Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 16, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoCsp/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117219551
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2117219551.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvia Hýbelová a členov: Mgr.

Fedor Benka a Mgr. Katarína Arnouldová, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: H. S., nar. X.X.XXXX, bytom S., t.č. ÚVTOS
Hrnčiarovce nad Parnou, o zaplatenie sumy 2.420,71 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 26. februára 2020, č.k. 27Csp/177/2017 - 304, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. o zamietnutí žaloby v časti
poplatkov a v napadnutom výroku III. potvrdzuje.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie prvým výrokom žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 2.260,71 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, druhým výrokom vo zvyšku
žalobu zamietol a tretím výrokom rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ust. § 1 ods. 4, 5, § 2 písm. e), f),
§ 9 ods. 1, § 18 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 39, § 52 ods. 2,
ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka, § 497, § 710, § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, čl. 17 a
§ 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a vecne tým, že zo skutkových zistení mal jednoznačne

preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo zriadením osobného účtu dňa 23.4.2013 k vzniku
obchodného záväzkového zmluvného vzťahu, v rámci ktorého bol žalobca oprávnený prijímať platby v
prospech žalovaného ako majiteľa účtu a na druhej strane podľa jeho pokynov z tohto účtu realizovať
platby. Právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy je zároveň právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou
zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§
708anasl.),aleajprávnychpredpisov,ktoréupravujúprávnevzťahyspotrebiteľskéhocharakteru(§52a
nasl. OZ, zák.č. 129/210 Z.z.). K uvedenému záveru dospel súd prvej inštancie z dôvodu, že predmetná

zmluva je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, pretože text zmluvy bol vopred pripravený, žalovaný
ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu. Žalobca pri
uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna
úprava, ktorou je ustanovenie § 52 a nasl. OZ a ustanovenia zák.č. 129/2010 Z.z., prednosť pred
všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny

vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č.
129/2010 Z.z.. Žalobca umožnil žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere - povolené
prečerpanie na účte, uzatvorenej prostredníctvom internetbankingu, čerpanie peňažných prostriedkov z
účtu nekryté zostatkom na účte s účinnosťou od 8.6.2015 v sume 1.500,- €. Po vykonanom dokazovanísúd prvej inštancie dospel k záveru, že podľa špecifikácie žalobcu je istina 2.420,71 € rozdielom medzi
všetkými kreditnými (19.841,23 €) a debetnými (22.261,94 €) operáciami na účte žalovaného, bez
bližšej špecifikácie, z čoho konkrétne sa skladá nesplatená istina. Súd prvej inštancie preto podrobil

skúmaniu žalobcom špecifikovaný prehľad debetných operácií a dospel k záveru, že žalobca nemá
nárok na zaplatenie nasledovných poplatkov: - poplatku za vedenie exekúcie vo výške 55,- € (11x 5,- €),
nakoľkožalobcanepredložilžiadnydôkazovedeníexekúcieadanýpoplatokniejestranamiindividuálne
vyjednaný v predloženej zmluve, - poplatku za upozornenie debet 75,- € (5 x 25,- €) a poplatku za
upozornenie debet 30,- €, pri ktorých žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vystavenie a odoslanie

upozornení žalovanému, pričom poplatok je neprimerane vysoký k poskytnutej službe, teda v rozpore s
dobrými mravmi. Naviac výška uvedených poplatkov nie je primeraná poskytnutej službe klientovi (ak je
poskytnutá služba), ale slúži ako nástroj zvyšovania zisku žalobcu a teda je v rozpore s dobrými mravmi
a preto v zmysle § 39 OZ je dojednanie o výške poplatkov neplatné a súd žalobcovi nepriznal nárok na
zaplatenie poplatkov v celkovej výške 160,- €. V súvislosti s vyššie uvedenou argumentáciou (chýbajúce
dôkazy na preukázanie dôvodnosti uplatnených nárokov) súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle §

