Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. marec 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoCsp/49/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8618200603
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8618200603.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenieksenátu

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobkyne P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.
Q. XXX/X, XXX XX X., občianky Slovenskej republiky, zastúpenej advokátom JUDr. Igorom Šafrankom,
so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlomPribinova25,82496Bratislava,IČO:35792752,právnezastúpenémuspoločnosťouAdvokátska
kancelária Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 985,50 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Svidník č.k. 7Csp/26/2018-108 zo dňa 17.08.2020 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok vo vyhovujúcom výroku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 50 eur do 3
dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti vyhovujúceho výroku žalobu zamieta.

Priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania
vrozsahu100%stým,žeovýšketrovbuderozhodnutésúdomprvejinštanciesamostatnýmuznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 985,50 eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške
bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou súdu podanou 06.04.2018 domáhala
zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 985,50 eura. Žalobu odôvodnila tým, že
v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 3C/160/2015 si voči žalovanému uplatnila
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a nárok na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky,

v oboch uplatňovaných nárokoch bola úspešná, čo je zrejmé z rozsudkov Okresného súdu Svidník
z 24.11.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/68/2017 z 28.09.2017,
ktoré sa stali právoplatnými 08.11.2017. Dokazovaním v tomto konaní bolo preukázané, že poplatok
vo výške 215,75 eura uvedený v zmluve č. XXXXXXXXXX zo 04.04.2011 je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, taktiež bola úspešná vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z tejto
zmluvy, na základe ktorej jej žalovaný schválil úver 1.500 eur s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 70,01
% celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom predstavovali sumu 1.928,88 eura. Priemerná

RPMN bola vo výške 46,06 %. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa za úver zaplatiť vrátane úroku bola
uvedená vo výške 3.375,53 eura. Úver jej žalovaný poskytol vo výške 1.284,25 eura, napriek tomu, že
schválená výška úveru bola 1.500 eur, avšak žalovaný si hneď pri poskytnutí úveru započítal poplatok
vo výške 215,75 eura. Keďže žalovanému na úhradu záväzku z predmetnej zmluvy zaplatila 2.270,25eura a poskytnutá suma úveru bola 1.284,25 eura, rozdiel čiastka 986 eur predstavuje bezdôvodné
obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalovaného. Žalobkyňa mala za primerané finančné zadosťučinenie
985,50 eura, táto suma je sumou, o ktorú sa chcel žalovaný na jej úkor obohatiť.

Súd prvej inštancie konštatoval, že prvý rozsudok, ktorým rozhodol o nároku žalobkyne, č.k. rozsudok
7Csp/26/2018-70 z 08.11.2018, ktorým žalobe vyhovel bol uznesením Krajského súdu v Prešove č.k.
9Co/71/2019-94 z 22.08.2019 v spojení s opravným uznesením zrušený a vrátený bol súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to z dôvodu, že z rozsudku nebolo zrejmé, prečo by
suma zadosťučinenia mala byť primeranou práve vo výške sumy bezdôvodného obohatenia.

Súdprvejinštancievštádiupozrušeníprvéhorozsudku,ktorýmožalobevyhovelvecopätovneprejednal
vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, pričom zistil tento skutkový stav.

2. Z rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 3C/160/2015 zo dňa 24.11.2016, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Prešov č.k. 17Co/68/2017-73 zo dňa 28.09.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 08.11.2017, súd zistil, že súd určil, že poplatok 215,75 eura v bode 8.1 zmluvy

o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.04.2011 v znení: Predmetom tejto dohody o
poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených
podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu, maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp.
revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy, uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako
úver/revolving) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v

možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 eura a b) za poskytnutie služby spočívajúcej
v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 eura v prípade, ak bude dlžníkovi
revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť,
k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú
zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby,

je neprijateľnou podmienkou. Žalovaný bol povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške
986 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že bolo preukázané, že žalobca voči žalovanému sa
domáhal určenia, že poplatok vo výške 215,75 eura uvedený v zmluve č. XXXXXXXXXX, zo dňa
04.04.2011 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, tak ako je zakotvený v bode 8.1 predmetnej

