Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 7. február 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20Csp/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720201856
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8720201856.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu BYTOVÝ PODNIK

SVIT, s. r. o., so sídlom Svit, Štúrova 275/87, IČO: 36 816 949, zastúpený JUDr. Lenkou Jamnickou,
advokátkou so sídlom Poprad, Alžbetina 416/30, IČO: 42 226 783, proti žalovanej Q. Q., nar. X.X.XXXX,
bytom W., o zaplatenie 520,66 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal úhrady sumy 520,66 eur s príslušenstvom. Podanú žalobu

žalobca odôvodnil tým, že vykonáva mandátnu správu bytového domu súp. č. XXX vo W., pričom Q. W.
so žalovanou uzavrelo nájomnú zmluvu č. 188/02/2016/839/306, na základe ktorej existoval nájomný
vzťah, predmetom ktorého bol byt č. XXX na 2. poschodí domu súp. č. XXX vo W.. Nakoľko po skončení
nájmužalovanáposkončenínájmuneodovzdalabytvužívaniaschopnomstave,prenajímateľbolnútený
zabezpečiť a zaplatiť práce, ktorých hodnotu požaduje od žalovanej.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Z mandátnej zmluvy súd zistil, že žalobca sa Mestu Svit ako vlastníkovi domu súp. č. XXX vo W.
zaviazalo vykonávať správu predmetného domu.

5. Z faktúr, upomienok a výpisu saldokonta súd zistil, že žalobcovi V. Z. - Y., H.: XXXXXXXX, vyúčtoval

za práce sumu 480,46 eur, a Ján Hudáč - REKONŠTRUKTA, IČO: 41007450, vyúčtoval sumu 64,20
eur za opravu protipožiarnej zárubne, pričom žalobca následne uvedené sumy prefakturoval žalovanej.
Zásielky doručené neboli. Nájomná zmluva nebola doložená.

6. Zistený skutkový stav súd nasledovne posúdil:

7. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu

nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

8. Podľa § 671 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné
obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.9. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvnou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania a to buď na dobu určitú, alebo bez

určenia doby užívania;

10. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu
a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady a plnení spojených s užívaním bytu alebo spôsob
ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva

neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

12. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

13. Podľa § 187 ods. 1, ods. 2 C.s.p., za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému

objasneniuveciačosazískalozákonnýmspôsobomzdôkaznýchprostriedkov.Dôkaznýmprostriedkom
je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka.
Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

14. Podľa § 191 ods. 1 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

15. Podľa § 215 ods.1 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

16. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich
tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so
zásadou rovnosti účastníkov konania.
Podľa § 215 ods. 1, 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje

procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho
rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým
zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.
Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom

kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom
konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde
svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému,
ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných
ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju

obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne
dôkazy.
V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia

strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.
Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j.
dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to

prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového
konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.17. Nájom bytu je osobitným druhom nájomnej zmluvy. Stranami nájomnej zmluvy je prenajímateľ
a nájomca. Prenajímateľom bytu môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá byt vlastní.
Prenajímateľom je spravidla vlastník prenajímanej veci. Prenajímateľom môže byť i osoba, ktorá má

právo týmto spôsobom disponovať predmetom nájmu z iného dôvodu a to najmä na základe zmluvy s
vlastníkom, oprávnenia z vecného bremena alebo ako oprávnený držiteľ.

18. V konaní nebol preukázaný, napriek tomu, že v žalobe je uvedený odkaz, základný predpoklad
priznania uplatneného nároku, a to existencia nájomného vzťahu. Napriek tomu, že žalobca zmluvu o

nájme uvádza v žalobe ako prvý navrhovaný dôkaz, táto zmluva k žalobe priložená nebola. Žalobca tak
nepreukázal, že by žalovaná bola nájomcom bytu, v súvislosti s ktorým mal vymáhaný nárok vzniknúť,
nepreukázal ani dobu trvania nájomného vzťahu, teda nepreukázal ani dôvodnosť žaloby a v konečnom
dôsledku ani výšku tohto nároku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešnej žalovanej priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustné ďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.