Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by Mgr. Kristína Ferencziová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/4/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120010795
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2120010795.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného L. G., nar. XX.XX.XXXX
v K., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek
2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 25.11.2020, sp. zn. 3T/28/2020, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 1.4.2021 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného L. G., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný L. G. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom
základe, že
v presne nezisteného času minimálne od 04.09.2019 si bez oprávnenia zadovažoval kúpou od neznámej
osoby omamné a psychotropné látky v rozpore zo zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a tieto následne predal najmä v
okrese Trnava prípadne na ďalších miestach po predchádzajúcom telefonickom rozhovore opakovane
A. A. z K., T. P. z B. Z. K. a ďalším nezisteným osobám, tieto zabezpečoval aj pre osobu F. A., prípadne
opakovane bezodplatne prenechal K. A. z K., pričom takto si neoprávnene zadovážil v meste Q. dňa
06.11.2019, najmenej 1943 mg metamfetamínu, ktorý prechovával až do asi 16:20 h v K. na Novej ulici
na parkovisku pred kasínom REBUY STAR, pričom následne z tohto množstva
· jedno plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom metamfetamínu s hmotnosťou 1588 mg
s prímesou metylsulfonylmetánu, s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 57,4%,
obsahujúci 912 miligramov absolútneho metamfetamínu v hodnote 26,58 €, prenechal F. A. a
· jedno plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom metamfetamínu hmotnosťou 355 mg s
prímesou metylsulfonylmetánu, s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 53,9 %
hmotnostných, obsahujúci 191 miligramov absolútneho metamfetamínu v hodnote 8,88 €, si ponechal
pre svoju potrebu a toto dobrovoľne vydal pri vykonávaní jeho osobnej prehliadky podľa § 102 Trestného
poriadku v čase o 19:40 h tohto dňa,
pričom metamfetamín (ďalej len .pervitin") je zaradený v zmysle vyššie uvedeného zákona do II. skupiny
psychotropných látok,
a tohto skutku sa dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom OS Piešťany sp. zn. 1T/86/2015 zo
dňa 18.01.2016, právoplatným dňa 18.01.2016 odsúdený pre zločin nedovoleného ozbrojovania a
obchodovania so zbraňami, podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona, v súbehu s prečinom nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona, na úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov, so zaradením na výkon trestu odňatia slobody s minimálnymstupňom stráženia, z ktorého bol uznesením OS Bratislava I sp. zn. 6PP/32/2017 zo dňa 05.05.2017,
podmienečne prepustený, na skúšobnú dobu dva roky, s nariadeným probačným dohľadom vo výmere
dva roky.
Za to súd obžalovanému podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods.
5 Trestného zákona, uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov. Podľa
§ 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona
obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Podľa § 76 odsek 1, §
77 odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno c) Trestného zákona v spojení s § 78 odsek 1 Trestného
zákona súd obžalovanému uložil ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 60 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci a to: SIM karta O2, Slovakia, s.r.o.,
č. +XXX XXX XXX XXX, 1 ks mobilný telefón zn. Motorola, čiernej farby s obalom. Podľa § 60 ods. 5
Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých veci stáva štát.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný, ihneď po jeho vyhlásení, na hlavnom pojednávaní odvolanie,
a to do výroku o vine aj treste ako aj konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Svoje odvolanie odôvodnil
sám, aj prostredníctvom obhajcu.
