Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 31, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoPr/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718204917
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6718204917.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov

JUDr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu G. O., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom I. 377/1, 98X XX L., právne zastúpeného JUDr. Jánom Sitarčíkom, advokátom so sídlom Dr.
Herza 20, Lučenec, proti žalovanému TRUCK & TRAILER Rent & Transport s. r. o., so sídlom A. H. J.
XXXX, J. U., právne zastúpenému JUDr. Alanom Zvarom, advokátom so sídlom SNP 1/A, Veľký Krtíš,
o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6Cpr/8/2018-175 zo dňa 02. 03. 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v časti I. výroku, ktorým žalobu o neplatnosť okamžitého skončenia

pracovného pomeru zamietol p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok okresného súdu v časti I. výroku, ktorým žalobu o náhradu škody zamietol a v závislom
výroku o trovách konania (II. výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „prvoinštančný súd“, alebo „súd prvej inštancie“,
event. „okresný súd“), odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (I. výrok). O trovách konania
rozhodol tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktoré je

povinný zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady (II. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru, ako aj náhrady škody (zrejme mal na mysli peňažný nárok z neplatného
skončenia pracovného pomeru.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b), ods. 2 Zákonníka práce

(ďalej aj ,,ZP“) a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Konštatoval, že skončenie pracovného pomeru
zo strany žalovaného formou okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu, že žalobca pod
vplyvom alkoholu spadol do priekopy, kde si spôsobil vážne zranenia, pričom v dôsledku úrazu opustil
zverené motorové vozidlo, čo žalovaný považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny, je platné.
Považoval za nepodstatné to, akým spôsobom došlo k úrazu žalobcu, ktorý v čas osobného voľna, teda
v čase medzi jednotlivými jazdami aj napriek zákazu, hrubým spôsobom porušil svoju povinnosť tým, že
požíval pri výkone prepravy tovaru alkoholické nápoje v takej miere, že sa dostal do stavu neschopnosti

ovládať svoju motoriku a istotu chôdze, pričom si musel byť vedomý, že aj v čase čerpania voľna
medzi jednotlivými jazdami nemôže za žiadnych okolností požívať alkoholické nápoje. Prestávka medzi
jazdami slúži výlučne na oddych vodiča, regeneráciu jeho síl, ale nikdy nemožno vylúčiť situáciu, že
plánovaná prestávka bude medzi jazdami náhle ukončená a vodiči nachádzajúci sa na parkovisku budúmusieť bez meškania opustiť uvedený priestor. V takom prípade by nielen žalobca, ale aj ostatní vodiči
požívajúci alkohol v inkriminovanom čase neboli schopní bezpečného vedenia motorového vozidla,
prípadne by boli rizikom pre plynulosť ostatných účastníkov cestnej premávky. Požívanie alkoholických

nápojov žalobcom považoval okresný súd za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorú skutočnosť
má dlhodobo ustálenú aj judikatúra súdov SR, pričom následkom úrazu žalobca opustil zverené vozidlo,
ktoré istý čas zostalo bez stráženia, čím bolo vystavené prípadnému vykradnutiu a následne by došlo
ku škode u žalovaného, ktorý ako prepravca zodpovedá za včasnú prepravu naloženého tovaru z
miesta nakládky do miesta cieľovej stanice. Vzhľadom na nedôvodnosť žaloby o neplatnosť okamžitého

skončenia pracovného pomeru, nepovažoval za potrebné vykonávať žalobcom navrhované dôkazy
týkajúce sa vyžiadania mzdových podkladov pre relutárny nárok žalobcu voči žalovanému.

4. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a vzhľadom na výsledok sporu priznal žalovanému náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 100 %.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a žalobe vyhovel.

