Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 16, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2620202083
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2620202083.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o X. W., nar. X.X.XXXX, štátny
občan SR, v konaní zastúpený opatrovníkom: Ing. X. W., nar. XX.X.XXXX, bytom M., K. XXX/XX, právne
zastúpená JUDr. Jurajom Procházkom, advokátom, Lakšárska Nová Ves 403, o návrhu navrhovateľa:
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00151700, o schválenie
právneho úkonu za nesvojprávneho, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Senica
zo dňa 13. októbra 2020, č.k. 10Ps/9/2020-42, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Opatrovníčka má voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľa Allianz-
Slovenská poisťovňa, a.s., ktorým sa domáhal schválenia právneho úkonu opatrovníčky za X. W., ktorý
bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony a to prijatia poistného plnenia za výplatu dožitia v sume
5.064,79 eur z dôvodu, že X. W. vznikol dňa 10.8.2020 nárok na výplatu poistného plnenia z dožitia,
podľa poistnej zmluvy uzavretej dňa 9.8.2002. Opatrovníčka rozhodnutie ponechala na úvahe súdu.
Súd vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom OS Senica, sp.zn. 11Ps/1/2013 zo dňa 30.10.2013,

právoplatným dňa 14.11.2013, bol X. W., nar. X.X.XXXX, pozbavený spôsobilosti na právne úkony
celkom. Súčasne mu bola ustanovená opatrovníčka Ing. X. W.. Opatrovníčka pravidelne každých 6
mesiacov zasiela podrobné správy o nakladaní s majetkom opatrovanca, v ktorých popisuje náklady na
lekársku starostlivosť, príjmy, výdavky a náklady na jeho ostatné potreby. Zo zmluvy o č. 000139790
súd zistil, že túto dňa 9.8.2002 uzavrel ako maloletý X. W. v zastúpení svojho zákonného zástupcu W.
W., pričom začiatok poistenia bol dohodnutý na 10.8.2002 a koniec na 10.8.2020 pričom sa jednalo
o poistnú sumu na dožitie. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 27 ods. 2, § 28, § 34,

§ 35, § 790 písm. b), § 816 Občianskeho zákonníka. Skonštatoval, že právny úkon je prejavom
vôle, pričom je definovaný jednotou vôle a vonkajším prejavom tejto vôle. Vôľa vykonať právny úkon
môže byť realizovaná konaním alebo opomenutím, a to výslovne alebo konkludentne. Z tejto definície
právneho úkonu je zrejmé, že zaslanie finančných prostriedkov na účet adresáta právnym úkonom
je, avšak ich prijatie právnym úkonom nie je, keďže toto sa udeje bez prejavenia vôle adresáta, keď
adresát žiadnym spôsobom, a to ani výslovne, ani nevýslovne, ani súhlasne, ani nesúhlasne neprejaví
vôľu s pripísaním finančných prostriedkov na jeho účet. Takto v posudzovanom prípade absentuje

právny úkon adresáta opatrovníčky, ktorý by sa mal schváliť. Tomuto tvrdeniu nasvedčuje i súdna
prax, keďže v konaniach o schválenie právneho úkonu opatrovníka, ktorý vykonal za opatrovanca,
sa vždy jedná o právny úkon už zrealizovaný, pred podaním návrhu na jeho schválenie. Súd prvej
inštancie ďalej poukázal na to, že bežná vec v zmysle ust. § 28 OZ sa vyskytuje aj v § 145 ods. 1,§ 701, avšak ani v jednom nie sú uvedené žiadne rozlišovacie znaky, podľa ktorých by sa bežná vec
dala rozlíšiť od veci presahujúcej bežné nakladanie s majetkom. V posudzovanom prípade je prijatie
plnenia, ktoré vyplýva zo zákonného dôvodu, poistná zmluva bežnou vecou. Ak by totižto tomuto plneniu

sa prisúdil štatút nie bežnej veci, potom by každé finančné plnenie na účet opatrovanca podliehalo
schváleniu právneho úkonu opatrovníka súdom. Pojem nakladanie s majetkom je v dikcii použitý vo
význame spotrebovávania majetku opatrovanca, najmä za účelom zabezpečovania jeho potrieb alebo
za účelom iným. Je v drvivej väčšine prípadov nakladaním s majetkom míňanie finančných prostriedkov
opatrovanca, ktoré, ak sa nejedná o bežnú vec, požíva súdnu ochranu. Povinnosťou opatrovníka je

podávať v lehote 6 mesiacov správu o nakladaní s majetkom osoby pozbavenej právnej
spôsobilosti. Táto povinnosť sa týka nakladania s majetkom v bežných veciach. Zákon ponecháva
na úvahe opatrovníka, či pri nákupe potrieb v prospech opatrovanca podá návrh na schválenie právneho
úkonu, teda ponecháva na jeho úvahe, čo je a čo nie je bežnou vecou. Samozrejme okrem prípadov,
keď sa jedná o právne úkony, ktorých platnosť je podmienená písomnou formou a podpisom. Z ust.
§ 816 OZ vzniklo opatrovancovi (poistencovi) právo na vyplatenie dohodnutej sumy a navrhovateľovi

