Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. apríl 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 43Sa/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200020
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2020200020.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobcu: JUDr.

T. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/X, XXX XX Y. X., v konaní zastúpeného advokátkou:
JUDr. Luciou Cepka Zvolenskou, so sídlom Kollárova 17, 917 01 Trnava, IČO: 51570441 proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: 72148-2/2019-BA zo dňa 18.11.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia číslo: 72148-2/2019-BA zo dňa
18.11.2019 z r u š u je a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi súd priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1.
Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, ako prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím číslo
200-023969-CA04/2019 zo dňa 13. septembra rozhodla podľa § 49 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, že žalobca nemá nárok na materské, ktoré si uplatnil
od 2. augusta 2019.

2.
Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že JUDr. T. V. vykonáva zárobkovú
činnosť s rovnakým plným pracovným úväzkom ako príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky,
nečerpá rodičovskú dovolenku, a dĺžka jeho pracovného času v týždni je nezmenená (38 hodín). Z
uvedenéhovyplýva,žemenovanýajpodeklarovanomprevzatídieťaťadostarostlivosti(dňa02.08.2019)
naďalej, ako potvrdzuje jeho zamestnávateľ, vykonával prácu v plnom služobnom pomere, s 38

hodinovým týždenným pracovným časom. Splnenie podmienok nároku iného poistenca na materské sa
v zmysle § 49 ods. 1 prvej vety zákona posudzuje ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti, teda v tomto
prípade ku dňu 2. augusta 2019, kedy menovaný podľa potvrdenia zamestnávateľa vykonával služby
v nezmenenom časovom rozsahu, ako pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Dňa 2. augusta 2019
menovaný predložil pobočke vyjadrenie, v ktorom poukazuje na to, že si služby v služobnom pomere
od augusta 2019 upravil tak, aby mohol dcére poskytovať starostlivosť, pričom služby si naplánoval od
skorých ranných hodín.

Splnenie podmienok nároku iného poistenca na materské sa však v zmysle § 49 ods. 1 prvej vety zákona
posudzuje ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti, teda v tomto prípade ku dňu 2. augusta 2019, kedy
menovaný podľa potvrdenia zamestnávateľa vykonával služby v nezmenenom časovom rozsahu, ako
pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti. V rozhodnutí bolo ďalej konštatované, že matka dieťaťa sa kudňu 02.08.2019 nevrátila do pracovného procesu. Od 26.09.2018 poskytuje starostlivosť ako povinne
dôchodkovo poistená osoba a je vedená v registri Sociálnej poisťovni ako občan so starostlivosťou o
dieťa do 6 rokov. Vzhľadom na zistené skutočnosti u p. JUDr. T. V. nedošlo od 02.08.2019 k reálnemu

prevzatiu dieťaťa do starostlivosti, nakoľko si ku dňu požiadania o materské nevytvoril z pohľadu
pracovných podmienok taký časový priestor, aby mohol oprávnene tvrdiť, že poskytuje starostlivosť o
dieťavširšomrozsahuakopredjehofaktickýmprevzatímdostarostlivosti,ažeprevzalčasťstarostlivosti
odieťa,ktorúdovtedyposkytovalamatkadieťaťa.Zdikcieustanovení§49ods.2písm.a),b)ad)zákona
v znení neskorších predpisov okrem iného vyplýva, že otec dieťaťa je považovaný za iného poistenca len

v prípade, ak matka dieťaťa zomrela, matke dieťaťa v starostlivosti o dieťa bráni jej nepriaznivý zdravotný
stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s
výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu alebo ak otec dieťaťa po vzájomnej dohode
s matkou dieťaťa prevezme dieťa do starostlivosti po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu a matka
nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca
ako otec dieťaťa, nie je považovaný za iného poistenca, keďže je preukázané, že napriek uzavretej

dohode s matkou dieťaťa neprevzal starostlivosť o dieťa a podmienka starostlivosti nie je v predmetnom
prípade splnená, preto Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.

3.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 24.09.2019 odvolanie, v ktorom poukazoval, že splnil
všetky zákonné podmienky na vznik nároku na materské podľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. Namietal, že prvostupňové rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a namietal tak isto, že
prvostupňový správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav.

4.
Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie, ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č.
72148-2/2019-BA zo dňa 18.11.2019, zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 200-023969-CA04/2019 zo dňa 13. septembra 2019.

5.
Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že jednou z osobitných podmienok nároku na materské
inéhopoistencajepodmienkaprevzatiadieťaťadostarostlivostianáslednéhoposkytovaniastarostlivosti
tomuto dieťaťu.

6.
Na splnenie podmienky nároku na materské musí ísť o faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti, čo
dokazuje aj ustanovenie § 51 zákona, ktoré rieši prerušenie starostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik
nároku na materské v prípade, ak sa poistenec prestal o dieťa starať. Ak by postačovala iba formálna
starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa, resp. starostlivosť zabezpečovaná inou osobou,

takéto ustanovenie § 51 zákona by nemalo logiku a bolo by nadbytočné.

7.
Pokiaľ sa o dieťa stará matka dieťaťa, resp. iná fyzická osoba a otec naďalej vykonáva zárobkovú
činnosť, nemožno takúto situáciu považovať za prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca. Dohoda rodičov

dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca je v takomto prípade fiktívna (formálna). Z uvedeného
dôvodu nie je otec dieťaťa vykonávajúci naďalej zárobkovú činnosť s rovnakým, resp. v minimálnej
miere zmeneným pracovným úväzkom, ak matka dieťaťa naďalej poskytuje starostlivosť o ich dieťa,
považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti.

8.
Vychádzajúc z predložených dôkazov menovaných vyššie, ako aj z údajov evidovaných v informačných
systémoch Sociálnej poisťovne, dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré navrhovateľovi vzniklo odo
dňa 1. septembra 2018 stále trvá. V rozhodujúcom čase bol zároveň sociálne zabezpečený na základe
zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý v zmysle jeho § 1 upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a

profesionálnych vojakov.

9.Pobočka listom č. 57460-18/2019-TT zo dňa 3. septembra 2019 vyzvala MV SR na poskytnutie
informácie, či žalobca ku dňu údajného prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti dňom 2. augusta 2019,
čerpá rodičovskú dovolenku, resp. či má upravený pracovný čas tak, aby mohol reálne poskytovať

dieťaťu starostlivosť. Vo väzbe na uvedené bolo pobočke doručené potvrdenie MV SR, Centrum podpory
TT zo dňa 5. septembra 2019 o tom, že žalobca odo dňa 2. augusta 2019 nečerpá rodičovskú dovolenku,
a základný čas služby má v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca s
dĺžkou základného času služby v týždni stanovenou na 38 hodín.
10.