6. Namietal neprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných

dôkazov. Napriek zbytočne vykonanému rozsiahlemu dokazovaniu okresný súd dospel k neprávnemu
záveru o nedôvodnosti žaloby. V dokazovaní sa zameral hlavne na mechanizmus jeho poranenia,
pričom ignoroval a neodôvodnil príčinu, prečo bol žalobca nútený opustiť kamión, keď po rozsiahlom
devastačnom poradení hrudníka a hlavy po vytiahnutí z priekopy hlbokej 4 metre, bol prevezený
do nemocnice, kde bol hospitalizovaný. Vozidlo teda neopustil dobrovoľne, ale po úraze, kedy

bol zdravotnou službou prevezený do zdravotníckeho zariadenia. Poukázal na lekársku správu
zdravotníckeho zariadenia z NSR, ako aj výpovede svedkov, ktorí potvrdili jeho pád do priekopy z
výšky 4 m a následné prevezenie do zdravotníckeho zariadenia. Uviedol, že žalovaný nevyvodil sankcie
voči ďalšiemu účastníkovi konfliktu - Jaroslavovi Kažimírovi, ktorí mal poranenia z konfliktu s inými
vodičmi. Všetci účastníci a zamestnanci žalovaného varili na parkovisku guláš v čase, keď on spal v

kamióne, pričom pred spánkom si vypil dve, tri pivá, jeho kolegovia mali viac vypité, keďže pili alkohol,
ktorý on nepije. Bol zobudený po konflikte ďalších dvoch kolegov, ktorému chcel zabrániť, ale E. S.ho
napadol, strčil do priekopy, ktorú skutočnosť sa mu nepodarilo preukázať pre falošnú solidaritu kolegov.
Pri roE.dovaní sa súd neriadil zásadou, že v okamžitom skončení pracovného pomeru musí byť skutkovo
vymedzený dôvod skončenia tak, aby bolo zrejmé, prečo sa pracovný pomer skončil a nebolo ho možné

dodatočne meniť. Potom, ako utrpel ťažký úraz, neopustil zverené vozidlo dobrovoľne, ani úmyselne, či
z nedbanlivosti, ale bol prevezený do zdravotníckeho zariadenia do Univerzitnej nemocnice v Marburgu,
kde bol hospitalizovaný v čase od 02. 06. 2018 do 04. 06. 2018 a následne prevezený do Všeobecnej
nemocnice v Lučenci s práceneschopnosťou do 07. 08. 2018. Okresný súd sa pri rozhodovaní zameral
na nepodstatné skutočnosti a ignoroval jeho písomné vyjadrenia, čo viedlo k nesprávnemu záveru o

nedôvodnosti žaloby.

7.Žalovanývovyjadreníkodvolaniužalobcunavrholrozsudokprvoinštančnéhosúduakovecnesprávny
potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Podľa neho nebol odvolací petit správne
formulovaný, pretože, ak žalobca navrhoval prvoinštančný rozsudok zrušiť, neprichádza do úvahy jeho

zmena Poukázal na žalobcom nezaujaté stanovisko k otázke náhrady škody, pričom v danom prípade
išlo o zložený petit pozostávajúci z neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a z náhrady
škody, ale obsahom odvolania bolo iba určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
a náhrada trov konania. Bolo povinnosťou žalobcu aspoň rámcovo špecifikovať nárok na náhradu
škody. Žalobca utrpel vážne zranenie pod vplyvom alkoholu, v dôsledku čoho opustil zverené motorové

vozidlo,čopredstavovalozávažnéporušeniepracovnejdisciplíny,pretožepočaspobytuvnemocničnom
zaopatrení mal dozerať nad vozidlom. Tvrdenia žalobcu o opustení vozidla z dôvodu ťažkého úrazu,
ktoré nebolo dobrovoľné, úmyselné, či nedbanlivostné neobstoja v porovnaní s inými dôkazmi, pretože
pád mimo parkoviska si žalobca zavinil vlastným pričinením, keď bol pod vplyvom alkoholu. Vypočutá
manželka žalobcu ako svedkyňa nemala z procesného hľadiska charakter svedkyne, pretože nebola

prítomná pri udalosti, pričom žalobca jej iba oznámil pád do priekopy, ktorú udalosť podrobne opísal aj
svedok G. U.. Popíjanie alkoholu zo strany žalobcu potvrdili aj ďalší svedkovia Y. a J.. Žiadny z vodičov
nebol trestne stíhaný za ublíženie na zdraví žalobcu a svedok I. pripustil, že žalobca bez cudzieho
zavinenia pod vplyvom alkoholu neudržal rovnováhu, prepadol cez zábradlie dolu svahom, pričompripustil aj to, že bol strčený inou osobou, s ktorou sa naťahoval. Pri lekárskom ošetrení v Nemecku
lekár konštatoval, že žalobca bol pod vplyvom alkoholických nápojov a z iných zdrojov bolo zrejmé, že k
úrazu došlo počas pracovnej doby, jedinou príčinou vzniku poranení bolo značné požitie alkoholických