(poistníkov) vznikla povinnosť plniť. Zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva, že v prípade, že
poistencom je osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony, takémuto plneniu má predchádzať
schválenie právneho úkonu opatrovníka a to prijatie plnenia, keďže opatrovník žiadny právny úkonu
neurobil. Navrhovateľovi poistníkovi vznikla povinnosť plniť, pričom ak zašle poistné plnenie na účet
osobe pozbavenej na právne úkony, ktorý spravuje opatrovník, ktoré obe podmienky mala poisťovňa

preukázané, žiadnym spôsobom za zaslanú sumu, predstavujúcu poistné plnenie, nezodpovedá. Za
nakladaniestoutosumouhorepopísanýmspôsobomzodpovedávýlučneopatrovník.Súdprvejinštancie
tak považoval návrh v predmetnej veci za podaný nadbytočne. O nároku na náhradu trov konania súd
prvej inštancie rozhodol podľa § 55 CMP a § 251 CSP najmä z toho dôvodu, že opatrovníčka v záujme
ochrany práv opatrovanca už v čase, keď podávala návrh o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony,

sa dala zastupovať advokátom, čo urobila aj v tomto konaní.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ
z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1 písm. h) CSP). Navrhovateľ má za to, že prijatie poistného plnenia z poistnej zmluvy je

právnym úkonom a žiadny právny predpis nebráni navrhovateľovi domáhať sa na súde jeho schválenia.
Uvedené potvrdzuje aj mnohopočetná judikatúra v obdobných veciach (rozsudok Okresného súdu
Michalovce zo dňa 19.6.2020 sp.zn. 15Ps 7/2020, rozsudok Okresného súdu Trnava sp.zn. 40P
65/2018). Poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 21.11.2017, sp.zn. III. ÚS 289/2017, podľa
ktorého súd má poznať vlastnú judikatúru aj rozhodnutia iných sudcov, resp. senátu toho istého súdu

a túto judikatúru musí zohľadniť bez ohľadu na to, či na ňu samotné sporové strany poukazujú,
naopak, postoj všeobecných súdov vyznačujúci sa odlišnosťou prístupu k prejednávaným veciam, ktoré
sú v podstate identické, bez toho, aby svoj odklon odôvodnili, je prejavom svojvôle, ktorá odporuje
základnému princípu materiálneho právneho štátu. Vzhľadom na úspešnosť navrhovateľa vo všetkých
konaniach, resp. dôvodnosť podaných návrhov opodstatnene zotrváva na svojom právnom názore, v

zmysle ktorého prijatie poistného plnenia je právnym úkonom a nesúhlasí s protichodným názorom súdu
prvej inštancie v danej veci. Pokiaľ by aj pristúpil k tvrdeniu, že v prípade prijatia plnenia nejde o žiadny
právny úkon, potom je potrebné podotknúť, že ust. § 28 OZ nepoužíva pojem právny úkon, ale píše
sa v ňom o spravovaní majetku, nakladaní s majetkom a používa sa pojem bežná vec. Čiže zákon
striktne neviaže schvaľovanie podľa § 28 OZ výlučne na právne úkony, pričom však podstatná časť

rozsudku sa opiera o tvrdenie, že nejde o právny úkon. Súd v rozsudku uviedol, že adresát žiadnym
spôsobom neprejavil vôľu s pripísaním finančných prostriedkov na jeho účet. Takto absentuje právny
úkon adresáta opatrovníčky nesvojprávneho, ktorý by mal schváliť súd. Navrhovateľ tu má za to, že súd
nevyhodnotil písomnosť priloženú k návrhu nazvanú žiadanka, kde opatrovníčka práve vyjadrila vôľu,
kam (na aký bankový účet) má plnenie smerovať. Ide jednoznačne o písomný prejav vôle. Je pravdou,