Prílohou listu zo dňa 5. augusta 2019 bola žalobcova mesačná dochádzka za mesiace máj 2019, jún
2019 a júl 2019, z ktorej vyplýva, že žalobca odo dňa údajného prevzatia dieťaťa do starostlivosti, t.j. odo
dňa2.augusta2019,vmesiaciaugust 2019pracovaldennecca8-10hodín.Žalobcaododňa2.augusta
2019 nemal pracovné podmienky prispôsobené tak, aby sa mohol zároveň starať o dieťa, a teda aj po
02.08.2019 vykonával službu ako príslušník PZ SR za rovnakých podmienok, za ktorých ju vykonával
pred údajným prevzatím dieťaťa do svojej starostlivosti, na rodičovskú dovolenku zo služobného pomeru

nenastúpil a ani o ňu nepožiadal.

11.
Vychádzajúc z uvedeného, žalobca, ktorý si nárok na materské uplatnil z dobrovoľného nemocenského
poistenia a v dohode o prevzatí dieťaťa do starostlivosti sa formálne zaviazal prevziať starostlivosť

o dieťa, aj po 2. auguste 2019 naďalej vykonáva službu ako príslušník Policajného zboru Slovenskej
republiky, za rovnakých podmienok, za ktorých ju vykonával pred údajným prevzatím dieťaťa do svojej
starostlivosti, na rodičovskú dovolenku zo služobného pomeru nenastúpil a ani o ňu nepožiadal.

12.

V súvislosti s údajným prevzatím dieťaťa do starostlivosti tak nedošlo k akejkoľvek úprave pracovných
podmienok, navrhovateľ naďalej pracuje v rovnakom zaťažení. Po tvrdenom prevzatí dieťaťa si
navrhovateľ neprispôsobil svoje pracovné podmienky tak, aby sa mohol o dieťa naozaj starať. Nemožno
preto konštatovať, že dieťa skutočne dňa 2. augusta 2019 prevzal do starostlivosti a o toto dieťa sa
skutočne stará ako to vyžaduje zákon v zmysle vyššie uvedených právnych úvah.

13.
Žalobca na účely preukázania prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti predložil Dohodu o prevzatí
dieťaťa do starostlivosti, v ktorej sa s matkou dieťaťa dohodol, že počnúc dňom 02.08.2019 prevezme
dieťa do svojej starostlivosti. Tu je potrebné uviesť, že Dohoda o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca

samotná nie je spôsobilá preukázať skutočné prevzatie starostlivosti o dieťa otcom a najmä skutočné
poskytovanie takejto starostlivosti zo strany otca. Pokiaľ ako bolo preukázané je žalobca aj po jeho
formálnom prevzatí do starostlivosti na základe Dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti naďalej
rovnako pracovne vyťažený ako pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti, nemožno konštatovať, že dieťa
fakticky prevzal do svojej starostlivosti a o toto dieťa sa skutočne stará.

14.
Pri posudzovaní nároku na nemocenskú dávku Sociálna poisťovňa sleduje s prihliadnutím na
účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie aj skutočnosti ako je využívanie systému
sociálneho poistenia.

15.
Pri výklade zákona v znení neskorších predpisov Sociálna poisťovňa plne rešpektuje nálezy Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. k. IV.ÚS 71/2013, IV.ÚS 92/2012, I.ÚS 351/2010, m.m.l.ÚS 306/2010, v
zmysle ktorých k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu

právneho predpisu a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu
a účelu právneho predpisu.

16.
Účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo

zárobkovej činnosti, ku ktorej došlo v dôsledku tehotenstva a materstva - v prípade matky dieťaťa, alebo
vdôsledkuprevzatiastarostlivostiodieťadotrochrokovjehoveku-vprípadeinéhopoistenca,napr.otca
dieťaťa. Účel zákona nie je naplnený, pokiaľ otec dieťaťa prevzal dieťa do starostlivosti len formálne,naďalej vykonáva prácu v takmer rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času, pričom dosahuje
porovnateľný príjem ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku.

II. Žaloba a žalobné dôvody

17.
Proti druhostupňovému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa

12.01.2020, doručenej Krajskému súdu v Trnave dňa 15.01.2020 žalobu, v ktorej namietal nezákonnosť
celého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, ako aj prvostupňového rozhodnutia, pretože obe
rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov a zistenie skutkového stavu ktoré ich vydaniu predchádzalo bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci. Pokiaľ ide o nesprávne posúdenie, tak žalobca namietal, že podľa ust. § 49 ods. 1
zákona o sociálnom poistení platí, že iný poistenec ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto

dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od
vzniku nároku na materské. Žalobca uviedol, že slovné spojenie prevzal dieťa do starostlivosti žalovaná
v napadnutom rozhodnutí a pred ňou aj prvostupňový správny orgán vyložila cez prizmu domnelého
rozdielneho významu slova starostlivosť a slovné spojenia riadna starostlivosť, ktorý je použitý v zákone
o rodičovskom príspevku. Podľa nej je tento príspevok štátnou sociálnou dávkou s tým, že na účely

zákona o rodičovskom príspevku sa riadnou starostlivosťou rozumie aj starostlivosť zabezpečená inou
osobou. Podľa slov žalovanej nie je rodičovský príspevok nemocenskou dávkou, ale štátnou sociálnou
dávkou. Štát ním prispieva oprávnenej osobe za zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa a rodičom
sa pritom nevytvárajú žiadne obmedzenia pri uplatnení nároku na túto dávku. Rodič môže vykonávať
zárobkovú činnosť akoukoľvek formou, pričom výška príjmu z tejto činnosti nemá vplyv na nárok na

rodičovskýpríspevok,aninajehovýšku.Žalobcapoukázal,žezákonodarcavýznamslovastarostlivosťv
zákone o sociálnom poistení explicitne nevymedzuje. Preto si žalovaná pomáhala pri jeho ozrejmení tak,
že ho vymedzuje proti významu slovného spojenia riadna starostlivosť. V tejto súvislosti však vyvodzuje
nesprávny záver, že slovo starostlivosť má špecifickejší a užší význam ako slovné spojenie riadna
starostlivosť. Žalovaná totiž slovo starostlivosť svojvoľne vykladá ako akúsi špecifickú faktickú, resp.

osobnú starostlivosť bez toho, aby na to mala oporu v zákone a tiež bez toho, aby konkrétne vysvetlila,
čo pod týmto pojmom má v skutočnosti na mysli. Zákon o sociálnom poistení neobsahuje definíciu
pojmu starostlivosť, zákonodarca nevymedzuje ani činnosti, ktoré sa pod týmto pojmom rozumejú, ani
ich rozsah. Ak by zákonodarca v tejto súvislosti chcel zakotviť taký druh starostlivosti, vymedzil by
ho explicitne. V zákone o sociálnom poistení tak jednoducho neurobil. A ak tak pritom svojvoľne robí

žalovaná, nielenže porušuje zákon, ale aj ústavne zakotvený princíp legality postupu štátnych orgánov.
V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Sa/6/2019 zo dňa
25.7.2019.