150 ods. 2 CSP môže strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení, čo aj urobil, pričom vyzval nielen
na doplnenie skutkových tvrdení ale aj na ich preukázanie listinnými dôkazmi. Súd nemôže vyzývať
strany sporu na predloženie alebo označenie konkrétnych listinných dôkazov, aby im zabezpečil výhru v
spore. Žalobca sa nemôže spoliehať na to, že ho na nedostatky upozorní súd alebo žalovaný. Súd prvej
inštancie žalobcovi priznal právo na zaplatenie sumy 2.260,71 €, t.j. uplatnený nárok 2.420,71 € znížený

o nepriznané poplatky 160,- €. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol a to v istine a aj v úroku
28% ročne zo sumy 2.420,71 € do zaplatenia. Žalobca po výzve súdu zopakoval svoju argumentáciu,
že sadzba úroku 28 % ročne je platná pre nepovolané prečerpanie a vyplýva z VOP č.l. 3.12 v spojení
s výveskou úrokových sadzieb časť „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Pokiaľ žalobca poukazuje
na to, že uplatnený úrok vo výške 28 % platný pre nepovolené prečerpanie vyplýva zo všeobecných

obchodných podmienok (bod 3.12 v spojení s výveskou o úrokových sadzbách) súd prvej inštancie
uviedol, že uvedená zmluvná podmienka v bode 3.12 všeobecných obchodných podmienok spoločnosti
žalobcu bola súdom judikovaná za neprijateľnú, a to v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov
rozsudkom, č.k. 9C/113/2015-51 zo dňa 15.10.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove,
č.k. 21Co/10/2016-72 zo dňa 24.11.2016, rozsudkom Okresného súdu Košice, č. k. 36C/117/2013-55

zo dňa 29.11.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6Co/91/2014 zo dňa
24.03.2015. Tieto rozsudky sú pre žalobcu záväzné, a preto bolo jeho povinnosťou jednak zdržať sa
uplatňovania tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj uplatňovania nárokov z nej vychádzajúcich.
Rovnako poplatky za výzvy, či upomienky pri prečerpaní účtu už boli súdmi opakovane vyhlásené za
neprijateľné (napríklad rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 9C/90/2015), a preto ani takéto žiadané

plnenia nemožno súdom priznať. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo
by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ
a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že uplatnený ročný
úrok dosahujúci úroveň 28 % podstatne prevyšuje úroky obvykle požadované na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch (12 %), čo je v priamom rozpore so zákonom, ako i dobrými

mravmi. Vychádzajúc z ustálenej praxe súdov je preto potrebné považovať dohodu o výške ročného
úroku v miere 28 % za dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a ktorá je ustanovením, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Uvedené potvrdili súdy pri svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
zo dňa 28.9.2011, sp. zn. 3Co/3/2011, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.8.2014, sp. zn.

10Co/325/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 9.11.2010, sp. zn. 17Co/313/2010).
Nemecký BGH v rozsudku z 13.3.1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom o 12 % percentuálnych
bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia
s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z
1.4.1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26 % na 18 % a sadzbu 26 % vyhlásil

za odporujúcu dobrým mravom. Zároveň je potrebné uviesť, že úrok vo výške 28 % ročne v danom
prípade predstavuje sankciu za porušenie povinnosti spotrebiteľa. Dojednanie o takomto neúmerne
vysokom plnení za stavu, že nepovolené prečerpanie je zo strany dodávateľa možné zároveň postihnúť
aj ďalšou sankciou, a to úrokmi z omeškania, nepochybne spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje jeho neprijateľnosť, neplatnosť v zmysle §