že z rozhodnutia Okresného súdu Senica, sp.zn. 11Ps/1/2013 je zrejmé, že X. W. bol pozbavený
spôsobilosti na právne úkony. Oprávnenia opatrovníčky však v predmetnom rozsudku boli vymedzené
iba vo všeobecnej rovine, nie sú v ňom uvedené taxatívne všetky oprávnenia, ktoré jej dané rozhodnutie
umožňuje. Preto ak má navrhovateľ pochybnosť, či úkon, ktorý má vykonať, je alebo nie v rozsahu
právomoci opatrovníčky, je prirodzené, že sa s návrhom na schválenie právneho úkonu obráti na

súd. Domnieva sa, že prijatie poistného plnenia, resp. určenie platobného miesta, je nakladaním s
majetkom poisteného a nie je bežnou vecou, nakoľko samotné uzatvorenie poistnej zmluvy na krytie
rizika dožitia považuje na rozdiel od každomesačne vyplácaného invalidného dôchodku za právny úkon,
ktorý sa v živote poistníka môže vyskytnúť iba výnimočne. Nedochádza k nemu opakujúc sa. Poistnéplnenie nemožno pripodobniť k pravidelným dôchodkovým a sociálnym dávkam. Pokiaľ mal súd za
to, že návrh bol podaný nadbytočne, toto nepovažuje navrhovateľ za opodstatnený dôvod zamietnutia
návrhu, ak súd mohol vysloviť súhlas, resp. schválenie a neurobil tak z dôvodu tvrdenej nadbytočnosti,

nepovažuje to za správny postup. Čo sa týka náhrady trov konania, tak ust. § 55 CMP, ktoré súd prvej
inštancie aplikoval, predstavuje výnimku z generálnej klauzuly formulovanej v § 52 CMP. Priznanie trov
v civilnom mimosporovom konaní musí byť náležite odôvodnené. Súd uviedol jedine tú skutočnosť, že
opatrovníčka v záujme ochrany opatrovanca už v čase, keď podávala návrh o obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony, sa dala zastupovať advokátom, čo urobila aj v tomto konaní. Takéto odôvodnenie

nepovažuje, vzhľadom na charakter mimosporového konania, za náležité odôvodnenie priznaného
nároku. Zo strany súdu nebolo navrhovateľovi doručené žiadne podanie zo strany právneho zástupcu
opatrovníčky. Z rozhodnutia je naopak zrejmé, že opatrovníčka sa k návrhu nevyjadrila, rozhodnutie
ponechala na úvahe súdu. Za takéhoto stavu považuje priznanie nároku na náhradu trov za absolútne
nedôvodné. Považuje za rozporné s princípom spravodlivosti, že by mal znášať trovy konania, ktoré
inicioval v dobrej viere v záujme predídenia právnej neistoty a ktoré v konečnom dôsledku smerovalo v

prospech osoby nespôsobilej na právne úkony. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil,
návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a o nároku na náhradu trov konania, vrátane odvolacieho,
rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na ich náhradu nárok.

3. Opatrovníčka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že poistenie bolo uzavreté na dobu určitú

do 10.8.2020, ktorým dňom zaniklo. V danom prípade išlo o poistenie so šetrením, bolo povinnosťou
poistníka poukázať nasporené finančné prostriedky podľa pokynu poistenca. Navrhovateľ ako poistník
mal od opatrovníka poistenca poukázať nasporené finančné prostriedky na účet poistenca, čo mal
zdokladované zmluvou o účte poistenca. Jednoznačne a preukázateľne nasporené finančné prostriedky
poukázaním na určený účet neopustili majetkovú sféru poistenca, presunom finančných prostriedkov

zo sporiaceho účtu poistenca vedeného u navrhovateľa na bežný účet nesvojprávneho vedený v
inom peňažnom ústave, nijako nedochádzalo k zmenšeniu jeho majetku a to ani minimálnemu. A
takisto týmto presunom finančných prostriedkov nedochádzalo k ohrozeniu majetku nesvojprávneho.
Neexistuje žiadny právny dôvod na to, aby po uplynutí doby poistenia malo byť možné presun
finančných prostriedkov zo sporiaceho účtu poistenca na bežný účet nesvojprávneho vykonať len po

predchádzajúcom súhlase súdu. Navrhovateľ bol povinný presun finančných prostriedkov zo sporiaceho
účtu vedeného u navrhovateľa na bežný účet nesvojprávneho vedený v inom peňažnom ústave vykonať
bezodkladne po zániku poistenia a poskytnutí potrebných dokladov opatrovníčkou.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba (§ 7 ods. 1 v spojení s § 236 CMP, § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah
a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

5.Predmetomkonaniavedenéhonasúdeprvejinštanciepodsp.zn.10Ps/9/2020jeschválenieprávneho
úkonu - prijatie poistného plnenia za výplatu dožitia vo výške 5.064,79 eur od Allianz - Slovenská
poisťovňa a.s., za X. W., nar. X.X.XXXX a opatrovníčku Ing. X. W., nar. XX.X.XXXX.

