Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 6, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/26/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320011253
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2320011253.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovanej G. I., pre zločin krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b, f) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. f) a § 139 ods.
1 písm. e) Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa
03.02.2021 pod sp. zn. 2T/90/2020, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.04.2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej G. I., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta bola obžalovaná uznaná vinnou v bode 1/ za zločin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b, f) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. f) a § 139
ods. 1 písm. e) Tr. zákona, v bode 2/ za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1/ Tr.
zákona v súbehu so zločinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. f) Tr. zákona s poukazom

na 139 ods. 1 písm. e) Tr. zákona, a v bode 3/ pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. k) Tr. zákona, na tom skutkovom základe , že

v bode 1/ dňa 05. mája 2020 v čase približne o 11:30 hod. v G., na ul. J. S. č. XXXX/XX, zazvonila
pri vchodových dverách do bytu a pod vymyslenou zámienkou, že je od plynárov a ide odpísať stav
plynomeru a s vedomím, že byt obýva ľahko manipulovateľná starobná dôchodkyňa Mgr. D. R., ktorá jej

otvorila a pustila ju do bytu, kde následne obvinená poslala Mgr. D. R. do vedľajšej izby, aby búchala na
radiátor, pričom vtedy využila jej neprítomnosť a zo skrine odcudzila tam uložené finančné prostriedky,
čím svojím konaním spôsobila poškodenej Mgr. D. R., bytom G., ul. J. S. č. XXXX/XX, škodu vo výške
690,- Eur.

v bode 2/ dňa 06. marca 2020 v čase približne o 12:30 hod. v meste G. na ulici J. S. č. XXXX/XX, cez

privreté vstupné dvere do bytu na prízemí vpravo vošla do bytu a následne do obývacej izby, odkiaľ
odcudzila finančnú hotovosť vo výške 630,- Eur, vkladnú knižku G. G., preukaz poistenca O. na meno
Mgr. D. R. a preukaz poistenca O. na meno C. R., čím svojím konaním spôsobila poškodenej Mgr. D.
R., bytom G., ul. J. S. XXXX/XX škodu vo výške 630,- Eur.,

v bode 3/ v období od 07. septembra 2018 do 07. septembra 2019 sa nedostavovala na Okresný

súd Galanta na probáciu, pričom probačným a mediačným úradníkom bolo stanovených niekoľko
termínov, o ktorých bola riadne upovedomená, z ktorých sa dostavila iba na jeden, zároveň nesplnila
uložené podmienky a to aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Galanta pod sp.
zn. 29T/220/2013, zo dňa 04.11.2013, právoplatným dňa 31.03.2014, jej bol okrem iného uložený aj
ochranný dohľad v trvaní jedného roka.

Za to jej okresný súd uložil nasledovné tresty:za skutok v bode 1

Podľa § 212 ods. 3/ Tr. zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zákona k trestu

odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona pre výkon uloženého trestu okresný súd obžalovanú zaradil do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

za skutky uvedené v bodoch 2,3

Podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2/, § 41 ods. 2/, § 42
ods. 1/ Tr. zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 4(štyroch) rokov a 6(šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona pre výkon uloženého trestu okresný súd obžalovanú zaradil do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona okresný súd súčasne zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného
súdu Galanta sp. zn. 0T/89/2020 zo dňa 22.04.2020, právoplatný dňa 22.04.2020, ako aj ďalšie
rozhodnutia na predmetný výrok obsahovo nadväzujúce a vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením

stratili podklad.

Podľa § 76 ods. 2, § 78 ods. 1 Tr. zákona okresný súd obžalovanej uložil i ochranný dohľad v trvaní
1(jeden) rok.

Okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie v rozsahu č.l. 318-319 spisu.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovej lehote odvolanie obžalovaná, namietajúc ním výrok
o treste, ktoré následne písomne odôvodnila prostredníctvom obhajkyne.

Okresný prokurátor ani poškodená odvolanie nepodali.