53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o úspechu
v konaní musel zohľadniť celý žalobcom uplatnený nárok ku dňu rozhodnutia vo veci spolu 4.175,56
€, nielen istinu ale i príslušenstvo, nakoľko ak žalobca okrem istiny žiadal od žalovaného priznať aj
príslušenstvo na ktoré nemá nárok, považuje sa žalobca v časti konania o zaplatenie zamietajúcej častipetitu za neúspešného. Žalobca bol v konaní úspešný v 54%, t.j. v časti istiny 2.260,71 € a žalovaný bol
úspešný v 46% t.j. v zamietnutej časti istiny a úroku. Vzhľadom na pomer úspechu strán v konaní, súd v
súlade s ust. § 255 ods.2 a čl. 17 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu zamietnutia žaloby v časti poplatkov vo výške 160
Eur a v časti náhrady trov konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Odvolanie odôvodnil
s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Uviedol, že súd pri výpočte náhrady trov konania
postupoval nesprávne, keď pri určení hodnoty sporu neprihliadal iba na žalovanú istinu. Ak sú úroky

len príslušenstvom pohľadávky, pri posudzovaní miery úspechu sa na ne neprihliada. Poukázal na
uznesenie NS SR, č.k. 6Obo/243/2007 z 27.11.2008, rozsudok KS Trnava, č.k. 10CoPr/2/2016 z
27.7.2016, rozhodnutia Krajského súdu Nitra, č.k. 12Co/145/2017 zo dňa 27.3.2018, č.k. 25Co/40/2018
zo dňa 30.5.2018, č.k. 25Co/90/2018 zo dňa 25.07.2018, rozhodnutie Krajského súdu Prešov, č.k.
1Co/70/ 2018 zo dňa 08.11.2018, rozhodnutie Krajského súdu Žilina, č.k. 9Co/52/2019 zo dňa
28.03.2019, rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, č.k. 13Co/14/2019 - 215 zo dňa 28.06.2019.

K poplatku za vedenie exekúcie, žalobca uviedol rozpis nákladov na vedenie exekúcie, pričom žalobca
poplatok zaokrúhlil smerom nadol na sumu 5 Eur. Na účte žalovaného boli vedené tieto exekúcie, a to
u exekútora JUDr. Andrea Ondrejková sp.zn. EX 2973/16 a u exekútora Mgr. Martin Petruška sp.zn.
EX 1437/2017. Súd nesprávne uviedol, že poplatok za upozornenie bol vo výške 25 Eur. Poplatok
za upomienku predstavoval 15 Eur a poplatok za výzvu predstavoval 30 Eur, pričom uvedené bolo

individuálne dojednané aj v čl. 2 zmluvy o povolenom prečerpaní. Poukázal na rozsudok Krajského súdu
v Košiciach, č.k. 1Co/317/2017 z 17.10.2018. Žalobca nižšie predložil rozpis nákladov na upomienku a
výzvu, ktoré boli zaokrúhlené smerom nadol a to na 15 Eur a 30 Eur. K možnosti doplniť dokazovanie v
odvolacomkonanížalobcaodkázalnauznesenieKrajskéhosúduPrešov,č.k.16Co/25/2017-114zodňa
20.02.2018. Poplatok za vystavenie upomienky/výzvy je v bankovej praxi bežne účtovaným poplatkom.

Účtoval ho nielen žalobca, ale aj iné banky pôsobiace na území Slovenskej republiky. V tejto súvislosti
uviedol, že Národná banka Slovenska v rámci dohľadu nad činnosťou bánk doposiaľ vo vzťahu k
žiadnejbankepôsobiacejnaúzemíSlovenskejrepublikynenamietlaneprimeranosťvýškyvyrubovaných
poplatkov. Súd opomenul aj ďalšie aspekty, ktoré sa vo všeobecnosti s vyrubovaním poplatkov za
upomienky v bežných spoločenských vzťahoch spájajú. Úlohou poplatku za upomienku je (okrem

iného) zabezpečiť, aby bol dlžník motivovaný splniť konkrétny záväzok riadne a včas, t.j. aby neplnenie
jeho povinností bolo pre neho ekonomicky nevýhodné. Opačný názor, ktorý vedie k absolútnemu
odbremeneniu spotrebiteľa od úhrady poplatku za upomienku je neprijateľný a znamená spochybnenie
funkcií, ktoré má takýto druh poplatku plniť. Zdôraznil, že predmetné poplatky uhrádza dlžník iba v
prípade omeškania so splácaním, t.j. iba v prípade vlastného delikventného správania, ktoré je pre

veriteľa neakceptovateľné. Poukázal na rozhodnutie SD EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit
Slovakia, a. s.. Ani zákon o platobných službách vyslovene nestanovuje, že poplatky za poskytovanie
platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Citoval § 31 ods. 2 zákona o platobných službách.
Zároveň ani zákon 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že všetky náležitosti zmluvy
musia byť uvedené v jednom dokumente. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, č.k.

