Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. júl 2020

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 3T/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9520100094
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Hrubala
ECLI: ECLI:SK:SSPK:2020:9520100094.1

Uznesenie

Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica rozhodujúc samosudcom JUDr.

Jánom Hrubalom dňa 13. júla 2020 v trestnej veci obvinených M.. O. Y. a spol. pre trestný čin založenia
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa trestná vec obvinených

M.. O. Y., narodeného XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A. D. S., Na F. XXX,XX

S. W., narodeného XX.XX.XXXX v A., trvale bytom S. S., W. XX/XX

S. N., narodeného XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G., H. Z. XXX/XX

M. Z., narodeného XX.XX.XXXX v U., trvale bytom S. W. XXX,

O. C., narodeného XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., G. XXXX/XX

S. Z., narodeného XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A. XX - S., U. XXX/X, t. č. vo výkone trestu
odňatia slobody, S. M., P.O. N. 8, XXX XX U. nad U. a

M. N., narodeného XX.XX.XXXX v G., trvale bytom Z. XXX, XXX XX Z. pri A.,

vedená na Špecializovanom súde v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica pod sp. zn. BB-3T/14/2020 p

o s t u p u j e na prejednanie a rozhodnutie vecne a miestne príslušnému Okresnému súdu Prešov,
nakoľko Špecializovaný trestný súd na prejednanie tejto veci nie je príslušný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry SR v Bratislave dňa 18.05.2020 na
tunajší súd podal obžalobu na vyššie uvedené osoby nasledovného znenia :

A)

v presne nezistenom čase v priebehu roka 2006, na presne nezistenom mieste na území Slovenskej
republikyM..O.Y.založilspoločnesS.W.štruktúrovanúskupinuosôb,doktorejsapostupnezaraďovali,
alebo pre ňu boli činní v období najneskôr od októbra 2006 najmenej do januára 2007 aj S. N., M. Z.a S. Z., a v období najneskôr od júla 2007 najmenej do novembra 2007 aj S. M., O. C., M. Z., S. Z.
a M. N., pôsobiacu na území Slovenskej republiky a Českej republiky, ktorej konanie sa vyznačovalo
koordináciou čiastkových konaní a postupov s cieľom neoprávnene získať finančné prostriedky, a to

uplatnením nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty spoločnosťou C., s.r.o., Prešov, pričom
za týmto účelom vytvorili rôzne obchodné reťazce skladajúce sa minimálne z obchodných spoločností
a subjektov Tatra Trade Corporation, s.r.o., Bratislava, SLOVPETROL, s.r.o., Košice, UNION STEEL,
s.r.o., Košice, HERES, s.r.o., Prešov, UNITRA, s.r.o., Komárno, D&G, s.r.o., Humenné, RESCON, s.r.o.,
Vlčany, Mestské lesy Dobšiná, s.r.o., Dobšiná, WOLCOM LLC Florida, USA, LAMZA s.r.o., Bratislava,

SOFIN PLUS, s.r.o., Bratislava, MILANI, s.r.o., Brezno, L.. O. B. Nitra, POZ, s.r.o., Lučenec, ASTRID,
s.r.o., S., NSW, s.r.o., Nitra, GEMSTONE, s.r.o., Prešov, tak, aby mohli priamo alebo vydávaním príkazov
riadiť a ovplyvňovať ich vzájomnú obchodnú činnosť, v rámci ktorej nesledujúc hospodársku podstatu
podnikania predstierali nákup a predaj tovaru, predovšetkým dubových podláh, dubového reziva a
služby spracovania reziva na dubovú podlahu, za účelom vytvárania fikcie splnenia podmienok nároku
na uplatnenie vrátenia nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty spoločnosťou HERES, s.r.o.,

Prešov, čo bolo umožnené deklarovaním tzv. intrakomunitárneho dodania tovaru spoločnosťou HERES,
s.r.o., Prešov do spoločností v Českej republike, medzi ktoré patrili INFOSTAV - Informační služba pro
stavebníky, s.r.o., Praha 2 a WOLCOM LLC Florida, USA, registrovaná ako platiteľ dane z pridanej
hodnoty v Českej republike, s následným uplatnením vrátenia nadmerného odpočtu dane z pridanej
hodnoty, pričom spoločnosti vstupujúce do obchodovania s týmto tovarom nerealizovali jeho predaj

konečným spotrebiteľom v Slovenskej republike alebo v zahraničí, tento tovar sa nespotrebovával, ale
v rámci uvedených spoločností sa vracal do spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o., Bratislava
na opätovné použitie a patril vždy Tatra Trade Corporation, s.r.o., bol len naoko prepravovaný medzi
jednotlivými daňovými subjektmi, aby tieto mohli deklarovať uskutočnenie zdaniteľného plnenia, t. j.
tovar tu bol len vec použitou na spáchanie trestného činu, nie výrobok končiaci u jeho konečného

spotrebiteľa, a teda reálne k skutočnému dodaniu tovaru a služby spracovania reziva na dubovú podlahu
nedošlo,
činnosť tejto skupiny sa vyznačovala hierarchickým usporiadaním jej členov, jej jadro tvorili M.. O.
Y. ako jej vodca, na jeho úrovni bol S. W., S. N., S. M., ktorí rozhodovali o spôsobe páchania tejto
daňovej trestnej činnosti, a za týmto účelom zabezpečili finančné prostriedky na uhrádzanie faktúr medzi

jednotlivými spoločnosťami, vydávali pokyny nižšie postaveným členom skupiny, ktorými boli M. Z.,
O. C., S. Z. a M. N., prostredníctvom ktorých, ale aj on sám, zabezpečil skutočne existujúci tovar,
spoločnosti, v rámci ktorých sa obchodná činnosť predstierala, a ktoré priamo alebo prostredníctvom
ďalších osôb konajúcich v mene týchto spoločností, zabezpečovali vyhotovovanie účtovných dokladov,
najmäodberateľskýchadodávateľskýchfaktúr,dodacíchlistov,dokladovoprepravetovaru,zaúčtovanie

týchto dokladov do účtovníctva týchto spoločností, dokladov o platbe v hotovosti za tovar, prevody
finančných prostriedkov z účtov týchto spoločností, ktoré mali deklarovať platby za dodávky tovaru, a to
všetko za účelom neoprávneného uplatňovania nároku na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty
v spoločnosti HERES, s.r.o., Prešov, páchaním čiastkových útokov pokračujúceho zločinu neodvedenia
dane a poistného takto:

B)
v období najneskôr od októbra 2006 najmenej do januára 2007 a najneskôr od júla 2007 najmenej do
novembra 2007, po predchádzajúcej dohode s cieľom získať neoprávnený finančný prospech formou

neoprávneného uplatňovania nároku na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty v spoločnosti
HERES, s.r.o., A., M.. O. Y., S. W., M. Z. a S. Z.:

- v období najneskôr od októbra 2006 najmenej do januára 2007, spoločne aj s S. N., vytvorili reťazce
obchodných spoločností, v rámci ktorých nesledujúc hospodársku podstatu podnikania predstierali

nákup a predaj dubovej podlahy tak, že M.. O. Y. zabezpečil dodanie dubovej podlahy od subjektu J.
C. Amsterdam, Holandsko pre spoločnosť SLOVPETROL, s.r.o., Košice, pričom M. C. podlahu kúpil
od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. a podľa pokynov M.. O. Y. ju exportoval na účelovú
slovenskú spoločnosť SLOVPETROL, s.r.o., Košice, ktorú zabezpečil do reťazca S. N. ako konateľ
spoločnosti UNION STEEL, s.r.o., Košice, ktorú do reťazca začlenil S. W., pričom S. N. spoločnosť

SLOVPETROL, s.r.o., Košice aj reálne ovládal, a prostredníctvom jej konateľa M. N. zabezpečil
vystavenie účtovných dokladov deklarujúcich dodanie dubovej podlahy od spoločnosti SLOVPETROL.
s.r.o., Košice pre UNION STEEL s.r.o., Košice tak, aby spoločnosť UNION STEEL, s.r.o., nakupovala
podlahy už s daňou s pridanej hodnoty a nevznikali jej daňové povinnosti z tohto obchodu, S. N.zabezpečil ďalej vystavenie účtovných dokladov deklarujúcich dodanie podláh pre spoločnosť HERES,
s.r.o., Prešov, ktorú reálne ovládal M.. O. Y. prostredníctvom jej konateľa M. Z., S. N. po dohode s S.
Z. zabezpečil spoločnosť INFOSTAV - Informační služba pro stavebníky Praha, ktorú reálne ovládal S.

