Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. jún 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/76/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716203806
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6716203806.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom v právnej veci žalobcu H.. O. S.,

nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XX , XXX XX O., proti žalovanému Národná diaľničná spoločnosť, a.s.
Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, zast. GARAJ & partners, s.r.o. so sídlom
Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125 o zaplatenie sumy 2 020,- Eur za zriadené vecné
bremeno takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 28,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 98 % do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania na účet právneho zástupcu
žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou, došlou na tunajší súd dňa 29. 3. 2016 domáhal náhrady škody zriadením
vecného bremena na parcelách žalobcu, pôvodne vo výške 1 813,41 Eur s tým, že neskôr svoj petit
žaloby zmenil a žiadal priznať sumu 2 020,- Eur za zriadené vecné bremeno pre rýchlostnú cestu R2
V. - S.. O zmene žaloby súd rozhodol uznesením 17C 76/2016-129 zo dňa 15. 11. 2016 s tým, že súd

pripustil takúto zmenu žaloby. Žalobca odôvodnil svoju žalobu tým, že na základe dohody o náhrade
majetkovej ujmy a primeranej jednorazovej náhrady na R2 V. - S. mu žalovaný zriadil pozemkom v kat.
úz. W. na parc. č. XXXX/X a na parcele č. XXXX/X pod LV č. XXXX a na parcele č. XXXX/X pod LV č.
XXXX vecné bremeno a to za primeranú jednorazovú náhradu s tým, že v zmysle dohody č. XXXXX mu
táto bola priznaná vo výške 206,59 Eur. Podľa znaleckého posudku č. 24/2016 má žalobca ako vlastník
pozemkov nárok na jednorazovú odplatu vo výške 2 020,- Eur.

2. Žalovaný uviedol, že oni si dali vypracovať znalecký posudok č. 21/2015, z ktorého potom vyplýva, že
žalobcovi patrí náhrada za zriadenie vecného bremena vo výške 206,59 Eur s tým, že chceli uzatvoriť v
tomto smere so žalobcom dohodu. Tento ju odmietol. Doposiaľ žiadnu sumu žalobcovi nevyplatili, keďže
tento im odmietol uviesť účet, na ktorý môžu uvedenú sumu uhradiť. Potom, ako vo veci bol vypracovaný
kontrolný znalecký posudok žalobca uviedol, že súhlasí s vyplatením jednorazovej náhrady za zriadenie
vecného bremena vo výške 28,- Eur tak, ako to vyplýva z kontrolného znaleckého posudku.

3. Súd z návrhu dohody o náhrade majetkovej ujmy a primeranej jednorazovej náhrady č. 30603 zo dňa
4. 2. XXXX zistil, že žalovaný predložil žalobcovi návrh dohody, na základe ktorej by vyplatil žalovaný
žalobcovi sumu 206,59 A. ako jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena na pozemkoch,patriacich žalobcovi, vedených na LV č. XXXX, parcela XXXX/X a parcela č. XXXX/X a na LV č. XXXX
parc. č. XXXX/X.

4. Súd zo znaleckého posudku H.. Márie Kubišovej, č. XX/XXXX zistil, že všeobecná hodnota vecného
bremena na priznanie práva uloženia údržby inžinierskych sietí vrátane ochranného pásma - preložka
objektu SO 611/00, preložka VN - XX kV linky č. XXX, km 2, XXX-X, XXXRX je X 020,- Eur.

5. Súd zo znaleckého posudku znalca Ing. arch. Pavel Bugár č. 21/2015 zistil, že všeobecná hodnota
nehnuteľností , na ktorých bolo zriadené vecné bremeno (nielen u žalobcu) je 21 500, Eur. Nájom v
týchto nehnuteľnostiach bol vyčíslený na sumu 1 710,- Eur. Všeobecná hodnota vecného bremena 8
200,- Eur. Takto bola stanovená všeobecná hodnota jednorazovej náhrady v eurách za 1 m2 0,73.

6. Vzhľadom na rozpornosť podaných znaleckých posudkov zo strany žalobcu a žalovaného súd vo veci

nariadil znalecké dokazovanie Ústavom súdneho inžinierstva žilinskej univerzity v Žiline.

7. Súd z znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva žilinskej univerzity v Žiline č. 32/2020 zistil, že
výslednávšeobecnáhodnotavecnýchbremien,zriadenýchnapozemkukatastrálneúzemieW.,obecW.,
okres P. je vyjadrená súčtom všeobecných hodnôt jednorazových odplát za zriadenie vecných bremien

za jednotlivé zaťažené diely pozemkov parcely č. D. XXXX/X, parc. A. č. XXXX/X a XXXX/X vo výške
XX,- A..

8. Podľa § 11 ods. 1 písm. f) Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení platnom v rozhodnom
čase, držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom

záujme zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a
elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, plynovody a plynárenské
zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka a zariadení určených na ich ochranu,
zabránenie ich porúch alebo havárií, alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu
života, zdravia a majetku osôb; pri povoľovaní takej stavby stavebný úrad rozhodne o podmienkach,

za akých možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka na
uskutočnenie stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takého rozhodnutia

9. Podľa § 11 ods. 9 hore citovaného zákona, vlastník nehnuteľnosti má za zriadenie vecného
bremena nárok na primeranú jednorazovú náhradu; náhrada sa poskytne za výmeru, v ktorej je vlastník

obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom
povolenia, okrem výmery, za ktorú vlastníkovi patrí primeraná jednorazová náhrada podľa odseku 12.

10. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný ako investor rýchlostnej cesty Y.
realizovanej vo verejnom záujme v rámci predmetnej stavby realizovať preložku elektroenergetického

zariadenia v prospech Stredoslovenská energetika - distribúcia, a.s., stavebný objekt XXX-XX, preložka
VN-XX kV linky č. XXX, km X,XXX-X,XXX Y G. v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike povinný
zriadiť na preložky zákonné vecné bremeno v prospech vlastníka VN vedenia. Na základe týchto
skutočností splnomocnila Stredoslovenská energetika, a.s. žalovaného, aby zriadil vecné bremeno zo
zákona na základe jemu udelenej plnej moci v rozsahu zriadenia zákonného vecného bremena na

pozemky, zasiahnuté preložkami elektronických zariadení v rámci výstavby rýchlostnej cesty R2 V. -
S.. Po vybudovaní objektu bol vyhotovený geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX so skutočným
zameraním stavebného objektu, aby mohlo byť zriadené zákonné vecné bremeno v prospech vlastníka
VN vedenia. Žalovaný na základe týchto skutočností dal vypracovať znalecký posudok č. XX/XXXX
vo veci odhadu všeobecnej hodnoty vecného bremena pozemkov, v rozsahu podľa geometrického

plánu pre cestu R2 V. - S., práva uloženia inžinierskych sietí aj s ochranným pásmom, katastrálne
územie W., obec W., okres P.. Predmetný znalecký posudok vypracoval H.. arch Pavel Bugár. Žalovaný
pri určení náhrady majetkovej ujmy a primeranej jednorazovej náhrady vychádzal zo zistení znalca,
uvedených v znaleckom posudku. Následne žalovaný odovzdal žalobcovi dohodu o náhrade majetkovej
ujmy a primeranej jednorazovej náhrady č. 30603, v ktorej celková dohodnutá výška náhrady, určená

znaleckým posudkom č. 21/2015 predstavuje čiastku 206,59 Eur. V danom prípade sa jedná o vecné
bremeno, zriadené zo zákona. Žalobca predmetnú dohodu nepodpísal, čím mal žalovaný za to, že
dohodu odmietol. Žalobca následne na to si dal vypracovať vlastný znalecký posudok Ing. MáriouKubišovou, znalecký posudok č. 24/2016, z ktorého vyplýva, že všeobecná hodnota vecného bremena
v tomto prípade je 2 020,- Eur.

11. Na základe toho, že boli predložené dva rôzne znalecké posudky na určenie výšky jednorazovej
náhrady za zriadenie vecného bremena a to tak vo výške 2 020,- Eur, znalecký posudok, ktorý predložil
žalobca a vo výške 206,59 Eur na základe znaleckého posudku, ktorý predložil žalovaný, súd dal
vypracovaťkontrolnýznaleckýposudok.Zoznaleckéhoposudkuč.32/2020Ústavusúdnehoinžinierstva
žilinskej univerzity v Žiline vyplýva, že výsledná všeobecná hodnota vecných bremien, zriadených na

pozemkoch kat. úz. W., obec W., okres P. je vyjadrená súčtom všeobecných hodnôt jednorazových
odplát za zriadenie vecných bremien za jednotlivé zaťažené diely pozemkov parc. D. č. XXXX/X, parc.
A. č. XXXX/X a XXXX/X vo výške 28,- Eur. Na základe takto podaného znaleckého posudku žalovaný
uviedol, že on je ochotný uhradiť jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 28,-
Eur tak, ako to vyplýva z kontrolného znaleckého posudku. Na základe uvedených dôvodov súd potom
zaviazal žalovaného vyplatiť žalobcovi z titulu jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena na

pozemkoch, ktoré patria žalobcovi sumu 28,- Eur tak, ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku č.
32/2020 Ústavu súdneho inžinierstva žilinskej univerzity v Žiline. Tento kontrolný znalecký posudok bol
nakoniec vypracovaný práve z toho dôvodu, aby boli odstránené rozpory medzi znaleckými posudkami,
ktoré súdu predložili jednotlivé strany sporu. V tomto prípade znalecký posudok nepodával znalec ale
priamo Ústav súdneho inžinierstva. Súd sa so závermi Ústavu súdneho inžinierstva žilinskej univerzity

v Žiline v tomto znaleckom posudku v plnej miere stotožnil.

12. Nakoľko žalobca požadoval jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 2 020,-
Eur, súd potom žalobu žalobcu nad priznaných 28,- Eur do požadovaných 2 020,- Eur zamietol.
13. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
14. V konaní mal žalobca úspech vo výške 28,- Eur, ktorú bol zaviazaný žalovaný mu zaplatiť, čo
predstavuje k pôvodne žalovanej čiastke 2 020 Eur úspech vo výške 1 %. Naopak úspech žalovaného
je to , čo bolo v tomto prípade zamietnuté a to je čiastka 1 992,- Eur. Táto suma k žalovanej sume 2 020
Eur predstavuje 99 %. Úspech v tomto prípade je na strane žalovaného a to 99 % - 1 %, čo predstavuje

rozdiel 98 %. Z uvedených dôvodov súd priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi teda v
rozsahu 98 % . O výške náhrady trov konania rozhodne súd 1 inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p.
a § 362 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§
360 ods.2 C.s.p.).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie

je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je

napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367

ods.3 C.s.p.).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).

Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 C.s.p.).

Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie

žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2
C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 C.s.p.).Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).