zmluvy o revolvingovom úvere. Vzhľadom na vyššie uvedené dokazovanie súd udáva, že pokiaľ
sa týka predmetného poplatku, súd je toho názoru, že žalovaný neposkytol reálne plnenie za
takýto poplatok a preto je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľný. Naviac je
neurčitý predmet administratívneho poplatku. Zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké administratívne
plnenie sa jedná. Neurčitosť vedľajšieho plnenia spojeného s údajnou administratívou má dopad na

platnosť administratívneho poplatku. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že žalovaný si nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú ich
zákazníkom vopred znám, ani len svojim okruhom, kedy cena tohto poplatku značne prevyšuje sumu,
ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše je neprijateľné, aby poplatok za „niečo ako technickú
podporu“záviselnavýškeposkytnutéhoúveru.Žalovanývôbecnevysvetľuje,prečožiadavyššípoplatok

od spotrebiteľa, ktorý si požičiava vyššiu sumu, ako od toho, ktorému požičiava menej. To je dôvod na
určenie neplatnosti tejto časti dojednaného poplatku. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd určil, že
poplatok 215,75 eura, v bode 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.04.2011,
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Ďalej z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca so žalovaným dňa 04.04.2011 uzatvoril zmluvu o

revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný žalobcovi schválil úver vo výške
1 500 eur s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 70,01 %. Celkové náklady žalobcu spojené so
spotrebiteľským úverom predstavovali sumu 1 928,88 eura. Priemerná RPMN za úver bola vo výške
46,06 %. Žalobca sa zaviazal splácať predmetný úver mesačnou splátkou vo výške 80,37 eura. Celková
čiastka, ktorú žalobca mal zaplatiť za úver + úroky za celú dobu čerpania je uvedená vo výške 3 375,53

eura, pričom súd zistil, že žalobcovi zo strany žalovaného bol poskytnutý úver vo výške 1 284,25 eura,
pričom schválená výška úveru bola vo výške 1 500 eur, avšak žalovaný si hneď pri poskytnutí úveru
započítal poplatok vo výške 215,75 eura podľa bodu 8.1 zmluvy, čo je rozdiel medzi schválenou sumou
1.500 eur a poskytnutou sumou úveru 1.284,25 eura (25 splátok x 80,37 eura, 8 splátok x 28,25 eura,
1 splátka x 25 eur a 1 splátka x 10 eur). Vzhľadom na to, že v konaní bolo preukázané, že žalobcovi

bola poskytnutá suma 1.284,25 eura a žalovanému zaplatil sumu 2.270,25 eura, pričom z uvedeného
je zrejmé, že suma 986 eur (2.270,25-1.284,25) predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na
strane žalovaného a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný so žalobou nesúhlasil. Mal za to, že v konaní nebolo
preukázané, že by konaním žalovaného došlo k spôsobeniu nejakej ujmy v neprospech žalobkyne.
Žalobkyňa si voči žalovanému predstavuje identický nárok z rozdielom 0,50 eura, aký už jej bol raz

právoplatne priznaný ako bezdôvodné obohatenie, čo vyvoláva pochybnosť o objektivite uplatneného
nároku. Existenciu dôvodov, pre ktoré by sa malo poskytnúť finančné zadosťučinenie spochybňuje
aj fakt, že k uplatňovaniu tejto požiadavky dochádza s výrazným časovým odstupom. Na priznanie
žalobkyňou uplatňovaného nároku, dokonca v žiadanom rozsahu, neexistuje žiadny skutočný a zákonný
dôvod. Z tvrdení žalobkyne nevyplýva, že by jej bola spôsobená ujma. Navrhol preto žalobu v celom

rozsahu zamietnuť.
4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a opätovnom posúdení nároku žalobkyne dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná, stotožňuje sa s argumentáciou žalobkyne. Žalobkyňa úspešne v
konaní vedenom pod sp.zn. 3C/160/2015 uplatnila porušenie práva spotrebiteľa, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od žalovaného, ktorý za porušenie jej práva nesie zodpovednosť. Dosiahla
určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 986 eur

