prvej inštancie, že žalovaný nie je

poisteným podľa § 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z., je predčasný, keďže nebol dostatočne vysvetlený
miestny, časový a vecný vzťah činnosti žalovaného pre podnikateľa S. I. v čase spôsobenia dopravnej
nehody, na návrh právnej zástupkyne žalovaného pojednávanie odročil na deň 05.08.2020 za účelom
opätovného výsluchu svedkov I. I. a S. I..

63. Na pojednávaní konanom dňa 05.08.2020 (zápisnica č.l. 296) žalovaný uviedol, že v čase dopravnej
nehody viezol na tom aute zeleninu a ovocie pre Jednotu, a to v smere zo skladu od I., ktorý sa nachádza
asi 200 metrov pred križovatkou pod Y. v X., do predajní, pričom predajňu v G. Q. už mali za sebou.
Mali tú trasu naplánovanú, jednalo sa vlastne o ich pravidelnú linku, a to po predajniach Jednoty, z
ktorých zvážali poškodenú zeleninu. Žalovaný opísal trasu tak, že najprv išli do predajní na G. ulici,

potom nasledoval G. Q., tam chodili každý druhý deň, do D. chodili každý deň, do T. každý deň, aj do E.
O. každý deň, pričom vo E. O. boli až tri predajne I.. K tej nehode došlo v G. Q.. V čase dopravnej nehody
išli zo skladu do G. Q., odtiaľ mali namierené do D.. Teda na tejto pravidelnej trase došlo k tej nehode.
Žalovaný bol v aute vtedy sám. V čase, keď došlo k dopravnej nehode, bol na tejto pravidelnej trase,
na ktorej z jednotlivých predajní Coop Jednoty zvážali poškodené ovocie a zeleninu a zároveň, keďže

tieto prepravky - bedne boli zálohované, tak v predajniach vyložili prázdne prepravky za tie prepravky,
ktoré vlastne prevzali od predajní naplnené.
64. Žalovaný opísal jeho disponovanie s týmto motorovým vozidlom tak, že si vozidlo prevzal na sklade,
kam prišiel ráno autobusom. Po prevzatí motorového vozidla si podľa dodacieho listu nachystali trasu
predajní a potom vyrážali po týchto predajniach. Potom, keď skončili v poslednej predajni, bola to zrejme

T., išli späť do skladu zaparkovať auto, vyložili poškodený tovar, ktorý vykladal žalovaný a potom išiel
na autobus a domov.
65. Motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, žalovaný nemohol v žiadnom prípade
používať aj na súkromné účely.66. Na otázky právnej zástupkyne žalobcu žalovaný uviedol, že o spolupráci rokoval s I. I.. Vedel, že
tam bol nejaký konateľ alebo majiteľ, ale ten jazdil väčšinou niekde na kamióne. Žalovaný teda tieto

prepravné služby poskytoval pre S.. Pokyny na prácu mu dával I..
67. V čase, kedy došlo k dopravnej nehode, ktorú žalovaný zavinil, bol žalovaný vedený na úrade práce
alebo bol samoplatiteľ, presne sa nepamätal.
68. Pracovnú náplň mal upravenú ústnou formou. Odmena za prácu bola dohodnutá tak, že si žalovaný
dodatočnevybavíživnosťažebudetietosvojeprácefakturovať,alekeďdošlokpoškodeniumotorového

vozidla pri predmetnej dopravnej nehode, tak už živnosť neriešil a neriešilo sa už potom nič, ani peniaze.
69. Na otázku, či bol žalovaný partnerom pre p. I. ako podnikajúci subjekt a či bola teda dohodnutá
odmena vo forme fakturácie, žalovaný uviedol, že v konečnom dôsledku áno, ale k tomu nedošlo.
70. Za prácu počas tých troch týždňov nedostal žiadnu finančnú odmenu. K započítaniu nejakej odmeny
za prácu so spôsobenou škodou medzi žalovaným a p. I. nedošlo, žalovaný sa tým nezaoberal a túto
záležitosť už následne neriešili. Žalovaný by to považoval za nevhodné, keby od bratov I. vlastne pýtal

nejaké peniaze, keďže im rozbil auto.
71. Žalovaný mal niekedy v minulosti živnostenské oprávnenie, ešte v období pred dopravnou nehodou,
predtým ako pôsobil u p. I., ale živnostenské oprávnenie zrušil, čiže v čase, kedy pracoval pre p. I.,
živnostenské oprávnenie nemal. Bolo teda dohodnuté, že žalovaný bude odmenu fakturovať, ale až
potom, ako si otvorí živnosť a u p. I. bude zatiaľ pracovať len na skúšku.

72. Odmenu do vybavenia živnostenského oprávnenia mal dohodnutú vo forme poškodeného, ale ešte
použiteľného tovaru, ktorý vracali z predajní. Takto pracoval pre p. I. asi tri týždne. Pracoval každý deň.
73. Žalovaný sa k tejto práci dostal prostredníctvom kamaráta, ktorý tam robil, ale tam skončil a
žalovaného sa pýtal, či tam nechce pracovať namiesto neho.