V písomných dôvodoch odvolania obhajca obžalovaného uvádza, že skutok, tak ako je kladený za
vinu obvinenému L. G. nie je preukázaný. Svedok F. A., ktorý bol vypočutý dňa 7.11.2019, na hlavnom
pojednávaní nevypovedal proti L. G.. Jeho výpoveď nemala byť ani čítaná na hlavnom pojednávaní,
pretožebolavykonanápredzačatímtrestnéhostíhania,bezprítomnostiobhajcuabezmožnostikladenia
otázok tomuto svedkovi. Obžaloba v trestnej veci môže byť opretá o výpovede svedkov a iné dôkazy
vykonané pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, prípadne pred oznámením uznesenia o
vznesení obvinenia jeho vyhlásením (§ 206 ods. 1 Trestného poriadku), ak k ich vykonaniu došlo
po začatí trestného stíhania „vo veci" podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku. Ak je ale výpoveď
svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý
chce prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pre súdom, oprieť obžalobu, je nevyhnutné
takého svedka vypočuť až po vznesení obvinenia (alebo svedka vypočutého pred týmto úkonom znovu
vypočuť), a tak zachovať právo obvineného na obhajobu (právo na kontradiktórny postup). Ak obvinený
po vznesení obvinenia sám (prostredníctvom obhajcu) žiada zopakovať výsluchy iných svedkov, je na
úvahe orgánov činných v trestnom konaní, aby po posúdení dôkaznej situácie vo veci rozhodli o potrebe
vykonať kontradiktórny výsluch svedka. Na spravodlivé súdne konanie a na kritickú previerku výpovede
svedka postačuje, ak je výsluch svedka vykonaný v prítomnosti obvineného alebo jeho obhajcu v konaní
pred súdom. (Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR4/2010, stanovisko č. 30)
Ďalej poukázal na výpovede jednotlivých svedkov. Svedok T. P. dňa 20.01.2020 vypovedal, že spolu s
L. G. fajčili cez sklenenú fajku pervitín. Svedkyňa F. uviedla, že od autonehody nebrala žiadne drogy,
pričomsinespomínaodkohoichkupovala.Obžalovanýuviedol,žesvedkyňunepozná.SvedokA.nevie,
či obžalovaný berie drogy. Neusvedčuje obžalovaného zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe. Svedok
A. A. uviedol, že nevie kedy sa kontaktoval s obžalovaným, nevie čosi od neho kupoval. Nič moc to
nebolo, akoby to nebola ani droga. Svedok T. Q. nevie, že by obžalovaný bol užívateľom drog, drogy
mu nepredával. Svedkyňa A. vypovedala že nevie nič o tom, že by obžalovaný predával drogy mal to
iba pre svoju potrebu. Svedkyňa H. a H. vypovedali, že nevedia nič o tom, že by mal obžalovaný niečo
spoločné s drogami.
Záznamyztelefonickýchhovorov,resp.SMSsprávy,musiabyťkonkrétnenato,abymohlabyťvyvodená
trestnoprávna zodpovednosť a nie iba v inotajoch, ktoré dávajú viac možností na to, čo sa v skutočnosti
stalo. Možno ich chápať tak, ako vypovedá obžalovaný L. G.. Keďže konkrétny záznam z telefonickej
prevádzky neexistuje, je pochybné ,či sa dopustil obžalovaný aj trestného činu podľa § 172 ods. 2
Trestného zákona. Preto platí zásada v pochybnostiach v prospech páchateľa. Podobne záznamy
zo sledovania osoby, ktoré sú v podstate takého charakteru, že obžalovaný si niečo s jednotlivými
osobami vymieňal, nepriniesli dôkaz o tom, že by obžalovaný si vymieňal s týmito osobami práve drogy.
Obžalovaný vypovedal, že je dlhodobý užívateľ drog, on si drogy kupoval len pre seba, chodil drogy
kupovať spolu s F. A. a T. P., teda nie že by im kupoval drogy. Taktiež sa vyjadril, že on drogy nepredával
ani P. a ani A..
Na základe uvedeného navrhuje, zrušiť rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o vine a treste a vrátiť
prvostupňovému súdu vec na nové konanie a rozhodnutie.
Obžalovaný v odôvodnení odvolania uviedol, že sa priznal k užívaniu drog, nie predaju, drogy bol
kupovať s A. a P., len pre seba, chcel s P. konfrontáciu, vyšetrovateľ ho odkázal na súd, tam P.
odmietol vypovedať, preto sa čítala jeho výpoveď z polície. Už tam boli porušené jeho práva na
obhajobu. Obžalovaný má svedka, ktorému sa P. priznal, že ho mrzí, že voči nemu vypovedal, alebol donútený. Všetci svedkovia vypovedali v jeho prospech, vedia, že on nikdy drogy nepredával.
Prokurátorka prekrútila výpovede svedkov, nič závažné nevyplynulo ani z jeho sledovania, z prevádzky
jeho mobilu, je vykreslený v tom najhoršom svetle bez priamych dôkazov. Posledné dva roky sa hlásil
u probačnej úradníčky, že pracuje na srbskej ubytovni vo Voderadoch ako recepčný, s tými ľuďmi
komunikoval ohľadom obchodovaniu s elektronikou, cigaretami a ubytovaním. Policajti sa ho chcú zbaviť
kvôli tomu, že informoval o ich metódach v medializovanej kauze jeho dcéry, kde súdil sudca M. a
dal policajtom smiešne tresty a jemu dal 13 rokov, preto si myslí, že je proti nemu zaujatý. On drogy
užíval zo zdravotných dôvodov, lebo bol onkologický pacient, má spálenú pätu po zásahu elektrickým
prúdom, nikdy nebol za drogy riešený a nikdy ich nepredával. Doplnil, že žiada senát krajského súdu aby
prehodnotil jeho kvalifikáciu trestu, z trestného stíhania za drogovú trestnú činnosť 3-10 bezdôvodne
spravili 10-15, ani jediný svedok na hlavnom pojednávaní ani ho neusvedčil a nevypovedal, že páchal
nejakú trestnú činnosť.
