Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. apríl 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 1T/238/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8102893605
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Polaček

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8102893605.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Polačka a prísediacich Heleny

Schnirerovej a Anny Papcunovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.4.2016 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

obž. A. U. ,

nar. X.X.XXXX v Prešove, trvale bytom D. č. XXX, okr. Prešov, t. č. v mieste bydliska,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

1./ v presne nezistenej dobe od roku 1998 až do 18.6.2002 v D., okr. Prešov, vo svojom rodinnom dome
č. XXX, zneužívajúc finančnú tieseň, poskytoval Z. U., U. E., E. E., P. U., Z. U., H. E., R. E., S. E. a Z. E.,
finančné pôžičky v rôznych výškach a predával na dlh rôzny potravinársky tovar, ktorý mu boli povinní
zaplatiť a požičané peniaze vrátiť so 100 %-ným úrokom po prevzatí sociálnych dávok v nasledujúcom
mesiaci, čím získal neoprávnený prospech v celkovej výške najmenej 179.100,- Sk (5.945,03 €),

2./ dňa 18.4.2002 v presne nezistenom čase v dopoludňajších hodinách v obci D., okr. Prešov na
chodníku pred miestnymi potravinami fyzicky napadol Z. U., ktorú po tom, ako mu odmietla odovzdať
sumu 2.000,- Sk, ako dlh z predošlej pôžičky sotil na zem a z vrecka vetrovky zobral finančnú hotovosť
vo výške 3.000,- Sk, čím takto poškodenej Z. U. spôsobil škodu vo výške 3.000,- Sk (99,58 €), pričom
k zraneniu poškodenej nedošlo,

t e d a

v bode 1/
zneužil niečiu tieseň a nechal si poskytnúť plnenie, ktorého hodnota bola k hodnote vzájomného plnenia
v hrubom nepomere,

v bode 2/

proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

č í m s p á c h a l

v bode 1/

trestný čin úžera podľa § 253 ods. 1 Trestného zákona,v bode 2/
trestný čin lúpež podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona

a z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa §234ods.1Trestnéhozákona,§35ods.1Trestnéhozákonazapoužitia Dohovoruuverejneného

v zbierke zákonov pod č. 209/1992 Zb. o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Protokolu na
tento Dohovor nadväzujúcich jeho čl. 6 ods. 1 a čl. 13, § 24 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd u
p ú š ť a od potrestania

Podľa § 229 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodení Z. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. č. XXX,
okr. Prešov, U. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. č. XXX, a S. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. č.

XXX, okr. Prešov so svojimi nárokmi na náhradu škody odkazujú na občianske právne veci.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného A. U. bola podaná obžaloba Okresným prokurátorom Prešov na tom skutkovom
základe, že
1./ v presne nezistenej dobe od roku 1998 až do 18.6.2002 v D., okr. Prešov, vo svojom rodinnom dome

č. XXX, zneužívajúc finančnú tieseň, poskytoval Z. U., U. E., E. E., P. U., Z. U., H. E., R. E., S. E. a
Z. E., E. U., finančné pôžičky v rôznych výškach a predával na dlh rôzny potravinársky tovar, ktorý mu
boli povinní zaplatiť a požičané peniaze vrátiť so 100 % - ným úrokom po prevzatí sociálnych dávok
v nasledujúcom mesiaci, čím získal neoprávnený prospech v celkovej výške najmenej 179.100,- Sk
(5.945,03 €),

2./ dňa 18.4.2002 v presne nezistenom čase v dopoludňajších hodinách v obci D., okr. Prešov na
chodníku pred miestnymi potravinami fyzicky napadol Z. U., ktorú po tom, ako mu odmietla odovzdať
sumu 2.000,-Sk, ako dlh z predošlej pôžičky sotil na zem a z vrecka vetrovky zobral finančnú hotovosť
vo výške 3.000,-Sk, čím takto poškodenej Z. U. spôsobil škodu vo výške 3.000,-Sk (99,58 €), pričom
k zraneniu poškodenej nedošlo.