Z. prostredníctvom jej konateľa O. C., pričom tejto spoločnosti bola podlaha zo spoločnosti HERES,
s.r.o., Prešov dodaná v mesiacoch február až apríl 2007, na základe čoho spoločnosť HERES, s.r.o.,
Prešov, deklarovala splnenie podmienok na uplatnenie nároku na nadmerný odpočet dane z pridanej
hodnoty z týchto predstieraných zdaniteľných plnení, pričom dubové podlahy patrili vždy spoločnosti
Tatra Trade Corporation, s.r.o., boli len naoko prepravované medzi jednotlivými spoločnosťami a fyzicky

boli vyložené až v sklade spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o., vo Veľkom Šariši,

- a v období najneskôr od júla 2007 najmenej do novembra 2007, spoločne so S. M., O. C. a M. N.
vytvorili reťazce obchodných spoločností, v rámci ktorých nesledujúc hospodársku podstatu podnikania
predstierali nákup a predaj dubovej podlahy, dubového reziva a službu spracovanie dubového reziva
na podlahu tak, že S. M. ako konateľ spoločnosti UNITRA, s.r.o., Komárno, zabezpečil vystavenie

účtovných dokladov deklarujúcich predaj dubovej podlahy spoločnosti HERES, s.r.o., Prešov, pričom
spoločnosť UNITRA, s.r.o., Komárno mala tento tovar aj fyzicky, a to z predchádzajúcich reťazcov od
spoločnostiDGAdvices,s.r.o.,Zlín,ktorúreálneovládalS.M.prostredníctvomjejkonateľaL..F.U.,ktorý
podlahy nakúpil od spoločností RENOIR. s.r.o., Prešov a BONUS INVEST, s.r.o., Čaňa, ktoré nakúpili
podlahy od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o., pričom S. M. zabezpečil účelové slovenské

firmy a to RESCON, s.r.o., Vlčany, LAMZA, s.r.o., Bratislava, SOFIN PLUS, s.r.o., Bratislava, MILANI,
s.r.o., Brezno, L.. O. B. Nitra, P O Z, s.r.o., Lučenec, ASTRID, s.r.o., S., NSW, s.r.o., Nitra, tak, aby
spoločnosť UNITRA, s.r.o. nakupovala od nich podlahy už s daňou z pridanej hodnoty a nevznikali
jej tak daňové povinnosti na dani z pridanej hodnoty z tohto obchodu a následne konateľ spoločnosti
HERES, s.r.o., Prešov, M. Z. na základe pokynov M.. O. Y. potvrdil účtovné doklady deklarujúce nákup

dubovej podlahy od spoločnosti UNITRA, s.r.o., Komárno, a ďalej O. C. ako konateľ spoločnosti D&G,
s.r.o., Humenné, potvrdil účtovné doklady deklarujúce nákup dubového reziva - duba európskeho
od spoločnosti Mestské lesy Dobšiná, s.r.o., Dobšiná, ktoré mu podľa jeho tvrdenia mal doniesť už
vyplnené asi štyrikrát do kancelárie jeho spoločnosti neznámy muž s tým, že O. C. tovar nikdy nevidel,
nezabezpečoval jeho prepravu ani skladovanie, zároveň potvrdil účtovné doklady deklarujúce predaj

dubového reziva spoločnosti HERES, s.r.o., Prešov, a konateľ spoločnosti HERES, s.r.o. M. Z. vystavil
a potvrdil účtovné doklady deklarujúce nákup dubového reziva od spoločnosti D&G, s.r.o., Humenné
a účtovné doklady deklarujúce dodanie služby spracovanie dubového reziva na podlahu, ktorú službu
mala pre spoločnosť HERES, s.r.o., dodať spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o., tak ako je uvedené
v zmluve o dielo zo dňa 29.6.2007 podpísanej konateľmi M. Z. a M.. O. Y., z toho dôvodu, že nominálna

hodnota dubovej podlahy na jeden kamión bola omnoho vyššia ako hodnota reziva, ktorého účelový
export do Prahy a späť by bol príliš nákladný a neefektívny, pričom spoločnosť Mestské lesy Dobšiná,
s.r.o. s dubom európskym neobchodovala, účtovné doklady nevystavila a dodanie dubového reziva
pre spoločnosť HERES, s.r.o. neuskutočnila, a následne M. Z. ako konateľ spoločnosti HERES, s.r.o.,
Prešov takto dodané dubové podlahy predávala ako oslobodené od dane z pridanej hodnoty do Českej

republiky, pričom fyzicky sa dubové podlahy za účelom exportu nakladali vo výrobe spoločnosti Tatra
Trade Corporation, s.r.o. vo Veľkom Šariši pre odberateľa spoločnosť WOLCOM LLC Florida, USA,
registrovanú ako platiteľ dane z pridanej hodnoty v Českej republike, ktorú zaobstarali do reťazca M..
O. Y. a S. W. a pečiatku uvedenej spoločnosti odovzdali S. Z., ktorý v mene spoločnosti. WOLCOM
LLC potvrdzoval CMR doklady na parkovisku blízko Prahy, keďže reálny sklad v Prahe táto spoločnosť

nemalaavystavovalnovéCMRdokladyzWOLCOMLLCzaúčelomreexportupodláhspäťnaSlovensko
na spoločnosť GEMSTONE, s.r.o., Prešov, konateľa O. U., ktorú zabezpečil M. N. na základe pokynov
M.. O. Y. a v spoločnosti GEMSTONE, s.r.o. sa fakturačný reťazec uzatváral s tým, že fyzicky sa tovar
vykladal vo výrobe spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. vo Veľkom Šariši, kde sa pripravil na
opätovné použitie do nových karuselových reťazcov,

a takto bolo spoločnosťou HERES, s.r.o., Prešov:

dňa 25.01.2007 na Daňovom úrade Prešov I podané riadne daňové priznanie z 24.01.2007 k dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2006, v ktorom bol deklarovaný nadmerný odpočet

v sume 2.801.287,- Sk (92.985,69 €), pričom v tomto daňovom priznaní bol neoprávnene uplatnený
nárok na odpočítanie a vrátenie dane v sume 2.801.287,- Sk (92.985,69 €) z faktúr:
č. 6038 z 22.11.2006 na sumu 3.692.400,- Sk + daň z pridanej hodnoty 701.556,- Sk,
č. 6039 z 28.11.2006 na sumu 3.538.500,- Sk + daň z pridanej hodnoty 672.315,- Sk,č. 6042 z 05.12.2006 na sumu 2.209.500,- Sk + daň z pridanej hodnoty 419.805,- Sk,
č. 6043 zo 14.12.2006 na sumu 1.904.750,- Sk + daň z pridanej hodnoty 361.902,50 Sk,
č. 6044 z 18.12.2006 na sumu 3.435.900,- Sk + daň z pridanej hodnoty 652.821,- Sk,

ktoré boli vystavené spoločnosťou UNION STEEL, s.r.o., Košice za dodanie dubovej podlahy, pretože k
zdaniteľnému plneniu nedošlo z dôvodu, že sa neuskutočnilo dodanie tovaru a služieb v zmysle § 8 a
§ 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ako to uvedené
daňové subjekty deklarovali, súčasne nedošlo ani k vzniku práva na odpočítanie dane u odberateľa

podľa § 49 odsek 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
a na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa § 79 odsek 1 zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty,

dňa 27.08.2007 na Daňovom úrade Prešov I podané riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie júl 2007, v ktorom bol deklarovaný nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty v
sume 2.038.400,- Sk (67.662,48 €), pričom v tomto daňovom priznaní bol neoprávnene uplatnený nárok
na odpočítanie a vrátenie dane v sume 2.026.540,- Sk (67.268,80 €) z faktúr:

I.

č. 20070011 z 30.07.2007 na sumu 2.480.950,- Sk + daň z pridanej hodnoty 471.380,50 Sk,
č. 20070012 z 31.07.2007 na sumu 2.696.150,- Sk + daň z pridanej hodnoty 512.268,50 Sk,

ktoré boli vystavené spoločnosťou UNITRA, s.r.o., Komárno za dodanie dubovej podlahy, pretože k
zdaniteľnému plneniu nedošlo z dôvodu, že sa neuskutočnilo dodanie tovaru a služieb v zmysle § 8 a

§ 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ako to uvedené
daňové subjekty deklarovali, súčasne nedošlo ani k vzniku práva na odpočítanie dane u odberateľa
podľa § 49 odsek 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
a na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa § 79 odsek 1 zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty,

II.
č. 270100011 zo 06.07.2007 na sumu 1.098.400,- Sk + daň z pridanej hodnoty 208.696,- Sk,
č. 270100012 z 12.07.2007 na sumu 1.098.500,- Sk + daň z pridanej hodnoty 208.715,- Sk,

č. 270100013 z 18.07.2007 na sumu 1.091.700,- Sk + daň z pridanej hodnoty 207.423,- Sk,
č. 270100014 z 24.07.2007 na sumu 1.109.400,- Sk + daň z pridanej hodnoty 210.786,- Sk,
č. 270100015 z 31.07.2007 na sumu 1.090.900,- Sk + daň z pridanej hodnoty 207.271,- Sk,

ktoré boli vystavené spoločnosťou D&G, s.r.o., Humenné za dodanie dubového reziva, pretože k

zdaniteľnému plneniu nedošlo z dôvodu, že sa neuskutočnilo dodanie tovaru a služieb v zmysle § 8 a
§ 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ako to uvedené
daňové subjekty deklarovali, súčasne nedošlo ani k vzniku práva na odpočítanie dane u odberateľa
podľa § 49 odsek 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
a na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa § 79 odsek 1 zákona č. 222/2004

Z. z. o dani z pridanej hodnoty,

dňa 25.09.2007 na Daňovom úrade Prešov I podané riadne daňové priznanie z 25.09.2007 k dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2007, v ktorom bol deklarovaný nadmerný odpočet

dane z pridanej hodnoty v sume 7.219.404,- Sk (239.640,31 €), pričom v tomto daňovom priznaní bol
neoprávnene uplatnený nárok na odpočítanie a vrátenie dane v sume 7.193.097,50 Sk (238.767,09 €)
z faktúr:

I.