z dôvodu, že úverová zmluva je pre absenciu zákonných náležitostí podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch bezúročná a bez poplatkov. Žiadanú sumu zadosťučinenia 985,50 eura
považoval súd prvej inštancie za primeranú s poukazom na to, že pokiaľ by žalovaná v pôvodnom
konaní nedosiahla úspešné uplatnenie svojich spotrebiteľských práv, žalovaný by sa na jej úkor obohatil
sumou 986 eur. Bez právneho významu je argument žalovaného o tom, že žalobu o zaplatenie

primeraného finančného zadosťučinenia nepodal bezprostredne po právoplatnom skončení pôvodného
konania. Žalobkyňa v pôvodnom konaní dosiahla určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorú
sama netvorila a ktorá sa bez jej pričinenia stala súčasťou zmluvného vzťahu. Žalobkyňa dosiahla
neplatnosť zmluvnej podmienky z dôvodu hrubej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa súdu prvej inštancie je správne a spravodlivé aby suma

primeraného finančného zadosťučinenia zohľadňovala aj ujmu, ktorá spotrebiteľovi hrozila, pokiaľ by
bol pasívny a neuplatnil by si svoje spotrebiteľské práva. Tým sa naplní aj uhradzovacia funkcia tohto
satisfakčného prostriedku, preto súdu sa javilo ako primerané finančné zadosťučinenie žiadaná suma
985,50 eura a to s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Súd prvej inštancie odkázal aj na ustanovenie Občianskeho zákonníka - § 52 ods. 1, 2, 3,

4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 a § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. a § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 11 ods. 1 tohto zákona.
Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h)

Civilného sporového poriadku, namietajúc opätovné porušenie práva žalovaného na spravodlivé súdne
konanie a opätovné porušenie povinností súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie. Podľa žalovaného
súd prvej inštancie tak postupoval napriek povinnosti riadne rozhodnutie odôvodniť ako mu uložil
odvolací súd. Odôvodnenie rozsudku podľa žalovaného neobsahuje žiadne skutočnosti vyplývajúce z
vykonaného dokazovania, ktoré by odôvodnili výšku priznaného finančného zadosťučinenia ani žiadne

skutočnosti odôvodňujúce primeranosť priznaného nároku. Súd prvej inštancie uviedol, že finančné
zadosťučinenie môže byť rovné ujme, ktorá spotrebiteľovi hrozila alebo vznikla a v tomto prípade mala
vzniknúť z neprijateľnej podmienky. Tento záver súdu je skutkovým omylom súdu, pretože žalobkyni
žiadna ujma zo žiadnej neprijateľnej podmienky ani nevznikla a ani jej nebola priznaná náhrada. Súd
prvej inštancie, ako z dôvodov rozsudku vyplýva, vychádzal z rozsudku sp.zn. 3C/160/2015. Ním ale

žalobkyni nebolo priznané žiadne plnenie z neprijateľnej podmienky, ale titulom bezúročnosti úveru.
Odvolací súd výslovne uložil súdu povinnosť odôvodniť v čom je priznaná suma primeranou, súd prvej
inštancie túto povinnosť nesplnil, rovnako ako pri už skôr zrušenom rozsudku. Aj keď výška primeraného
zadosťučinenia je vecou úvahy súdu, táto úvaha nemôže byť ani svojvoľná ani nepreskúmateľná,
naopak, musí sa opierať o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská. Subjektívne konštatovanie

súdu, čo považuje za primerané, je v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového
poriadku. Existencia ujmy ako predpoklad priznania jej vyrovnania v podobe zadosťučinenia síce
nemusí byť exaktne preukazovaná, ale v rámci racionálnych záverov musí byť odôvodnená konkrétnymi
okolnosťami ako daná, inak by zadosťučinenie nepredstavovalo žiadnu satisfakčnú funkciu. Právna
úprava ale uľahčuje postavenie spotrebiteľa v tom, že nie je povinný dokazovať rozsah ujmy, príčinnú