74. Svedok I. I. uviedol, že žalovaný pre nich vykonával práce na základe vzájomnej dohody, zvážal pre
nich poškodený tovar z obchodných prevádzok Coop Jednoty. Svedok podniká s ďalšími dvomi bratmi v
oblasti obchodu, veľkoobchodu s ovocím a zeleninou, robia prepravné služby, prepravujú materiál. Sídlia
na ulici T. X, X.. Na tejto adrese sa nachádza prekládkový sklad. Tovar neskladujú, len ho prepravujú

medzi tie spoločnosti, pre súkromníkov, s ktorými majú dohodu.
75. Čo sa týka žalovaného, chodil na dodávke a vozil, zvážal odpady, pevné obaly a čo bolo treba.
Nepamätá sa presne, v ktorom období pre nich pracoval, bol tam pár týždňov a odišiel po tom, ako
došlo k tej dopravnej nehode.
76. Čo sa týka pracovnej náplne žalovaného, malo sa to doriešiť, lebo veľké autá zásobovali predajne

Jednoty, oni museli sťahovať z týchto predajní tovar, ktorý bol nadbytočný, alebo bol poškodený a bol
problém, keď auto zastavila hygiena s tým, že sa nesmie voziť odpadový tovar spolu s dobrým tovarom.
Preto svedok navrhol firme Teko, že budú odpad zvážať osobitnými autami. Táto záležitosť bola len v
skúšobnej prevádzke a následne sa to malo doriešiť, lebo oni ani nevedeli v tom čase, ako ich budú
za to platiť.

77. Žalovaný vlastne zvážal tento odpad, aj tie prázdne obaly, alebo sa zvážal tovar, ktorý bol daný
omylom na niektorú predajňu vo väčšom množstve.
78. V tej dobe nemali zamestnancov, ale mali za účelom výkonu tejto práce len živnostníkov, s ktorými
boli dohodnutí. Svedok si prefotil občiansky preukaz, vodičský preukaz. Každý živnostník mal inú
predstavu o odmene poskytnutej za túto prácu, a teda akú sumu si bude za túto poskytnutú prácu

fakturovať a s každým došlo k osobitnej dohode.
79. Čo sa týka dohody so žalovaným, na začiatku sa dohodli, že si žalovaný vyskúša, aby vedel, či to
vôbec chce robiť a či bude pre nich pracovať. Pokiaľ by mal u nich robiť v budúcnosti, tak si mal vybaviť
živnostenský list, pričom svedok si presne nepamätá, či ten živnostenský list už mal v čase, keď pre nich
pracoval. Dohodli sa, že pokiaľ sa mu to bude páčiť, tak príde aj so živnostenským listom a dohodnú sa

na fakturácii. Pri prvej faktúre by teda musel predložiť živnostenský list, ako mali všetci, ktorí pre nich
pracovali.
80. Potom, ako si svedok prefotil občiansky a vodičský preukaz, poskytol žalovanému auto - jednalo sa
o dodávku, a išli mu ukázať, čo sa bude robiť.

81. Na otázku súdu, o koľkej hodine bolo odovzdávané toto motorové vozidlo žalovanému a kedy bolo
vrátené, svedok uviedol, že to bolo podľa pokynov z Teka, že treba niečo stiahnuť, tak to svedok musel
zabezpečiť.82. Motorové vozidlo nebolo žalovanému poskytované aj na iné účely, ako na pracovnú činnosť pre
svedka, svedok takto motorové vozidlá neposkytuje, už sa poučil. Motorové vozidlá boli zaparkované
v sklade, kde je na to vyčlenená plocha a motorové vozidlá boli vrátené jednotlivými pracovníkmi v ten

deň, v ktorý si ich prevzali, čiže každý deň ich vracali späť na sklad, lebo niektorí šoféri mali dokonca
aj hotovosť, čiže museli sa ku nim vrátiť každý deň. Všetky autá sa vracali každý deň. Túto hotovosť
potom svedok poslal do banky.
83. Svedok nepoznal žalovaného predtým, ako začal pre svedka pracovať, žalovaný sa nakontaktoval
na svedka tak, že ho niektorý z tých šoférov svedkovi odporučil.

84. Žalovaný nemal nikdy povolené používať predmetnú dodávku aj na súkromné účely. V deň dopravnej
nehody vykonával žalovaný činnosť pre svedka. Konkrétne išiel pre tie panely - pre tie bedne, a to
smerom na D. od nich zo skladu.
85. Kľúče od toho auta alebo od akýchkoľvek áut v čase, keď sa nevykonávala preprava, boli v sklade,
každý odovzdal kľúče, keď došiel z pracovnej cesty, lebo oni nerobili len túto činnosť, to auto tam muselo
byť, niektoré linky nechodili stále, chodili trikrát, možno štyrikrát do týždňa a oni tie autá potrebovali na

inú prácu, pre iné firmy.
86. Táto činnosť bola vtedy v skúšobnej prevádzke, bola v celom rozsahu otázna, keďže nebolo zrejmé,
ako budú môcť svedok spolu so spoločníkmi fakturovať odberateľom, takisto nebolo zrejmé, akú sumu
si budú fakturovať jednotliví poskytovatelia týchto pracovných činností, teda živnostníci, ktorí pracovali
pre svedka a jeho spoločníkov.

87. Žalovaný vykonával tieto práce pre svedka a jeho spoločníkov.
88. Dodávka bola brata p. S. I., ktorý ale chodil do L. na kamióne. V nedeľu večer odchádzal a vracal
sa vo štvrtok alebo v piatok a personálne veci mu riešil svedok, buď niekoho prijal, taktiež vybavoval
fakturáciu. Svedok úplne všetko zaňho robil vzhľadom na jeho neprítomnosť.

