Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 21, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/208/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919201825
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6919201825.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr.

Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, proti žalovanému D. A., narodenému XX. XX. XXXX,
s trvalým pobytom XXX XX X. XXX, o zaplatenie 23.562,66 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 17Csp/36/2019-83 z 10. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v druhom a treťom výroku p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp.

„prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
13.208,85 Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z tejto sumy od 20. 03. 2019 do zaplatenia, a to
do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (druhý výrok).
Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12,12 % (tretí výrok).

2. Prvoinštančný súd takto rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia
postúpením nadobudnutej pohľadávky v sume 14.349,72 Eur s príslušenstvom majúcej právny podklad

v zmluve o úvere č. 2347341784 zo dňa 24. 02. 2015 uzavretej medzi Poštovou bankou, a. s. ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom.

3. Po právnej stránke vec posúdil podľa ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 565 a § 517 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d) a h), § 9 ods. 1 a ods. 2 písm.
j), k) a § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy 24. 02. 2015 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“, resp. „zákon č.

129/2010 Z. z.“) a ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

4. Na základe vykonaného dokazovania skonštatoval, že v prípade právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným uzavretej zmluvy o úvere ide o tzv. typovú (formulárovú) zmluvu majúcu spotrebiteľský
charakter v zmysle § 52 ods. 1 OZ. Súčasne ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Po posúdení obsahových náležitostí uzavretej zmluvy

dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu pri koncipovaní zmluvy nedodržal ust. § 9 ods. 2 písm.
j) zákona o spotrebiteľských úveroch upravujúce nutnosť uvedenia RPMN a údaja o celkovej čiastke,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 15.000,- Eur splatný v
108 mesačných splátkach po 260,30 Eur, čo celkovo predstavuje sumu 28.112,40 Eur a to nezodpovedáv zmluve deklarovanej čiastke 26.287,93 Eur. Po prepočte RPMN následne súd zistil, že táto je uvedená
v zmluve v nesprávnej výške 14,82 %, čo je v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Pri vstupných
parametroch poskytnutého úveru totiž RPMN reálne predstavuje 16,82 %. Dôsledkom toho je potom

bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalovanému poskytnutého úveru. Súčasne zmluva nezodpovedá ani
ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., pretože zo zmluvy nevyplývajú údaje o výške
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa splátky priraďujú k jednotlivým
nesplateným zostatkom. V zmluve je uvedená len výška mesačnej splátky v sume 260,30 Eur bez bližšej
špecifikácie toho, čo pripadá na istinu, úroky a iné poplatky. V dôsledku týchto nedostatkov považoval

žalovanémuposkytnutýúvervzmysleust.§11ods.1písm.b)ad)zákonač.129/2010Z.z.zabezúročný
a bez poplatkov. Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi ako právnemu nástupcovi Poštovej banky,
a.s.lensumuvypočítanúakorozdielvýškyposkytnutéhoúveru(t.j.15.000,-Eur)asumyuskutočnených
úhrad (1.791,15 Eur), čo predstavuje sumu 13.208,85 Eur. Vo zvyšnej časti predstavujúcej žalované
úroky a poplatky žalobu zamietol. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho dlhu a tak mu
súčasne vznikla aj povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške predstavujúcej

hodnotu 5,05 % ročne z dlžnej sumy 13.208,85 Eur od 20. 03. 2019 do zaplatenia, teda odo dňa a vo
výške ako boli uplatnené v žalobe.

5. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd aplikujúc ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a určiac celkový úspech žalobcu v spore na úrovni 12,12

% (56,06 % ako úspech žalobcu mínus 43,94 % ako úspech žalovaného) mu v takomto rozsahu priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému (s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník).

6. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca napádajúc jeho druhý a tretí výrok. Žiadal
rozsudok v tejto časti zmeniť a vyhovieť žalobe v celom rozsahu, alternatívne navrhol rozsudok v
napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. V odvolaní namietal, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam a že vec aj nesprávne právne posúdil. Trval na tom, že zmluva obsahuje
všetky zákonom požadované náležitosti. Konkrétne uviedol, že pre vyjadrenie celkovej čiastky zákon
používa len všeobecný vzorec súčtu výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spojených so
spotrebiteľským úverom. Žalovaný poznal údaje o výške úveru a o celkovej výške nákladov. Zmluva
pritom bola uzavretá podľa právnej úpravy platnej do 01. 01. 2016, odkedy došlo k zmenám v celkovej

sume nákladov. Toto súd nezohľadnil a aplikoval nezáväzný informatívny výpočet. Súčasne nezohľadnil
postavenie žalovaného ako tzv. priemerného spotrebiteľa, pričom celková čiastka úveru je zo zmluvy
jednoznačne identifikovateľná jednoduchým matematickým prepočtom. Ohľadne RPMN okresný súd
nesprávne aplikoval aktuálnu právnu úpravu, hoci mal aplikovať právnu úpravu platnú v čase uzavretia
zmluvy o úvere. Zmluva obsahovala správny údaj o RPMN. Interný výpočtový systém banky pritom

umožňovalvčaseuzavretiazmluvyvýpočetjednotlivýchsplátoklenvcelýchhodnotáchbezdesatinného
čísla a preto sa mohlo stať, že výška poslednej splátky bola v nulovej výške, resp. v nižšej než výška
ostatných splátok. Odkazujúc napokon na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 ako aj na
konkrétne označené rozhodnutia odvolacích súdov argumentoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
nemusí obsahovať popísanie štruktúry splátky z hľadiska toho, aká časť pripadá na istinu, úroky, resp.

poplatky.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

9. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom

ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario
s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom (druhom)
výroku a v závislom (treťom) výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne
správny.

10. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie je vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (a tiež vo
výroku o trovách konania) vecne správne a vychádza z náležite prevedeného dokazovania. Odvolací
súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré si osvojuje s výnimkou (nesprávneho)záveru okresného súdu o tom, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalovanému poskytnutého úveru bola
spôsobená aj absenciou náležitosti uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadovanej ust. § 9 ods.
2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Inak je ale záver prijatý prvoinštančným súdom správny,

t. j. dôvodne považoval žalovanému poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkový, ak v zmluve nebola
správne uvedená výška RPMN a tiež celková čiastka splatná spotrebiteľom, obe vyžadované ust. § 9
ods. 2 písm. j) cit. zákona (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

11. Okresný súd posúdil správne charakter uzavretej zmluvy ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere v

zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. (a ani žalobca netvrdí iné) a správne uviedol, že v zmluve je uvedená
RPMN v nesprávnej výške (a v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa) s tým, že nezodpovedá
skutočnosti ani výška zmluvne deklarovanej celkovej čiastky. Okresný súd nesprávne uzavrel, že pod
sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru chýba v zmluve náležitosť určená ust. § 9 ods. 2 písm.
k) cit. zákona, v tomto ohľade bola odvolacia námietka žalobcu opodstatnená, nemalo to ale žiaden
vplyv na inak správne rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí žaloby vo zvyšku (a o priznaní náhrady

trov konania)

12. Žalobca v odvolaní opodstatnene poukázal na to, že Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-42/2015
uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí obsahovať vo forme amortizačnej tabuľky, aká časť
každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny, čo reflektovala následne aj vnútroštátna judikatúra

(pozrinapr.rozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.3Cdo/146/2017zodňa22.02.2018)apodvplyvom
toho legislatíva, kedy s účinnosťou od 01. 05. 2018 zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v ust. § 9 ods. 2 písm. i) vyžaduje, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená výška, počet a
frekvencia splátok. Teda to, že zmluva neurčovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, nespôsobilo podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