súvislosť, ale na druhej strane to neznamená, že nárok vznikne za každých okolností, aj keď ujma
nevznikla.Samotnýzáver,žežalovanýporušilprávaspotrebiteľavyplývajúcezozmluvyniejezáveromo
skutočnej existencii ujmy a pre priznanie finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa nie je dostatočný. Podľa žalovaného v konaní nebolo zo strany žalobkyne tvrdené anipreukázané, že na jej strane došlo k takým okolnostiam, ktoré vyžadujú priznanie zadosťučinenia v
zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 14Co/91/2012, podľa ktorého s ohľadom na neurčitú hypotézu § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007

Z.z. v záujme eliminácie jeho možného zneužitia je nevyhnutné sledovať jeho účel, ktorým je nastolenie
rovnováhy zmluvných strán. Žalovaný preto žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak,
že žalobu zamietne a žalovanému prizná práv na náhradu trov konania; žalobkyňa sa k odvolaniu
žalovaného nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) subjektom k tomu oprávneným (§ 359
CSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako aj na webovej
stránke Krajského súdu v Prešove dňa 19.03.2021 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o tom, že

odvolanie žalovaného bolo z časti dôvodné.

7. Žalobkyňa podala na súd prvej inštancie dňa 06.04.2018 žalobu, ktorou sa domáhala primeraného
finančného zadosťučinenia 985,50 eura keďže v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod
sp.zn. 3C/160/2015 bola úspešná vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj

vo vzťahu k nároku na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Žalovanému bolo uložené vydať jej
bezdôvodné obohatenie 986 eur, čím podľa žalobkyne bol splnený predpoklad pre jej nárok na finančné
zadosťučinenie, ktoré žiadala vo výške 985,50 eura, t.j. vo výške, o ktorú sa chcel žalovaný na jej úkor
obohatiť.

8. Tvrdenie žalobkyne o úspechu v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp.zn. 3C/160/2015
bolo žalobkyňou preukázané rozsudkami, ktoré pripojila k žalobe 24.11.2016 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove č.k. 17Co/68/2017-73 zo dňa 28.09.2017, ktorý sa stal právoplatným dňa
08.11.2017. Predmetným rozsudkom Okresného súdu Svidník č.k. 3C/160/2015-47 zo dňa 24.11.2016
súd určil, že poplatok 215,75 eura, v bode 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo

dňa 04.04.2011 v znení: „Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť
Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti
odkladu, maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe
Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka
zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok

úveru vo výške 215,75 eura a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti
splátok revolvingu vo výške 112,08 eura v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je
veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi
svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom
písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby“, je neprijateľnou podmienkou.

Rozsudkom bolo taktiež uložené žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo
výške 986 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že
medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 04.04.2011 zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorej žalovaný žalobkyni schválil úver vo výške 1.500 eur s ročnou úrokovou sadzbou vo
výške 70,01 %, reálne bol však poskytnutý úver vo výške 1.284,25 eura, keďže žalovaný hneď pri

poskytnutí úveru započítal poplatok vo výške 215,75 eura. Predmetná spotrebiteľská zmluva je zmluvou,
na základe ktorej bol poskytnutý úver, ktorý je bezúročný a bezpoplatkový nakoľko neobsahuje povinné
náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z., konkrétne dobu trvania zmluvy, termín konečnej
splatnosti úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úroku a iných poplatkov. Keďže žalobkyňa
uhradila žalovanému na úhradu záväzku z tejto zmluvy 2.270,25 eura, rozdiel medzi reálne poskytnutou

sumou a sumou zaplatenou je sumou bezdôvodného obohatenia 986 eur. Z predmetného rozsudku
taktiež vyplýva určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky poplatku, ktorý je v bode 8.1 predmetnej
zmluvy. Neprijateľnosť poplatku vyplýva z toho, že žalovaný v nadväznosti na tento poplatok neposkytol
reálne plnenie, poplatok je neurčitý, nie je možné zistiť o aké administratívne plnenie sa jedná. Vo vzťahu
k žalobkyni spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie je právoplatné, čím je podkladom pre záver súdu o existencii základu
pre uplatnenie nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Ak mal žalovaný, že základ nároku danýnie je, že žalobkyňa sa v základnom konaní nedomohla porušenia svojich práv spotrebiteľa, jeho názor
bol bez relevancie.