89. Na otázku súdu, akým spôsobom by došlo k poskytnutiu odmeny zo strany svedka žalovanému
za jeho prácu za bežného behu udalostí, teda ak by nedošlo k dopravnej nehode, svedok uviedol, že
by bola vyhotovená faktúra zo strany žalovaného, ktorú by oni zaplatili. Dokonca niektorí šoféri ani
nevedeli tie faktúry vypísať, svedok im ich pomáhal vypisovať. Bol by aj žalovanému tú faktúru spravil,
keby to nebol vedel. Tú faktúru by ale musel priniesť ako živnostník so živnostenským listom. Počas

tej doby, ako u nich pracoval, svedok od žalovaného tú živnosť požadoval. Svedok bol však maximálne
pracovne vyťažený, chodil do práce na pol tretiu ráno, musel vyťahovať tri kamióny tovaru, muselo sa to
roztriediť na linky, keď napr. neprišiel nejaký šofér, alebo maródoval, svedok musel ísť na rozvoz, preto
na záležitosť živnostenského listu žalovaného zabudol. Potom to už ďalej neriešil. Následne k tomu
pribudli aj sobotňajšie závozy, takže svedok robil od pondelka do nedele a nestihol sledovať práve túto

konkrétnu záležitosť so žalovaným.
90. Žalovanému nebola vyplatená žiadna odmena za prácu, ale keď zvážal nejaký tovar, nejaké veci
si z toho tovaru, ktorý nebol ešte skazený, zobral.

91. Svedok S. I. uviedol, že je mu známe, čo je predmetom konania, bol v tomto konaní už vypočutý a
pamätá sa na to. Svedok podniká v odbore autodopravy, sídlia v prevádzke na T. ulici, kde je prekládkový
sklad a parkovanie áut, ktoré využívajú za účelom autodopravy. Spolupracujú s druhým svedkom pánom
I. I., ktorý je jeho bratom.
92. Žalovaný pracoval pre svedka ako šofér na dodávke, ale konkrétne záležitosti boli vybavované medzi

žalovaným a bratom svedka. Využívanie motorových vozidiel jednotlivými ich používateľmi zariaďoval
brat a organizoval brat svedka.
93. V čase dopravnej nehody, ktorú mal žalovaný, vykonával žalovaný pre svedka činnosti, ale svedok
žalovaného poriadne ani nestretával, všetko vybavoval I. I.. Svedok jazdil od pondelka do piatka v
zahraničí.

94. Svedok sa presne nepamätal, v ktorom období u nich žalovaný jazdil a ani ako dlho. So žalovaným
v tejto dobe nespolupracujú, odvtedy sa nevideli.
95. Svedkovi nie sú známe okolnosti, za ktorých došlo k dopravnej nehode, pretože svedok vtedy jazdil
na kamióne do zahraničia, takže bol stále preč a všetky veci mal na starosti brat pán I. I..
96. Žalovaný nemohol využívať toto motorové vozidlo aj na súkromné účely, nikomu autá na súkromné

účely neposkytujú.97.Naotázkyprávnejzástupkynežalobcusvedokuviedol,že muniejeznáme,nazákladeakéhovzťahu
vykonával žalovaný práce pre svedka, lebo to všetko vybavoval brat svedka. V čase vzniku dopravnej
nehody v roku 2015 boli každý samostatný živnostník. Všetky záležitosti podnikateľského subjektu riešil

brat, ale pracovali obidvaja ako živnostníci spolu.

98. Čo sa týka formy dohody, pracovnej zmluvy a čo sa týka odmeny za prácu žalovaného a aj
iných zamestnancov, aj tieto záležitosti, týkajúce sa administratívy, vybavoval brat svedka. Nemali
zamestnancov v pracovnom pomere, všetci boli živnostníci. Svedkovi nie je známe, aká odmena bola

žalovanému vyplatená za prácu, ktorú pre nich vykonával.

99. Na otázku súdu, či v čase, kedy používal žalovaný motorové vozidlo, bolo možné, aby v tom čase
žalovaný používal motorové vozidlo na súkromné účely, svedok uviedol, že to nie je možné, lebo nikomu
nedávali autá a nedávajú ani teraz na súkromné účely.

100. Svedok I. I., prítomný v pojednávacej miestnosti, uviedol, že v čase, kedy žalovaný vykonával
práce pre prítomných podnikateľov bratov I., bolo zabezpečovanie živnostenského oprávnenia v štádiu
riešenia zo strany žalovaného a svedok mal k dispozícii od žalovaného prefotený občiansky a vodičský
preukaz, ktorý svedok súdu predložil na nahliadnutie.

101. Právna zástupkyňa žalobcu v rámci záverečnej reči poukázala, že z výpovede žalovaného, ako
aj svedkov, bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný nebol v pracovnoprávnom vzťahu s pánom W..
I., ktorý mal so spoločnosťou Kooperativa uzatvorenú poistnú zmluvu pre poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z výpovede svedkov jednoznačne vyplynulo, že
od počiatku v rámci dohody, ku ktorej dospeli na začiatku spolupráce so žalovaným, bolo zrejmé, že

žalovaný bude vykonávať práce na základe živnostenského oprávnenia. Z toho dôvodu ust. § 420 ods.
2 Občianskeho zákonníka nemožno uplatniť, keďže toto ustanovenie vychádza z toho, že škodca je v
určitom obvyklom zmluvnom vzťahu. Keďže v danom prípade nedošlo k uzatvoreniu pracovnej zmluvy,
anidohodyovykonanípráceaanidohodyobrigádnickejprácištudentapodľaZákonníkapráce,vdanom
prípade, keď došlo ku škode, nedošlo zo strany žalovaného k plneniu pracovných úloh tak, ako to má

na mysli ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z toho dôvodu žalovaný je v spore pasívne vecne
legitimovaný.