18.

Žalobca takisto namietal aj interpretačný záver žalovanej o účele materského, ktorý je podľa neho
nesprávny, keď v súvislosti s materským pripomína žalovaná, že materská má kompenzačný význam,
má nahrádzať príjem resp. jeho podstatnú časť aj na strane iného poistenca. Z tohto domnelého účelu
následne žalovaná vyvodzuje absurdný záver, že účel materského nie je naplnený pokiaľ dobrovoľne
nemocensky poistený otec prevzal dieťa do starostlivosti len formálne, naďalej vykonáva prácu v

takmer rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času, pričom dosahuje porovnateľný príjem ako
pred nástupom na rodičovskú dovolenku. Argumentácia žalovanej vychádza z nepochopenia zmyslu
ustanovenia § 2 písm. a) v spojení s § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Už pri minimálnom
sústredení sa na znenie predmetného textu je evidentné, že v ňom zákonodarca rozlišuje jednak medzi
poisteným pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a jednak medzi zabezpečením

príjmuvdôsledkudočasnejpracovnejneschopnostitehotenstvaamaterstva.Nepoužívapritomanislovo
kompenzácia,anislovonáhrada,aleslovozabezpečenie.Totosícevýznamovopokrývaajkompenzáciu,
aj náhradu, ale zahŕňa aj situáciu, keď sa príjem nenahrádza, ale doplňuje - zabezpečuje. Žalobca
v konaní pred Sociálnou poisťovňou, pobočka Trnava, ako aj pred žalovanou namietal, že má nárok
materské, keďže je príslušníkom Policajného zboru, ako taký je poistený podľa osobitného zákona,

z ktorého nemá nárok na materské ako otec dieťaťa, pričom kvôli tomu v súlade s článkom 2 ods.
3 Ústavy Slovenskej republiky využil zákonnú možnosť prihlásenia sa na dobrovoľné nemocenské
poistenie, ktoré jeho poistenie Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava akceptovala a žalobca aj riadne
platil poistné. Vo vzťahu k týmto námietkam nedostal žalobca relevantnú odpoveď ani v rozhodnutížalovanej, ani v rozhodnutí, ktoré mu predchádzalo. Žalobca preto potrebuje zdôrazniť, že žalovaná
nerozlišovala medzi povinným a dobrovoľným nemocenským poistením, pričom podmieňuje priznanie
nároku na materské v zákone nepredvídanou podmienkou, postupuje v rozpore so zásadou legality

a zaťažuje svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti. Žalobca poukazuje, že je faktom, že pred
dátumom01.10.2018 Sociálna poisťovňa priznávala materskénazákladetoho,čiurčitáosobanaplnila
podmienky predpísané relevantnou právnou úpravou bez ďalšieho skúmania toho, či osoba dokázala
reálne zabezpečiť starostlivosť o dieťa, čo predstavuje jeden zo základných predpokladov priznania
nároku na materské. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že žalovaná flagrantne porušovala

zákon a bezdôvodne aplikovala na jeho prípad v rozpore s princípom právnej istoty „rovnaký meter“,
hoci tu k obchádzaniu zákona o sociálnom poistení nedochádza. Práve naopak, žalobca splnil všetky
zákonné podmienky na priznanie nároku na materské a ten mu v rozpore so zákonom priznaný nebol.
Žalobca ďalej poukazuje na ustanovene § 49 zákona o sociálnom poistení, v ktorom sú vyslovene
ustanovené podmienky na to, aby iný poistenec mohol byť poberateľom materského príspevku. Žalobca
poukazuje čo sa týka otázky riadnej starostlivosti, podľa jeho názoru je takúto starostlivosť možné

poskytovať dieťaťu osobne, pomocou inou plnoletej fyzickej osoby, ba dokonca aj pomocou právnickej
osoby. Z uvedeného teda neplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom
zabezpečovania starostlivosti o dieťa osobne. Starostlivosť je možné zabezpečovať aj prostredníctvom
iných osôb ako sú napríklad starí rodičia dieťaťa, druhý rodič dieťaťa, pestúnka, jasle, škôlka a iné.

19.
Žalobca ďalej poukazuje aj na diskriminačný rozmer postupu žalovanej. Je všeobecne známe, že v
prípade rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje
o poskytnutí príspevku aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa lipne
na zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov, ide o diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v

rozporesozákazomdiskriminácievsociálnomzabezpečenívoblastiprístupuaposkytovaniasociálneho
poistenia. Žalobca v súvislosti s nepreskúmateľnosťou rozhodnutia pre nedostatok dôvodov poukazuje
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. apríla 2008, sp. zn. 2Sžo/81/2007, a v
tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaná vo svojom odôvodnení nevymedzuje ani nijak nevysvetľuje
ako by prevzatie dieťaťa do starostlivosti podľa dohody medzi otcom a matkou dieťaťa malo vyzerať,

resp. čo by malo byť s týmto úkonom spojené. Už len preto, že v tejto súvislosti žalovaná evidentne
atrahuje viac právomocí ako jej zákon priznáva, malo by byť jej rozhodnutie náležite odôvodnené, čo
v danom prípade nie je. Hoci žalobca tvrdil aj preukázal, že už pred prvostupňovým orgánom, že
podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti splnil, prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný sa
s jeho námietkami vysporiadali len formálne, bez náležitého odôvodnenia. V súvislosti s námietkou