č. 20070015 z 21.08.2007 na sumu 2.640.780,- Sk + daň z pridanej hodnoty 501.748,20 Sk,
č. 20070016 z 22.08.2007 na sumu 2.067.500,- Sk + daň z pridanej hodnoty 392.825,- Sk,
č.20070017 z 23.08.2007 na sumu 3.355.720,- Sk + daň z pridanej hodnoty 637.586,80 Sk,
č. 20070020 z 10.09.2007 na sumu 1.874.500,- Sk + daň z pridanej hodnoty 356.155,- Sk,č. 20070021 z 11.09.2007 na sumu 2.612.630,- Sk + daň z pridanej hodnoty 496.399,70 Sk,
č. 20070022 z 12.09.2007 na sumu 2.463.450,- Sk + daň z pridanej hodnoty 468.055,- Sk,
č. 20070023 z 12.09.2007 na sumu 3.738.405,- Sk + daň z pridanej hodnoty 710.297,- Sk,

č. 20070024 z 12.09.2007 na sumu 2.465.855,- Sk + daň z pridanej hodnoty 468.512,50 Sk,
č. 20070025 z 13.09.2007 na sumu 2.392.290,- Sk + daň z pridanej hodnoty 454.535,10 Sk,
č. 20070026 z 13.09.2007 na sumu 2.868.480,- Sk + daň z pridanej hodnoty 545.011,20 Sk,
ktoré boli vystavené spoločnosťou UNITRA, s.r.o., Komárno za dodanie dubovej podlahy, pretože k
zdaniteľnému plneniu nedošlo z dôvodu, že sa neuskutočnilo dodanie tovaru a služieb v zmysle § 8 a

§ 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ako to uvedené
daňové subjekty deklarovali, súčasne nedošlo ani k vzniku práva na odpočítanie dane u odberateľa
podľa § 49 odsek 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
a na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa § 79 odsek 1 zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty,

II.
č. 270100016 zo 06.08.2007 na sumu 1.092.400,- Sk + daň z pridanej hodnoty 207.556,- Sk,
č. 270100017 z 11.08.2007 na sumu 1.077.100,- Sk + daň z pridanej hodnoty 204.649,- Sk,
č. 270100018 zo 17.08.2007 na sumu 1.070.800,- Sk + daň z pridanej hodnoty 203.452,- Sk ,
č. 270100019 z 22.08.2007 na sumu 1.087.900,- Sk + daň z pridanej hodnoty 206.701,- Sk,

č. 270100020 z 28.08.2007 na sumu 1.070.600,- Sk + daň z pridanej hodnoty 203.414,- Sk,

ktoré boli vystavené spoločnosťou D&G, s.r.o., Humenné za dodanie dubového reziva, pretože k
zdaniteľnému plneniu nedošlo z dôvodu, že sa neuskutočnilo dodanie tovaru a služieb v zmysle § 8 a
§ 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ako to uvedené

daňové subjekty deklarovali, súčasne nedošlo ani k vzniku práva na odpočítanie dane u odberateľa
podľa § 49 odsek 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
a na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa § 79 odsek 1 zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty,

č. 10070071 z 31.08.2007 na sumu 5.980.000,- Sk + daň z pridanej hodnoty 1.136.200,- Sk,

ktorá bola vystavená spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o., Bratislava za dodanie služby
spracovanie dubového reziva na podlahu a jej balenie, pretože k zdaniteľnému plneniu nedošlo z

dôvodu, že sa neuskutočnilo dodanie tovaru a služieb v zmysle § 8 a § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ako to uvedené daňové subjekty deklarovali, súčasne
nedošlo ani k vzniku práva na odpočítanie dane u odberateľa podľa § 49 odsek 1 zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a na vrátenie nadmerného odpočtu dane
z pridanej hodnoty podľa § 79 odsek 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty,

dňa 25.10.2007 na Daňovom úrade Prešov I podané daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie september 2007, v ktorom bol deklarovaný nadmerný odpočet v sume 6.010.530,-
Sk (199.513,05 €), pričom v tomto daňovom priznaní bol neoprávnene uplatnený nárok na odpočítanie

a vrátenie dane v sume 5.452.567,80 Sk (180.992,09 €) z faktúr:
č. 20070027 z 05.09.2007 na sumu 2.394.000,- Sk + daň z pridanej hodnoty 454.860,- Sk,
č. 20070028 zo 17.09.2007 na sumu 2.868.480,- Sk + daň z pridanej hodnoty 545.011,20 Sk,
č. 20070029 zo 17.09.2007 na sumu 3.695.580,- Sk + daň z pridanej hodnoty 702.160,20 Sk,
č. 20070030 z 21.09.2007 na sumu 2.798.180,- Sk + daň z pridanej hodnoty 531.654,20 Sk,

č.20070036 z 28.09.2007 na sumu 2.725.785,- Sk + daň z pridanej hodnoty 517.899,20 Sk,

ktoré boli vystavené spoločnosťou UNITRA, s.r.o., Komárno za dodanie dubovej podlahy, pretože k
zdaniteľnému plneniu nedošlo z dôvodu, že sa neuskutočnilo dodanie tovaru a služieb v zmysle § 8 a
§ 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších predpisov, ako to uvedené

daňové subjekty deklarovali, súčasne nedošlo ani k vzniku práva na odpočítanie dane u odberateľa
podľa § 49 odsek 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
a na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa § 79 odsek 1 zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty,č. 270100021 zo 04.09.2007 na sumu 1.085.000,- Sk + daň z pridanej hodnoty 206.150,- Sk,
č. 270100022 zo 07.09.2007 na sumu 1.094.600,- Sk + daň z pridanej hodnoty 207.974,- Sk,

č. 270100023 z 11.09.2007 na sumu 1.046.100,- Sk + daň z pridanej hodnoty 198.759,- Sk,
č. 270100024 zo 14.09.2007 na sumu 1.051.500,- Sk + daň z pridanej hodnoty 199.785,- Sk,
č. 270100025 z 18.09.2007 na sumu 1.048.200,- Sk + daň z pridanej hodnoty 199.158,- Sk,
č. 270100026 z 21.09.2007 na sumu 1.053.400,- Sk + daň z pridanej hodnoty 200.146,- Sk,
č. 270100027 z 25.09.2007 na sumu 1.047.400,- Sk + daň z pridanej hodnoty 199.006,- Sk,

č. 270100028 z 28.09.2007 na sumu 1.044.100,- Sk + daň z pridanej hodnoty 198.379,- Sk,
č. 270100029 z 30.09.2007 na sumu 1.130.400,- Sk + daň z pridanej hodnoty 214.776,- Sk,

ktoré boli vystavené spoločnosťou D&G, s.r.o., Humenné za dodanie dubového reziva, pretože k
zdaniteľnému plneniu nedošlo z dôvodu, že sa neuskutočnilo dodanie tovaru a služieb v zmysle § 8 a
§ 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších predpisov, ako to uvedené

daňové subjekty deklarovali, súčasne nedošlo ani k vzniku práva na odpočítanie dane u odberateľa
podľa § 49 odsek 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,
a na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa § 79 odsek 1 zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty,

č.10070075 z 03.09.2007 na sumu 980.000,- Sk + daň z pridanej hodnoty 186.200,- Sk ,
č.10070085 z 28.09.2007 na sumu 2.115.000,- Sk + daň z pridanej hodnoty 401.850,- Sk ,
č. 10070088 z 28.09.2007 na sumu 1.520.000,- Sk + daň z pridanej hodnoty 288.800,- Sk,

ktoré boli vystavená spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o., Bratislava za dodanie služby
spracovanie dubového reziva na podlahu a jej balenie, pretože k zdaniteľnému plneniu nedošlo z
dôvodu, že sa neuskutočnilo dodanie tovaru a služieb v zmysle § 8 a § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ako to uvedené daňové subjekty deklarovali, súčasne
nedošlo ani k vzniku práva na odpočítanie dane u odberateľa podľa § 49 odsek 1 zákona č. 222/2004

Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a na vrátenie nadmerného odpočtu dane z
pridanej hodnoty podľa § 79 odsek 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty,

dňa 27.11.2007 na Daňovom úrade Prešov I podané daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie október 2007, v ktorom bol deklarovaný nadmerný odpočet v sume 2.219.071,- Sk

(73.659,66 €), pričom v tomto daňovom priznaní bol neoprávnene uplatnený nárok na odpočítanie a
vrátenie dane v sume 2.175.880,- Sk (72.225,98 €) z faktúr:

č. 270100030 z 03.10.2007 na sumu 1.291.300,- Sk + daň z pridanej hodnoty 245.347,- Sk,
č. 270100031 zo 06.10.2007 na sumu 1.295.600,- Sk + daň z pridanej hodnoty 246.164,- Sk,

č. 270100032 z 10.10.2007 na sumu 1.272.900,- Sk + daň z pridanej hodnoty 241.851,- Sk,
č. 270100033 z 13.10.2007 na sumu 1.272.300,- Sk + daň z pridanej hodnoty 241.737,- Sk,
č. 270100034 zo 17.10.2007 na sumu 1.267.100,- Sk + daň z pridanej hodnoty 240.749,- Sk,
č. 270100035 z 20.10.2007 na sumu 1.271.600,- Sk + daň z pridanej hodnoty 241.604,- Sk,
č. 270100036 z 24.10.2007 na sumu 1.247.700,- Sk + daň z pridanej hodnoty 237.063,- Sk,