102. Právna zástupkyňa žalovaného v rámci záverečnej reči uviedla, že na základe doteraz vykonaného

dokazovania, taktiež na základe výsluchov žalovaného a svedkov S. I. a I. I. má za to, že bola
dostatočne a detailne vysvetlená miestna, časová a vecná súvislosť medzi konaním žalovaného v
čase dopravnej nehody a podnikateľskou činnosťou, či už svedka S. I., eventuálne podnikateľa -
svedka I. I.. Bolo preukázané, že v čase dopravnej nehody na danom motorovom vozidle - na dodávke
žalovaný vykonával činnosť výlučne pre svedka S. I. ako podnikateľa, ktorý prevádzkoval veľkoobchod

a poskytoval prepravné služby. V danom prípade teda boli naplnené podmienky aplikácie § 420 ods.
2 Obč. zákonníka, a síce v čase nehody žalovaný nekonal vo vlastnom mene, nesledoval svoj vlastný
záujem, ale sledoval záujem vypočutých svedkov a zároveň nešlo o žiaden exces v rámci dohodnutých
činností. Žalovaný nemal nikdy k dispozícii toto motorové vozidlo na súkromné účely, teda sa nemohlo
stať, že by žalovaný toto vozidlo využíval inak, ako pri sledovaní záujmov S. I. ako podnikateľa a v

súlade s jeho podnikateľskou činnosťou. Medzi výpoveďami svedkov, aj výpoveďou žalovaného nie sú
žiadne rozdiely, ktoré by odôvodňovali akékoľvek spochybňovanie výpovedí týchto svedkov. Pokiaľ ide
o tvrdenie právnej zástupkyne žalobcu, že pre aplikáciu § 420 ods. 2 OZ je potrebné, aby existoval
zamestnanecký pomer medzi osobou použitou a osobou, v prospech ktorej táto použitá osoba koná,
v zmysle predložených súdnych rozhodnutí a z nich vyplývajúcich relevantných právnych záverov nie

je potrebné, aby tento vzťah bol založený v zmysle Zákonníka práce, ale môže ísť o akýkoľvek vzťah,
či už podľa Obchodného zákonníka alebo titulom nepomenovanej zmluvy, ústnej zmluvy. Podstatné je,
aby daná osoba bola použitá pre činnosť niekoho iného, čo v danom prípade podľa názoru žalovaného
bolo splnené a aj preukázané.
103. Bolo preukázané, že žalovaný v čase nehody vykonával činnosť pre svedkov na základe ústnej

dohody, možno hovoriť o nejakej práci na skúšku, eventuálne následne, keby si vybavil živnostenský
list, boli by žalovaného úkony riadne vyfakturované a riadne zaplatené. K vybaveniu živnostenského
listu a k reálnej fakturácii medzi žalovaným a svedkami nakoniec nedošlo práve z dôvodu nehody, kedy
žalovaný spôsobil škodu svedkovi S. I., a tým pádom v rámci nejakých korektných vzťahov nechcel odsvedka S. I. pýtať žiadne peniaze za dovtedy vykonanú prácu. Žalovaný nie je pasívne legitimovaný v
tomto súdnom spore.
104. Ak by sa súd nestotožnil s týmto právnym posúdením, žalovaný trvá na doteraz produkovaných

tvrdeniach, aj vykonanom dokazovaní. Polícia pri danej dopravnej nehode bola, teda žalovaný neporušil
zákonnú povinnosť ohlásiť nehodu polícii a zároveň výška škody na vozidle sa nejavila ako zjavne
prevyšujúca zákonný limit 3.990 eur, čo bolo potvrdené výpoveďami vodičky C., svedka I. I., i výpoveďou
samotného žalovaného.

105. Zákonné ustanovenia:

Podľa ust. § 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. § 420 ods. 2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

Podľa ust. § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľaust.§2písm.d),e),f),h),i)zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, účinného do 31.12.2018, ktorý bol platný a účinný
aj ku dňu 6.3.2015, kedy došlo k dopravnej nehode, na účely tohto zákona sa rozumie
d) poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je

oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného
predpisu, 4)
e) poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len "poistná
zmluva"),
f) poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti,

h) škodovou udalosťou skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práv poškodeného na plnenie
poisťovateľa alebo kancelárie,
i) poistnou udalosťou vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto

zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,

d) ušlého zisku.

Podľaust.§12ods.1písm.e)zákonač.381/2001Z.z.poisťovateľmáprotipoistníkovinároknanáhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je

poistnou udalosťou,

Podľa ust. § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie
je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvoduškody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa
osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.

Podľa ust. § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti
s premávkou vozidla a pri ktorej na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí
alebonainommajetkuvzniknehmotnáškodazrejmeprevyšujúcajedenapolnásobokväčšejškodypodľa
Trestného zákona.

Podľaust.§66ods.2písm.a) zák.č.8/2009Z.z.účastníkdopravnejnehodyjepovinnýohlásiťdopravnú
nehodu policajtovi.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona škodou malou sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej

sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého
rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú
rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

106. Súd na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu žalobu po druhý krát zamietol.

107.Súdvkonanípostupovalvzmysle§191CSP,podľaktoréhosúddôkazyhodnotípodľasvojejúvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP na základe

zisteného skutkového stavu procesným postupom stanoveným CSP.

108. Z dôvodu porušenia povinnosti žalovaným ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi podľa § 66 ods. 2
písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia
sumy, ktorú poskytol ako poistné plnenie poškodenému - spoločnosti REUMA OSTEO, s.r.o. vo výške

5.977,78€titulomlikvidáciepoistnejudalosti(dopravnejnehody)zodňa06.03.2015,ktorúsumužalobca
za žalovaného vyplatil z dôvodu škody na vozidle zn. BMW 530 EČV: X spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla zn. Citroën Jumper EČV: X vedeného žalovaným.

