Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/56/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118218574
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8118218574.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Z. M., P.. XX.X.XXXX, Y. E.

- H., Š. XX, zastúpený: JUDr. František Komka, advokát, so sídlom v Prešove, Hlavná 27, p r o t i
žalovanému: G. N., P. X.XX.XXXX, Y. Y., U. X, zastúpený: Mgr. Marcel Kandrík, advokát, so sídlom v
Prešove, Grešova 7, o zaplatenie 3.000 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou z 28.12.2018 sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.000 Eur s úrokmi z
omeškania 8% ročne z uvedenej sumy od 2.1.2016 do zaplatenia a to na základe písomnej zmluvy o

pôžičke z XX.XX.XXXX. V žalobe uviedol, že žalovaný doposiaľ mu uhradil len 4 splátky po 150 Eur a
to 12.1.2013, 18.2.2013, 2.4.2013 a 24.5.2013 a jeho dlh predstavuje žalovanú sumu. K žalobe pripojil
kópiu tejto zmluvy, podľa ktorej požičal žalovanému 3.600 Eur podľa splátkového kalendára uvedeného
v článku 3 bode 4.1 Zmluvy najneskôr do X.X.XXXX.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe potvrdil, že od žalobcu prevzal 3.600 Eur na kúpu auta,
táto suma bola predmetom Zmluvy o pôžičke uzavretej so žalobcom, ale nie tej, ktorú predložil žalobca.

Podľa pravej zmluvy mal totiž pôžičku splatiť do X.X.XXXX. Auto kúpil za 2.700 Eur, pôžičku z finančných
dôvodov prestal splácať a následne toto auto odovzdal žalobcovi, ktorý ho predal. Bol preto ochotný
žalobcovi doplatiť do sumy 3.600 Eur, po predaji auta ostáva 750 Eur, avšak žalobca predložil zmluvu,
na ktorej sfalšoval jeho podpis a dátum splatnosti pôžičky a preto so žalobou nesúhlasil, nakoľko
pohľadávka je premlčaná. Doložil facebookovú komunikáciu so žalobcom z X.X.XXXX, v ktorej sám
žalobca uviedol, že 3.600 Eur malo byť splatených k X.X.XXXX a doložil aj časť kópie zmluvy o pôžičke,
v ktorej lehota splatnosti pôžičky 3.600 eur bola stranami dohodnutá do 1.1.2015.

3. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného považoval jeho tvrdenia za nepravdivé. Uviedol, že návrh
písomnej zmluvy o pôžičke dal vytlačiť známemu J. V., ktorý mal k dispozícii tlačiareň a tento návrh
preposlalžalovanému,ktorýhovšakprosil,abylehotusplatnostipredlžilioďalšírok.Žalobcajehoprosbe
vyhovel a prepracoval v zmluve len termín splatnosti pôžičky do X.X.XXXX. S týmto textom žalovaný
zmluvu prečítal, podpísal a podpis overil u notára. Žalobca predložil aj výpis z mailovej komunikácie so
žalovaným, v ktorej menovaný potvrdzoval svoj dlh. V čase od 1.8.2016 do 2.7.2018 viackrát sľuboval

žalobcovi úhradu dlhu v splátkach.

4. V duplike na repliku žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca manipuluje s dôkazmi. Označil svedkov,
ktorí mu potvrdia, že žalobca predal jeho auto. Poukázal na totožné deformácie v texte oboch zmlúv(pravej a falšovanej), čo je možné len kópiou pôvodnej zmluvy. Uviedol tiež, že jeho podpis na zmluve
predloženej žalobcom nekorešponduje s jeho podpisovým vzorom.

5. Žalobca v ďalšom písomnom vyjadrení vyslovil názor, že žalovaný by mal preukázať a predložiť
kompletnú zmluvu o pôžičke s termínom jej splatnosti X.X.XXXX a navrhol vypočuť notárku G.. M. N.
k osvedčeniu podpisu žalovaného na zmluve.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, ich písomnými vyjadreniami, kópiami zmluvy o pôžičke,

výsluchmi svedkov J. V., O. M., D. U., D. J., písomnou svedeckou výpoveďou Y. Z., elektronickou
komunikáciou medzi stranami, odborným vyjadrením znalca JUDr. G. U. č. 21/2019, spisom tohto súdu
13C/448/2015, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

7. Je nesporné, že dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá medzi stranami písomná zmluva o pôžičke, ktorou
žalobca požičal peňažnú hotovosť žalovanému. V zmluve bolo uvedené, že išlo o sumu 3.600 Eur, hoci

žalovaný až na pojednávaní začal tvrdiť, že v skutočnosti reálne žalobca mu požičal len 2.200 eur a
zvyšok do 3.600 Eur mali tvoriť úroky. Toto svoje tvrdenia však žiadnym spôsobom nepreukázal.