Prokurátor sa po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní vzdal práva podať odvolanie.
Odvolací súd rozhodoval o odvolaní na verejnom zasadnutí, ktoré vykonal za prítomnosti obžalovaného,
jeho obhajcu a prokurátora. Prokurátor považuje odvolanie obžalovaného za nedôvodné a to z dôvodu,
že rozsudok okresného súdu je správny a zákonný vo vzťahu ku všetkým výrokom a preto podané
odvolanie navrhuje podľa § 319 TP zamietnuť. Obhajca obžalovaného poukázal na dôvody odvolania,
ktoré uviedol písomne. Navrhuje, aby krajský súd zrušil rozsudok súdu I. stupňa a vrátil vec na nové
konanie a rozhodnutie. Obžalovaný sa pridržal vyjadrenia svojho obhajcu.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine a proti výroku
o treste. Proti výroku o treste je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného
poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine a treste,proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací
súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku
rozsudku.
Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením § 278
Trestnéhoporiadkuazvykonanýchdôkazovpoichvecnomvyhodnotenívyvodilskutkovézávery,ktoréz
nich vyplývajú, a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal obžalovaného za vinného.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako mu
je kladený za vinu obžalobou a prvostupňovým rozsudkom.
Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého
rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s
obhajobou obžalovaného.
Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne
rozoberá, preto krajský súd v podrobnostiach na tieto dôkazy len poukazuje.
Z usvedčujúcich dôkazov krajský súd poukazuje predovšetkým na výpoveď obžalovaného, svedkov F.
A., svedka P., A. A., K. A., výsledky odpočúvania telekomunikačnej prevádzky, znalecké posudky.
Obžalovaný namieta, že by malo byť jeho konanie právne kvalifikované inak, že on drogy len užíval,
ale nikdy nepredával. Odvolací súd poukazuje na jeho vlastnú výpoveď na hlavnom pojednávaní, kedy
priznal, že šli aj s P. a A. do Q. zohnať drogy, tie si dal do fajky, ale časť aj do krabičky, odkiaľ si bral
P. aj A., vždy sa skladali, chodieval kupovať aj každý druhý víkend, aj trikrát týždenne. Uviedol tiež,
že si v práci odkladal drogy v skrinke u A. a tá si vždy z toho brala. Napriek subjektívnemu názoru
obžalovaného, že takého správanie a konanie nemožno subsumovať pod trestný čin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno j) Trestného zákona, odvolací súd má zato, že ide o nedovolené nakladanie s drogami pre
účely ich poskytnutia ďalším osobám, o nakladanie s drogami nielen pre vlastnú spotrebu ale aj spotrebu
iných osôb.
K námietke obžalovaného, že neexistujú priame dôkazy voči jeho osobe, a že svedkovia svedčili v
jeho prospech, treba poukázať aj na výpovede svedkov, ktorí na hlavnom pojednávaní potvrdili, že im
obžalovaný viackrát predával drogy, ktoré obžalovaný zabezpečil - svedkovia P. a A., resp. že drogy
zabezpečil obžalovaný a prenechával ich svedkyni A. (vypovedala, že obžalovaný „zabezpečoval drogu,
predával svedkom, aj iným, dal aj iným“) .
Uvedené svedecké výpovede, spolu výsledkami z odpočúvania telekomunikačnej prevádzky mobilnej
účastníckej stanice používanej obžalovaným, tak ako ich v podrobnostiach v odôvodnení rozhodnutia
rozoberá aj prvostupňový súd, a výsledkami znaleckého dokazovania vedú k jednoznačnému záveru
o skutku a jeho páchateľovi tak, ako je uvedené vo vznesenej obžalobe, pričom odvolací súd v plnom
rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti bez potreby jeho opakovania.
Nemožno v danom prípade pri tomto charaktere páchanej trestnej činnosti z hľadiska zabezpečeného
dôkazu očakávať a vyžadovať taký dôkaz, ktorým bude záznam telefonických hovorov, prípadne SMS
správ s presnými priamymi údajmi preukazujúcimi obchod s drogou. Naopak, takáto komunikácia medzi
dodávateľmi, odberateľmi prípadne sprostredkovateľmi vždy obsahuje krycie slová a inotaje.