109. V konaní bolo nesporné,

- že dňa 06.03.2015 došlo k dopravnej nehode v Obci G. Q. tak, že žalovaný ako vodič vozidla zn.
Citroën Jumper EČV: X zozadu narazil do vozidla zn. BMW 530 EČV: X ktorého vodička D. C. spomalila,
nakoľko pred ňou jazdiace vozidlo odbočovalo doľava;

- že pri dopravnej nehode bola spôsobená škoda vo výške 5.977,78 €;
- že poisťovňa (žalobca) poukázala poistné plnenie 5.977,78 € dňa 25.03.2015 priamo poškodenému -
spoločnosti REUMA OSTEO, s.r.o. titulom likvidácie tejto poistnej udalosti.

110. V konaní boli sporné vecná pasívna legitimácia žalovaného a skutočnosť porušenia žalovaným

ako vodičom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, povinnosti podľa § 66 ods. 2 písm. a)
zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, t.j. privolať k dopravnej nehode políciu. Súd mal preukázané
zo svedeckých výpovedí MUDr. C. a I. I. na pojednávaní konanom dňa 09.11.2018, že polícia bola
pri dopravnej nehode prítomná, keďže náhodne prechádzajúca policajná hliadka sa pri účastníkoch
dopravnej nehody v čase bezprostredne po dopravnej nehode pristavila, súd sa ale v rámci dokazovania

nevenoval aspektom tejto spornej skutočnosti, keďže prioritne bolo potrebné v konaní ustáliť otázku
vecnej pasívnej legitimácie žalovaného a až po prípadnom konštatovaní, že vecná pasívna legitimácia
žalovaného je daná, by súd vykonal dokazovanie, resp. už vykonané dokazovanie by vyhodnotil aj z
hľadiska tejto spornej skutočnosti.

111. Súd preto predovšetkým skúmal dôvodnosť vznesenej námietky nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného v spore. Vecná legitimácia v konaní (aktívna alebo pasívna) predstavuje
hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci, a má ju iba ten, kto je subjektom
hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje.112. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, jednak zo zhodných tvrdení strán, ako i z listinných
dôkazov - poistnej zmluvy č. návrhu 3550099922, uzatvorenej dňa 17.10.2012 (č.l. 7 spisu) a zo žiadosti

S. I. o vyradenie motorového vozidla z poistenia zo dňa 15.03.2016 - k poistnej zmluve č. 3550099922
(č.l. 9), že prevádzateľom motorového vozidla zn. Citroën Jumper EČV: X prevádzkou ktorého bola
dňa 06.03.2015 spôsobená dopravná nehoda, bola osoba (S. I.) odlišná od vodiča (C. M.) motorového
vozidla, ktorý pri dopravnej nehode spôsobil škodu na motorovom vozidle zn. BMW 530 EČV: X (vodička
D. C.), ktorého prevádzateľom bola spoločnosť REUMA OSTEO, s.r.o..

113. Súd v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/148/2019 - 169 zo
dňa 28.08.2019 vykonal dokazovanie opätovným podrobným výsluchom žalovaného a svedkov I. I. a
S. I. na okolnosti miestneho, časového a vecného vzťahu k činnosti žalovaného pre podnikateľov I. I.
a S. I., keďže odvolací súd mal za to, že na základe výpovede žalovaného a svedkov S. I. a I. I. na
pojednávaní dňa 09.11.2018 nebolo možné považovať za preukázané skutkové tvrdenia, že žalovaný

vykonával činnosť spadajúcu do rámca § 420 ods. 2 OZ, lebo miestny, časový a vecný vzťah k činnosti
žalovaného pre podnikateľov I. I. a S. I. nebol dostatočne vysvetlený.

114. Žalovaný na pojednávaní podrobne opísal svoju pracovnú činnosť vykonávanú pre podnikateľov I.
I. a S. I., pričom z vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že sa jednalo o pravidelnú pracovnú činnosť, ktorej

obsahom bolo zvážanie z predajní Coop Jednota poškodenej zeleniny, pričom sa jednalo o pravidelnú
linku medzi predajňami Coop Jednota. Z opisu pracovnej činnosti, ako i trasy, po ktorej sa žalovaný
motorovým vozidlom pohyboval, je zrejmé, že sa jednalo o plnohodnotnú a pravidelnú pracovnú činnosť,
vykonávanú na základe ústnej dohody uzatvorenej medzi žalovaným a uvedenými podnikateľmi.

115. Skutočnosť, že žalovaný vykonával ním opísanú pracovnú činnosť pre podnikateľov I. I. a S. I., a
to počas cca 3 týždňov pred dopravnou nehodou, mal súd preukázanú zo svedeckých výpovedí týchto
podnikateľov a zároveň mal súd preukázané, že žalovaný vykonával predmetnú činnosť aj priamo v
čase, kedy došlo k dopravnej nehode. Uvedené nepriamo vyplýva tiež zo zhodných tvrdení žalovaného
a svedkov MUDr. C. a I. I., ktorí uviedli, že sa I. I. na miesto dopravnej nehody v čase bezprostredne po

dopravnej nehode (do 5 - 10 minút) dostavil, keďže ho žalovaný telefonicky informoval, že pri pracovnej
činnosti vykonávanej žalovaným na základe dohody s I. I. a ním udeleného pokynu na prácu, došlo k
dopravnej nehode.