nedostatočne zisteného skutkového stavu žalobca uvádza, že pred prvostupňovým orgánom ako aj pred
žalovanou opakovane tvrdil, aj zdokladoval, že svoje dieťa na základe dohody s manželkou prevzal do
starostlivosti reálne, fakticky sa o svoju dcéru stará. Žalobca v tejto súvislosti vyvinul maximálnu aktivitu,
aby bol prvostupňovému orgánu, ako aj žalovanej pri zisťovaní skutočného stavu veci, nápomocný.
Žalobca v tejto súvislosti úspešný nebol z toho dôvodu, že prvostupňový orgán svoju povinnosť zistiť

skutočný stav veci úplne odignoroval. Evidentne kvôli tomu, že žalovaná ešte pred rozhodnutím vo
veci žalobcu nastolila v rozpore so zákonom takú výkladovú líniu, v ktorej ten, ktorý vykonáva prácu,
resp. je v služobnom pomere napriek tomu, že je poistený nemocensky dobrovoľne a nie povinne,
automaticky nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti bez ohľadu na skutočný stav veci,
teda bez ohľadu na to, či dieťa reálne do starostlivosti prevzal. Žalobca na záver poukazuje, že bol

riadne dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, pri ktorej nie je zákonom dané oprávnenie žalovanej
podmieňovať nárok na materské absenciou vykonávania pracovnej, resp. služobnej činnosti žalobcu,
pričom žalobca preukázal splnenie všetkých podmienok na priznanie nároku na materské v súlade so
zákonom, predovšetkým prevzatie dcéry do starostlivosti, no napadnutými rozhodnutiami mu aj napriek
tomu nárok na materské priznaný nebol, pričom tieto vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia

príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení, sú nepreskúmateľné tak pre nezrozumiteľnosť,
ako aj pre nedostatok dôvodov a vychádzajú z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci a preto
žiada obe rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

III. Vyjadrenie žalovanej, replika, duplika

20.K predmetnej žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná dňa 18.02.2020, v ktorom uviedla, že pokiaľ otec
dieťaťa naďalej vykonáva zárobkovú činnosť v plnom pracovnom rozsahu, na základe ktorej podlieha
zákonu o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a dieťaťu je starostlivosť poskytovaná

inou fyzickou alebo právnickou osobou, nemožno takúto situáciu považovať za prevzatie dieťaťa do
starostlivosti otca. Dohoda rodičov dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca je v takomto prípade
fiktívna a otec dieťaťa nie je považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti.
Pri posudzovaní nároku na materské Sociálna poisťovňa neskúma striktne len splnenie zákonom
stanovených podmienok vzniku nároku na túto dávku, prihliada aj na všetky okolnosti jednotlivého

prípadu, a súčasne dbá aj na sledovaný kompenzačný účel nemocenského poistenia, z ktorého sa
dávka poskytuje. Žalobca si ku dňu uplatnenia nároku na materské nevytvoril z pohľadu pracovných
podmienok taký časový priestor, aby mohol oprávnene tvrdiť, že poskytuje starostlivosť o dieťa v širšom
rozsahu ako pred jeho faktickým prevzatím do starostlivosti, a že prevzal časť starostlivosti o dieťa,
ktorú dovtedy poskytovala matka dieťaťa. Žalobca ku dňu 2. augusta 2019 fakticky neprevzal dieťa do
starostlivosti, urobil tak len formálne, uzatvorením dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti s matkou

dieťaťa. Reálne tak nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskytovania starostlivosti
tomuto dieťaťu ustanovenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov účinnom od 1. januára 2019.

21.

K žalobcovej námietke, že „Z uvedeného teda neplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej
činnosti...“ žalovaná zdôraznila, že výkon inej zárobkovej činnosti skutočne nie je prekážkou vzniku
nároku iného poistenca na materské, pokiaľ je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti zachovaná
a popri výkone práce z inej činnosti, t. j. ak sú pracovné podmienky je j výkonu upravené tak, aby za
ich súčasného plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu skutočnú starostlivosť, nakoľko tá je dôvodom

poskytovania materského inému poistencovi.

22.
K žalobnej námietke týkajúcej sa diskriminačného postupu Sociálnej poisťovne pri otcoch, ktorí musia
zanechať pracovnú činnosť v porovnaní s rozhodovaním o priznaní rodičovského príspevku matkám,

ktoré vykonávajú pracovnú činnosť, žalovaná uviedla, že Sociálna poisťovňa, ako už bolo viackrát
spomenuté, nerozhoduje o rodičovskom príspevku, nakoľko sa jedná o štátnu sociálnu dávku, ktorej
podmienky nároku a následnej výplaty sú stanovené v zákone o rodičovskom príspevku. Rozhodovanie
o rodičovskom príspevku patrí do pôsobnosti príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý
o nej rozhoduje v zmysle zákona č.571/2009 Z. z.

23.
Domnienka žalobcu, že splnil podmienky nároku na materské, nakoľko riadne prevzal dieťa do svojej
starostlivosti, je mylná. Žalovaná dala do pozornosti žalobcovu mesačnú dochádzku za mesiace máj
2019 až august 2019, z ktorej jasne vyplýva, že žalobca odo dňa údajného prevzatia dieťaťa do

starostlivosti, t. j. odo dňa 02.08.2019 vykonával prácu s pracovným denným časom cca 8-10 hodín,
pričom s takto rozvrhnutým časom nebol schopný zabezpečiť potrebnú starostlivosť dieťaťu.

24.
Žalobca dáva do popredia rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžs 81/2007 zo dňa 16. apríla 2008,

v zmysle ktorého žalovaná aj konala. Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia žalovanej uviedla z akých
podkladov pri vyhotovení rozhodnutia žalovanej vychádzala a čo ju viedlo k nepriznaniu nároku na
materské žalobcovi odo dňa 2. augusta 2019.
Žalovaná má zato, že dostatočne zistila skutkový stav veci, vychádzala z vierohodných podložených
dôkazov. Naopak žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by vyvrátil tvrdenia žalovanej.

25.
Sociálnapoisťovňaposudzujekaždýprípadindividuálne.Vzáujmespravodlivéhorozhodnutiavovecipri
posudzovaní nároku na materské prihliada aj na všetky okolnosti jednotlivého prípadu. Pri rozhodovaní
neskúma striktne len splnenie zákonom stanovených podmienok vzniku nároku na túto dávku, dbá aj

na sledovaný kompenzačný účel nemocenského poistenia, z ktorého sa dávka poskytuje.