8. Strany sa tiež zhodli na tom, že zmluvu podpísali a overili podpisy u notárky G.. M. N.. Originál zmluvy
o pôžičke však ani jeden z nich nemá k dispozícii, obaja tvrdili, že ich stratili. Medzi stranami je sporný

dohodnutý termín splatnosti pôžičky. Žalobca doložil len kópiu zmluvy o pôžičke, v ktorej je uvedený
termín splatnosti do X.X.XXXX. V článku 2 bode 2.1 sa uvádza, že žalovaný podpisom potvrdzuje
prevzatie čiastky 3.600 Eur a zaväzuje sa túto čiastku vrátiť žalobcovi podľa splátkového kalendára
najneskôr do 1.1.2016.

9. V článku 3 bode 3.1. je uvedený splátkový kalendár tak, že dlžník sa zaväzuje splatiť dlžnú sumu
formou splátok na konkrétne číslo účtu po 150 eur tak, že prvá splátka je splatná 1.1.2013, druhá splátka
1.2.2013, tretia splátka 1.3.2014, pri štvrtej sú uvedené už len bodky.

10. V žalobcom predloženej kópii zmluvy v texte v bode 2.1. je vynechaná časť textu v slove

„splátkového“, konkrétne ide o písmená spla.

11. Žalovaný zase predložil kópiu časti zmluvy o pôžičke úplne totožnej so zodpovedajúcou časťou
zmluvy predloženej žalobcom, ktorá sa však končí bodom 2.1, ale v tejto kópii zmluvy o pôžičke je
uvedený termín splatnosti pôžičky do 1.1.2015 a čo je dôležité, v jej texte sa vyskytuje tá istá chyba v

slove „splátkového“ ako v zmluve predloženej žalobcom. Išlo o kópiu nekompletnej zmluvy o pôžičke,
ktorú mu elektronicky zaslal žalobca, čo potvrdil aj sám žalobca na pojednávaní vo svojej výpovedi.

12. Žalobca na vysvetlenie existencie dvoch zmlúv s inou splatnosťou pôžičky uviedol, že spracoval
najprv prvý návrh zmluvy, v ktorej bola uvedená splatnosť 1.1.2015, ktorú však zmenil na naliehanie

žalovaného a posunul ju o rok a tvrdil, že až túto druhú zmluvu on aj žalovaný podpísali. Na vysvetlenie
tej istej technickej nedokonalosti v texte v oboch rozdielnych kópiách zmluvy uviedol len to, že to bola
chyba tlačiarne.

13. Žalobca na pojednávaní uviedol aj to, že prvý návrh zmluvy mu spracoval jeho známy J. V., ktorý mu

vytlačenú zmluvu priniesol do jeho prevádzky, ktorý podľa neho mal byť prítomný pri odovzdaní peňazí,
podobne ako aj jeho spolukonateľ O. M., ale keďže žalovaný tvrdil, že do X.X.XXXX pôžičku nestihne
vrátiť, dohodli sa na zmene termínu splatnosti teda do X.X.XXXX a podľa toho uvedenú zmluvu J. V.
aj prepracoval.

14. Nesporná je elektronická komunikácia medzi stranami. V nej žalobca dňa 1.8.2016 uviedol
žalovanému, že 3.600 Eur malo byť splatených k 1.1.2015 a že už je 1,5 roka po splatnosti. Žalobca toto
tvrdenie vysvetlil tým, že v tom čase bol v zahraničí a žalovaný požadoval od neho doklad o tom, aký má
dlh. Žalobca mal v mobile odfotený pôvodný návrh zmluvy s termínom splatnosti 1.1.2015, neuvedomil
si, že si dohodli iný termín splatnosti a žalovanému preposlal tento prvý návrh zmluvy.