č. 270100037 z 27.10.2007 na sumu 1.259.300,- Sk + daň z pridanej hodnoty 239.267,- Sk,
č. 270100038 z 31.10.2007 na sumu 1.274.200,- Sk + daň z pridanej hodnoty 242.098,- Sk,

ktoré boli vystavené spoločnosťou D&G, s.r.o., Humenné za dodanie dubového reziva, pretože k
zdaniteľnému plneniu nedošlo z dôvodu, že sa neuskutočnilo dodanie tovaru a služieb v zmysle § 8 a

§ 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ako to uvedené
daňové subjekty deklarovali, súčasne nedošlo ani k vzniku práva na odpočítanie dane u odberateľa
podľa § 49 odsek 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty znení neskorších predpisov
a na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa § 79 odsek 1 zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty,

čím došlo k neoprávnenému uplatneniu nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej
hodnoty v celkovej sume 652.239,65 €, pričom suma 252.194,65 € bola spoločnosti HERES, s.r.o. aj
vyplatená,t e d a

v bode A) obžaloby
obvinení M.. O. Y., S. W., M. Z., S. Z., S. N., O. C. a M. N.
založili alebo zosnovali zločineckú skupinu, boli jej členmi a boli pre ňu činní

v bode B) obžaloby
obvinení M.. O. Y., S. W., M. Z., S. Z., M. N. a O. C.
neoprávnene siuplatnilinároknavráteniedanezpridanejhodnotyvúmyslesebealeboinémuzadovážiť
neoprávnený prospech, a uvedený čin spáchali vo veľkom rozsahu

obvinený S. N.

neoprávnene si uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle sebe alebo inému zadovážiť
neoprávnený prospech, a uvedeným činom spôsobil značnú škodu,

č í m s p á c h a l i

v bode A) obžaloby

obvinení M.. O. Y., S. W., M. Z., S. Z., S. N., O. C. a M. N.

zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona

v bode B) obžaloby
obvinení M.. O. Y., S. W., M. Z., S. Z., M. N. a O. C.
zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona

obvinený S. N.
zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona.

Obžaloba okrem vyššie uvedeného obsahuje aj zhruba osemdesiatstranové „odôvodnenie“. To

pozostáva v absolútnej väčšine z jednoduchého „prerozprávania“ výsledkov dokazovania (aj tu ide v
podstate len o parafrázovanie výpovedí svedkov, ktoré nielen v tomto, ale aj v iných prípadoch obžalôb
podľa názoru vec vybavujúceho samosudcu môže byť výrazne stručnejšie) a za „právnu analýzu“ stavu
veci možno považovať obsah necelých dvoch strán - konkrétne strán 82 a 83 obžaloby (práve analytická
časť odôvodnenia by mala byť podrobnejšia).

Samosudca vybavujúci túto vec podotýka, že je naďalej názoru prezentovaného vo viacerých jeho
rozhodnutiach v rámci ktorého tvrdí, že ustanovenie § 235 písm. d) Trestného poriadku stanovujúce
náležitosti odôvodnenia obžaloby nie je ustanovením symbolickým a je povinnosťou prokuratúry toto
ustanovenie dodržať podaním primeraného, zrozumiteľného a dostatočne analytického intelektuálneho

výkonu. (V predmetnom ustanovení je uvedené, že ak sa vo veci konalo vyšetrovanie, obžaloba musí
obsahovať aj odôvodnenie obžalobného návrhu, ktoré obsahuje opísanie skutkového deja s uvedením
dôkazov, ktoré odôvodňujú podanie obžaloby, obhajobu obvineného a stanovisko prokurátora k nej, ako
aj právne úvahy, ktorými sa prokurátor spravoval). V konečnom dôsledku však vzhľadom k spôsobu
vybavenia veci tento názor samosudcu nezohral podstatnejšiu úlohu (vec z tohto dôvodu nebola

prokurátorovi vrátená), i keď do istej miery doslova ani pokus o unesenie dôkazného bremena, pokiaľ ide
o existenciu zločineckej skupiny, ktorý je potrebné zaznamenať nielen v rámci kontradiktórneho konania
na súde, ale už v prípravnom konaní, istú a nie zanedbateľnú úlohu pri posúdení veci zohral. Nesporným
faktom totiž je, že v smere dokazovania existencie zoskupenia osôb na úrovni zločineckej skupiny neboli
produkované v podstate žiadne dôkazy.

Ďalej, pokiaľ ide o formálnu stránku veci, samosudca poukazuje na použitú právnu vetu v súvislosti
s trestným činom podľa § 296 Trestného zákona, ktorá napriek aspoň náznakového členenia úloh v
skupine v skutkovej vete (Y., W. skupinu založili, ostatní sa do nej „zaraďovali alebo boli pre ňu činní“) uvšetkých obvinených jednotne uvádza „založili alebo zosnovali zločineckú skupinu, boli jej členmi a boli
pre ňu činní“. Nie je zrejme potrebné zvlášť zdôrazňovať, že vec posudzujúci orgán sa musí rozhodnúť
(ako ešte bude uvedené) ktorú z alternatív v skutkovej podstate opísaného správania pripíše tomu

ktorému z páchateľov (založenie, zosnovanie skupiny, členstvo v nej, činnosť pre ňu alebo jej podpora),
nakoľko z rôznych dôvodov to nie je jedno a vždy treba presne špecifikovať, kto skupinu zakladá, je
jej členom, je pre ňu činný alebo ju inak podporuje (prekrývanie napr. činnosti pre skupinu s členstvom
z nej je z povahy veci vylúčené a aj viaceré kvalifikované skutkové podstaty rôznych trestných činov
viažu sprísnené následky konania len na členstvo, nie činnosť pre skupinu). Aj v tomto prípade ide však

o defekt, ktorý je v konaní pred súdom napraviteľný (sám o sebe nedôvodí ani postúpenie veci inému
súdu ani vrátenie veci prokurátorovi) a na výslednú koncepciu výroku mal len nepriamy vplyv.

Za rovnako v konečnom dôsledku nepodstatný defekt súd považoval aj zjavne nedostatočné (v
konečnom dôsledku chybné) kvalifikovanie skutku podľa „§ 277 ods. 1 ods. 4, resp. v jednom prípade
ods. 3 Trestného zákona“ bez uvedenia podstatnej skutočnosti, že ide o zákon účinný v čase spáchania

skutku (dnes je takéto konanie kvalifikované ako trestný čin daňového podvodu podľa § 277a Trestného
zákona).

Po doručení obžaloby prvostupňový súd nariadil doručiť rovnopisy obžaloby všetkým osobám uvedeným
v§240ods.1Trestnéhoporiadkuasúčasnevzmysleods.3tohoistéhoustanoveniaTrestnéhoporiadku

všetkým týmto osobám doručil výzvu, aby v lehote do 15. januára 2009 súdu písomne oznámili návrhy
na vykonanie dôkazov vo veci, čo je jeho chronologicky prvou povinnosťou predpísanou Trestným
poriadkom. Zároveň sa u prokurátora informoval o stave prípravných či iných konaní, týkajúcich sa
osôb uvedených v obžalobnom návrhu. Odpoveď prokurátora potvrdila samosudcovi predbežne známe
informácie, ktoré získal pri výkone svojej sudcovskej činnosti, že voči časti osôb uvedenej v aktuálnej

obžalobe prokurátora, sa vedie viacero trestných stíhaní súvisiacich s daňovou trestnou činnosťou (viď
ďalej).

Podľa § 241 ods. 1 Trestného poriadku, obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou
obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej

sadzby najmenej 12 rokov (čo je tento prípad) preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu

a) postúpi vec príslušnému súdu, ak nie je sám na jej prejednanie príslušný,
b) postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 214 ods. 1,
c) trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1,

d) trestné stíhanie preruší, ak sú tu okolnosti uvedené v § 228 ods. 2 alebo 3 alebo § 283 ods.5,
e) môže zastaviť trestné stíhanie, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 2 a 3,
f) obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva
na obhajobu,
g) trestné stíhanie podmienečne zastaví podľa § 216 ods. 1,

h) môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného podľa § 218 ods. 1,
i) rozhodne o účasti záujmového združenia občanov v konaní pred súdom,
j) vydá trestný rozkaz,
k) postúpi vec senátu,
l) nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín a rozsah dokazovania.

Zákonodarca tu postupnosťou jednotlivých písmen tohto ustanovenia Trestného poriadku stanovil aj
chronológiu skutočností, ktoré pri každej veci je potrebné skúmať. V zmysle tejto postupnosti súd
predovšetkým a v prvom rade skúma svoju vecnú a miestnu príslušnosť, potom eventuálne možnosti a
spôsoby zastavenia trestného stíhania, možnosť a zároveň povinnosť odmietnutia obžaloby a vrátenie

veci prokurátorovi, skúma sa tiež možnosť vydania trestného rozkazu a až v poslednom rade, pokiaľ
všetky predchádzajúce možnosti vylúči, pristupuje k nariadeniu hlavného pojednávania, určeniu jeho
termínu, rozsahu a spôsobu dokazovania.

V každom prípade súd ani jedno z týchto rozhodnutí nemôže urobiť bez patričnej znalosti a

naštudovania - prieskumu spisu. Aj v prípade postúpenia veci príslušnému súdu, s výnimkou formálneho
pochybenia prokurátora, chybne žalujúceho ten ktorý trestný čin na nepríslušný súd, sa s vecou musí
riadne oboznámiť, nakoľko aj prípadné pochybenie prokurátora ohľadne právnej kvalifikácie musí byťtakého charakteru, že eventuálne vykonané dokazovanie v žiadnom prípade nemôže zvrátiť názor
prvostupňového súdu a potvrdiť pôvodný názor prokurátora.