13. Čo však už uvedený následok spôsobilo bolo to, že zmluva skutočne neobsahuje správnu výšku
RPMN ani správnu výšku celkovej sumy, ktorú mal žalovaný ako spotrebiteľ zaplatiť (ust. § 9 ods. 2
písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z.) a táto podľa odvolacieho súdu nie je vôbec vyvoditeľná z ostatných
parametrov úveru obsiahnutých v zmluve, ako to tvrdil žalobca v odvolaní. Podľa neho stačilo sčítať

výšku úveru a nákladov s ním spojených a tak dospieť k celkovej čiastke, ktorú mal žalovaný zaplatiť.
V zmluve však žiadna výška nákladov uvedená nie je (odvolací súd nič také v zmluve nenašiel) a teda
nie je odvolaciemu súdu zrejmé, ako si mal žalovaný ako „priemerný“ spotrebiteľ toto vypočítať, navyše
v situácii, ak „celková čiastka úveru“ uvedená v zmluve na hodnotu 26.287,93 Eur nezodpovedá súčinu
počtu splátok a ich výšky. V danom prípade predstavovala výška úveru sumu 15.000,- Eur, úver mal

byť splatený v mesačných splátkach v počte 108 s výškou 260,30 Eur (nerátajúc pritom poistenie 15,30
Eur mesačne), čo predstavuje sumu 28.112,40 Eur (teda bez zohľadnenia poistenia). Celková čiastka
tak vôbec nekorešponduje s tou výškou, ktorá bola v zmluve deklarovaná. Uvedený parameter mal v
správnej hodnote uviesť do zmluvy dodávateľ ako poskytovateľ úveru, ktorý evidentne zmluvu tvoril a
ak tak neurobil, tak je dôvodným vyvodenie sankcie v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru

podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, lebo spotrebiteľ nemá správnu
(teda v podstate žiadnu) informáciu o rozsahu svojho záväzku zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, hoci
zákon dodávateľovi povinnosť informovať o tom spotrebiteľa ukladá. S tým potom súvisí okolnosť, že v
zmluve je síce uvedená výška RPMN na úrovni 14,82 %, avšak záver o jej nesprávnosti sa žalobcovi
v odvolaní nepodarilo vyvrátiť, pretože pokiaľ táto vychádza z parametrov uvedených v zmluve, tak

skutočná RPMN je vyššia a predstavuje hodnotu 16,80 %, ktorá presne zodpovedá údajom uvedeným v
zmluve - výške úveru, úrokovej sadzbe, počtu mesačných splátok a ich výške. Hoci potom odvolací súd
dáva za pravdu žalobcovi, že výpočet RPMN prostredníctvom internetovej kalkulačky použitý okresným
súdom je informatívny a nie je nijak záväzným, žalobca v odvolaní nijak bližšie nevysvetlil, akým
spôsobom (výpočtom) bola určená RPMN v zmluve na hodnotu práve 14,82 %, aby tak odvolací súd

mohol konfrontovať oba výpočty. Z uvedeného vyplýva, že v zmluve bola obsiahnutá hodnota RPMN v
neprospech žalovaného ako spotrebiteľa a preto okresný súd správne aplikoval ust. § 11 ods. 1 písm. d)
zákona č. 129/2010 Z. z. a uzavrel, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru poskytnutého žalovanému
spočíva aj v tomto nedostatku zmluvy.

14. Správne preto okresný súd priznal žalobcovi ako postupníkovi len rozdiel medzi sumou poskytnutého
úveru (istinou) a úhradami žalovaného, čo v danom prípade tvorí sumu 13.208,85 Eur (s príslušnými
úrokmi z omeškania) a nepriznal žalobcovi požadované úroky. Odvolací súd nezistiac dôvod na
žalobcom požadovanú čiastočnú zmenu, či zrušenie rozhodnutia okresného súdu potvrdil (vrátanevýroku o trovách konania, ktorý žalobca ani nespochybnil konkrétnymi odvolacími dôvodmi) podľa § 387
ods. 1 CSP rozsudok v odvolaním napadnutom rozsahu ako vecne správny.

15. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z
ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, zásadne by
teda mal nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil,
že by žalovanému v odvolacom konaní nejaké účelne vynaložené trovy vznikli (k odvolaniu žalobcu sa

nevyjadril, bol nečinný), odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).