15. Podľa ďalšej komunikácie strán cez messenger, žalovaný dňa 1.8.2016 oznámil žalobcovi, že 1.500
Eur by mu vedel dať do mesiaca a zvyšok každý mesiac podľa dohody. 12.8.2016 tvrdil, že v septembridá žalobcovi celú úhradu alebo polovicu, 2.7.2008 uviedol, že prvá splátka 1.300 eur bude 3-4. budúci
mesiac a ďalšia takisto o ďalší, s čím žalobca súhlasil.

16. Žalovaný až na pojednávaní začal tvrdiť, že žalobca mu reálne požičal len 2.200 Eur, zvyšok mali
byť úroky a na vysvetlenie rozporu s písomným vyjadrením k žalobe, v ktorom potvrdil prevzatie sumy
3.600 Eur od žalobcu uviedol, že to nebola pravda a že nie je právnik.

17. Žalovaný tvrdil aj to, že za požičané peniaze od žalobcu kúpil ojazdené osobné motorové vozidlo

Mercedes A, ktoré neskôr bolo v servise, ktorého spolumajiteľom je žalobca a ten si auto zobral. Potvrdil
však, že na dopravnom inšpektoráte bolo toto auto zapísané na žalobcu, ktorý na tom trval s tým, že
auto prepíše na žalobcu až keď mu vráti pôžičku. Uviedol tiež, že nemá k dispozícii príslušnú kúpnu
zmluvu, ale má svedkov, že auto kupoval pre seba. Žalobca však toto tvrdenie poprel s tým, že auto
kupoval on za 1.800 Eur, nepamätal si kde, tvrdil, že má aj kúpnu zmluvu, ale uznal, že nejaký čas toto
auto užíval žalovaný na základe ústnej dohody s ním. Na ďalšom pojednávaní však už uviedol, že kúpnu

zmluvu nenašiel.

18.Žalovanýpoprvompojednávanísidalzhotoviťodbornévyjadrenieznalcomzodborupísmoznalectva
I.. G. U. pod č. 21/2019. Ten sa mal vyjadriť k pravosti podpisu žalovaného na kópii zmluvy o pôžičke
predloženej v tomto spore žalobcom. Ako porovnávací materiál mal znalec podpisy žalovaného z

rôznych listín z rokov 2009 až 2016, ktoré mu predložil žalovaný. Podpis na spornej zmluve je však
len v tvare parafy bez žiadneho písmena, porovnávacie podpisy predstavovali čitateľné priezvisko
žalovaného, teda boli druhovo rozdielne. Znalec preto skonštatoval, že sporný podpis a predložené
porovnávacie podpisy sa nezhodujú. Zdôraznil, že len po preskúmaní originálneho dokumentu je možné
určiť, či sporný podpis bol skutočne vyhotovený aj na originálnej zmluve a že kópie neumožňujú skúmať

znaky pozmeňovania dokumentov technickou montážou dvoch písomnosti napr. prenesením podpisu
z inej písomnosti.

19. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že pri overovaní podpisu u notárky sa rozhodne nepodpísal len
parafou, ale v súlade so svojimi podpisovými vzormi, teda čitateľne priezviskom a že sa tak podpísal tak

na zmluve o pôžičke ako aj v osvedčovacej knihe u notárky.

20. K tejto okolnosti bola vypočutá ako svedkyňa D. U. pracovníčka notárskeho úradu G.. M. N.,
ktorá predložila na pojednávaní k nahliadnutiu aj overovaciu knihu, v ktorej dňa 21.12.2012 je podpis
žalovaného pod poradovým číslom 1308, pričom jednoznačne išlo len o tzv. parafu.

21. Svedok J. V., ktorý je priateľom žalobcu potvrdil, že na jeho požiadanie a podľa jeho pokynov
spracoval na svojom počítači zmluvu o pôžičke medzi stranami ohľadom sumy 3.500 alebo 3.600 Eur.
Pamätal si, že tam boli uvedené nejaké splátky a že splatnosť pôžičky končila konkrétnym dátumom,
deň a mesiac si nepamätal, ale pamätal si rok, išlo o rok 2015. Túto zmluvu preposlal žalobcovi, ktorý

však neskôr mu oznámil, aby prepísal len rok splatnosti na rok 2016, čo on urobil, zmluvu vytlačil a v
dvoch exemplároch priniesol žalobcovi. Nepamätal si, či v tom čase bol tam aj žalovaný.