Obžalovaná v písomnom odvolaní po úvodnej citácii výrokov napadnutého rozsudku namietala, že
uložené tresty odňatia slobody ( za vyššie uvedené skutky) sú neprimerane prísne, pretože okresný
súd jej aj s poukazom na judikatúru NS SR (viď. napr. uznesenie pod sp. zn. 4Tdo/63/2016 zo dňa
25.10.2016) po vyhlásení o vine a oľutovaní spáchania trestnej činnosti nepriznal okrem poľahčujúcej

okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona ( čo
by malo v konečnom dôsledku vplyv na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností), nakoľko týmto
vyhlásením súdu podstatne uľahčila dokazovanie a preto bolo potrebné túto skutočnosť pretaviť aj vo
forme poľahčujúcej okolnosti. Taktiež je zrejmé, že od začiatku spolupracovala s OČTK, bola im pri
vyšetrovaní nápomocná, poskytla im plnú súčinnosť a nijakým spôsobom nemarila priebeh trestného

konania. Rovnako je toho názoru, že súd mal v danom prípade po vyhlásení o vine postupovať v zmysle
stanoviska NS SR publikovaného pod poradovým číslom 44 v Zbierke stanovísk NS SR č. 5/2017 a
pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu. Taktiež poukazovala na kladné hodnotenie z ÚVV Leopoldov,
na svoju sociálnu situáciu (má záujem sa starať o svoje maloleté deti, riadne sa zamestnať ...), na
nepriaznivý zdravotný stav a preto s poukazom na vyššie uvedené na záver navrhla, aby bol napadnutý

rozsudok vo výroku o treste zrušený a bol jej uložený trest v kratšom trvaní, resp. vec vrátená okresnému
súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Konanie na odvolacom súde:

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti obžalovanej (prostredníctvom
videokonferenčného zariadenia), obhajkyne, prokurátorky KP Trnava a v neprítomnosti poškodenej,
ktorá bola na verejné zasadnutie riadne a včas upovedomená.Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolanie
obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaná sama i prostredníctvom svojej obhajkyne na verejnom zasadnutí poukazovala na písomné
dôvody odvolania s tým, že žiada o zníženie uložených trestov považujúc ich za neprimerane prísne.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podala odvolateľka odvolanie,
ako aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané
a tak zistil, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.

Pri preskúmaní obžalovanou napadnutého výroku o treste krajský súd zistil, že tento výrok je správny
a zákonný.

Vo vzťahu k výroku o treste súd I. stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie,

vykonané dôkazy správne vyhodnotil a dospel k správnemu záveru o tom, že vzhľadom na vyhlásenie
obžalovanejovinenahlavnompojednávaníapostojobžalovanejkprejednávanejveci,aletiežvzhľadom
na jej osobnostné charakteristiky, trestnú minulosť (obžalovaná bola doposiaľ až 18 krát súdne trestaná
prevažne za majetkovú trestnú činnosť) a účel trestu prichádza do úvahy za skutok pod bodom 1/
trojročný trest odňatia slobody a za skutky v bode 2/ a 3/ súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody

na štyri roky a šesť mesiacov za súčasného zrušenia výroku o treste v trestnom rozkaze Okresného
súdu Galanta pod sp. zn. 0T/89/2020 zo dňa 22.04.2020, ktoré /tresty/ zároveň zohľadnili aj okolnosti
spáchaných skutkov, ako aj osobu obžalovanej. Nepodmienečné tresty v takýchto výmerách považoval
aj odvolací súd za plne zodpovedajúce zásadám ukladania trestov charakterizovaných v § 34 a nasl. Tr.
zák., ako i požiadavke individuálnej i generálnej prevencie.

K odvolacím námietkam obžalovanej:

Pokiaľ obžalovaná namietala zákonnosť napadnutých výrokov o treste odňatia slobody s poukazom na
to,žeuloženétrestyodňatiaslobody považujezaneprimeraneprísne,nakoľkosúdmalvdanomprípade

po učinení vyhlásenia a oľutovania trestnej činnosti postupovať v zmysle zmierňovacieho ustanovenia
§ 39 ods.2 písm. d), ods.4 Tr. zák., odvolací súd v danom smere uvádza, že zjednocujúce stanovisko
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Tpj 55/2016 z 27. 6. 2017, na ktoré sa odvoláva
obžalovaná, nestanovuje obligatórnosť použitia § 39 Tr. zák. v prípade vyhlásenia obžalovanej osoby
o vine a takáto povinnosť nevyplýva ani zo skutočnosti, že v bežnej praxi tak súdy postupujú. Splnenie

podmienokuvedenýchv§39Tr.zák.jenutnézvážiťvzhľadomnavšetkyindividuálneokolnostiprípadua
pomery páchateľa, pričom je zrejmé, že v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku obžalovaná dostal
odpoveď na otázku, prečo v jej prípade prvostupňový súd nepristúpili k aplikácii § 39 Trestného zákona
s ktorým odôvodnením sa stotožňuje aj odvolací súd pričom len dodáva, že uložené nepodmienečné
tresty odňatia slobody považuje s poukazom na osobné pomery obžalovanej ( 18 krát súdne trestanej)

a charakter žalovanej trestnej činnosti ( opakovane páchaná majetková trestná činnosť na chránenej
osobe) za zákonný, primeraný, a súčasne napĺňajúci prvky individuálnej i generálnej prevencie.