26.Záverom žalovaná poukázala aj na stanovisko Generálnej prokuratúry SR zo dňa 21. marca
2019, v zmysle ktorého je súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v
nezmenenejvýškezanezmenenýpracovnýčas,vzásadnomrozporesúčelomnemocenskéhopoistenia

a považuje sa za obchádzanie zákona. Ako sa v ňom ďalej uvádza, je nesporné že v takýchto prípadoch
ide o snahu žiadateľov o materské dosiahnuť neoprávnený finančný prospech uplatnením si nároku na
materské.

27.

K vyjadreniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa
04.06.2020, pričom v tejto replike žalobca poukázal, že opätovne prízvukuje, že v danom prípade si
žalobca uplatňuje materské z dobrovoľného nemocenského poistenia, nakoľko žalovaná na predmetnú
skutočnosť vôbec neprihliadla, ani sa žiadnym spôsobom s ňou nevysporiadala. Žalobca poukázal na
to, že splnil všetky podmienky na poskytnutie materského, pričom zdôrazňuje, že za dobu poistenia
minimálne 270 dní poistenia musel odviesť do Sociálnej poisťovne značné množstvo finančných

prostriedkov, ktoré je nutné považovať za zníženie príjmu a to práve v dôsledku uplatnenia si materského
z dobrovoľného nemocenského poistenia. K stanovisku Generálnej prokuratúry SR, na ktorú poukázala
žalovaná, žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 44Sa/5/2019 zo dňa
03.02.2020, z ktorého vyplýva, že doposiaľ nie je v zákone jasne zadefinované na aké kritériá Sociálna
poisťovňa pri posudzovaní splnenia podmienok starostlivosti o dieťa prihliada. Otázne je však, či aj to

či je v kompetencii Sociálnej poisťovne takéto pravidlá určovať, pokiaľ nie sú určené v zákone, teda
či neprekračuje Sociálna poisťovňa rámec zákona. Ďalej poukázal žalobca aj na rozsudok Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 44Sa/8/2019 zo dňa 03.02.2020, z ktorého vyplýva, že zákon o sociálnom
poistení, ktorý upravuje materské, nič také ako počet hodín pracovnej činnosti popri materskom, práce
z domu, samostatnú pracovnú činnosť ani nič obdobné neupravuje. Platí však obmedzenie, že ak otec

- zamestnanec chce poberať materské, nesmie pracovať na základe pracovnej zmluvy alebo dohody
z ktorej sa odvíja materské. Krajský súd ďalej v tomto rozsudku poukázal, že pokiaľ má otec dieťaťa,
ktorý požiadal o materské uzatvorenú s matkou dieťaťa dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti
a Sociálna poisťovňa svoje rozhodnutie, ktorým zamieta nárok otca o materské zdôvodňuje tým, že
nebolo preukázané, že otec dieťaťa dieťa do starostlivosti prevzal, musí Sociálna poisťovňa vykonať

všetky potrebné šetrenia v súvislosti s vyriešením otázky, v akom rozsahu poskytovala matka dieťaťa
starostlivosť pred uzatvorením tejto dohody a či otec dieťaťa poskytuje starostlivosť o dieťa v rovnakom
rozsahu ako matka. V opačnom prípade dochádza k nerovnakému zaobchádzaniu osôb rôzneho
pohlavia a teda je porušený princíp rovnosti.

28.
Žalovaná sa k replike žalobcu nevyjadrila.

IV. Relevantná právna úprava

29.
Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené
alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské

poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie
príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

Podľa § 30 zákona č. 461/2003 Z. z. zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, aka) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského
poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a
b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý

sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie
nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý
sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28

týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej
starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec,
ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské
37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia
troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol
nemocensky poistený najmenej 270 dní.

Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2018, iný poistenec, ktorý
prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich
týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok.

Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je
jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a
opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec
prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát
prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 571/2009 Z. z. oprávnená osoba podľa tohto zákona je rodič dieťaťa.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z. z. oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak
a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a
b) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len "pobyt") alebo je
osobou podľa osobitného predpisu.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z. z. riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť
poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä
primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok
dieťaťa podľa osobitného predpisu.

Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 571/2009 Z. z. podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za
splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou
fyzickou osobou alebo právnickou osobou.

V. Konanie na správnom súde a rozhodnutie správneho súdu

30.
Krajský súd v Trnave po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho

vydaniu a nariadil na prejednanie veci samej podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie na deň
22.03.2021 a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Na pojednávaní konanom dňa 22.03.2021
súd pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku na termín 12.04.2021. (§ 116 SSP)

31.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava dôvodov uvedených v žalobe,
ako aj vyjadrenia ktoré zaslali súdu dňa 04.06.2020, žiadala rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Zdôraznila, že rozhodnutia
správnych orgánov je potrebné považovať za nezákonné, ktoré vychádzajú z nesprávneho právnehoposúdenia veci. Okrem toho namietala, že zo strany správnych orgánov došlo k závažným procesným
pochybeniam, keď nebol náležitým spôsobom zistený skutkový stav veci.
Podľa jej názoru strohé konštatovania správnych orgánov o neprevzatí dieťaťa do starostlivosti otca

neboli riadne zdôvodnené. Okrem toho nebolo prihliadané na žalobcom predložené dôkazy (nebola
vypočutá jeho manželka, ako aj jeho priamy nadriadený), a to v súvislosti s tým, že žalobca mal možnosť
pracovný čas si prispôsobiť flexibilne, pričom na tieto jeho námietky zo strany správnych orgánov nebolo
prihliadané.
Otec preukázal, že úpravou pracovného času dieťa skutočne prevzal do svojej starostlivosti a že sa oň

stará tak ako to vyžaduje zákon pri nároku na dávku materského a poukázala aj na to, že tunajší súd
v súvislosti s podobnými prípadmi zrušil rozhodnutia žalovaného o nepriznaní materského a poukázala
aj na to, že v danom prípade bol porušený zákaz diskriminácie podľa pohlaví a nebol ani zachovaný
princíp rovnosti pri posudzovaní. Z uvedeného dôvodu žiadala obe rozhodnutia správnych orgánov
zrušiť. Poukázala na rozhodnutie tunajšieho súdu v obdobnej veci vedenej pod č.k. 20 Sa/1/2020 zo dňa
19.02.2021, ktorým súd zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

32.
Žalovaná sa pojednávania nezúčastnila, svoju neúčasť neospravedlnila, pričom doručenie predvolania
mala vykázané riadne a včas.