116. Súd mal zároveň preukázané zo zhodných tvrdení žalovaného a svedkov I. I. a S. I., že žalovaný

nemohol využívať predmetné motorové vozidlo aj na súkromné účely, keďže títo podnikatelia nikomu
autá na súkromné účely neposkytovali a ani v súčasnosti neposkytujú, žalovaný teda predmetný
pracovný prostriedok - motorové vozidlo nemohol mať k dispozícii za iným účelom, ako na výkon
pracovnej činnosti, špecifikovanej žalovaným a svedkami I. I. a S. I. ako „zvážanie poškodeného a
prebytočného tovaru (ovocia a zeleniny) z predajní Coop Jednota“.

117. Z vyjadrení oboch podnikateľov mal súd preukázané, že disponovanie s vozidlami jednotlivými
vodičmi, ktorým boli motorové vozidlá na výkon pracovnej činnosti zverené, mali títo podnikatelia pod
sústavnou kontrolou, ako to svedok I. I. opísal vo svojej svedeckej výpovedi (všetky motorové vozidlá
boli poskytované vodičom len za účelom pracovnej činnosti a na konci každého pracovného dňa sa
vracali do skladu, kde bolo určené miesto na ich parkovanie), z čoho vyplýva, že bolo vylúčené, aby

mohlo dôjsť k situácii, že by žalovaný vozidlo využíval inak, ako pri sledovaní záujmov I. I. a S. I. ako
podnikateľov a v súlade s ich podnikateľskou činnosťou.
118. V konaní tak bolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že žalovaný v čase dopravnej nehody
motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nemohol využívať a ani nevyužíval pre svoje súkromné
účely, teda nevykonával činnosť - vedenie motorového vozidla pre seba, ale pre podnikateľov I. I. a S. I..

119. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu poukazovala,

- že žalovaný nebol v pracovnoprávnom vzťahu s uvedenými podnikateľmi, z ktorého dôvodu ust. §
420 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno uplatniť, keďže v danom prípade nedošlo k uzatvoreniu

pracovnej zmluvy, ani dohody o vykonaní práce a ani dohody o brigádnickej práci študenta podľa
Zákonníka práce, a preto nedošlo zo strany žalovaného k plneniu pracovných úloh tak, ako to má na
mysli ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka,tak súd poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej je bez právneho významu, či niekto koná v
prospech fyzickej alebo právnickej osoby (ako to má na mysli ustanovenie § 420 ods. 2 OZ) na základe
pracovno-právneho pomeru alebo iného právneho vzťahu. Podstatné je, či pri činnosti, ktorou bola

škoda spôsobená, sledoval škodca z objektívneho aj subjektívneho hľadiska plnenie úloh právnickej
(fyzickej) osoby (ako to uviedol aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení), čo v danom prípade
preukázané bolo.

120. Čo sa týka posúdenia právneho vzťahu medzi žalovaným a podnikateľmi I. (podnikajúcimi

spoločne), ktorého obsahom bol výkon pracovnej činnosti žalovaným pre týchto podnikateľov, súd mal
preukázané, že tento právny vzťah bol založený na jednej strane medzi uvedenými podnikateľmi (z
ktorých S. I. bol zastúpený I. I. vzhľadom na svoju neprítomnosť v sídle podnikania, z dôvodu výkonu
práce v zahraničí) a žalovaným na strane druhej, na základe ústnej dohody, pričom:

z obsahu vyjadrení žalovaného:

- ktorý uviedol na pojednávaní konanom dňa 05.08.2020, že pracovnú náplň mal upravenú ústnou
formou,up.I.budezatiaľpracovaťlennaskúškuapotom,akosiotvoríživnosť,budeodmenufakturovať;
dovtedy mal odmenu dohodnutú vo forme poškodeného, ale ešte použiteľného tovaru, ktorý vracali z
predajní; takto pracoval pre p. I. asi tri týždne, pracoval každý deň;

z obsahu vyjadrení svedka I. I.:
- ktorý uviedol na pojednávaní konanom dňa 09.11.2018 že v písomnej forme uzatvárali dohody
o výkone práce len s vodičmi nákladných vozidiel; pokiaľ pre nich pracoval živnostník ako vodič
motorového vozidla - dodávky, s týmito pracovníkmi spolupracovali len na základe ústnej dohody; so
žalovaným nemali spísanú dohodu, chceli ho len vyskúšať, či je schopný robiť takú prácu, keďže už prišli

aj o dvojročné autá, ktoré im rozbili mladí chalani, teda svedok sa už obával niekomu zveriť auto;
- na pojednávaní konanom dňa 05.08.2020 svedok uviedol, že žalovaný pre nich vykonával práce na
základe vzájomnej dohody, zvážal pre nich poškodený tovar z obchodných prevádzok Coop Jednoty;
chodil na dodávke a vozil, zvážal odpady, pevné obaly a čo bolo treba; bol tam pár týždňov a odišiel
po tom, ako došlo k tej dopravnej nehode; žalovaný si vyskúša, aby vedel, či to vôbec chce robiť a či

bude pre nich pracovať; pokiaľ by mal u nich robiť v budúcnosti, tak si mal vybaviť živnostenský list a
potom sa dohodnú na fakturácii; v čase, kedy žalovaný vykonával práce pre bratov I., si už žalovaný
živnostenské oprávnenie vybavoval a svedok mal zatiaľ k dispozícii od žalovaného prefotený občiansky
a vodičský preukaz;

z obsahu vyjadrení svedka S. I.:

- že žalovaný pracoval pre svedka ako šofér na dodávke;
- čo sa týka formy dohody a čo sa týka odmeny za prácu žalovaného a aj iných zamestnancov, všetky
záležitosti týkajúce sa administratívy vybavoval brat svedka p. I. I.; nemali zamestnancov v pracovnom

pomere, všetci boli živnostníci;

vyplýva a dá sa dospieť k záveru o možnosti subsumovania tohto nesporne existujúceho vzťahu pod
zákonné ustanovenia § 50a Občianskeho zákonníka v spojitosti s ust. § 566 Obchodného zákonníka,
keď medzi uvedenými zmluvnými stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o budúcej mandátnej zmluve.