Špecializovaný trestný súd takýto prieskum veci vykonal a dospel k názoru, že v žiadnom prípade (v
prípade žiadneho rozumne predpokladateľného vývoja dokazovania) na prejednanie veci nie je vecne
príslušný a vec nespadá do jeho pôsobnosti. Keďže túto okolnosť v podstate musí skúmať ako prvú, bez
skúmania ďalších možností postupu, vec postúpil vecne a miestne príslušnému súdu. K tomuto svojmu
záveru dospel po zohľadnení najmä nasledovných právnych i skutkových okolností prípadu.

ProkurátorzjavnepôsobnosťŠpecializovanéhotrestnéhosúduzakladáoznenieustanovenia§14ods.1
písm.j)Trestnéhoporiadku,kdejeexpresisverbisuvedené,žetrestnýčinpodľa§296Trestnéhozákona
prejednáva Špecializovaný trestný súd (spôsobená škoda tu ani zďaleka nepresahuje dvadsaťpäťtisíc
násobok malej škody podľa Trestného zákona, čo by zakladalo príslušnosť aj podľa § 14 písm. l)
Trestného poriadku).

Organizovanú skupinu a zločineckú skupinu v súčasnej dobe definujú ustanovenia § 129 ods. 2
Trestného zákona a § 129 ods. 4 Trestného zákona, ktoré zároveň stanovujú základné východiská
odlíšenia týchto dvoch zoskupení osôb. Podľa § 129 ods. 2 Trestného poriadku organizovanou skupinou
sa na účely tohto zákona rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účel spáchania trestného činu s

určitou deľbou určených úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ktorej činnosť sa v dôsledku vyznačuje
plánovitosťou a koordinovanosťou, čo zvyšuje pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu.

Podľa § 129 ods. 4 Trestného zákona zločineckou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie
štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia a koná

koordinovane s cieľom spáchať jeden alebo viac zločinov, trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti
podľa § 233 Trestného zákona, alebo niektorý z trestných činov korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho
oddielu osobitnej časti Trestného zákona na účely priameho alebo nepriameho získania finančnej alebo
inej výhody.

Pre úplnosť treba uviesť aj znenie § 20 Trestného zákona, ktoré definuje spolupáchateľa a stanovuje, že
ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov, zodpovedá každý
z nich, ako keby trestný čin spáchal sám. Treba dodať i to, že aj v tomto prípade platí postupnosť
skúmaniatoho,vakompostaveníjednotlivédotrestnejčinnostizaangažovanéosobykonali-tedanajprv
sa skúma spolupáchateľstvo a potom jeho prípadné prerastenie do organizovanosti skupiny eventuálne

do vytvorenia zoskupenia charakterizovaného ako zločinecká skupina, čo už je samostatná skutková
podstata trestného činu vyžadujúca si svoje špecifiká ohľadne zamerania dokazovania. Rovnaký stav z
tohto pohľadu zakotvovali i právne normy účinné v čase spáchania skutku a v časoch účinnosti aktuálne
platného Trestného zákona sa ponímanie účasti viacerých osôb na páchaní trestnej činnosti zásadným
spôsobom nemenilo (ak, ako vyplynie z ďalšieho, tak v smere obmedzenia nadkvalifikácie skutkov a

„nevyrábania zločineckej skupiny“ z každej sofistikovanej trestnej činnosti, ktorej sa zúčastňujú viacerí
ľudia).

V súvislosti s komplexnosťou veci treba ešte dodať, že z hľadiska systematického výkladu trestné
zákonodarstvo účinné v čase spáchania skutku pozná v podstate štyri kategórie právneho hodnotenia

konania páchateľov, ktorí spáchali trestný čin inak, ako samostatne. V prvom rade ide o
spolupáchateľstvo. V druhom prípade zákon pozná tzv. účastníctvo podľa § 21 Trestného zákona.
Účastníkmi na dokonanom trestnom čine alebo jeho pokuse môžu byť organizátori, návodcovia alebo
pomocníci trestnej činnosti. Zákon ďalej pozná tzv. organizovanú skupinu v zmysle už citovaného §
129 ods. 2 Trestného zákona. V prípade zločineckej skupiny ako je to už v predchádzajúcich častiach

uznesenia uvedené, ide o najvyššiu a najsofistikovanejšiu mieru spolupráce medzi páchateľmi, ktorá
sa naviac musí vyznačovať ďalšími znakmi.

Podľa platnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ale aj judikatúry staršieho dáta, konkrétne rozhodnutí
sp. zn. 1 Ndt 12/2007 z 21. 8. 2007 ale aj sp. zn. 1 Ndtš 3/2007, ktorý názor je podporený viacerými

odbornými článkami v odbornej literatúre (viď napr. Hamran L „K posudzovaniu pojmov organizovaná
skupina a zločinecká skupina, Justičná revue 59, 2007, s. 86 - 91, Zanovit J., Žilinka M. „K problematike
zločineckej skupiny“, Justičná revue 57, 2005, č.8-9, S. 1061-1065) možno ustáliť výklad pojmu
zločinecká skupina tak, že takáto skupina na rozdiel od organizovanej skupiny je vyššou formouorganizovanej skupiny páchateľov. Organizačná štruktúra zločineckej skupiny sa spravidla skladá z
vedenia organizácie, zo stredného článku a z výkonnej zložky (teda tri úrovne činností v rámci šruktúry).
Pre takúto skupinu sú charakteristické a priam nevyhnutné hierarchické väzby a pevné organizačné

vzťahy medzi vedením a výkonnými zložkami skupiny. Zločinecká skupina sa vyznačuje vysokou deľbou
práce, pričom celková štruktúra organizácie je pre členov skupiny neprehľadná, čo má okrem iného aj
konšpiratívny význam. Vzťahy podriadenosti a nadriadenosti hrajú významnú úlohu, rovnako dôležitá je
relatívna stabilnosť skupiny, utajenie jej existencie, štruktúry i jej akcií.

Miera formálnosti fungovania zločineckej skupiny, na rozdiel od organizovanej skupiny, je oveľa vyššia a
existuje počas dlhšieho časového obdobia. Väzby medzi jej členmi nevznikajú jednorázovo a nevznikajú
len za účelom spáchania jedného dopredu pripraveného, čo ako aj závažného trestného činu. Naviac
zločinecká skupina dáva o sebe vedieť aj okoliu, vynucuje si od neho strach, v strachu ho udržiava
a dodržiavanie pravidiel vo vnútri skupiny je častokrát vynutiteľné a vyžadované tými najbrutálnejšími
zásahmi do slobodného rozhodovania jednotlivých jej členov.

Silnú pevnosť jednotlivých väzieb medzi členmi skupiny veľmi často zvykne upevňovať aj minimálne
neformálne prijatý a uznávaný tzv. kódex takejto skupiny. Všetci jej členovia o existencii takéhoto kódexu
vedia a podriaďujú sa mu. I keď formálne prijatie za člena skupiny v zmysle už vyššie spomenutých
článkov a judikatúry nie je potrebné, každý člen takejto skupiny sa musí minimálne cítiť ako člen pevného

a dobre organizovaného zoskupenia.

Vo všeobecnosti možno ešte dodať nasledovné:
V rozsudku Najvyššieho súdu SR 2To 9/2014, v rámci ktorého sa tento súd podrobne zaoberal
právnym rozborom trestného činu podľa § 296 Trestného zákona, je o.i. uvedené „...Trestnosť členstva

v zločineckej skupine, činnosti pre ňu alebo jej podpory je odlišná od trestnosti iných konkrétnych činov
spáchaných členmi tejto skupiny (prípadne spáchaných členmi spoločne s osobami, ktoré nie sú členmi
skupiny, ale sú pre ňu činné alebo ju podporujú), ktorými (trestnými činmi) sa napĺňa účel založenia
skupiny.
Konanie páchateľa zodpovedajúce vo vzťahu ku zločineckej skupine (§ 129 ods. 4 Trestného zákona)

zákonným znakom „je jej členom, je pre ňu činný alebo ju podporuje“ v zmysle § 296, § 129 ods. 6 a 7
Trestného zákona nezahŕňa samotné spáchanie trestného činu členom zločineckej skupiny v rámci jej
činnosti, alebo takého činu spoločne s členom zločineckej skupiny. V naposledy uvedenom prípade ide
teda o viacčinný súbeh zločinu podľa § 296 Trestného zákona a iné trestného činu.

Trestnoprávnou podstatou „členstva v zločineckej skupine“ je zaradenie sa do organizačnej štruktúry
takej skupiny, nie páchanie trestnej činnosti v rámci činnosti skupiny jej členmi.

Trestnoprávnou podstatou „činnosti pre zločineckú skupiny“ a „podporovania zločineckej skupiny“ je
iné súčinné konanie páchateľa pre skupinu podpísané v § 129 ods. 6 a ods. 7 Trestného zákona, než

páchanie trestnej činnosti členom alebo spoločne s členom zločineckej skupiny.

Definičné rozlíšenie však vždy neplatí pre členstvo v zločineckej skupine a činnosť pre zločineckú
skupinu, keď „členstvo“ v zločineckej skupine (§ 296 Trestného zákona) je synonymom pre „úmyselnú
účasť“ v takej skupine, teda činnosti pre zločineckú skupinu (§129 ods. 6 písm. a) Trestného zákona),

čo znamená kvalifikačnú duplicitu.