9. Ak bez relevancie bola odvolacia argumentácia žalovaného vo vzťahu k základu nároku na
primerané finančné zadosťučinenie, nie bez relevancie boli jeho námietky vo vzťahu k výške finančného
zadosťučinenia, ktorú za primeranú mal súd prvej inštancie v rozsahu 985,50 eura, tak ako žalobkyňa
žalobou žiadala.

10. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
od 10.06.2013 spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, jazykovo-gramatického výkladu predmetnej právnej
normy a toho, že ak nie sú závažné dôvody pre to, aby bol slovnému textu daný iný význam, má sa

výrazom použitým v právnej norme prisúdiť taký význam, aký má v zmysle právneho jazyka, je potrebné
konštatovať, že úspešným uplatnením práva spotrebiteľom je daný základ pre priznanie finančného
zadosťučinenia.

11. Posúdenie každého nároku je vecou individuálnych skutkových zistení, všeobecnou právnou

zásadou, vlastnou európskej právnej kultúry je princíp primeranosti, ktorý zvolil zákonodarca aj k
zadosťučineniu, na ktoré má mať nárok spotrebiteľ úspešne sa domáhajúci ochrany svojho práva
spotrebiteľa. Je preto na súde, ktorý je orgánom s právomocou normu vyložiť a poskytnúť ochranu
subjektívnemu právu vyhodnotiť v konkrétnych súvislostiach primeranosť požiadavky spotrebiteľa.

12. Zadosťučinenie je slovo prevzaté z latinského výrazu satisfactio, v ktorom „satis“ znamená „dosť“ a
„facere“ znamená „činiť“ (podľa Stručného etymologického slovníka slovenčiny „činiť“ znamená konať,
robiť, urobiť, t.j. urobiť za dosť). V právnej teórii základ dania zadosť spočíva vo vyrovnaní pomerov,
ktoré boli narušené, a ktoré je nutné opätovne uviesť do rovnováhy, nie len reštitučným, obnovovacím
nárokom. Zadosťučinenie je tak nárokom, ktorým sa reparujú ujmy nemateriálnej povahy. Tento aspekt

vychádza z podstaty tohto nároku, nie je preto možné pri rozhodovaní o ňom brať zreteľ na materiálne
prvky. Jeho podstatou nie je sankčná povaha, aj keď zaplatenie, keďže zadosťučinenie podľa § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z.z. má byť finančné a každé zaplatenie predstavuje finančný úbytok v aktívach
osoby, voči ktorej nárok smeruje. Na účely sankcionovania je totiž administratívne a trestné právo, civilné
právo má za cieľ „len“ kompenzáciu osoby, ktorej sa má zadosťučinenie poskytnúť. Ako uviedol Najvyšší

súd Českej republiky v rozhodnutí 30Cdo/3936/2010 z 15.12.2011, t.j. v čase zhody medzi českou a
slovenskou civilnou úpravou v Občianskom zákonníku, inštitút tzv. punitive alebo exemplary damages
(t.j. náhrady škody plniacej represívnu funkciu - voľný preklad odvolacieho súdu) nekompenzačného
odškodnenia exemplárnej alebo represívnej povahy nemá v českom práve oporu. Tento typ náhrady je
typický pre angloamerický typ právnej kultúry (common law), český aj slovenský právny systém je však

iným, je kontinentálnym systémom.

13. Vychádzajúc z predpokladov uvedených v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, žalobkyňa sa
mýlila ak mala za to, že suma zaplatenia, ktorej sa voči žalovanému domáhala, má mať sankčnú a
odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy a v tomto zmysle primeranou sumou by mala

byť suma 985,50 eura, t.j. suma zodpovedajúca výške, o ktorú sa podľa nej chcel žalovaný na jej úkor
obohatiť.