Obdobie medzi uzatvorením zmluvy o budúcej mandátnej zmluve a uzatvorením samotnej mandátnej
zmluvy slúžilo ako skúšobné obdobie jednak pre podnikateľov, ktorí si chceli preveriť, či bude žalovaný
zodpovedať ich požiadavkám a bude si prácu riadne vykonávať, tiež pre žalovaného, ktorý mal zistiť, či
sa mu práca bude páčiť a bude v nej pokračovať aj po vybavení živnostenského oprávnenia.
121. K uzatvoreniu mandátnej zmluvy v konečnom dôsledku nedošlo, čoho príčinou bolo spôsobenie

dopravnej nehody žalovaným, pri ktorej došlo k poškodeniu (k totálnej škode) motorového vozidla
(prevádzateľa S. I.), v dôsledku čoho muselo byť motorové vozidlo vyradené z evidencie vozidiel. Z
uvedeného potom aj logicky vyplýva, že podnikatelia a žalovaný spoluprácu ukončili, keďže podnikatelia
nemali na ďalšej spolupráci so žalovaným záujem a nedošlo potom zo strany žalovaného, ktorý si počas
pracovnej činnosti vybavoval živnostenské oprávnenie (uvedené vyplynulo z výpovede svedka I. I.), ani

k fakturácii prác vykonaných žalovaným pre podnikateľov počas obdobia troch týždňov, keďže žalovaný
si bol vedomý svojho zavinenia pri spôsobení škody.122. Na tomto mieste súd uvádza, že je irelevantné, či za danú činnosť dostával žalovaný finančnú
odmenu, podstatné je, že v čase nehody vykonával činnosť pre iného. Podmienky dohody medzi
žalovaným a podnikateľmi boli, vzhľadom na absenciu písomnej formy dohody, dostatočne vysvetlené

a preukázané výpoveďami žalovaného a svedkov S. I. a I. I..

123. Zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla, teda subjektu vykonávajúceho dopravu, za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky, je zodpovednosťou objektívnou, vzniká bez ohľadu na
zavinenie. Táto zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla nevylučuje solidárnu zodpovednosť

vodiča motorového vozidla, avšak len podľa § 420 ods. 1 OZ, nie podľa § 420 ods. 2 OZ.
124. Ustanovenie § 420 ods. 2 OZ upravuje zodpovednosť za škodu vzniknutú činnosťou osôb, ktoré
zodpovedné subjekty na túto činnosť použili, teda nevzniká len z priameho protiprávneho úkonu fyzickej
či právnickej osoby. Citované zákonné ustanovenie vychádza z užšej koncepcie zodpovednosti za
cudzie zavinenie, keď použitá osoba koná v závislom vzťahu v medziach plnenia jemu zverených úloh.
Takýmito osobami môžu byť akékoľvek osoby, ktoré sa podieľajú na plnení úloh zodpovedného subjektu

bez ohľadu na to, na základe akého právneho vzťahu voči nim plnia tieto úlohy.
125. Zamestnanec, ktorý pri výkone svojho zamestnania spôsobí porušením povinnosti z pracovného
pomeru škodu inej osobe, zodpovedá len svojmu zamestnávateľovi, poškodená fyzická alebo právnická
osoba si môže teda uplatniť svoj nárok na náhradu škody len proti osobe, v ktorej je pôvodca škody
zamestnaný, nie proti priamemu pôvodcovi škody. Priamy pôvodca škody zodpovedá za škodu iba

nepriamo, a to v rámci vnútorného právneho vzťahu medzi ním a zamestnávateľom - zodpovedným
subjektom.
126. Nie je podmienkou, aby škodca bol v priamom zmluvnom vzťahu voči zodpovednému subjektu,
rozhodujúce je, či škodu spôsobil pri činnosti vykonávanej pre právnickú alebo fyzickú osobu -
podnikateľa a ktorá činnosť spadá do pôsobnosti tejto osoby, Teda zodpovednosť právnickej alebo

fyzickej osoby - podnikateľa za škodu podľa ust. § 420 ods. 2 OZ je možné uplatniť nielen v prípadoch
spôsobenej škody zamestnancami týchto osôb, ale aj v prípade, ak bola škoda pôsobená inými osobami
použitými podnikateľským subjektom na svoju činnosť.
127. Osoba použitá na činnosť nevykonáva prácu vo svojom mene a na vlastné riziko, ale pre inú
osobu (právnickú alebo fyzickú) podľa jej pokynov alebo príkazov, v jej záujme. Priama zodpovednosť

žalovaného za škodu by nastúpila len v prípade, že konanie, ktorým bola škoda spôsobená, by
nespadalo do rámca činností podnikateľa, pre ktorého prácu vykonával. V takom prípade by sa ust. §
420 ods. 2 OZ neuplatnilo a nastúpila by priama zodpovednosť osoby použitej právnickou alebo fyzickou
osobou.

128. V zákone č. 381/2001 Z.z. je vymedzené v § 2 písm. f) cit. zákona, kto sa považuje za poisteného,
teda ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, pričom podľa § 4 ods. 1 poistenie sa vzťahuje na
každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, proti ktorému si môže
poisťovateľ uplatniť nárok podľa § 12 ods. 1 písm. f) cit. zákona, podľa ktorého poisťovateľ má proti
poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti.

129. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že poistenie zodpovednosti sa na žalovaného podľa
ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. nevzťahovalo, pretože žalovaný nie je poisteným v zmysle § 2
písm. f) cit. zákona a za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve
nezodpovedá, pretože v čase dopravnej nehody vykonával prácu pre podnikateľov S. I. a I. I., teda jeho
zodpovednosť ako priameho škodcu - vodiča nie je daná.

130. Za škodu v tomto prípade zodpovedá prevádzateľ motorového vozidla, ktorý je totožný s osobou,
ktorá použila žalovaného na svoju činnosť. Teda je daná zodpovednosť podľa ust. § 420 ods. 2 OZ, a
nie podľa ust. § 420 ods. 1 OZ.

131. Na základe uvedeného súd uzatvára:

132. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že ku dňu poistnej udalosti bol
vlastníkom - prevádzateľom motorového vozidla zn. Citroën Jumper EČV: X S. I..

133.Súdmalpreukázané,žeosobnémotorovévozidloznačkyCitroënJumperEČV:Xbolopodnikateľmi
S. I. a I. I. využívané v súvislosti s ich podnikaním, a to na prepravu tovaru do predajní Coop Jednota a z
týchto predajní. V čase dopravnej nehody dňa 06.03.2015 vykonával žalovaný na základe ústnej dohody
pracovnú činnosť pre podnikateľov S. I. a I. I.. Súd mal zo zhodných tvrdení žalovaného a svedkovI. I. a S. I. preukázané, že žalovaný bol v zmluvnom vzťahu voči fyzickým osobám - podnikateľským
subjektom I. I. a S. I..

134. Práve v súvislosti s výkonom práce žalovaným pre podnikateľov, ktorí používali motorové vozidlo
značky Citroën Jumper ako svoj pracovný prostriedok za účelom výkonu podnikateľskej činnosti, došlo
dňa 06.03.2015 k dopravnej nehode spôsobenej žalovaným, ktorému podnikatelia I. I. a S. I. tento
dopravný prostriedok zverili za účelom výkonu pracovnej činnosti v prospech týchto podnikateľov.

135. Z okolností prípadu bolo nesporne preukázané (žalobca nepoprel tieto tvrdenia žalovaného, ani
nespochybnil tvrdenia svedkov, nenavrhol na tieto skutočnosti vykonanie žiadneho dokazovania), že
činnosťou, pri ktorej bola škoda spôsobená, sledoval žalovaný plnenie pracovných úloh dohodnutých s I.
I.atoutočinnosťounesledovallenuspokojovaniesvojichzáujmov(t.j.výkonompracovnejčinnostizískať
finančné prostriedky vo forme odmeny za prácu). Žalovaný v čase dopravnej nehody teda viedol osobné
motorové vozidlo značky Citroën Jumper EČV: X výlučne len v rámci plnenia pracovných povinnosti pre

podnikateľov I. I. a S. I.. Žalovaný bol tak použitou osobou na realizáciu činnosti týchto podnikateľov,
škodu spôsobil pri činnosti, ktorá spadá do pôsobnosti týchto osôb, škoda tak bola spôsobená priamo
podnikateľmi.

136. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,

kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Za
škodu v tomto prípade zodpovedá prevádzateľ motorového vozidla, ktorý je totožný s osobou, ktorá
použila žalovaného na svoju činnosť. Teda je daná zodpovednosť podľa ust. § 420 ods. 2 OZ, a nie
podľa ust. § 420 ods. 1 OZ, a preto nie je žalovaný v tomto konaní pasívne legitimovaným, keďže nie je
nositeľom tých povinností, titulom ktorých si žalobca voči žalovanému uplatňuje svoj nárok.

137. Nebolo ani preukázané, že by sa v tomto prípade jednalo o exces, teda že by žalovaný v čase
dopravnej nehody neplnil pracovné úlohy a nemalo by sa preto aplikovať ustanovenie § 420 ods. 2
Občianskeho zákonníka, čo by bolo podmienkou pre záver o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného.
Uvedené však v konaní preukázané nebolo a žalobca na preukázanie svojho tvrdenia, že by žalovaný

neplnil v čase dopravnej nehody svoje pracovné povinnosti, nenavrhol vykonanie ďalšieho dokazovania.
Bolo preto nutné konštatovať, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol, keď nepreukázal, že žalovaný
je v konaní vecne pasívne legitimovaným subjektom, teda nositeľom hmotnej povinnosti na zaplatenie
náhrady škody. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva vedúci k úspechu alebo
neúspechu v procese. Vecne legitimovaný je ten účastník, ktorý je subjektom hmotnoprávneho vzťahu,

o ktorom sa v procese rozhoduje.

138. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena nepreukázaním tvrdených skutočností vznikla
dôkazná núdza, t.j. strana sporu neponúkla, nepredložila dôkazné prostriedky, resp. nenavrhla
vykonanie takých dôkazných prostriedkov, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce

skutočností. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov, ktoré mal k dispozícii (ktoré vyhodnotil v
ich vzájomnej súvislosti), keďže strany vykonanie žiadnych ďalších dôkazov nenavrhli.

139. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by bol žalovaný subjektom tvrdeného hmotnoprávneho
vzťahu (z titulu zodpovednosti za škodu), a teda že by bol nositeľom hmotnej povinnosti na zaplatenie

náhrady škody, súd žalobu z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie zamietol.

140. Z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie súd nadbytočne nevyhodnocuje dokazovanie
vykonané za účelom preukazovania tvrdenia žalobcu o nesplnení povinnosti žalovaným ohlásiť
dopravnú nehodu polícii, z ktorého dôvodu si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok náhradu poistného

plnenia podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z

141. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

142. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. O výške trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.

Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP,
teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).