Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 18, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616212437
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6616212437.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v
spore žalobkyne: R. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, E., zastúpenej JUDr. Pavlom Kracinom,
advokátom so sídlom Nám. SNP 69/38, Zvolen, proti žalovanému: M. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
R. XX, R., o zaplatenie sumy 23.500,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec č.k. 17C/205/2016-117 zo dňa 09.04.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku o uložení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni
5.735,- Eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 04.08.2016 do zaplatenia p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalovaného proti druhému výroku rozsudku o zastavení konania v časti zaplatenia sumy
17.765,- Eur a proti tretiemu výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti o d m i e t a .

III. Rozsudok súdu prvej inštancie vo štvrtom výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec
mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

IV. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%,
ktoré jej je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni
sumu 5.735,- Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 04.08.2016 do zaplatenia v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku (prvá výroková veta), konanie v časti zaplatenia sumy 17.765,- Eur zastavil
(druhá výroková veta), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (tretia výroková veta) a žalobkyni priznal
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % (štvrtá výroková veta).

1.1 Z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalobkyňa žiadala uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť jej 23.500,-
Eur s príslušenstvom z dôvodu, že so žalovaným uzatvorili zmluvy o návratných investičných pôžičkách:
dňa 09.12.2011 poskytla žalovanému sumu 4.500,- Eur s 3 % mesačným úrokom, dňa 19.01.2012
poskytla žalovanému sumu 5.000,- Eur a dňa 14.02.2012 sumu 14.000,- Eur. Podľa zmluvy zo dňa
14.02.2012 mal žalovaný povinnosť vrátiť sumu 14.000,- Eur v lehote do 31.12.2012, v ostatných
zmluvách si dobu vrátenia finančných prostriedkov nedohodli. Žalovaného na vrátenie finančných
prostriedkov vyzvala, naposledy pokusom o zmier zo dňa 01.08.2016, avšak bezvýsledne. Preto sa

domáhala svojho nároku súdnou cestou. Okresný súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal
žalovaný odpor, vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku s tým, že žalobkyni v priebehu rokov
2012 - 2014 v splátkach zaplatil 3.665,- Eur; následne vo vyjadrení uviedol, že žalobkyni uhradil 40
splátok v celkovej výške 3.765,- Eur.1.2 Súd prvej inštancie, vychádzajúc z ustanovení §100, §488, §563, §564, §658 a §517 ods. 1,2
zákona č.40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) a
§3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády SR“) konštatoval
skutkový stav veci, že strany sporu v priebehu troch mesiacov uzatvorili tri zmluvy o návratnej investičnej
pôžičke; v zmluve zo dňa 14.02.2012 si dohodli splatnosť do 31.12.2012 a vzhľadom na to, že žaloba
bola podaná na okresnom súde dňa 28.09.2016, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, žalobkyňa
po podaní odporu zobrala žalobu ohľadom zaplatenia peňazí z tejto zmluvy späť; žalovaný následne

preukázal, že žalobkyni zaplatil časť dlžnej sumy vo výške 3.765,- Eur, preto v tejto časti zobrala
žalobkyňa žalobu späť.
1.3 Predmetom sporu zostala istina vo výške 5.735,- Eur.
1.4 Okresný súd vo vzťahu k právnej úprave uviedol, že zmluva o pôžičke má neformálny charakter,
zmluvné strany môžu takúto zmluvu uzatvoriť akýmkoľvek spôsobom, nevzbudzujúcim pochybnosti o
obsahu ich dojednania, pričom k založeniu zmluvného vzťahu dochádza reálnym odovzdaním peňazí.