nápojov zo strany žalobcu. Požitie alkoholu a príčinná súvislosť medzi jeho požitím ako aj pádom je v
lekárskej správe ustálená a potvrdená ďalšími dôkazmi.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami §
379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním

napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu v časti I. výroku, ktorým žalobu o neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru zamietol podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil a v časti
I. výroku, ktorým žalobu o náhradu škody zamietol a v závislom výroku o trovách konania (II. výrok)
podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec v tomto rozsahu vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd vykonal dostatočné dokazovanie a vec správne
právne posúdil pokiaľ ide o nárok žalobcu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru.

11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku o neplatnosť okamžitého

skončenia pracovného pomeru a v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť
jeho dôvodov v uvedenom rozsahu a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od

skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie o platnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru odchýliť a nemôže preto dať za pravdu žalobcovi.

12. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo
argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný

súd pri posudzovaní otázky platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru náležite nevysporiadal.

13. Predmetom odvolacieho konania je žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného (ako zamestnávateľa), realizované
podaním zo dňa 04. 06. 2018. V okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm.

b) Zákonníka práce žalovaný vymedzil dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru spočívajúci
v závažnom porušení pracovnej disciplíny žalobcom, nakoľko počas turnusu opustil zverené vozidlo,
pretože dňa 02.06.208 pod vplyvom alkoholu (čo preukazuje lekárska správa) spadol do priekopy
a spôsobil si zranenia, kvôli ktorým nemohol pokračovať vo výkone práce. Požívanie alkoholických
nápojov žalobcom v rámci výkonu práce, medzi ktoré patrí aj týždenný odpočinok, považoval žalovaný

zaabsolútnezakázané,pričomvčaseprestávkymalžalobcavykonávaťabsolútnydozornadmotorovým
vozidlom. Žalobca sa bránil tým, že nedobrovoľne opustil miesto, kde parkoval so svojím zvereným
vozidlom, pretože v stave po ťažkom úraze bol prevezený do zdravotníckeho zariadenia, čoho dôkazom
bola nielen lekárska správa z NSR, ale aj výpovede vypočutých svedkov.

14. Pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, ktoré predstavuje
jednostranný právny úkon skončenia pracovného pomeru, sú taxatívne vymedzené dôvody v § 68
ods. 1 ZP. Jedným z dôvodov je závažné porušenie pracovnej disciplíny, za ktoré sa považuje
porušenie pracovnej disciplíny vyššej intenzity, preto aj postih voči zamestnancovi môže byť viac
závažný, bez požiadavky na opakovanie, bez predchádzajúceho upozornenia (R 18/1974). Zákonník

práce nevymedzuje skutkové podstaty závažného a menej závažného porušenia pracovnej disciplíny,
kvalifikáciu konania zamestnanca robí zamestnávateľ, pričom súd ňou nie je viazaný (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/173/2006, R 18/1974). Zamestnávatelia si definujú v pracovnom
poriadku (§ 84 ZP), ktoré situácie budú považovať za porušenie pracovnej disciplíny, prípadnetieto situácie môžu byť vymedzené v kolektívnej zmluve. Určité vymedzenie komformného konania
zamestnanca obsahuje, napr. ust. § 81 ZP, ktoré upravujú základné povinnosti zamestnanca a § 82
ZP, kde sa upravuje základné povinnosti vedúceho zamestnanca, ako aj § 47 ods. 1 písm. b) ZP.