Jednotlivé vyššie charakterizované formy konania páchateľa uvedené v § 296 Trestného zákona nie
sú súčasťou prípravy na zločin alebo obzvlášť závažný zločin (§ 13 Trestného zákona), ktorý má byť
alebo bol spáchaný členom zločineckej skupiny (osobou činnou pre skupinu alebo jej podporovateľom),

nakoľkoustanovenie§296Trestnéhozákonamávtomtosmerepovahu„lexspecialis“,ktorásapremieta
aj do skutkovej oddelenosti.

Pokiaľ je súčasťou skutkových zistení pri čine kvalifikovanom podľa § 296 Trestného zákona rámcový
popis trestnej činnosti zločineckej skupiny, odkaz na takú trestnú činnosť (uvedenú v inom bode

dotknutého rozhodnutia), alebo uvedenie okolností nasvedčujúcich páchaniu trestnej činnosti, na ktorú
je skupina zameraná, ide o vymedzenie účelu založenia a okolností činnosti zločineckej skupiny, nie o
priamy skutkový popis konania páchateľa, ktoré je trestné podľa naposledy označeného ustanovenia.Akpáchateľspáchalďalší,viacčinnesazbiehajúcitrestnýčin„akočlennebezpečnéhozoskupenia“,teda
zločineckej skupiny (§ 141 písm. a) Trestného zákona), táto okolnosť je pri dotknutom čine okolnosťou,
ktorápodmieňujepoužitievyššejtrestnejsadzby.Idetotižokvalifikačnýznakodrážajúciskutkovoodlišný

kontext predmetnej okolnosti („je členom“, resp. oproti tomu „spáchal trestný čin ako člen“), ktorý je
použitý vo vzťahu k inému skutku, teda inému konaniu páchateľa. To vylučuje skutkovú, a v nadväznosti
na to, aj právnu duplicitu (jej neprípustnosť je odvodená od ustanovenia § 38 ods. 1 Trestného zákona).“

Dôležitým krokom k praktickému riešeniu problémov s právnym definovaním "organizovanej kriminality"

je dokument EÚ z 21.12.1998 - Joint Action on making it a criminal offence to participate of criminal
organization in the Member States of European Union - 98/233 JHA.

Európska komisia v tejto súvislosti pri definovaní pojmu „organizovaná kriminalita“ (v zásade sa tým
premietnuc uvedené na pomery Slovenskej republiky má na mysli najvyšší stupeň organizovanej
kriminality - zločinecká skupina) uplatňuje kritériá rozdelené na povinné a voliteľné.

Záväznými identifikačnými znakmi sú:
1) „spolupráca viac ako dvoch osôb;
2) dlhšie alebo časovo neobmedzené pôsobenie skupiny;
3) podozrenie alebo usvedčenie z páchania vážnej trestnej činnosti;

4) s cieľom produkovať zisk alebo získať moc.“

Medzi voliteľné kritériá pritom patria:
5) „každý účastník má špecifickú úlohu;
6) skupina využíva určitú formu vnútornej disciplíny a kontroly;

7) používa násilie alebo iný prostriedok zastrašovania;
8) ovplyvňuje politiku, médiá, verejnú správu, orgány činné v trestnom konaní, riadenie súdnictva alebo
ekonomiky pomocou korupcie alebo iných prostriedkov;
9) používa komerčné a podnikateľské štruktúry;
10) zapája sa do prania špinavých peňazí;

11) pôsobí na medzinárodnej úrovni.“

Podľa názoru Európskej komisie pokiaľ organizácia spĺňa minimálne šesť z týchto kritérií, pričom kritériá
1. - 4. musia byť prítomné, v tom prípade možno hovoriť o organizovanej kriminalite.

Tento dokument EÚ kombinuje obidva základné prístupy k definovaniu „organizovanej kriminality“,
resp. „zločineckej organizácie“, čiže kvalitatívne hľadisko charakterizujúce v určitej miere povahu danej
kriminality a organizácie, ako aj zároveň taxatívne, vypočítavacie hľadisko, definujúce okruh trestných
činov, ktorých páchanie je typické pre zločinecké organizácie. Tak následne autor dokumentu prichádza
k definícii, že v zmysle „Joint Action“, „organizovanou kriminalitou sa myslí kvalifikovaná trestná činnosť

určená podľa druhového objektu, páchaná subjektom, ktorý sa zúčastňuje činnosti organizácie, ktorá
je označená za zločinnú“.

V každom prípade ak máme hovoriť o „činnosti, podpore alebo členstve“ v zločineckej skupine
(predmetné delenie z hľadiska dokumentov medzinárodného práva sa javí byť umelé, podobne

ako v zásade umelé a normami medzinárodného práva nevyžadované sa môže javiť aj zakotvenie
samostatnej skutkovej podstaty podľa § 296 Trestného zákona - v konečnom dôsledku však žiadne
rozhodnutie súdu nemôže neakceptovať existujúci právny stav), musíme hovoriť o trestnoprávne
postihnuteľných konaniach, ktoré sú vykonávané skupinou troch alebo viacerých osôb, medzi ktorými
sú hierarchické alebo osobné vzťahy. Takáto činnosť pritom musí poskytovať vodcom možnosť získavať

profit, kontrolovať územie alebo trh, domáci či zahraničný, pri využití násilia, zastrašovania alebo
korupcie, na rozširovanie činnosti alebo infiltráciu do legálnej ekonomiky.

Definícia ďalších relevantných pojmov podľa slovenského trestného práva je nasledovná (§ 129 ods.
6, 9 Trestného zákona):

(6) Činnosťou pre zločineckú skupinu alebo teroristickú skupinu sa rozumie úmyselná účasť v takej
skupine alebo iné úmyselné konanie na účel
a) zachovania existencie takej skupiny, alebob) spáchania trestných činov uvedených v odseku 4 alebo 5 takou skupinou.
(7) Podporou zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny sa rozumie úmyselné konanie spočívajúce
v poskytnutí finančných alebo iných prostriedkov, služieb, súčinnosti alebo vo vytváraní iných podmienok

na účel
a) založenia alebo zachovania existencie takej skupiny, alebo
b) spáchania trestných činov uvedených v odseku 4 alebo 5 takou skupinou.

V zmysle § 296 Trestného zákona je trestné založenie, zosnovanie zločineckej skupiny, členstvo v nej,

činnosť pre ňu a jej podpora.

Miera zaangažovanosti páchateľov do konania skupiny musí byť takej intenzity, že minimálne sú si
vedomí existencie hierarchicky štruktúrovanej skupiny v rámci ktorej platia isté pravidlá, pričom nestačí
preukázať vedomosť o „organizovanosti“ trestnej činnosti ako vyššej formy účasti na trestnej činnosti
od spolupáchateľstva, ale je potrebné preukázať minimálne vedomosť o tom, že koná najvyššia forma

organizovaného zločinu a všetci páchatelia sú si vedomí svojho zaradenia, resp. svojej činnosti pre
takúto skupinu.

Zákonné znaky organizovanej skupiny, príp. zločineckej skupiny musia byť predmetom dokazovania v
každom štádiu trestného konania, pričom dôkazné bremeno vo fáze podania obžaloby ťaží prokurátora.

Prokurátor je tá strana v konaní, ktorá predkladá všetky dostupné dôkazy svedčiace pre vinu a len
prokurátor je oprávnený podať na konkrétnu osobu obžalobu s náležitosťami podľa § 235 Tr. por., medzi
ktoré patrí aj právna kvalifikácia skutku.
Právna kvalifikácia skutku prokurátorom v podanej obžalobe pritom musí mať oporu vo vykonanom
dokazovaní, a to prinajmenšom do takej miery, aby pri nezmenenej dôkaznej situácii v konaní pred

súdom ovládaným zásadou kontradiktórnosti bolo možné aspoň reálne uvažovať pri rozhodovaní o vine
o právnej kvalifikácii skutku obsiahnutej v obžalobe.
Ak už pri predbežnom prejednaní obžaloby alebo pri prieskume súd zistí, že právna kvalifikácia skutku
v obžalobe nezodpovedá dôkazom zhromaždeným v prípravnom konaní, súd postúpi vec príslušnému
súdu, ak je vecná a miestna príslušnosť iného súdu z obžaloby zistiteľná.

Isteže, dôkazná situácia sa v priebehu konania pred súdom môže teoreticky zmeniť. Prokurátor ako
nositeľ dôkazného bremena je však už v obžalobe povinný označiť všetky dôkazy dostupné v čase
podania obžaloby a nespoliehať sa len na teoretickú možnosť, že až v konaní pred súdom sa objaví nový
dôkaz, ktorý snáď podporí závery obžaloby. Prokurátor nemá právo nezvratne založiť vecnú príslušnosť
určitého súdu uvedením neodôvodnenej právnej kvalifikácie.