22. Svedok D. J. pozná obe procesné strany, so žalovaným, ktorý je jeho priateľom sa stretáva už len
sporadicky a v minulosti bol kamarátom aj žalobcu, s ktorým však mal neskôr súdny spor, taktiež o

vrátenie pôžičky, ktorý svedok prehral. Uviedol, že taktiež si požičal od žalobcu 2.500 Eur, ktorý však
trval na tom, aby jeho osobné motorové vozidlo ako zábezpeka bolo prepísané na neho a neskôr toto
vozidlo sa predalo. Tvrdil, že napriek tomu, že žalobcovi vrátil takýmto spôsobom 3.000 Eur bol súdom
zaviazaný zaplatiť ďalších 3.000 Eur. Uvedený svedok prehlásil, že žalobcu s J. V. zoznámil on a že
určite to bolo až po uzavretí zmluvy o pôžičke medzi stranami a že do vtedy sa menovaní nepoznali.

Svedok bol prítomný aj pri odovzdaní pôžičky žalovanému, na sumu a ani na termín splatnosti pôžičky
si však nepamätal. Potvrdil však, že bol pri kúpe auta značky Mercedes typu A, ktoré kupoval žalovaný
za peniaze požičané od žalobcu a že stálo asi 1.800 Eur. Svedok bol pritom, keď žalobca trval na tom,
aby toto auto bolo zapísané na neho ako forma zábezpeky a neskôr, keďže auto sa dostalo do servisu
žalobcu, žalobca ho odpredal za sumu asi 900 až 1.200 Eur, pričom svedok tvrdil, že bol prítomný aj

pri tomto odpredaji.

23. Vypočutý bol aj svedok O. M., ktorý bol bývalým spoločníkom žalobcu. Bol pritom, keď žalovaný
prišiel za žalobcom do ich prevádzky za účelom pôžičky na kúpu osobného motorového vozidla značkyMercedes A čiernej farby. Neskôr svedok videl žalovaného na takom vozidle jazdiť a preto usúdil, že
majiteľom tohto vozidla je žalovaný. Bližšie k spornej pôžičke sa vyjadriť nevedel.

24. Na návrh žalovaného súd vyzval na písomnú svedeckú výpoveď Y. Z. žijúceho v U., ktorý je
priateľom žalovaného. Ten vo svojej písomnej svedeckej výpovedi potvrdil, že bol pri kúpe Mercedesu
A tmavofialovej farby v nejakej obci pri Bardejove s tým, že auto kupoval žalovaný a prítomný bol aj D.
J. a O. U.. Na výšku kúpnej ceny si už nepamätal, vedel o tom, že vyplatenú sumu si žalovaný požičal
a napokon uviedol, že spomínané auto sa neskôr pokazilo, žalovaný ho odovzdal do servisu žalobcu

a už mu ho nevrátili.

25. Na tomto súde sa viedlo tiež konanie o vrátenie pôžičky 3.000 Eur medzi žalobcom ako veriteľom
a D. J. ako dlžníkom pod sp. zn. 13C/448/2015, doložená bola písomná zmluva o pôžičke uzavretá
20.2.2013, podľa ktorej mala byť pôžička vrátená do 20.4.2013. V danom spore od začiatku žalovaný sa
bránil tvrdením o vrátení pôžičky z predaja jeho osobného motorového vozidla s tým, že na požiadanie

žalobcu auto formálne previedol na žalobcu ako zábezpeku vrátenia pôžičky. Žalobca však toto tvrdenie
poprel, doložil písomnú kúpnu zmluvu ohľadom spomínaného auta z 19.2.2013 (deň pred zmluvou o
pôžičke), ktorou mu žalovaný odpredal spomínané motorové vozidla za 3.500 Eur a v zmluve potvrdil,
že kúpna cena mu bola vyplatená. Ako držiteľ auta bol na dopravnom inšpektoráte zapísaný žalobca
od 20.2.2013, dňa 29.4.2013 bolo vozidlo prepísané na iného držiteľa (krátko po termíne splatnosti

pôžičky). V konaní boli vypočutí dvaja svedkovia - kamaráti oboch strán. Svedok E. Y. uviedol, že žalobca
požičiaval peniaze a vyžadoval nejakú zábezpeku. Spomínal prípad ďalšieho kamaráta Juraja (dá sa
predpokladať že išlo o Juraja (žalobca potvrdil, že išlo o G. N.) a konkrétne uviedol, že menovaný si chcel
kúpiť auto, žalobca ho vlastne kúpil pre spomínaného Juraja, ale bolo zapísané na žalobcu. Svedok H.
D. sa denne stretával s oboma stranami, nevedel sa vyjadriť k dohodám medzi nimi, ale vyslovil názor,