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktorým súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol a priznal opatrovníčke nesvojprávneho náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

7. Odvolací súd po preskúmaní celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej
inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe

vykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniamavecisprávneprávneposúdil,vdôsledku
čoho je jeho rozhodnutie vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku, poukazuje na správnosť jeho dôvodov, s ktorými sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) a iba na
doplnenie, reagujúc na odvolacie argumenty uvádza nasledovné:
Z poistnej zmluvy vyplynulo, že dňa 10.8.2020 nastal koniec dojednaného poistenia a poistenej osobe

vzniklo právo na poistné plnenie. Žiadankou zo dňa 14.7.2020 požiadal W. W., ktorý ako poistník uzavrel
poistnú zmluvu pre maloletého syna X. W. o zrušenie poistnej zmluvy ku koncu poistného obdobia
z dôvodu dožitia. K žiadanke je pripojená zmluva o účte X. W. v G. banka, a.s. Z., rozsudok o jeho
pozbavení spôsobilosti na právne úkony celkom a listina o ustanovení za opatrovníčku Ing. X. W..Navrhovateľ v odvolaní poukazuje na rozhodnutia súdov, najmä Okresného súdu Michalovce a na
ďalšie rozsudky súdov prvej inštancie, ktoré takýmto návrhom navrhovateľa na schválenie právneho
úkonu- prijatie poistného plnenia za nesvojprávneho a opatrovníka schvaľujú. V rozhodnutí Okresného

súdu Michalovce, na ktorý odvolateľ poukazuje, sa však schvaľuje právny úkon- súhlas na výber
poistného plnenia s tým, že poistné bude poukázané na účet opatrovníčky, čo je iný skutkový stav.
Bližšie odôvodnenie v tomto rozhodnutí však uvedené nie je, ani v ostatných rozhodnutiach súdov prvej
inštancie, na ktoré navrhovateľ poukazuje. Odvolací súd tu navyše poukazuje na čl.2 ods.2 Základných
princípov CSP, podľa ktorého právnou istotou je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že

jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít,
pričom rozhodnutia súdov prvej inštancie sem nepatria. Daná vec bola súdom prvej inštancie rozhodnutá
spravodlivo a bola aj dostatočne a riadne odôvodnená.

8. Odvolací súd má za to, že X. W. je zbavený spôsobilosti na právne úkony, preto je potrebné právne
úkony urobené v jeho mene a zaňho schvaľovať. Schvaľujú sa právne úkony, ktoré boli vykonané.

V danom prípade by bola právnym úkonom žiadanka o vyplatenie, túto však urobil poistník (otec
nesvojprávneho) a navrhovateľ ju nežiadal ako právny úkon urobený za nesvojprávneho schváliť.
Navrhovateľovivzniklazozmluvyopoisteníazust.§816 OZ povinnosťvyplatiťpoistnéplnenieosobe,v
prospech ktorej bolo poistenie dojednané a to na účet uvedenej osoby, v danom prípade nesvojprávneho
X. W., takže sa jedná o neformálny bankový prevod, kde pri poukázaní finančných prostriedkov na účet

nesvojprávneho nevznikne žiaden právny úkon, ktorý by bolo potrebné schvaľovať. Iná situácia by bola,
ak by opatrovníčka prijala za nesvojprávneho poistné plnenie v hotovosti alebo na iný účet, ktorého
majiteľom by nebol nesvojprávny.

9. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam tak odvolací súd mal za to, že nasporené

peniaze (z uzavretej poistnej zmluvy) patriace nesvojprávnemu, navrhovateľ poukáže na účet patriaci
nesvojprávnemu (bezhotovostný platobný styk), ktorý nemusí pri prijatí peňazí na účet urobiť žiaden
právny úkon, takže v danom prípade nenastal právny úkon, ktorý by sa mal schváliť. Preto odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti
potvrdil a to aj v časti náhrady trov konania, keď súd o tejto náhrade rozhodol správne, aj keď ju

nedostatočne odôvodnil.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1CSP v spojení
s ust. § 55 CMP tak, že opatrovníčke nesvojprávneho priznal ich náhradu, keď mal za to, že s
ohľadom na okolnosti prípadu je to spravodlivé. Opatrovníčka nemá právnické vzdelanie a musí hájiť

záujmy nesvojprávneho, pričom v danom prípade sa jednalo o sporné právne posúdenie danej veci a je
preto logické, že ako laik sa dala zastupovať advokátom, keď od nej nemožno spravodlivo požadovať,
aby sa vedela relevantne vyjadriť k problematike právnych úkonov, navyše ak navrhovateľ disponuje
zamestnancami s právnickým vzdelaním. V konaní bola v podstate úspešnou stranou, aj keď pri aplikácii
tohto ustanovenia nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní.

11. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).