K námietke obžalovanej, že okresný súd nesprávne aplikoval stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. Tpj 55/2016, keď neuznal jej priznanie a oľutovanie skutkov vo forme vyhlásenia o

uznaní viny aj ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, je potrebné uviesť,
že okresný súd aplikujúc uvedené stanovisko, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 44/2017, nevybočil z jeho rámca ale práve naopak.Podľa uvedeného stanoviska, v jeho prvom odseku (prvá právna veta), vzťahujúcom sa na posudzovanú
otázku v danej veci sa uvádza :

„Súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho
procesu - objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov činných v
trestnom konaní podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Preto samotné priznanie obžalovaného nemôže
byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n) Trestného zákona".

Tento záver sa vyjadruje negatívne k možnosti považovať samotné priznanie sa obžalovanej osoby k
spáchaniu trestného činu za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona (páchateľ
napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom). To platí nielen pri uznaní viny podľa
§ 257 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku, ale aj pri „riadnej" výpovedi na hlavnom pojednávaní.

Dôvodom je nemožnosť zohľadňovania rovnakej okolnosti duplicitne (viacnásobne), vyplývajúca z

ustanovenia § 38 ods. 1 Trestného zákona. Priznanie sa (a úprimné oľutovanie činu) je teda
poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l) Trestného zákona.

Priznanie sa a úprimné oľutovanie je poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l) Trestného
zákona, preto pre zohľadnenie v prospech páchateľa (procesne obžalovanej) aj poľahčujúcej okolnosti

podľa písmena n) naposledy označeného ustanovenia, sa vyžaduje jej aktivita presahujúca len
samotné ,,priznanie a oľutovanie činu", spočívajúca napr. v usvedčení aj ďalších osôb na čine
zainteresovaných, v uvedení takých trestnoprávne relevantných okolností činu, ktoré by bez jej prispenia
nebolo možné dokázať alebo bolo možné, avšak so značnými ťažkosťami, aktívna účasť obžalovanej na
inýchdôkaznýchúkonoch,nežjejejvýsluch(napr.rekonštrukcia,vyšetrovacípokus,previerkavýpovede

na mieste činu) a pod.

Taká súčinnosť musí byť poskytnutá orgánom prípravného konania, pretože už tie musia objasniť čin (a
to aj procesným dokazovaním, vedeným v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku, nie len „operatívne")
do tej miery, aby mohla byť podaná obžaloba alebo návrh na schválenie dohody o vine a treste.

Súd potom prejednáva vec ako spor medzi obžalobou a obhajobou, podľa zásad kontradiktórneho
procesu, aj keď v aktuálnej právnej úprave sčasti modifikovaných, najmä možnosťou súdu vykonať
aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli (§ 2 ods. 11 Trestného poriadku). Zdvojené (ďalšie) použitie určitej
(faktickej) okolnosti ako (právne) poľahčujúcej (alebo priťažujúcej) okolnosti je teda podmienené určitým
obsahovo - novým prvkom, ktorý presahuje podstatu prvého z oboch posúdení.

Žiadnu z vyššie uvedených aktivít na strane obžalovanej (presahujúcich samotné priznanie a oľutovanie
činu a jej doznávajúcu výpoveď v prípravnom konaní), ktoré by odôvodňovali priznanie jej poľahčujúcej
okolnosti aj podľa § 36 písm. n) Trestného zákona (popri poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l)
Trestného zákona) ani odvolací súd nezistil.

Krajský súd na margo už priznanej poľahčujúcej okolnosti obžalovanej podľa § 36 písm. l) Tr. zák.
uvádza, že aj samotná „úprimná ľútosť“ obžalovanej, ktorá bola doposiaľ 18-krát súdne trestaná, podľa
názoruodvolaciehosúduprílišdôveryhodnánieje,adalobysapolemizovaťojejzohľadneníanáslednej
aplikácii pri posudzovaní poľahčujúcich okolností (v danej súvislosti viď. Uznesenie ÚS SR pod sp. zn. III.