že podľa neho pôžičku Veteráni vrátil z peňazí z predaja auta a dedukoval tak z toho, že žalobca a
žalovaný v tom čase spolu podnikali, budovali servis a nemohli by spolu fungovať, ak by pôžička nebola
vrátená. Svedok vypovedal aj o tom, že obe strany, žalobca, ale aj žalovaný boli pri predaji spomínaného
auta tretej osobe. Súd na prvom pojednávaní rozsudkom č.k. 13C/448/2015-50 zo dňa 4.4.2017 žalobe
vyhovel z dôvodu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania vrátenia pôžičky. Voči

rozsudku odvolanie nebolo podané, takže nadobudol právoplatnosť 24.11.2018.

26. Právny vzťah medzi stranami bolo potrebné posúdiť podľa § 657 Občianskeho zákonníka, teda
zo zmluvy o pôžičke. Podľa citovaného ustanovenia zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci

rovnakého druhu.

27. Súd považuje za potrebné poukázať na to, že zákon nevyžaduje pre platnosť zmluvy o pôžičke
jej písomnú formu, strany však uzavreli zmluvu o pôžičke písomne a preto na akúkoľvek jej zmenu je
potrebná písomná forma, čo vyplýva z ustanovenia § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

28. Je nesporné, že strany uzavreli zmluvu o pôžičke 21.12.2012, zhodli sa na tom, že písomnú
zmluvu podpísali, že v písomnom texte ako predmet pôžičky bola uvedená suma 3.600 Eur a tú sa
žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť ku konkrétnemu termínu. Spor medzi nimi bol predovšetkým ohľadom
dohodnutej lehoty splatnosti pôžičky. Problém je v tom, že ani jeden z nich nemá originál zmluvy a

predložili len jej kópie, žalovaný len časť kópie danej zmluvy. Podľa kópie zmluvy predloženej žalobcom
mal žalovaný najneskôr pôžičku vrátiť do 1.1.2016, podľa kópie zmluvy (jej časti) predloženej žalovaným
bol tento termín stanovený do 1.1.2015. Túto časť kópie zmluvy s dátumom splatnosti 1.1.2015 pritom
zaslal elektronicky žalovanému sám žalobca.

29. Dohodnutý termín splatnosti pôžičky bol pre tento spor zásadný vzhľadom na námietku premlčania
vznesenú žalovaným. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania tohto sporného termínu splatnosti bolo
na žalobcovi. V spore o vrátenie pôžičky má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným ako dlžníkom
uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol konkrétne finančné prostriedky a že žalovaný svoj dlh riadne
a včas nezaplatil a pokiaľ bol dohodnutý konkrétny termín splatnosti, má vo vzťahu k tomu tvrdeniu (tak

ako aj k ostatným náležitostiam zmluvy) aj dôkaznú povinnosť. Žalovaný ako dlžník má zase dôkazné
bremeno ohľadom skutočností, ktoré mali za následok zánik dlhu (napr. splnením).30. Žalobca predložil ako dôkaz kópiu zmluvy o pôžičke so sporným dátumom splatnosti. Ide však o
súkromnú listinu, ktorú je potrebné hodnotiť z hľadiska splnenia dôkaznej povinnosti inak ako verejnú
listinu. Pri verejnej listine totiž, ak sa popiera jej správnosť, má dôkazné bremeno preukázania jej

nesprávnosti ten, kto verejnú listinu popiera. Pri súkromnej listine to však neplatí. Stačí popretie jej
správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka,
ktorý tvrdí skutočnosti, ktoré majú byť preukázané súkromnou listinou (napr. rozsudok Najvyššieho súdu
ČR 33Cdo/472/07 z 30.4.2009).

31. Žalobcovi sa však nepodarilo v konaní nepochybne preukázať, že so žalovaným si dohodol splatnosť
pôžičky poskytnutej v roku XXXX až do X.X.XXXX.