11Co/71/2018-202 zo dňa 25.9.2018, č.k. 5Co/190/2018 z 15. novembra 2018, č.k. 5Co/241/2018 z
11.12.2018, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, č.k. 23Co/130/2017-72 z 14.5.2018, rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 41Co/39/2018 z 23.1.2019, č.k.43Co/37/2018-185 zo dňa
20.12.2018. Žalobca mal ďalej za to, že pokiaľ súd považoval návrh za neúplný, tak ako to vyplýva z
odôvodnenia napadnutého rozsudku, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie/opravu v zmysle § 129 ods.

1 C.s.p.. Citoval § 129 ods. 1 C.s.p. Súd žalobcu na doplnenie žaloby ohľadom špecifikácie poplatkov
za upomienky a predloženia upomienok nevyzval, avšak napriek tomu vo veci meritórne rozhodol,
pričom uvedený postup je procesne vadný a žalobcovi ním bola odňatá možnosť uplatňovať si procesné
práva za účelom účinnej ochrany jeho práv. Poukázal na uznesenie Krajského súdu Košice, č.k.
5Co/262/2017 zo dňa 18.01.2018, uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica, č.k. 43Co/25/2018-257

zo dňa 26.07.2018, uznesenie Krajského súdu Trnava, č. 11Co/57/2017 zo dňa 29.06.2018, rozhodnutie
Krajského súdu Nitra č. 5Co/262/2017-82 zo dňa 04.07.2018, uznesenie Krajského súdu Bratislava
čk. 10Co/74/2018-151 zo dňa 16.8.2018, uznesenie Krajského súdu Trnava č. 10Co/6/2018-96 zo dňa
29.11.2018, uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č. 11Co/211/2018-290 zo dňa 10.12.2018,
uznesenie Krajského súdu Košice č. 1Co/174/2018 zo dňa 16.11.2018, uznesenie Krajského súdu

Košice 1Co/43/2018 zo dňa 31.1.2019, uznesenie Krajského súdu Žilina č.k. 8Co/139/2018-119 zo
dňa 29.10.2018, rozsudok Krajského súdu v Košiciach 1Co/43/2018 zo dňa 31.1.2019, rozhodnutie
Krajského súdu Trnava, č.k. 11Co/189/2018 zo dňa 31.05.2019, rozhodnutie Krajského súdu Žilina, č.k.
8Co/87/2019 zo dňa 26.6.2019. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 Civilného sporového poriadkurozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a vyhovel žalobe aj v časti nepriznaných
poplatkov a aby žalobcovi priznal náhradu trov konania a náhradu trov odvolacieho konania vo výške
zaplatených súdnych poplatkov.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podal žalovaný. Uviedol, že toľko peňazí nemá, aby naraz zaplatil takú sumu.
Je nezamestnaný, má zdravotné problémy, má invalidný dôchodok v sume 166 eur,ktorá suma nie je
ani životné minimum. Je ochotný platiť na splátky po 20 eur mesačne. Keby mal v budúcnosti zvýšený
dôchodok, tak aj tú splátku by hneď navýšil.

4. Repliku podal žaloba. Uviedol, že žalovaný vo svojom podaní len tvrdí svoju neschopnosť uhradiť
uplatnený nárok žalobcu naraz a žiada o priznanie možnosti uhrádzať dlh v splátkach, pričom nepredložil
žiadne dôkazy na podporu týchto svojich tvrdení ani iné dôkazy ohľadom svojej finančnej a majetkovej
situácie. Žalobca mal za to, že uvedené tvrdenia sú nepreukázané.