Podstatnou náležitosťou zmluvy je dohoda o dočasnom prenechaní druhovo určených vecí; ak nie
je presná doba vrátenia veci dohodnutá, uplatňuje sa ustanovenie §563 Občianskeho zákonníka. Po
vykonanom dokazovaní považoval za preukázané, že strany sporu uzatvorili tri samostatné zmluvy
o pôžičkách v rôznych časových intervaloch, ktoré podpísali; žalovaný vzniesol námietku premlčania
s poukazom na splatnosť finančných prostriedkov do 31.12.2012, pričom tvrdil, že so žalobkyňou

uzatvorili len jednu zmluvu, a preto je celý nárok premlčaný. Keďže okresný súd dospel k záveru, že boli
uzatvorené tri zmluvy o pôžičke a žalobkyňa žalovaného vyzvala na plnenie včas, pričom v premlčanej
časti nároku žalobu zobrala späť, nepovažoval okresný súd za potrebné bližšie sa námietkou premlčania
zaoberať.
1.5 Okrem istiny priznal žalobkyni aj úrok z omeškania v zákonnej výške, majúc za to, že výzva na

úhradu dlžnej sumy - pokus o zmier zo dňa 01.08.2016 - sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného
dňa 03.08.2016, teda od 04.08.2016 sa žalovaný dostal s plnením do omeškania, preto mu súd uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni ku istine aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.735,- Eur, a
to až do zaplatenia.
1.6 Vychádzajúc zo zmluvy, uzatvorenej dňa 09.12.2011, požadovala žalobkyňa aj 3% mesačný zmluvný

úrok zo sumy 835,- Eur. Tento nárok žalobkyne súd prvej inštancie zamietol, pretože úrok považoval za
neprimeraný, odporujúci dobrým mravom.
1.7 O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle §255 ods. 1 v spojení s §262 ods. 1, 2 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) tak, že v spore plne úspešnej žalobkyni
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie; navrhol
rozsudok okresného súdu zrušiť, pretože je nezákonný, neboli splnené procesné podmienky a súd mu
nesprávnym procesným postupom znemožnil dostatočne predložiť všetky relevantné dôkazy a uplatniť
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie

zároveňnevykonalvšetkynavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,vdôsledku
čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
2.1 Súd prvej inštancie ešte pred predložením rozhodujúcich dôkazov vyhlásil, že strany sporu uzatvorili
tri zmluvy o pôžičke, pričom z vyjadrení súdu bolo „cítiť, že je na strane žalobkyne“. Okresný súd bol voči
žalovanému zaujatý, čo je neprípustné a nezákonné a zároveň odmietol vypočuť svedkyňu G. J., ktorá

mohla ako jediná svedecky potvrdiť závažné a rozporované skutočnosti v tomto spore; obsiahlo a vecne
preukázal, že v danej veci neboli uzatvorené tri samostatné zmluvy, ale len jedna; okresnému súdu
predložil dôkazy a dostatočne preukázal svoje tvrdenia o jednej zmluve o pôžičke na sumu 23.500,- Eur,
ktorú navrhoval podrobiť súdnej kontrole z úradnej povinnosti a moci; na tieto návrhy súd neprihliadal
a predčasne rozhodol. Súd prvej inštancie nesprávne priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu

100 % napriek tomu, že mala v konaní úspech len čiastočný, čím došlo k porušeniu ustanovenia §255
ods. 1 C.s.p.
2.2 Záverom čestne prehlásil, že aj napriek uplynutiu premlčacej lehoty si je svojej povinnosti vedomý a
predmetnú pohľadávku voči žalobkyni mieni vyrovnať mimosúdnou cestou čo najskôr.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Zavádzajúce sú
tvrdenia žalovaného o uzatvorení jednej zmluvy namiesto troch samostatných; ak by tomu tak bolo, dve
zmluvy by boli dodatkami k prvej. V zmluvách bolo dojednané, že poskytnuté finančné prostriedky majú
byť použité na podporu zhotovenia výrobnej a projektovej dokumentácie na začatie výroby prototypupodľa patentu, avšak žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, že by boli takto poskytnuté finančné prostriedky
použité na daný účel.