Pre odlíšenie vyššie uvedených typov skupín je tiež potrebné vychádzať z obecných poznatkov teórie
riadenia,ktorásazaoberáformamiusporiadaniačastídocelku,organizáciouariadenímtýchtocelkovza
účelom dosiahnutia stanovených cieľov. Pritom je celkom irelevantné, či ide o ciele legálne či nelegálne,
ktoré sú predmetom záujmu Trestného práva, pretože obecné princípy riadenia u oboch sú totožné. (viď
napr. právoplatné rozhodnutie tunajšieho súdu s rovnakým následkom ako tomto prípade sp.zn. 2T

30/2018 a rozhodnutie NS SR 6Tost 17/2019).
K osobitostiam tohto prípadu je potrebné uviesť nasledovné (tiež pôjde o súhrn faktov týkajúcich sa
toho, v čom mala spočívať činnosť aktuálne siedmych obvinených) :
Ekonomická trestná činnosť tu má spočívať v relatívne jednoduchom modus operandi - tzv. vratky dane
si uplatňoval podnikateľský subjekt Heres s.r.o. (konateľ Z., ktorého mal ovládať Y.), ktorý vo svojich

priznaniach k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia si uplatňoval nadmerné odpočty dane
z pridanej hodnoty. Tie vznikali z obchodov s dubovým rezivom a dubovou podlahou, prípadne s tým
spojenými službami, ktoré tovary mali byť fiktívne dodané od rôznych podnikateľských subjektov rámci
rôznych reťazcov (W., M., N. C., N.) a následne firmou Heres fingovane intrakomunitárne vyvezené do
Českej republiky (Infostav Praha, Wolcom LLC Florida - doklady za túto spoločnosť mal potvrdzovať Z.).

Podľaprokurátorakzdaniteľnýmplneniamreálnenedochádzalo.FirmaHeress.r.o.taknasvojomvstupe
deklarovala uhradenú daň z pridanej hodnoty (DPH) dodávateľovi (kto je v danej schéme tzv. zmiznutý
obchodník ako subjekt, ktorý si daňovú povinnosť v konečnom dôsledku nesplnil sa so skutkovej vety
nedá zistiť, hoci je zrejmé, že musí existovať) a kvôli vývozu do zahraničia za cenu bez dane z pridanej
hodnoty na jej výstupoch ohľadne dane z pridanej hodnoty bola nula. Takýto stav, pokiaľ by účtovné

doklady dokumentovali reálny tok tovaru, by zakladal zákonný nárok na tzv. nadmerný odpočet, podstata
veci podľa žalobcu však spočíva v tom, že obchody tak ako boli deklarované účtovnými dokladmi,
neprebehli, čomu nasvedčuje viacero dôkazov (predbežne o dôvodnosti podozrenia nemožno mať
žiadne pochybnosti). Možno ešte dodať, že tento relatívne jednoduchý modus operandi je v skutkuopísaný zbytočne zložitým spôsobom - čo opäť je vec „opraviteľná“ na základe výsledkov dokazovania,
ak tieto výsledky podozrenia potvrdia.

Trestná činnosť mala trvať v podstate od 25.01.2007 do 27.11.2007, čo sú dátumy prvého a posledného
kritického priznania k dani z pridanej hodnoty. Podľa skutkovej vety opisujúcej objektívnu stránku
trestného činu podľa § 296 Trestného zákona štruktúrovaná skupina páchajúca vyššie uvedenú
ekonomickú trestnú činnosť mala vzniknúť „v presne nezistenom čase a na prsne nezistenom mieste v
priebehu roka 2006“. Mal ju založiť „Y. spoločne s S. W.“, pričom sa do nej „postupne zaraďovali alebo

boli pre ňu činní“ v rôznych obdobiach až do novembra 2007 okrem iného aj v obžalobe uvedené osoby.
Hierarchická štruktúra skupiny mala spočívať v „jadro tvorili M.. O. Y. ako jej vodca“, na ktorého úrovni
boli W., N., M., pričom táto skupina osôb vydávala pokyny nižšie postaveným členom skupiny (ostatní
obvinení).

Nemožno teda mať pochýb, že trestná činnosť mala trvať niekoľko mesiacov a podľa prokurátora ju mala

ju páchať skupina ľudí, ktorá pozostávala z dvoch úrovní v rámci členenia tejto skupiny. Nemožno však
mať pochýb ani o tom, že v súvislosti so skúmaním členenia skupiny, jej hierarchizácie, vzťahov medzi jej
členmi, nebolo vykonané takmer žiadne dokazovanie. Ak aj vykonané bolo, jeho výsledky nenasvedčujú
tomu, že by išlo o tak pevnú štruktúru, ktorá by spĺňala vyššie konkretizované podmienky kladené na
zločineckú skupinu.

Bez toho, aby prvostupňový súd prezumoval vinu obvinených, tieto skutočnosti uvádza len z toho
dôvodu, že v nasledujúcich úvahách súdu budú mať význam pri zdôvodňovaní jeho postoja k miere
eventuálnej organizovanosti ľudí, ktorí sa mali dopustiť žalovanej trestnej činnosti. Je totiž evidentné, že
ak by sa preukázalo, že ku nej došlo, zainteresované osoby medzi sebou spolupracovať museli a museli

byť minimálne informované o svojich aktivitách a spôsoboch činnosti. Prokurátor sa však podrobnejšie
zdôvodnením kvalifikácie skutku ako trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny nezaoberá.

V tomto prípade u obvinených osôb v tejto veci k takémuto záveru o takejto vysokej miere ich

organizovanosti v žiadnom prípade dôjsť nemožno. Ako už bolo uvedené, viaceré dôkazy naznačujú
naozaj vysokú mieru dôvodnosti podozrení, avšak je z nich zrejmé len to, že ak k žalovanému
podvodnému konaniu a neoprávnenému vylákaniu vrátenia nadmerného odpočtu DPH došlo, spáchali
ho páchatelia, ktorí medzi sebou spolupracovali, vedeli o sebe a svoju činnosť do pomerne vysokej miery
koordinovali. Samotný tento fakt však nemôže znamenať, že páchatelia založili zločineckú skupinu, boli

jej členmi alebo boli pre ňu činní (hoci teda prokurátor medzi mierami zaangažovanosti do skutku v
podstate nerozlišuje, resp. dáva túto mieru vyššie uvedeným spôsobom akosi „dokopy“).

Inak povedané, v predmetnej veci je dôvodné podozrenie, že obvinené osoby (nie je vylúčené, že
i ďalšie) niekoľko mesiacov pripravovali akciu, ktorá je popísaná v obžalobnom návrhu a v rámci

tejto prípravy a uskutočnenia akcie medzi sebou komunikovali a svoj postup koordinovali. Nič však
nenasvedčuje tomu, že by medzi nimi existovali nielen že vzťahy vynucovanej podriadenosti a
nadriadenosti, ale aj akékoľvek iné hierarchické vzťahy.

Pokiaľ ide o eventuálnu zmenu tejto situácie, je potrebné uviesť, že neexistujú žiadne rozumné dôvody,

ktoré by takúto zmenu mohli privodiť. Za špecifikum danej situácie možno považovať to, že v skutku
opísaný „balík skutkov“ je súčasťou oveľa väčšieho „balíka“, v rámci ktorého jednotlivé zrejme čiastkové
skutky sú páchané obdobným spôsobom s rôznymi komoditami a v rôznych zoskupeniach, ktoré spája
predovšetkým k skutkom sa doznávajúci obvinený Y., sčasti obvinený W. a Z.. Možno tiež predpokladať,
žekonečnýrozsahskutkov„zceléhobalíka“vprípadeichpreukázaniazrejmepresiahnedvadsaťpäťtisíc

násobok spôsobenej škody resp. získaného prospechu (príslušnosť Špecializovaného trestného súdu
podľa § 14 písm. l) Trestného poriadku). Žalovanie „len“ vyčleneného balíka skutkov v tejto obžalobe je
všaksúdomnijakneovplyvniteľnýmfaktomasúdnijaknespochybňuje(aninemôže)obžalovaciuzásadu.

Treba ešte dodať, že z prokurátorom dodaného materiálu vyplýva nielen veľmi podobné modus operandi

skutkov, ale aj to, že časť skutkov sa stíha ako skutky spáchané zločineckou skupinou a časť nie. Ako
už bolo uvedené, zloženie zločineckých skupín u jednotlivých skutkov je rôzne a desiatky podozrivých
sa mali zúčastniť len obmedzenej časti skutkov. Možno tiež konštatovať, že dvojúrovňová štruktúra
páchateľov (jedni riadia a druhí plnia pokyny) je charakteristickým znakom všetkých skutkov, pričomnič nenaznačuje, že by súčasťou riadenia jednotlivých vždy sa meniacich zoskupení bolo násilie, resp.
vynucovanie disciplíny hrozbami ujmy.

Pripusťme stav, že niečo môže páchateľ urobiť ako člen zločineckej skupiny a niečo nie. Je to síce
diskutabilné, ale v istých špecifických situáciách sa môže stať, že časť protiprávnych skutkov páchateľ
robí „ma vlastnú päsť“, teda „mimo štruktúry skupiny“ (napr. ak ako člen zločineckej skupiny vydiera iné
osoby a zároveň doma týra manželku, ťažko predpokladať, že to robí ako súčasť „skupinovej činnosti“
tej skupiny ľudí, do ktorej sa zaraďuje a s ktorou dlhodobo protiprávne koná). V každom prípade sa však

predpokladá, že sa identifikuje s rovnakou skupinou ľudí, táto je relatívne stabilná a stav, že časť skutkov
robím ako člen jednej a časť ako člen druhej (tobôž tretej, štvrtej...) skupiny je takou výnimkou z pravidla,
že síce nie je možné ju úplne vylúčiť, ale nastáva len vo veľmi špecifických a nepravdepodobných
situáciách. (Zločinecké skupiny sa prelínať síce môžu, ale v zásade si konkurujú v „ovládnutí územia“ a
prelínanie je možné nanajvýš pri čiastkových spoluprácach alebo v „prebiehaniach“ jej členov).