Súd však vymedzením prípadov porušenia pracovnej disciplíny vo vnútornom predpise zamestnávateľa
nie je viazaný (to ale neznamená, že neposúdi vec rovnako). Posudzovanie konania zamestnanca z
hľadiska porušovania pracovnej disciplíny a jeho intenzita sa deje v každom prípade individuálne, so
zreteľom na okolnosti, za akých k nemu prišlo (u jedného zamestnanca jeho konanie napĺňa pojem
porušenia pracovnej disciplíny a u iného nie, vzhľadom na plnenie pracovných úloh, intenzitu, osobitné

okolnosti situácie). Hodnotením intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa zaoberal aj Najvyšší súd SR
v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/95/2009, ktorý konštatoval, že to závisí vždy od okolností prípadu a v zásade
ju ovplyvňuje osoba zamestnanca, funkcia, ktorú zamestnanec zastáva, jeho doterajší postoj k plneniu
pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia pracovných povinností, situácia, v ktorej došlo k
porušeniu pracovnej disciplíny, dôsledky porušenia pracovnej disciplíny, t. j., či konanie zamestnanca
spôsobilo zamestnávateľovi, napr. škodu.

15. Z pokynov pre šoféra zo dňa 21. 12. 2007, podpísaných žalobcom v bode 1. a 4. Je uvedené
„Šofér pred hlásením sa na pracovný turnus nesmie byť opitý alebo prichytený, že požíva alkohol,
zamestnávateľ si vyhradzuje právo vykonať dychovú skúšku a pri pozitívnom výsledku na náklady
zamestnanca vykonať krvný test. Zamestnanec nesmie svojvoľne odstaviť a opustiť vozidlo bez súhlasu

dispečera“.

16. Z pracovného poriadku žalovaného zo dňa 04. 02. 2007, s ktorým bol žalobca oboznámený, vyplýva
z čl. 2. Bod 2. písm. b), že za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje svojvoľné opustenie
vozidla počas pracovnej doby, alebo tesne pred nástupom na výkon nočnej alebo dennej smeny.

17. V prejednávanom prípade žalovaný ukončil pracovný pomer so žalobcom jednostranným právnym
úkonom, a to okamžitým skončením pracovného pomeru, ktorého dôvod skutkovo vymedzil v podaní
z o dňa 04. 06. 2018 ako opustenie zvereného vozidla z dôvodu úrazu následkom pádu do priekopy
pod vplyvom alkoholu, pre ktoré zranenia žalobca nemohol pokračovať vo výkone práce. Podstatou

obrany žalobcu bolo, že nedobrovoľne opustil zverené vozidlo, pretože bol pre úraz hospitalizovaný a
prevezený do zdravotníckeho zariadenia v NSR. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na lekársku
správu univerzitnej nemocnice v Philipps - Universitet Marburg v Nemecku, kde sa v anamnéze a v
náleze uvádza, že žalobca prepadol v stave pod vplyvom alkoholu cez zábradlie a spadol dole cca 4m
na svah, pričom v ústavnej starostlivosti bol od 02. 06. 2018 do 04. 06. 2018.

18. Odvolací súd preto uvádza, že príčinou, pre ktorú žalobca nebol spôsobilý si plniť pracovné
povinnosti, medzi ktoré patril aj dohľad nad zvereným vozidlom, ktoré počas turnusu opustil, bol úraz
spôsobenýpodvplyvomalkoholu.Pretoobranažalobcuvtomtosmereneobstojí,pretožepodstatnébolo
skúmať, čo bolo príčinou úrazu žalobcu, ktorý v jeho dôsledku opustil zverené vozidlo. Bez pochybností

bolo preukázané, že úraz žalobcu bol spôsobený pod vplyvom alkoholu. Iné okolnosti týkajúce sa úrazu,
teda kto úraz žalobcovi spôsobil neboli v konaní preukázané, žalobca nepreukázal, že k opusteniu
zvereného vozidla došlo z iných, ospravedlniteľných dôvodov, ktoré by nebolo možné považovať za
porušenie pracovnej disciplíny.

19. V konaní nebolo sporné, že žalobca bol po úraze hospitalizovaný v zdravotníckom zariadení, z
ktorých dôvodov nemohol vykonávať dohľad nad zvereným vozidlom, avšak príčinou hospitalizácie
žalobcu bol práve úraz žalobcu, ku ktorému došlo pod vplyvom alkoholu. Vylúčenie plnenia pracovných
povinností si zavinil práve žalobca v dôsledku úrazu spôsobeného pádom pod vplyvom alkoholu.
Uvedené konanie preto, aj podľa odvolacieho súdu možno kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej

disciplíny.

20. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti I. výroku, ktorým žalobu o neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru zamietol podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny
potvrdil.

21.Pokiaľišloodôvodnosťnárokužalobcuonáhraduškody(nešloonáhradumzdy,aleonáhraduškody
ako vyplýva s argumentácie žalobcu na č. l. 76, 175 spisu), ktorá mu mala vzniknúť ako rozdiel medzi
nemocenskými dávkami a priemerným mesačným zárobkom v rámci ochrannej doby, odvolací súddospel k záveru, že súd prvej inštancie v tejto časti I. výroku rozhodol vecne nesprávne, jeho rozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci a došlo ním aj k porušeniu práva na spravodlivý proces.

22. Podľa § 129 ods. 1, 2, 3 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo
sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil,
aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení podľa
odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo

opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo
neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

23. Odvolací súd konštatuje, že Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína
výlučne na základe žaloby, ktorá musí obsahovať všeobecné náležitosti v súlade s ust. § 127 ods. 1
a § 132 ods. 1 CSP: Iba formálne spôsobilá žaloba je základným predpokladom vecného prejednania

veci. Definičné vymedzenie žaloby, ako procesného úkonu, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu
ohrozeného alebo porušeného práva, upravuje § 131 CSP. Od náležitostí žaloby je potrebné rozlišovať
zložky žaloby, za ktoré sa považuje žalobný nárok a žalobný dôvod. V prípade žalobného nároku ide
o individualizáciu predmetu konania, pričom žalobca je povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne
špecifikovať, individualizovať a konkretizovať, pretože predmet civilného sporu zásadne neurčuje súd,

ale žalobca ako tzv. dominus litis, čo vyplýva z dispozičného princípu sporového konania. Petit žaloby
je obligatórnou náležitosťou žaloby, v ktorom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd
rozhodnúť, resp. čo má súd uviesť vo výroku meritórneho rozhodnutia. Ním sa zároveň stanovuje rozsah
požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho o čom, a ako sa má rozhodnúť. Požiadavka na
dostatočnú určitosť petitu logicky vyplýva z pravidla, že v sporovom konaní je súd žalobným návrhom

viazaný (§ 216 CSP).

24. Nedostatok zákonom stanovených náležitostí žaloby bráni jeho vecnému prejednaniu a
pokračovaniu v konaní (rozhodnutie NS SR sp. zn.3Cdo/221/2007, sp. zn. 3Cdo/126/2011). Ak žaloba
neobsahuje uvedené náležitosti, je nesprávna alebo nezrozumiteľná, je súd v zmysle § 129 CSP

uznesením vyzvať žalobcu, aby ju v určenej lehote opravil alebo doplnil a súčasne je povinný žalobcu
poučiť, ako treba opravu a doplnenie vykonať.

25. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle ustanovení § 129 CSP, keď
neprihliadol na petit žaloby o náhradu škody, ktorej výšku žalobca v žalobe ani počas sporu neuviedol,

uvedenú vadu žaloby prvoinštančný súd svojím postupom v konaní ani neodstraňoval, teda meritórne
rozhodol na základe nejasného a neurčitého petitu aj o nároku žalobcu na náhradu škody, v ktorej časti
považoval žalobu za nedôvodnú vzhľadom na záver o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru.

26. Uvedeným postupom však súd prvej inštancie nepostupoval správne, pretože petit žaloby v časti
náhrady škody vykazoval také vady, ktoré odôvodňovali postup podľa § 129 ods. 3 CSP, keďže petit v
tejto časti bol neurčitý, nebolo zrejmé v akej výške sa škody domáha.

27. Preto neostávala odvolaciemu súdu iná možnosť, ako v časti I. výroku o náhradu škody rozsudok

súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť ako aj v závislom výroku o trovách
konania a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie postupovať podľa § 129 CSP a vyzvať žalobcu
na špecifikáciu petitu týkajúceho sa nároku na náhradu škody a až po odstránení uvedenej vady petitu

o náhradu škody posúdi dôvodnosť tohto nároku a po vykonanom dokazovaní meritórne rozhodnúť.

29. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 :0 (§ 393 ods. 2
veta druhá CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).