33.
Preskúmaním spisového materiálu bolo zistené, že žalobca si uplatnil nárok na materské od 2. augusta
2019 z dôvodu starostlivosti o dieťa - dcéru H. V. nar. XX.XX.XXXX. Nárok na materské si uplatnil
predložením žiadosti o materské č. B1177323 ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, na základe
dohody uzavretej s manželkou Ing. V. Z. o prevzatí dieťaťa do svojej starostlivosti od 2. augusta 2019.

Zároveň dňa 02.08.2019 žalobca písomne čestne vyhlásil, že je sociálne zabezpečený na základe
zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a jeho sociálne zabezpečenie vykonáva Ministerstvo vnútra SR.

34.

Dňa 03.09.2019 Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava podľa § 233 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.
z. požiadala Ministerstvo vnútra SR o poskytnutie súčinnosti, v ktorej žiadala o oznámenie akým
spôsobom má JUDr. T. V., nar. XX.XX.XXXX, rozvrhnutý pracovný čas v o období od 2. augusta 2019,
či mal pracovný čas rozvrhnutý rovnomerne alebo nerovnomerne, aké je jeho konto týždenného príp.
mesačného pracovného času a požiadala o predloženie kópie dochádzky menovaného za mesiace máj,

jún a júl 2019. Zároveň prvostupňový správny orgán požiadal ministerstvo o zaslanie dokladu či si
menovaný uplatnil rodičovskú dovolenku zo služobného pomeru Ministerstva vnútra SR.

35.
Dňa 11.09.2019 bolo Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava, doručené potvrdenie z Ministerstva vnútra

SR, Centra podpory Trnava, v ktorom sa uvádza, že žalobca má podľa § 97 zákona č. 73/1998 Z.
z. v znení neskorších predpisov základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého
kalendárneho mesiaca s dĺžkou základného času služby v týždni stanovenou na 38 hodín. Ďalej bolo
potvrdené, že žalobca si nepožiadal o udelenie rodičovskej dovolenky zo služobného pomeru.

36.
Medzi účastníkmi bolo spornou otázkou, či žalobca aj napriek nerovnomerne rozvrhnutému pracovnému
času v rámci pracovného pomeru spĺňal podmienku starostlivosti o dieťa, ktorej existencia je nevyhnutná
pre vznik nároku na materské tak ako to vyplýva priamo z ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení.

37.
Správny súd si v tejto súvislosti dovoľuje poukázať na vyjadrenie Ministerstva vnútra SR, Centra podpory
Trnava, v ktorom sa uvádza, že rozvrhnutý pracovný čas žalobcu bol počas týždňa nerovnomerne s
dĺžkou základného pracovného času v týždni stanovenom na 38 hodín. Ďalej krajský súd poukazuje

na skutočnosť, že žalobca vykonával svoju pracovnú činnosť resp. svoj služobný pomer ako pracovník
polície, pričom v mesiacoch máj až júl 2019 vykonával aj služby, čo dokladuje aj plán služieb OV OKP
PR PZ Trnava.38.
Žalobca vo svojom vyjadrení nachádzajúcom sa v spisovom materiáli argumentuje aj rozhodnutiami
KrajskéhosúduvTrnavevobdobnýchprípadoch,kedybolirozhodnutiaSociálnejpoisťovneonepriznaní

materského zrušené, avšak v tejto súvislosti krajský súd poukazuje, že každý prípad treba posudzovať
individuálne, najmä s prihliadnutím aj na charakter práce ktorú vykonáva samotný otec dieťaťa ako
iný poistenec, pričom v danom prípade, ako už bolo vyššie uvedené, u žalobcu sa jedná o príslušníka
polície, u ktorého nie je možné, aby mal rozvrhnutý pracovný čas flexibilne, tak ako je to možné v iných
pracovných činnostiach, a takisto sa ani nepredpokladá, že tento pracovník by mohol vykonávať časť

svojej práce z domáceho prostredia, ako to bolo v prípadoch, kedy došlo k inému rozhodnutiu v súvislosti
so zrušením rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie, pri nepriznaní nároku na materský príspevok.

39.
Žalobca v konaní namietal najmä formalistický prístup správneho orgánu, ktorý neprihliadal k
predloženým listinným dôkazom, čestným prehláseniam a ku skutočnosti, že má flexibilný pracovný čas,

ktorý si môže prispôsobovať potrebám starostlivosti o dieťa.
Uvádzal, že pri starostlivosti o dcéru zabezpečoval všetko, čo v tejto starostlivosti zabezpečovala
matka maloletého, ktorá sa ku dňu 02.08.2019 nevrátila do pracovného procesu, avšak od 26.09.2018
poskytuje starostlivosť ako povinne dôchodková poistená osoba a je vedená v registri Sociálnej
poisťovne ako občan so starostlivosťou o dieťa do 6 rokov.

V súvislosti s flexibilitou jeho pracovnej doby uvádzal, že svojmu nadriadenému mesiac vopred
predkladá plán služieb, ktoré mu boli plánované od skorého rána, t.j. od 05.00 hod., ktoré si aj v rámci
plánovania služieb musel odôvodniť pred nadriadeným.

40.

Podľa obsahu spisového materiálu žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne zo dňa 13.09.2019, určujúce, že nemá nárok
na materské uplatnený od 02.08.2019, v ktorom rozhodujúci správny orgán (okrem iného) konštatoval,
že JUDr. T. V. vykonáva zárobkovú činnosť s rovnakým plným pracovným úväzkom ako príslušník
Policajného zboru Slovenskej republiky, nečerpá rodičovskú dovolenku, a dĺžka jeho pracovného času

v týždni je nezmenená (38 hodín). Z uvedeného vyplýva, že menovaný aj po deklarovanom prevzatí
dieťaťa do starostlivosti (dňa 2. augusta 2019) naďalej, ako potvrdzuje jeho zamestnávateľ, vykonával
prácu v plnom služobnom pomere, s 38 hodinovým týždenným pracovným časom.

41.

Žalovaný podľa odôvodnenia jeho rozhodnutia zo dňa 18.11.2019 vychádzal (okrem iného) z potvrdenia
MV SR, Centrum podpory TT zo dňa 05.09.2019 o tom, že žalobca odo dňa 02.08.2019 nečerpá
rodičovskú dovolenku, a základný čas služby má v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého
kalendárneho mesiaca s dĺžkou základného času služby v týždni stanovenou na 38 hodín. Prílohou listu
zo dňa 05.09.2019 bola žalobcova mesačná dochádzka za mesiace máj 2019, jún 2019 a júl 2019, z

ktorej vyplýva, že žalobca odo dňa údajného prevzatia dieťa do starostlivosti, t.j. odo dňa 02.08.2019,
pracoval denne cca 8 až 10 hodín.