32. Súčasťou zmluvy bol totiž v bode 3.1 aj splátkový kalendár, dohodnuté boli mesačné splátky po
150 Eur od 1.1.2013, čo by znamenalo, že posledná splátka by bola splatná 1.1.2015, teda tak, ako to
tvrdil žalovaný, o čom doložil aj kópiu tejto časti zmluvy. Navyše je zjavné, že obe kópie zmlúv sú úplne

zhodné ( v rozsahu predloženej časti žalovaným), iný je len dátum splatnosti a dokonca zhodujú sa aj
v nedokonalosti textu v slove „splátkovom“, vynechaním písmen a teda nepochybne boli okopírované z
toho istého dokumentu. Na jednej z kópii však bol technicky zmenený dátum splatnosti.

33. Úplne zhodná chyba v texte nevytlačením konkrétnej časti jedného slova svedčí o tom, že táto chyba

tlače bola na origináli zmluvy, ktorá bola odkopírovaná. Jedna kópia zodpovedala originálu a na druhej
bol technicky zmenený dátum splatnosti. Žalovaný však žiadnu falošnú kópiu zmluvy nevyrobil, súdu
predložil len tú časť kópie zmluvy, ktorú mu elektronicky zaslal žalobca. Logicky pri závere že jedna z
kópii zmluvy bola falošná, na otázku kto mal záujem predložiť súdu nepravú zmluvu vychádza, že to bol
žalobca. Navyše svedok V. vypovedal, že prvú zmluvu, ktorú napísal so splatnosťou v roku 2015 len

elektronicky preposlal žalobcovi (teda ju nevytlačil), čo by znamenalo, že na tejto zmluve by nemohla
byť spomínaná chyba spôsobená tlačiarňou. Keďže však tá istá chyba v nej bola, súd neuveril výpovedi
svedka a tým ani žalovanému. Nevierohodnosť svedka V. bola potvrdená aj svedeckou výpoveďou J.,
ktorý uviedol, že V. so žalobcom zoznámil on sám až po uzavretí predmetnej zmluvy o pôžičke.

34. Za dôležitú skutočnosť pri hodnotení dôkazov súd považuje aj to, že sám žalobca v komunikácii so
žalovaným dňa X.X.XXXX uviedol, že 3.600 Eur malo byť splatených X.X.XXXX a v nasledujúcej správe
z toho istého dňa uviedol, že je už 1,5 roka po splatnosti.

35. Bolo nevyhnutné, aby žalobca preukázal, že skutočne so žalovaným si dohodol splatnosť pôžičky do

1.1.2016 tak ako to tvrdil. Dôkazné bremeno v tomto smere však neuniesol. Súd vychádzal zo záveru,
že účastníci zmluvy si dohodli splatnosť pôžičky do 1.1.2015 tak ako to tvrdil žalovaný a čo vyplynulo
aj v kontexte s ďalšími dôkazmi popísanými v predchádzajúcej časti rozsudku. Nedá sa nepoukázať
ani na to, že aj dohodnutý splátkový kalendár v zmluve po 150 Eur mesačne od X.X.XXXX nasvedčuje
tomu, že posledná splátka vychádza na X.XX.XXXX, teda v súlade s tým ako bola stanovená splatnosť

pôžičky najneskôr na 1.1.2015 a nie až na X.X.XXXX, pretože v takomto prípade splátkový kalendár by
bol v rozpore so spomínanou lehotou splatnosti.

36. Súd následne sa zaoberal tým, či neskôr po uzavretí písomnej zmluvy o pôžičke nedošlo k jej zmene
ohľadom splatnosti pôžičky. Nasvedčovala tomu elektronická komunikácia strán z 2.7.2018, v ktorej

žalovaný navrhol splátky po 1.300 Eur od nasledujúceho mesiaca, s čím žalobca súhlasil.