14. Odvolací súd má za to, že nepriaznivý dôsledok v zmysle povinnosti osoby, voči ktorej bol
nárok na primerané finančné zadosťučinenie uplatnený, musí zodpovedať povahe súkromného práva,

pričom v súkromnom práve sankcia nie je trestom ani inštitútom nahrádzajúcim iné právne inštitúty. V
konkrétnom súdenom prípade neboli tvrdené a z dôkazov ani nevyplynuli žiadne také skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali priznanie zadosťučinenia vo výške akú za primeranú mala žalobkyňa a za akú, ako
za primeranú, ju mal súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie na pojednávanie, ktoré na prejednanie
veci v štádiu po zrušení pôvodného rozsudku nariadil na deň 17.08.2020 žalobkyňu nepredvolal, čo

nie je v rozpore s ustanovením § 178 ods. 1 CSP nakoľko žalobkyňa bola právne zastúpená. Vec
prejednal v jej neprítomnosti, jej právny zástupca ako jediný argument uviedol rozhodovaciu prax
odvolacieho súdu v obdobných veciach kedy má byť priznávané finančné zadosťučinenie vo výške
bezdôvodného obohatenia, poukazujúc na viacnásobné porušenie práv žalobkyne ako spotrebiteľky zostrany žalovaného, ktorá sa dosiahla jednak vyhlásením neprijateľnej zmluvnej podmienky a taktiež aj
vydania bezdôvodného obohatenia. S argumentom právneho zástupcu žalobkyne o tom, že kritériom
preukazujúcim primeranosť požadovanej výšky zadosťučinenia má byť to, že v obdobných prípadoch

odvolacísúdvychádzazosumybezdôvodnéhoobohatenia,niejemožnésúhlasiť.Kritériomkvantifikácie
by mali byť podľa odvolacieho súdu najmä okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo. Ich dosah na sféru
individuálnych preferencií žalobkyňa ako spotrebiteľka ako aj závažnosť porušenia práv spotrebiteľky.
Žalobkyňa k týmto exemplifikatívne uvedeným okolnostiam porušenia práva nič neuviedla, za tejto
situácie kritériu primeranosti finančného zadosťučinenia, proporcionalite, nemohla podľa odvolacieho

súdu zodpovedať čiastka, ktorú súd prvej inštancie priznal žalobkyni ako finančné zadosťučinenie,
čo zakladalo dôvod, aby odvolací súd do úvahy súdu prvej inštancie o výške zadosťučinenia
zasiahol. Súdom prvej inštancie priznané finančné zadosťučinenie 985,50 eura zodpovedajúce sume
bezdôvodného obohatenia, vydania ktorej sa žalobkyňa domohla v inom konaní, nebolo v konkrétnych
skutkových okolnostiach žalobkyňou preukázané, argumentačne nebolo podložené ani súdom prvej
inštancie. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 385 CSP vo vyhovujúcom výroku

zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 50 eur
a v prevyšujúcej časti vyhovujúceho výroku žalobu zamietol. Suma 50 eur je po celkovom zhodnotení
veci pri neexistencii tvrdenia žiadnych rozhodných skutočností sumou postačujúcou a je tak primeraným
finančným zadosťučinením žalobkyne.

15. O nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie ako aj o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1, 2 CSP, podľa § 255 ods. 1 CSP.
Predmetom konania bol nárok na primerané finančné zadosťučinenie, výška ktorého závisela od úvahy
súdu. Od takéhoto nároku sa strana sporu považuje za plne úspešnú vtedy, ak je úspešná, čo do
základu nároku. Nie je totiž možné zaťažiť žalujúcu stranu procesnou zodpovednosťou za predvídanie

výsledku sporu. Žalobkyňa bola v konaní, čo sa týka základu nároku, plne úspešná a to tak čo sa týka
prvoinštančného ako aj odvolacieho konania, preto odvolací súd priznal žalobkyni voči žalovanému
nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.