Vyššie rozvedený skutkový stav ustálil súd na hlavnom pojednávaní z výpovede obžalovaného, tento sa
k trestnej činnosti nepriznal. Na svoju obranu uviedol, že v roku 1997-1998 mal obchodík bez živnosti,
kde predával tovar. On iba bral tovar dá sa povedať na burg (dlh) a tovar odovzdával a peniaze, ktoré
zobral od ľudí odovzdával. On ako osoba z toho peniaze žiadne nemal. S touto činnosťou prestal po

tom čo bol priestupkovo riešený, potom už tovar nebral. K tomu ďalej uviedol, že aj on takto bral tovar
pre svoju potrebu a dlh vyplatil z rôznych dávok. Na záver uviedol, že on Z. U. žiadnym spôsobom
nenapadol, táto mu ani nedlhovala žiadne peniaze. Nevedel o tom, že by dlhovala peniaze tomu komu
on sprostredkoval predaj tovaru.

Na hlavnom pojednávaní boli vypočutí svedkovia, pričom svedkyňa Z. U. vo svojej výpovedi uviedla, že
vedela o tom, že obžalovaný požičiaval peniaze so 100 % úrokom ( ak si požičala 1.000,- Sk musela
vrátiť 2.000,- Sk). Takto mu aj ona vrátila namiesto 1.000,- Sk dvetisíc korún. Takto si peniaze požičala
v januári alebo februári a nasledujúci mesiac mu vrátila dvetisíc korún. Takto mu peniaze vyplácali aj
ostaní „Rómovia“, ktorí si od neho požičali peniaze. V mesiaci marec si od neho znova požičala peniaze,

ktoré mala vrátiť 18.4. po tom čo prebrala „dávky“. Obž. U. ju zastavil a pýtal od nej peniaze, ona mu
dávala 1.000,- Sk, obžalovaný jej však povedal, že mu má vrátiť 2.000,- Sk V tej dobe mala pri sebe
3.000,- Sk vo vrecku vetrovky, keď mu odmietla dať 2.000,- Sk udrel ju pravou rukou do hrudníka do
pravej časti, na čo ona spadla a z vrecka jej zobral 3.000,- Sk a povedal jej, že tých 3.000,- Sk je „interes
úrok“ a že naďalej mu dlhuje 1.000,- Sk. Neskôr to potom oznámila na polícii.

Svedkyňa a poškodená E. E. vo svojej výpovedi uviedla, že vedela o tom, že obžalovaný požičiaval
peniaze a predával rôzny tovar. Ohľadom peňazí uviedla, že ak niekto si požičal peniaze vo výške
1.000,- Sk na druhý mesiac mal vrátiť 2.000,- Sk. Ak ich nevrátil dostal bitku a na ďalší mesiac už mal
vrátiť 3.000,- Sk. Ona si požičala 1.500,- Sk a mala vrátiť 3.000,- Sk. Tieto peniaze doposiaľ nevrátila,

keďže nemala z čoho. Niekoľkokrát sa jej on a jeho otec vyhrážal, fyzicky je však nikto nenapadol.Svedkyňa a poškodená P. U. vo svojej výpovedi uviedla, že požičiavala si od obžalovaného peniaze s
tým, že keď si požičala 1.000,- Sk mala vrátiť 2.000,- Sk, vedela o tom, že tí čo mu to nevrátia, tých

zbije. Na hlavnom pojednávaní ešte spresnila svoju výpoveď tým spôsobom, že brala od neho aj tovar
a to napríklad kurčatá po 300,- Sk, salámy po 200,- Sk, dobu si však už nepamätala. Uviedla však aj to,
že tovar predával u seba doma. Od koho ho mal to nevedela.
Svedkyňa a poškodená Z. U. na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať s tým, že je jeho príbuzná.
Odmietla aj dať súhlas na jeho stíhanie. Z prečítanej výpovede však vyplýva, že si požičala od

obžalovaného peniaze, nebola o tom však spísaná žiadna zmluva. Na hlavnom pojednávaní dňa
18.2.2003 poprela, že by si požičala nejaké peniaze.