42.
Žalovanýnazákladevrozhodnutíkonštatovanýchzisteníuzavrel,žežalobca,ktorýsinároknamaterské

uplatnil z dobrovoľného nemocenského poistenia a v dohode o prevzatí dieťaťa do starostlivosti sa
formálne zaviazal prevziať starostlivosť o dieťa, aj po 2. Augusta 2019 naďalej vykonáva službu ako
príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky, v podstate za rovnakých podmienok, za ktorých
ju vykonával pred údajným prevzatím dieťaťa do svojej starostlivosti, na rodičovskú dovolenku zo
služobného pomeru nenastúpil a ani o ňu nepožiadal. V súvislosti s údajným prevzatím dieťaťa do

starostlivosti tak nedošlo k akejkoľvek úprave pracovných podmienok, navrhovateľ naďalej pracuje v
rovnakom zaťažení. Po tvrdenom prevzatí dieťaťa si žalobca neprispôsobil svoje pracovné podmienky
tak, aby sa mohol o dieťa naozaj starať. Nemožno preto konštatovať, že dieťa skutočne dňa 2.
augusta 2019 prevzal do starostlivosti a o toto dieťa sa skutočne stará, ako to vyžaduje zákon v
zmysle vyššie uvedených právnych úvah. Žalobca na účely preukázania prevzatia dieťaťa do svojej

starostlivosti predložil Dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti, v ktorej sa s matkou dieťaťa dohodol,
že počnúc dňom 2. augusta 2019 prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Tu je potrebné uviesť, že
Dohoda o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca samotná nie je spôsobilá preukázať skutočné prevzatie
starostlivosti o dieťa otcom a najmä skutočné poskytovanie takejto starostlivosti zo strany otca. Pokiaľako bolo preukázané je navrhovateľ aj po jeho formálnom prevzatí do starostlivosti na základe Dohody
o prevzatí dieťaťa do starostlivosti naďalej rovnako pracovne vyťažený ako pred prevzatím dieťaťa do
starostlivosti, nemožno konštatovať, že dieťa fakticky prevzal do svojej starostlivosti a o toto dieťa sa

skutočne stará.

43.
Konštatoval, že účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie
straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej došlo v dôsledku tehotenstva a materstva - v prípade

matky dieťaťa, alebo v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku - v prípade
iného poistenca, napr. otca dieťaťa. Účel zákona nie je naplnený, pokiaľ otec dieťaťa prevzal dieťa do
starostlivosti len formálne, naďalej vykonáva prácu v takmer rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného
času, pričom dosahuje porovnateľný príjem ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku.
Poukazoval na to, že to, že sa žalobca dohodol s matkou dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti,
neznamená, že sa o neho aj reálne stará, nakoľko so zreteľom na všetky dostupné informácie bolo

zistené, že u navrhovateľa dňom prevzatia dieťaťa do starostlivosti nedošlo k žiadnej zmene, čo sa
pracovnej oblasti týka. Žalobca naďalej pracuje za tých istých podmienok ako pred prevzatím dieťaťa
do starostlivosti. Žalobca nevytvoril dieťaťu také podmienky, ktoré by nasvedčovali tomu, že skutočne
prevzal dieťa do starostlivosti, tak ako to požaduje zákon.
Záverom žalovaný v obsahu rozhodnutia konštatoval, že ako odvolací orgán zhodnotil každý dôkaz

osobitne a všetky dôkazy vo vzájomných súvislostiach, bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo
v neprospech účastníka konania, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a postup
pobočky vo veci posúdenia nároku na materské na základe žiadosti bol správny, v súlade so zákonom
v znení neskorších predpisov a účelom ním sledovaným.

44.
V zhode so stanoviskom oboch účastníkov konania podľa súdu právna úprava materského nevylučuje
poskytnutie tejto dávky otcovi dieťaťa vykonávajúcemu zárobkovú činnosť. Podmienkou jej poskytnutia
podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení však je prevzatie dieťaťa do starostlivosti tohto rodiča
a aj jeho reálna starostlivosť o dieťa.

45.
Právna úprava priznanie materského výslovne nepodmieňuje zmenou rozsahu pracovnej činnosti otca,
hoci obmedzenie pracovných aktivít otca, ktorý zabezpečuje starostlivosť o dieťa, možno predpokladať
(ako súd konštatoval už v inom svojom rozhodnutí v obdobnej veci, požiadavka na obmedzenie

pracovných aktivít nemôže byť dôvodná tam, kde už prevzatiu starostlivosti o dieťa predchádzajúci
rozsah výkonu zárobkovej činnosti starostlivosť o dieťa umožňuje), ani stratou alebo znížením príjmu
otca, hoci primárnym a všeobecným účelom nemocenského poistenia, medzi dávky ktorého materské
patrí, podľa § 2 písm. a) zákona je poskytnutie kompenzácie v prípade straty alebo zníženia príjmu v
dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

46.
V neposlednom rade právna úprava materského neobsahuje ani definíciu zákonom vyžadovanej
starostlivosti o dieťa a svojou nedostatočnosťou nepochybne sťažuje rozhodovanie Sociálnej poisťovne,
ale aj rozhodovanie súdov, rozhodovacia prax ktorých v otázke podmienok vzniku nároku na materské

doposiaľ nie je jednotná, a najmä orientáciu záujemcov o túto dávku v tom, aké podmienky pre úspešné
uplatnenie nároku musia spĺňať.

47.
Na druhej strane nedostatky právnej úpravy kladú zvýšené nároky na postup správnych orgánov pri

rozhodovaní a samotný obsah rozhodnutí, ktoré v prípade nepriznania uplatneného nároku musia
žiadateľovi o dávku zrozumiteľne vysvetliť dôvody jeho neúspechu v správnom konaní a ozrejmiť mu
nielen, ktorú podmienku vyplývajúcu zo zákona správny orgán považoval za nesplnenú, ale aj to, z akých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri ich vyhodnocovaní riadil.