ÚS 708/2017 zo dňa 28.11.2017), no vzhľadom k absencii odvolania prokurátora v danom smere, nemá
odvolací súd možnosť túto skutočnosť vzhľadom na zásadu „reformatio in peius“ nijakým spôsobom
meniť a preto sa ňou ani nebude ďalej bližšie zaoberať.

Pokiaľ obžalovaná namietala celkovú neprimeranosť uložených trestov, tak odvolací súd ma opačný

názor a to s poukazom na osobné pomery obžalovanej, charakter žalovanej trestnej činnosti, ako i fakt,
že obžalovaná sa dopustila momentálne prejednávanej trestnej činnosti uvedenej pod bodom 1/ len cca
2 týždne po tom, čo jej bol uložený aj napriek jej trestnej minulosti alternatívny !!! trest za majetkovú
trestnú činnosť v podobe trestu povinnej práce, čo naznačuje len to, že ani doposiaľ uložené tresty ( avonkoncom nie posledný alternatívny trest) na obžalovanú želaný vplyv a efekt v podobe nápravy nemali
a preto považuje aj odvolací súd uložené nepodmienečné tresty (za opakované recidívne správanie sa
obžalovanej) za zákonné a primerané.

Pokiaľ obžalovaná uvádza, že má maloleté deti, o ktoré sa chce starať, preto žiada o čo najmiernejší
trest, odvolací súd v danom smere uvádza, že táto skutočnosť jej v súčasnej dobe, ale ani v
minulosti nezabránila v opakovanom páchaní trestnej činnosti, a preto nebol dôvod jej tieto jej „rodinné“
pomery zohľadniť v podobe mimoriadne znížených trestov. Nepriaznivý zdravotný stav obžalovanej

(nepodložený žiadnymi relevantnými listinami), taktiež nie je dôvodom na zmiernenie trestu, nakoľko
prostredie výkonu trestu v podmienkach ZVJS dostatočným spôsobom zabezpečuje štandardnú
zdravotnú starostlivosť tak pre obžalovaných vo výkone väzby ako i odsúdeným osobám i vo výkone
trestu odňatia slobody.

Ďalej má odvolací súd za potrebné uviesť, že postupom podľa § 321 odsek 1 písm. e/ Trestného
poriadku môže odvolací súd zrušiť výrok o treste napadnutého rozsudku len v prípade, ak je uložený
trest výslovne neprimeraný. Za neprimeraný možno považovať taký trest, ktorého druh alebo výmera je
v zrejmom rozpore s hľadiskami, ktoré sú určené v zásadách pre ukladanie trestov podľa § 34 Trestného

zákona. V prejednávanej veci krajský súd nepovažoval uložené tresty odňatia slobody ( uložené skôr
pri spodných hraniciach stanovených trestných sadzieb) za neprimerané ( resp. neprimerane prísne),
nakoľko prvostupňový súd pri ukladaní trestov podľa názoru odvolacieho súdu prihliadol ku všetkým
okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska naplnenia účelu trestu a jeho výmery a uvážene prihliadol
i na spôsob spáchania činov a ich následky, zavinenie, pohnútku, na osobu páchateľky, jej pomery a

možnosti nápravy, a preto sa s uloženými trestami v uvedenom rozsahu stotožnil aj súd druhého stupňa.

Obžalovaná by si mala uvedomiť, že pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne
hodnotenie činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nie len v závislosti od závažnosti činu, ale i
od osobných pomerov obžalovanej osoby a jej trestnej minulosti, ktoré sú rovnocennými právnymi

skutočnosťami a tiež rozhodujúcimi kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu
účelu trestu tiež prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom
kódexe odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so
zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu
páchajúcu takýto druh trestnej činnosti.

Zákonu zodpovedá aj výrok rozsudku, ktorým bola obžalovaná zaradená v zmysle § 48 ods.2 písm.
b) Tr. zák. na výkon trestu ( oboch uložených nepodmienečných trestov) do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaná bola v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
uvedených trestných činov vo výkone trestu odňatia slobody.

Za správny a zákonný považuje odvolací súd aj výrok, ktorým bol obžalovanej uložený ochranný dohľad
v trvaní 1 roka, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vzhľadom na osobu obžalovanej a jej
predchádzajúci život (ktorá bol doposiaľ až 18 krát súdne trestaná prevažne za majetkové trestné činy,
viackrát bola i vo výkone trestu odňatia slobody) sa nedá bezpečne očakávať, že po výkone trestu bude

viesť na slobode riadny život (§ 76 Tr. zák.).

Z týchto dôvodov krajský súd potom považoval odvolanie obžalovanej za nedôvodné a preto rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto uznesenie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.