Svedok a poškodený Z. U. vo svojej výpovedi uviedol, že vedel o tom, že obžalovaný požičiaval peniaze
so 100 % úrokom, ako aj že tento predával tovar. Toto sa dozvedel od viacerých „Rómov“ , ktorí sa na
to sťažovali. Ďalej uviedol, že dňa 18.4. prišla za ním Z. U., že ju obžalovaný U. napadol a pýtal od nej

peniaze, ako dlh za pôžičku. Podľa jej vyjadrenia ju s jeho otcom zvalili a násilím jej z vrecka zobrali
peniaze. Na hlavnom pojednávaní ešte výpoveď spresnil s tým, že jej povedal nech to ide oznámiť.

SvedkyňaapoškodenáH.E.nahlavnompojednávaníodmietlavypovedaťstým,žeideojejpríbuzného,
nesúhlasila s jeho trestným stíhaním. Z jej prečítanej svedeckej výpovede vyplynulo, u obžalovaného

mala dlh vo výške 1.500,- Sk za tovar, ktorý od neho zobrala.

Svedkyňa a poškodená H. L. (rod. E.) vo svojej výpovedi uviedla, že si od obžalovaného požičiavala
peniaze so stopercentným úrokom. Potraviny od neho nebrala.

Svedok a poškodený G. E. odmietol vypovedať s tým, že ide o jeho príbuzného a nesúhlasil s jeho
trestným stíhaním. Ďalej uviedol, že nevie čítať ani písať, výpoveď mu nebola prečítaná a to čo je
uvedené vo výpovedi nie je pravdivé. Kupoval si od neho veci, avšak tieto neboli predražené. Peniaze
si od neho nepožičiaval. Z jeho prečítanej svedeckej výpovede vyplynulo, že kupoval si tovar napríklad
kurča po 300,- Sk, liter vína (cena 45,- Sk) po 150,-Sk.

Svedkyňa a poškodená Z. E. na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať, s tým, že nerozumie
slovenčine(nahlavnompojednávaníhovorilaslovensky,ženeviečítaťapísať),zjejprečítanejsvedeckej
výpovede vyplynulo, že obžalovaný požičiaval peniaze so 100 % „interesom“ úrokom, pričom aj ona si
takto požičiavala peniaze. Vyzeralo to tak, že ak niekto si požičal 1.000,- Sk, na ďalší mesiac musel

vrátiť 2.000,- Sk a ak nevrátil, dostal bitku a na ďalší mesiac musel vrátiť 3.000,- Sk. Ďalej uviedla aj
to, že „Rómovia“ si od neho aj kupovali tovar, ktorí taktiež bol predražený o 100 %. K tejto výpovedi
ešte súd dodáva, že pri tejto výpovedi boli prítomní vyšetrovateľ, zapisovateľka, svedkyňa, obhajca, ako
prítomná osoba M. U. - vajda. Svedecká výpoveď je podpísaná troma krížikmi.

Svedkyňa a poškodená Z. E. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že ona si od
obžalovaného žiadne peniaze nepožičiavala a ani si nekupovala od neho tovar. Ďalej uviedla, že nevie
čítať a písať, slovenčine rozumie. Z prečítanej výpovede vyplynulo, že vedela o tom, že obžalovaný
požičiava peniaze ako aj predáva tovar so 100 % úrokom. Vyzeralo to tak, že ak niekto si požičal 1.000,-
Sk musel vrátiť 2.000,- Sk a ak nevrátil dostal bitku a na ďalší mesiac musel vrátiť 3.000,- Sk. Ona

sama si požičala 500,- Sk, ale keďže nemala peniaze, tak vrátila iba tých 500,- Sk. Ďalej vo výpovedi
uviedla, že si od neho kupovala tovar, kde napríklad kurča stálo 300,- až 350,- Sk. Sama si od neho
takto mesačne nakúpila tovar v cene asi 1.500,- Sk, pričom hodnota tovaru bola 750,-Sk. (Táto výpoveď
je podpísaná a pri jej výpovedi boli prítomní vyšetrovateľ, zapisovateľka, ona a obhajca).