48.
V danom prípade je zrejmé, že žalovaný pod postupom pobočky vo veci posúdenia nároku na materské,
ktorý v závere svojho rozhodnutia zhrňujúco označil za správny, nemal na mysli iba samotný procesnýpostup prvostupňového správneho orgánu, ale všetky aspekty jeho rozhodovania a rozhodnutia o
žiadosti žalobcu.

49.
Potom je ale potrebné súčasne konštatovať, že žalovaný neobjektívne prehliadol žalobcom namietané
nedostatky odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vychádzajúceho z pomerne
stručného konštatovania, postrádajúceho vysvetlenie logických súvislostí medzi podľa správneho
orgánu nesplnenou zákonnou podmienkou (prevzatie dieťaťa do starostlivosti) a jeho skutkovými

zisteniami, podľa ktorého sa splnenie podmienok nároku iného poistenca na materské posudzuje ku
dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti, kedy (02.08.2019) k prevzatiu dieťaťa do starostlivosti otca
nemohlo dôjsť, keď matka dieťaťa sa ku dňu 02.08.2019 nevrátila do pracovného procesu, pričom
od 26.09.2018 poskytuje starostlivosť ako povinne dôchodkovo poistená osoba a je vedená v registri
Sociálnej poisťovne ako občan o starostlivosť dieťaťa do 18 rokov.

50.
Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je obsažnejšie, žalovaný, okrem iného, vysvetlil, prečo pri
posudzovaní prevzatia starostlivosti o dieťa neaplikoval ustanovenia zákona o rodičovskom príspevku
a čo za prevzatie starostlivosti o dieťa otcom považuje (faktické prevzatie tej časti starostlivosti o dieťa,
ktorú do okamihu prevzatia poskytovala dieťaťu matka), uviedol, čo považuje za účel materského a

kedy tento účel podľa jeho názoru nie je naplnený, aj to, z akých dôkazov - údajov vychádzal (záznamy
Sociálnej poisťovne, informácia zamestnávateľa žalobcu) a k akým záverom na ich základe dospel, t.j.
že žalobca aj po dni 02.08.2019 vykonával službu príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky
za rovnakých podmienok ako pred údajným prevzatím dieťaťa do jeho starostlivosti, na rodičovskú
dovolenku zo služobného pomeru nenastúpil a ani o ňu nepožiadal, neprispôsobil svoje pracovné

podmienky tomu, aby sa mohol o dieťa starať.

51.
V konečnom dôsledku sú závery prijaté žalovaným znovu iba zhrňujúcim všeobecným konštatovaním
o neprevzatí starostlivosti o dieťa otcom bez zodpovedania otázok nastolených nielen nedokonalosťou

právnej úpravy, ale aj odvolaním otca.

52.
Žalovaný vo svojom rozhodnutí nevysvetlil najmä, prečo starostlivosť popísanú podrobne v odvolaní
otca dieťaťa proti prvostupňovému rozhodnutiu nepovažoval za dostatočnú, resp. zodpovedajúcu

požiadavkám zákona, akú starostlivosť by za dostatočnú považoval, ako vo vzťahu k tvrdenej schopnosti
otca starostlivosť zabezpečovať, pri zohľadnení aj rodičovských povinností druhého rodiča, posudzoval
možnosť otca ovplyvniť podľa potreby rozvrhnutie jeho pracovného času, ani to, akým spôsobom
podľa jeho zistenia do okamihu prevzatia otcom poskytovala dieťaťu starostlivosť matka, a ako
hodnotil a či za dôvod neúspešnosti žiadosti o materské vôbec považoval aj to, že žalobca nečerpal

rodičovskú dovolenku, ktorú skutočnosť uviedol ako nie nepodstatnú, vzhľadom na jej zvýraznenie v
texte odôvodnenia rozhodnutia.

53.
V neposlednom rade žalovaný neodstránil ani nedostatky odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového

správneho orgánu týkajúce sa absencie vysvetlenia nemožnosti prevzatia starostlivosti otcom konkrétne
dňa 02.08.2019.

54.
Rozhodnutie žalovaného sa nevysporiadúva so všetkými nie zjavne nerelevantnými odvolacími

námietkami žalobcu, neposkytuje zrozumiteľné odpovede na otázky súvisiace s nárokom žalobcu,
je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vo vzťahu ku konštatovanej potrebe prevzatia
starostlivosti v rozsahu jej poskytovania matkou aj vydané bez dostatočne zisteného skutkového stavu
veci.

55.
Súd preto žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. e) SSP
(Správny súdny poriadok, zákon č. 162/2015 Z.z.) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie vo vyššie
naznačenom smere, v ktorom správny orgán musí doplniť svoje zistenia vo vzťahu k starostlivostimatky (pokiaľ túto považuje za zásadnú z hľadiska posudzovania rozsahu starostlivosti otca) a
výsledkom ktorého musí byť rozhodnutie zrozumiteľne sa vysporaduvajúce s celým rozsahom odvolacej
argumentácie žalobcu.

56.
Vzhľadom na kompetencie žalovaného pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu súd
nepovažoval za potrebné z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania navrhované zrušenie rozhodnutia
Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo dňa 13.09.2019.

57.
Pre úplnosť je potrebné konštatovať, že za nedôvodnú považoval súd námietku žalobcu týkajúcu
sa diskriminačného postupu žalovaného vyplývajúceho podľa žalobcu zo všeobecne známeho
rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám vykonávajúcim pracovnú činnosť, nakoľko
súdutakýtopostupzúradnejčinnostiznámyniejeažalobcažiadnekonkrétnerozhodnutiepreukazujúce

jeho tvrdenia o diskriminácii na základe pohlavia alebo inej skutočnosti predpokladanej ustanovením §
2 ods. 1 zák. č. 365/2004 Z.z. (diskriminačný zákon) nepredložil ani neoznačil.

58.
Samotný odklon správneho orgánu po 1.10.2018 od predchádzajúcej rozhodovacej praxe (ktorej

správnosťsúdnemalmožnosťposudzovaťvzhľadomnalogickýnedostatokžalobnýchpodaní)nenapĺňa
znaky diskriminácie a nie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, z hľadiska posúdenia
dodržania ktorej pri rozhodovaní o nároku žalobcu významnejšou je okolnosť, či žalovaný v období
po zmene svojho prístupu k posudzovaniu materského vo veciach s obdobným skutkovým a právnym
stavom rozhodoval rovnako ako v prípade žalobcu.

59.
O náhrade trov v konaní úspešného žalobcu rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP s tým, že o výške
náhrady bude v zmysle § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť ( § 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.