4. Žalovaný v replike namietol porušenie zákona súdom prvej inštancie, keď predložené dôkazy
nedostatočne vyhodnotil. On v konaní dostatočne preukázal, že so žalobkyňou uzatvoril len jednu
zmluvu a doplnil, že práve žalobkyňou namietaný dodatok k zmluve by do konania vnášal pochybnosti o
jednej dojednanej pôžičke. Realizácia financovania projektu pokračuje a keď získa finančné zdroje, má
záujem uhradiť pohľadávku voči žalobkyni mimosúdne.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle §385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu
prvej inštancie v prvom výroku v zmysle §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil, odvolanie
žalovaného proti druhému a tretiemu výroku vzhľadom na nedostatok subjektívnej legitimácie odmietol
(§386 písm. d) C.s.p.) a vo štvrtom výroku rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle §389 ods. 1 písm.

c) C.s.p. zrušil a podľa §391 ods. 1 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z
nasledovných dôvodov:

6. Podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6.1 Podľa §386 písm. b) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
6.2 Podľa §389 ods. 1 písm. c) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie

je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
6.3 Podľa §391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, odvolací súd konštatuje, že okresný
súd dostatočne zistil skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam, na
ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu, a vec správne právne posúdil; okrem štvrtého
výroku je napadnuté rozhodnutie vecne a právne správne. Odvolací súd sa stotožňuje s týmito výrokmi

napadnutého rozhodnutia (§387 ods.1 C.s.p.); v súlade s §387 ods. 2 C.s.p. odkazuje aj na dôvody
rozhodnutia okresného súdu, ktoré je dostatočne podrobné, zreteľné i zrozumiteľné a spĺňa zákonné
kritéria odôvodnenia, uvedené v ustanovení §220 ods. 2 C.s.p.

8. Odvolateľ namietal porušenie jeho základného práva na spravodlivý proces z dôvodu, že súd prvej

inštancie nevykonal ním navrhnutý dôkaz - výsluch svedkyne, jeho manželky G. J.. Z obsahu spisu
vyplýva, že žalovaný na poslednom pojednávaní uviedol, že priviedol svedkyňu, ktorú požiadal, aby
ostala pred pojednávacou miestnosťou, aby ju súd mohol vypočuť; takýto úkon žalovaného nemožno
považovať za relevantný návrh na dokazovanie výsluchom svedka podľa §196 ods. 1 C.s.p. V zmysle
tohto ustanovenia môže súd nariadiť výsluch svedka na návrh strany sporu, pričom nejde o jeho

povinnosť vykonať výsluch akejkoľvek osoby, ktorú strany ako svedka navrhnú. Je potrebné, aby strana,
navrhujúcavýsluchsvedka,uviedlaskutkovéokolnosti,ktorémásvedokpreukazovaťsvojímvýsluchom,
čím má byť dostatočne vymedzený predmet výsluchu.
8.1 Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na §185 ods.1 C.s.p., ktorý umožňuje súdu rozhodnúť,
ktorý zo včas navrhnutých dôkazov vykoná. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dostatočné

dokazovanie listinnými dôkazmi a vyjadreniami, predloženými stranami sporu, na základe ktorých
vyhodnotil zistený skutkový stav s poukazom na skutočnosti, zistené v priebehu konania.
8.2 Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp.zn. I. ÚS 350/08 zo dňa 30.09.2008 uviedol, že ak
súd neakceptoval návrh strany na vykonanie dokazovania, táto skutočnosť nemôže viesť k záveru o
porušení jej práva; „do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný

súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov.“ (uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31.08.2004).9. Žalovaný v odvolaní žiadne ďalšie relevantné námietky než tie, s ktorými sa už súd prvej inštancie
vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, nevzniesol. Odvolanie založil na tvrdeniach o nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia a zaujatosti okresného súdu, ktorý v rozpore so zákonom rozhodol v jeho

neprospech. Žalovaný sa v odvolaní, ako aj v priebehu celého konania, snažil presvedčiť súd, že v
prejednávanej veci bola medzi stranami sporu uzatvorená len jedna zmluva o pôžičke. Z obsahu spisu
vyplýva, že žalovaný v konaní nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy, preukazujúce túto skutočnosť.
Procesné ustanovenie civilného sporového poriadku upravujú, že na bremeno tvrdenia nadväzuje
dôkazné bremeno, ktoré ťaží tvrdiacu stranu, t.j. v prejednávanej veci žalovaného, keďže „...dôkazné

bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí.“ (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5Obo/52/2010 zo dňa 24.06.2010).

10. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zistiteľné, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným tri

samostatné zmluvy: 09.12.2011, 19.01.2012 a 14.02.2012. Všetky zmluvy sú podpísané žalobkyňou i
žalovaným; obsahom každej z nich bolo poskytnutie inej výšky finančných prostriedkov. Druhá a tretia
zmluva nie sú označené ako dodatky k prvej zmluve a ani z jednotlivých ustanovení zmlúv nevyplýva, že
by malo ísť len o jednu zmluvu. Odvolací súd na základe uvedeného konštatuje, že žalovaný v konaní
dôkazné bremeno neuniesol, nepreukázal, že strany sporu uzatvorili len jednu zmluvu o poskytnutí

investičnej pôžičky.

11. V súvislosti s predloženými zmluvami o investičných pôžičkách nezistil odvolací súd ani dôvod
na vykonanie súdnej kontroly z úradnej povinnosti. Nebolo sporné, že zmluvy o pôžičke uzatvorila
žalobkyňaakofyzickáosobasožalovaným-fyzickouosobou.Zmluvnéstranyneuzatvorilispotrebiteľské

zmluvy v zmysle §52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, v ktorých by na jednej strane vystupoval
dodávateľ a na strane druhej spotrebiteľ, aby bolo povinnosťou súdu vykonať ex offo súdnu kontrolu
takýchto zmlúv aj bez návrhu.

12. Ďalšie námietky žalovaného v odvolaní, ako aj ním uvádzané skutočnosti v priebehu konania boli

zmätočné a nelogické, nespôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Žalovaný v odvolaní predovšetkým spochybňoval argumenty súdu prvej inštancie bez tvrdenia
a preukazovania svojich tvrdení. Ako už uviedol odvolací súd vyššie, schopnosť strany sporu uniesť
bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je pritom predpokladom úspechu v konaní.

13.Žalovanýnavrholzrušiťrozsudokokresnéhosúduvcelomrozsahu;odvolanímtedanapadolajvýrok,
ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie v časti zaplatenia sumy 17.765,- Eur (druhý výrok) ako aj
výrok, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (tretí výrok). Odvolací súd odvolanie žalovaného
proti týmto výrokom rozhodnutia odmietol s odkazom na §359 C.s.p., podľa ktorého odvolanie môže
podať len tá strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané. Druhý a tretí výrok rozsudku

okresného súdu smeruje v prospech žalovaného, preto odvolací súd odvolanie žalovaného v tejto časti
podľa §386 písm. b) C.s.p. odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

14. Výrok o trovách konania rozsudku okresného súdu krajský súd zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni náhradu trov konania voči

žalovanému v rozsahu 100 %, aplikujúc §255 ods. 1 v spojení s §262 ods. 1 C.s.p. Takýto záver nie je
správny: jednak v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby konanie v časti 17.765,- Eur zastavil, ktoré
zastavenie konania zavinila žalobkyňa, preto bolo potrebné rozhodnúť o trovách konania za použitia
ustanovenia §256 ods. 1 C.s.p. (...ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane..), a jednak v časti žalobu zamietol (§255 C.s.p.). Pokiaľ nezistí iné skutočnosti,

okresnýsúdrozhodneonárokunanáhradutrovprvoinštančnéhokonaniavintenciáchvyššieuvedených
ustanovení (§256 ods. 1 a §255 ods. 2 C.s.p.).

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle §396 ods. 1 v spojení s §255 ods.
1 C.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná, priznal nárok na

náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne podľa §262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).