V tomto prípade je z údajov prokurátora zrejmé, že polícia za ekonomickú trestné činnosť vedie spolu 15
trestnýchstíhaní,vktorýchsavyskytujemenoaspoňjednéhozobvinených.Možnozopakovať,ževšetky
trestné stíhania spája relatívne podobný modus operandi páchania trestnej činnosti (daňové podvody
“naDPH“ srôznymikomoditami),znich5 je„obyčajných“a10jespáchanýchčlenmizločineckejskupiny
(nemožnosadopátrať,prečoprávetakétorozlíšenie).MenoobvinenéhoY.savpríslušnýchuzneseniach

o obvinení vyskytuje vo všetkých prípadoch a ako už bolo uvedené, z mien aktuálne obžalovaných sa
častejšie vyskytujú mená W. a Z., niektoré z týchto mien sa v ostatných skutkoch nevyskytujú vôbec. Ani
v jednom prípade sa nevyskytuje identická trojica ako kombinácia mien troch osôb z tejto trestnej veci.
To samo osebe ešte tiež nevylučuje možnosť toho, že aktuálne žalované skutky spáchala zločinecká
skupina, ale nepochybne vzniká situácia, v rámci ktorej je aj podľa orgánov činných v trestnom konaní

nespochybniteľné, že „jedno robím s jednými, druhé s druhými, tretie s tretími..“. Teda ak som raz členom
takého, potom onakého zoskupenia, tieto zoskupenia musia byť osobitnými zločineckými skupinami.
Áno, spája ich síce jedna osoba, avšak ide o situáciu, ktorá je v zásade bežná - „hlavný“ páchateľ sa
raz spojí s jednými, druhý krát s druhými a organizuje svoje skutky s viacerými premennými, ktoré sa
niekde opakujú.

Takýto stav ešte stále (veľmi výnimočne) môže zakladať situáciu, že ide o akúsi často rotujúcu a
obmieňajúcu zločineckú skupinu a nie toto je hlavný dôvod, prečo súd v tomto prípade dospel k
záveru, že tu o zločineckú skupinu nejde. Tým hlavným dôvodom je absencia štruktúrovanosti (nielen
tejto, ale aj všetkých ďalších) skupiny v miere, ktorá náleží zločineckej skupine. Predbežne možno

konštatovať, že, posudzujúc výhradne znenie skutkových viet z prokurátorom dodaného materiálu,
takáto štruktúrovanosť chýba u všetkých skutkov, ktoré sa aktuálne stíhajú.

Súd sa však môže zaoberať len skutkami uvedenými v tejto obžalobe, tak aj činí a prokurátorom zaslaný
materiál má v tejto veci len informatívnu a vec dokresľujúcu povahu. Akceptuje teda stratégiu a taktiku

orgánov činných v trestnom konaní, ktoré sa jednotlivé skutky a zoskupenia rozhodli stíhať zvlášť. Ak
sa tak však deje, ako už bolo uvedené, v prvom rade každý súd, na ktorý bola podaná obžaloba, skúma
svoju príslušnosť - v tomto prípade to, či je založená pôsobnosť podľa § 14 písm. j) Trestného poriadku.
Odpoveďsúdujeuvedenávovýrokutohtouznesenia,vovyššieuvedenomodôvodnení,pričomzáverom
možno sumarizovať vec aj z pohľadu vyššie uvedených medzinárodnoprávnych dokumentov.

Zo štyroch vyššie uvedených obligatórnych znakov „organizovanej kriminality“ sú naplnené len tri -
spolupráca viac ako dvoch osôb, podozrenie alebo usvedčenie z páchania vážnej trestnej činnosti a s
cieľom produkovať zisk alebo získať moc.“ Pokiaľ ide o „dlhšie alebo časovo neobmedzené pôsobenie
skupiny“, už bolo uvedené, že ekonomická činnosť skupiny súvisiaca s uplatňovaním si nadmerného

odpočtu dane z pridanej hodnoty trvala od januára 2007 do novembra toho istého roku. Ak by súd aj
akceptovalakésiprípravnéhofázyprivytváranítzv.karuselu,čopodľaprokuratúrymalozačať„najneskôr
od októbra 2006“, existencia skupiny mala trvať niečo vyše jedného roka. To podľa názoru súdu určite
nemožno považovať za „dlhšie alebo časovo neobmedzené pôsobenie skupiny“ - najmä za situácie, ak
skupina aj podľa prokurátora zanikla akosi samovoľne a nie zásahmi zvonka. Z tohto pohľadu potom

takéto zoskupenie páchateľov ani nemožno považovať za „organizáciu“ v pravom zmysle, ako ju majú
na mysli všetky na túto vec sa viažúce právne dokumenty, analýzy, či rozhodnutia.Pokiaľ ide o znaky „voliteľné“, možno uvažovať nanajvýš o splnení dvoch - každý účastník mal špecifickú
úlohu a páchatelia pri páchaní trestnej činnosti využívali komerčné subjekty. To je však obvyklá situácia
nielen pri konštatovaní existencie organizovanej skupiny, ale aj u „jednoduchého“ spolupáchateľstva. Za

takejto situácie potom nemožno konštatovať najvyššiu úroveň organizovanosti skupiny ani z hľadiska
medzinárodných štandardov.

Zjednodušene povedané, tu sa v desiatkach prípadov grupovali rôzne, raz väčšie, inokedy menšie
skupiny páchateľov spájané len niekoľkými menami zamerané v každom prípade na vytvorenie štruktúry

podnikateľských subjektov, ktorá fingovaním zdaniteľných plnení s takou či onakou komoditou mali
páchať tzv. daňovú protiprávnu činnosť. Nič nenasvedčuje tomu, že by skupiny boli nejak výrazne
hierarchizované okrem toho, že organizátori a tí čo tvorili jednotlivé štruktúry podnikateľských subjektov
vždy „na jednotlivé komodity“ našli ľudí, ktorých úloha sčasti pripomínala úlohu tzv. bielych koní, pričom
v tomto smere ani nebolo vykonané žiadne dokazovanie. To je vskutku málo na to, aby bolo možné
zrejme nielen v tomto prípade, ale ani v iných konštatovať najvyššou mieru organizovanosti páchateľov.

Boj s organizovanou kriminalitou, ktorý je určite legitímnym cieľom každého štátu, nemôže spočívať
v nadkvalifikácii skutkov páchaných spôsobom, ako je to žalované v tomto prípade a nemôže byť
legitímnym cieľom štátu zamestnávať jeho vysoko špecializované útvary kauzami, ktoré sú síce vysoko
spoločenskyškodlivéaichmodusoperandijezrejmenaozajveľkéhorozsahu,alevzásadeneprekračuje

niečo, čo možno nazvať bežné rámce karuselových podvodov zvládnuteľné každým prvostupňovým
súdom. Ak by sme takýto stav napríklad v tejto veci pripustili a jednotlivé vždy sa meniace skupiny
páchateľov v každom karuseli považovali za zločinecké skupiny, zrejme v relatívne krátkom časovom
horizonte by na Špecializovaný trestný súd boli doručené doslova desiatky obžalôb vyžadujúce si najmä
zhľadiskakvantitynáročnédokazovanie.Samozrejme,inájesituácia,keďrozsahčinuzaložípríslušnosť

tohto súdu podľa § 14 písm. l) Trestného poriadku. To sa v tomto prípade nestalo.

Je však zrejmé, že dokazovanie môže priniesť záver o tom, že sa potvrdí predpoklad o inak vysokej
sofistikovanostiakoordinovanostispoluprácemedziobvinenýmiavecrozhodujúcisúddospejekzáveru,
že žalovaná trestná činnosť v súvislosti s daňami bola spáchaná organizovanou skupinou (z hľadiska

tohto rozhodnutia je pritom irelevantné, či príslušné kvalifikované skutkové podstaty v sebe spáchanie
trestného činu organizovanou skupinou ako kvalifikovaný znak skutkovej podstaty uvádzajú alebo nie).

Z tohto dôvodu súd vec postúpil vecne príslušnému súdu v zmysle § 15 Trestného poriadku, ale i § 16
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, čo je v tomto prípade stále ten istý prvostupňový súd. Preto súd

po konštatovaní, že sám nie je na prejednanie veci vecne príslušný, rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výroku tohto uznesenia.
v bode A) obžaloby
obvinení M.. O. Y., S. W., M. Z., S. Z., S. N., O. C. a M. N.
založili alebo zosnovali zločineckú skupinu, boli jej členmi a boli pre ňu činní

v bode B) obžaloby
obvinení M.. O. Y., S. W., M. Z., S. Z., M. N. a O. C.
neoprávnene siuplatnilinároknavráteniedanezpridanejhodnotyvúmyslesebealeboinémuzadovážiť
neoprávnený prospech, a uvedený čin spáchali vo veľkom rozsahu

obvinený S. N.
neoprávnene si uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle sebe alebo inému zadovážiť
neoprávnený prospech, a uvedeným činom spôsobil značnú škodu,

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor aj obvinený podať sťažnosť, a to do 3 (troch) pracovných dní
odo dňa oznámenia. Sťažnosť je potrebné podať na Špeciálny súd Pezinok, pracovisko Banská Bystrica
a bude o nej rozhodovať Najvyšší súd SR v Bratislave. Sťažnosť má odkladný účinok.