37. Aj keď zákon nestanovuje povinnú písomnú formu zmluvy o pôžičke, pokiaľ účastníci zvolia jej
písomnú formu, ako tomu bolo aj v tomto prípade, potom aj jej zmena musí mať písomnú formu. Vyplýva
to z kogentnej právnej úpravy § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Najnovšia judikatúra smeruje k tomu,

aby sa favorizoval záujem zmluvných strán a aj ústna forma zmeny písomnej zmluvy predstavuje v
zmysle nej platný právny úkon, pokiaľ nie je namietaná jeho relatívna neplatnosť (napr. nález Ústavného
súdu ČR I.ÚS 1264/11 z 12.7.2011). Žalovaný však v písomnom vyjadrení z 30.9.2019 (č.l. 87) namietal
neplatnosť dohody zmene zmluvy uvedenej v ústnej alebo elektronickej forme. Pre každý písomný
právny úkon vrátane jeho zmeny je nevyhnutný podpis účastníkov dohody o zmene právneho úkonu a

ten nepochybne pri elektronickej komunikácii, ku ktorej došlo medzi stranami, chýbal (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu ČR 30Cdo/1230/07 z 29.1.2009).38. Súd teda vychádzal zo záveru, že strany sporu dohodli pôžičku so splatnosťou 1.1.2015, žalobca
nepreukázal inú lehotu splatnosti a ani platnú dohodu zmene zmluvy, čo znamená, že námietka
premlčania bola vznesená dôvodne.

39. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

40. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

41. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

42. V danom prípade trojročná premlčacia doba uplynula 1.1.2018 (počítaná od 1.1.2015) a keďže
žaloba bola podaná až 28.12.2018, z dôvodu premlčania súd žalobu zamietol.

43. Ostatnými spornými okolnosťami sa súd už nezaoberal. Sporná je totiž aj výška požičanej
sumy, započítanie pohľadávky žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške hodnoty
motorového vozidla, ktoré mu zabavil žalobca a následne predal.

44. Súd nezistil dôvod pre vyhodnotenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi, takéto

posúdenie je možné len pri výnimočných okolnostiach konkrétneho prípadu, čo však súd v tomto spore
nezistil. Žalobca mal byť dostatočne opatrný a ustriehnuť si včasné podanie žaloby a nespoliehať na
sľuby žalovaného o vrátení pôžičky.

45. Súd na záver dodáva, že pri hodnotení všetkých dôkazov, ktoré posudzoval vo vzájomných

súvislostiach dospel k záveru o nevieryhodnosti aj ďalších tvrdení žalobcu svedčiacich o jeho minimálne
amorálnom správaní. Súd totiž neuveril jeho tvrdeniu o tom, že bol vlastníkom motorového vozidla
značky Mercedes, o ktorom vypovedal žalovaný, keďže z výpovedi svedkov mal za preukázané, že ho
kúpil žalovaný. Žalobca neprodukoval žiadny dôkaz o opaku a aj ním potvrdená skutočnosť, že toto
auto užíval žalovaný, vedie k záveru, že jeho majiteľom bol žalovaný. To, že ako jeho držiteľ bol na

dopravnom inšpektoráte zapísaný žalobca je irelevantné, takýto zápis má len evidenčný charakter. Z
dôkazov vykonaných v spore 13C/448/2015, pritom vyplynulo, že žalobca bežne postupoval tak, že
pri požičiavaní peňazí motorové vozidlo dlžníka zapísal ako formu nejakej zábezpeky na dopravnom
inšpektoráte na seba, čo vyplynulo konkrétne z výpovede svedka Y., ktorý dokonca spomenul prípad
žalovaného. Žalobca najprv na pojednávaní tvrdil, že má aj písomnú kúpnu zmluvu preukazujúcu to, že

spomínané motorového vozidlo Mercedes kúpil on sám, na ďalšom pojednávaní však súdu oznámil, že
zmluvu nemá, nevedel uviesť kde a od koho vozidlo kúpil. Do celej mozaiky prípadu zapadá tvrdenie
žalovaného, že zápis na dopravnom inšpektoráte bol vykonaný na požiadanie žalobcu ako nejakej formy
zábezpeky, čo potvrdil aj svedok Veteráni, ktorý bol pri tejto dohode.

46. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V spore
bol žalovaný úspešný a preto súd mu priznal plnú náhradu trov konania, pretože nezistil žiadny dôvod
pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne a to napriek tomu, že žalovanému možno
vytknúť jeho správanie, ktorým opakovane ubezpečoval žalobcu o vrátení pôžičky. Táto skutočnosť však
vporovnanísoskutočnosťou,žežalobcavzásadnýchveciachvypovedalnepravdivoadokoncapredložil

súdunepravúzmluvuopôžičkejemalichernáaabsolútnevylúčilaúvahuonepriznanínárokunanáhradu
trov konania.

47. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.