K námietke obžalovaného, že svedok P. mal byť donútený k výpovedi v prípravnom konaní
( ktorá bola čítaná na hlavnom pojednávaní ), odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by toto
tvrdenie obžalovaného verifikovali, svedok pred prvostupňovým súdom neuviedol žiadne skutočnosti
nasvedčujúce tomu, že by nevypovedal v prípravnom konaní pravdivo, alebo že by bol k výpovedi
akýmkoľvek spôsobom nútený. Rovnako tak nie sú zrejme žiadne takéto skutočnosti, z ktorých by malo
vyplynúť nezákonné konanie a postupy orgánov činných v trestnom konaní voči osobe obžalovaného
(vtedy obvineného), obžalovaný ani neupresnil a nekonkretizoval, akým spôsobom sa ho majú chcieť
policajti „zbaviť“, v čom presne má takéto ich „zaujaté“ konanie spočívať. Rovnako tak možno vyhodnotiť,
že obžalovaný svoj názor o zaujatosti sudcu M. a prokurátorky B. voči jeho osobe v podanom odvolaní
odvodzuje výhradne z nesúhlasu s ich procesným postupom, keď prokurátorka podľa jeho názoru
kriminalizuje jeho osobu (má pravdepodobne na mysli okolnosť, že podala obžalobu na jeho osobu)
bez priamych dôkazov a sudca má ukladať neprimerané tresty v porovnaní trestu obžalovanému a iným
osobám v inom konaní.Za nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku k nezákonnému čítaniu výpovede svedka A. z
prípravného konania. Podľa názoru obhajoby išlo o výpoveď spred začatia trestného stíhania, avšak
v zmysle predloženého spisového materiálu je zistiteľné, že trestné stíhanie bolo začaté dňa 4.9.2019
uznesením podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, teda jeho výpoveď bola vykonaná po začatí
trestného stíhania, keďže svedok bol vypočutý dňa 7.11.2019 o 17.45 hod.. Potom je takáto výpoveď
použiteľná voči obžalovanému, keďže nejde o jediný usvedčujúci dôkaz voči nemu.
Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke okresným súdom správne právne kvalifikované
ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2
písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona.
K námietke, že obžalovaný mal iný zdroj príjmov, treba uviesť, že je nedôvodná, nakoľko trestná činnosť
bola obžalovanému preukázaná vyššie uvedenými vykonanými dôkazmi a to bez ohľadu na skutočnosť,
či mal popri tom obžalovaný iný (eventuálne legálny) zdroj príjmov. Rovnako tak nebolo preukázané, že
by obžalovaný drogy (len) užíval a to zo zdravotných dôvodov.
K námietke neprimerane vysokého trestu krajský súd v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu k uloženému trestu, pričom tento bol ukladaný pri dolnej hranici upravenej
trestnej sadzby v zmysle § 172 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 a 5 Trestného zákona.
Záverom krajský súd uvádza, že skutkové zistenia okresného súdu nie sú ani nejasné, ani neúplné, ani
nevzbudzujú pochybnosti o svojej správnosti. Jeho závery sú logické, okresný súd vzal na zreteľ všetky
okolnosti.Skutočnosti,ktorépokladázapreukázané,niesúvrozporesosprávnymhodnotenímdôkazov,
tieto vyplývajú z dôkazov vykonaných pred súdom. Okresný súd pri hodnotení dôkazov postupoval
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, t.j. vyhodnotil ich podľa vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne a urobil logicky
odôvodnené úplné skutkové zistenia. Odvolací súd nemá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia,
nakoľko závery okresného súdu považuje za správne.
Keďže všetky dôkazy preukazujúce vinu obžalovaného boli vykonané v súlade so zákonom a ani
odvolací súd nezistil dôvod týmto neveriť, osvojil si výrok o vine a právnom posúdení skutku z
prvostupňového rozsudku.
Rovnako správne postupoval aj okresný súd aj pri úvahách o druhu a výmere trestu obžalovanému
a uložil tomuto trest, ktorý zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestu. Okresný súd správne
zhodnotil závažnosť konania obžalovaného, osobné pomery obžalovaného, charakter celkovej trestnej
činnosti. Obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere trinásť rokov, s prihliadnutím na to, že sa obžalovaný skutku opätovne zločinu (obzvlášť
závažného zločinu po tom, čo už bol za zločin právoplatne odsúdený), je aj podľa názoru odvolacieho
súdu trestom spravodlivým a zákonným. Správny je aj výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na
výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný spáchal obzvlášť závažný zločin,
výrok o uložení ochranného liečenia, ochranného dohľadu a trestu prepadnutia veci.
Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie
obžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.