Svedkyňa a poškodená Z. E. taktiež na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať. Z jej prečítanej
výpovede vyplynulo, že vedela o tom, že obžalovaný požičiaval peniaze, ako aj predával tovar so 100
% úrokom. Sama si od neho kúpila tovar a za uvedený tovar mala zaplatiť 500,- Sk čo aj zaplatila,
pričom hodnota tovaru nebola ani 200,- Sk. K tomu ďalej uviedla, že napríklad kurča v hodnote 100,-
Sk predával za sumu 300,- Sk. Vyjadrila sa aj ku druhému skutku, pričom k tomu uviedla, že sa o ňom

dopočula od poškodenej, ktorá jej to povedal s tým, že obžalovaný mal do nej sotiť a zobrať jej peniaze
v sume 3.000,- Sk.Svedkyňa a poškodená E. U. vo svojej výpovedi uviedla, že ona si žiadne peniaze nepožičala, v tej dobe
to dopisoval vyšetrovateľ a jej otec. Ona si predražený tovar nebrala. Nie je pravdivá tá časť výpovede,
že by mal obžalovaný niekoho prepadnúť. Ona si to vymyslela, lebo sa bála (poškodená), v ten deň

bola prepadnutá ona a prepadla ju Z. U.. Ona jej povedala, že to ohlási. Následne bola prečítaná jej
svedecká výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že sa pobila s Z. U. (nie je predmetom
skutku). Ďalej uviedla, že ona sama si požičala od obžalovaného 500,- Sk, ktoré mu nevrátila, ďalej že
si od obžalovaného kupovala tovar, pričom mu dlhuje asi 10.000,- Sk. Na záver tejto výpovede uviedla,
že o tom, že sa pobila s M. U. hovorila obžalovanému, ktorý jej povedal, že to má nahlásiť. Na hlavnom

pojednávaní sa vyjadrila aj k tejto výpovedi, pričom uviedla, že to nie je pravda, že mu dlhuje peniaze,
že brala od neho tovar. Výpoveď jej nedali čítať, vie čítať a písať. Sama ju nečítala, nevedela čo tam je
napísané, povedali jej, že ju má podpísať. Nedala súhlas na jeho stíhanie.

Svedok a poškodený U. E. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že si to už nepamätá,
preto bola prečítaná jeho výpoveď, z ktorej vyplynulo, že vedel o tom, že obžalovaný požičiava peniaze

so 100 %. On sám si takto požičiaval peniaze. Raz si takto požičal peniaze v hodnote 3.000,- Sk a mal
vrátiť 6.000,- Sk, ale keďže ich nevrátil dostal bitku a mal vrátiť následne 9.000,- Sk. Z tejto sumy vrátil
4.000,- Sk a 5.000,- Sk nevrátil. Celkovo takto si požičal asi 100.000,- Sk a mal vrátiť 200.000,- Sk. Na
záver sa vyjadril aj k tomu, že obžalovaný predával aj tovar, napríklad kurča za sumu 300,- až 350,- Sk.
Peniaze mu ako pôžičku ponúkol obžalovaný a on to iba využil. Na hlavnom pojednávaní sa vyjadril k

takto prečítanej výpovedi, pričom k tomu uviedol, že peniaze si požičiaval v sumách 500,- až 1.000,-Sk
a vracal mu ich v rovnakých sumách. Ďalej uviedol, že výpoveď mu nikto nečítal, čítať a písať nevie. Na
záver uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by niekomu obžalovaný požičiaval peniaze. Tovar predával,
avšak za tie isté peniaze a hlavne svojej rodine. Pravdivá výpoveď je tá čo uviedol dnes. O lúpeži nič
nevedel ani sa o nej nedopočul.

Svedok B. D. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že vedel o tom, že obžalovaný
požičiaval peniaze, keď napríklad za požičaných 200,- Sk muselo sa vrátiť 400,- Sk. Takto si peniaze
požičiaval aj jeho manželka. Presné sumy nevedel, keďže v tej dobe bol vo výkone trestu odňatia
slobody. Vedel aj o tom, že obžalovaný predával tovar, keď napríklad kurča stálo 200,- až 300,- Sk,

saláma okolo 200,- Sk, konzerva okolo 50,- k. takýto tovar brala jeho manželka. Ďalej uviedol, že keď
išiel za manželkou na zastávku, videl ako Z. U. spadla a napadol ju obžalovaný. Videl ako ju udrel rukou
(nevedel ktorou). Nevidel, že by jej tento zobral peniaze. Potom išiel preč. Toto celé bolo počas asi dvoch
minút. Od ďalších ľudí sa potom dozvedel, že jej zobral peniaze. Na záver popísal miesto činu s tým,
že to bolo pri moste, je tam parkovisko pri kostole a asi 4 metre od toho je tam lávka. Pomôcť nešiel,

keďže sa bál a z toho dôvodu sa ani neprihlásil polícii ako svedok.