5. Dupliku podal žalovaný, v ktorej uviedol tie isté skutočnosti ako vo vyjadrení k odvolaniu.

6. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje

zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 27Csp/177/2017 bolo zaplatenie

sumy 2.420,71 € s príslušenstvom.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým zamietol žalobu v časti poplatkov v sume 160 eur a ktorým žiadnej zo strán nepriznal právo na
náhradu trov konania.

9. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, a

pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

10. „19. Za neprijateľnú je preto potrebné považovať zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami

v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Vo vyrubovaní poplatku za výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky
a upomienok obdobného charakteru je zrejmý vlastný ekonomický záujem žalobcu ako veriteľa.
Na poplatok spojený s upomienkou na zaplatenie dlžnej čiastky, nemá žalobca zákonný nárok,
keďže poplatok je pokrytý už v zmluvne dojednanom úroku (odplate) za poskytnutý úver (úrok z
úveru).“ (rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 16Co/95/2018 zo dňa 27.8.2019)

11. K odvolacím námietkam žalobcu je nevyhnutné uviesť, že ustanovenie čl. IV bod 2 zmluvy o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 23.4.2013 (č.l. 3spisu) a čl. 2 zmluvy
o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte (č.l. 81spisu) v tej časti, v ktorej odkazuje na
položku príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou alebo výkonom rozhodnutia vo výške 5 eur,

na položku poplatok za upomienku pri nepovolenom prečerpaní účtu vo výške 15 eur a na položku
výzva na splatenie nepovoleného prečerpania vo výške 30 eur (č.l. 13, č.l. 81, č.l. 292), predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda je neplatné. Uvedené bankové poplatky nemôžu mať povahu
tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné a netransparentné. Poplatky zaslužby spojené s administratívnou agendou (príplatky za vedenie účtu postihnutého exekúciou, poplatky
za upomienky a poplatky za výzvy) predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie
žalobcu spočívajúce v účtovaní uvedených poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako

poškodzujúce, preto sa s poplatkami za takéto plnenia spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa
je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi
neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme
dodávateľa. Uvedené bankové poplatky nemožno chápať ani ako poplatok za službu (plnenie), ktorá je
poskytovaná spotrebiteľovi. Zreteľná je snaha žalobcu o navyšovanie konečného finančného zaťaženia

spotrebiteľa neplniaceho si svoje záväzky, a to v rozpore s účelom právnej úpravy spotrebiteľských
zmlúv obsiahnutej najmä v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na základe uvedených
skutočností je nevyhnutné ustáliť, že žalobca nemá právo požadovať úhradu poplatkov v celkovej sume
160 eur, nakoľko uvedené poplatky neprinášajú žalovanému ako spotrebiteľovi žiadnu výhodu a slúžia
iba záujmom žalobcu ako dodávateľa, pričom uvedené poplatky umožňujú jednostranne navyšovať
pohľadávku žalobcu bez garancie maximálneho počtu uvedených poplatkov.

12. Z dôvodu, že odvolacie dôvody odvolateľa neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne
nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej
povinnosti(§380ods.2CSP),odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastizamietnutia
žaloby v časti poplatkov a v napadnutej časti nároku na náhradu trov konania z dôvodu vecnej správnosti

potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). V časti nároku na náhradu trov konania, súd správne rozhodol podľa §
255 ods. 2 CSP, keď správne vychádzal zo zásady úspechu, ktorú uplatnil aj v otázke príslušenstva
uplatneného nároku, ktoré celkom nepochybne môže predstavovať (a v danom prípade i predstavuje)
pomerne vysokú sumu, pričom nie je rozhodným, či bolo zo strany žalobcu pri podaní žaloby vyčíslené
alebo nie (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1 MCdo 1/2004 zo dňa 27.4.2004, v zmysle

ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba
v príslušenstve žalovanej pohľadávky /v úrokoch z omeškania/ nemožno v odôvodnených prípadoch /
pri rozhodovaní o náhrade trov/ považovať za neúspech v pomerne nepatrnej časti ale za čiastočný
úspech).

13. Vzhľadom na to, že žalovaný bol úspešný v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol
tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa
§ 262 ods. 2 CSP o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

14. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).