Svedok S. U. vo svojej výpovedi uviedol, že vedel o tom, že obžalovaný požičiaval peniaze a predával
tovar. Ohľadom požičiavania peňazí uviedol, že keď si niekto požičal 2.000,- Sk musel vrátiť 2.500,- Sk.
Ďalej uviedol, že kurča u neho stálo 250,- Sk, črevá 240,- Sk za kus. On takýto tovar nebral a ani si

nepožičiaval peniaze. Toto všetko vedel iba z rozprávania.

Svedkyňa N. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že nevedela o tom, že by obžalovaný bol predával nejaký
tovar, resp. požičiaval peniaze.

Svedkyňa F. U. vo svojej výpovedi uviedla, že počula, že jej brat ako obžalovaný predáva nejaký tovar,
že požičiava peniaze, že to bolo iba pre ich rodinu. Ona sama si nepožičiavala peniaze, ani nekupovala
tovar. Nevedela o tom, že by obžalovaný napadol M. U.. Ďalej sa vyjadrila k dopisu s tým, že tento bol
písaný 23.5.2012, na otázku aby vysvetlila rozpor s tým, že dopis bol doručený na prokuratúru 18.4.
neodpovedala.

Svedok N. E. vo svojej výpovedi uviedol, že nie je pravdou, že by obžalovaný bol predával nejaký tovar,
resp. dával pôžičky. On bol celý čas s obžalovaným na pošte a potom spolu išli domov.

Svedok A. U. vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaný ako jeho syn nedával pôžičky, ani nepredával

žiadny tovar. Na záver uviedol, že pri prehliadke sa našiel zošit, kde bolo napísané, čo brali oni ako
rodina a potom p. M. (od ktorého brali tovar) odovzdávali peniaze. Čo bolo preškrtnuté bolo vyplatené.Svedok A. U. vo svojej výpovedi uviedol, že nevedel o tom, že by obžalovaný požičiaval peniaze, alebo
predával tovar.

Svedok A. E. vo svojej výpovedi uviedol, že nevedel o tom, že by obžalovaný požičiaval peniaze, alebo
predával tovar. Nevedel o tom, že by tento bol napadol M. U. ako poškodenú.

Svedkyňa K. E. vo svojej výpovedi uviedla, že nevedela o tom, že by obžalovaný požičiaval peniaze,
alebo predával tovar. Nevedela o tom, že by tento bol napadol M. U. ako poškodenú.

Svedkyňa M. U. vo svojej výpovedi uviedla, že nevedela o tom, že obžalovaný ako jej manžel predával
nejaký tovar, resp. požičiaval peniaze. Nevedela ani o tom, že by tento napadol M. U. ako poškodenú.
Na záver uviedla, že oni brali tovar na „burg“ od p. M., pre ich rodinu. Tovar nebol predražený, keďže
chlieb stál 24,- Sk, konzervy za 15,- až 16,- Sk.

Svedok Z. E. vo svojej výpovedi uviedol, že nevedel nič o tom, že by obžalovaný bol predával nejaký
tovar, alebo požičiaval peniaze. O tomto sa ani nedopočul. Nevedel ani tom, že by obžalovaný bol zbil
M. U., ako poškodenú.

Svedok A. F.-M. vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaný žiadne pôžičky nedával, ani sa o tom

nedopočul. Dával nejaký tovar od p. M. pre rodinu. Tento tovar nebol predražený, tovar bol v rovnakých
cenách ako inde. Ohľadom incidentu s M. U. uviedol, že táto to na neho povedala preto lebo sa na
neho hnevá (na obžalovaného).

Svedok Ing. S. U. vo svojej výpovedi uviedol, že o trestnej činnosti obžalovaného nevedel nič. V

uvedenom období bol v obci D. spolu s kolegyňou, dokumentovať inú trestnú činnosť (ublíženie na
zdraví), kde mali byť napadnutí a zranení bratia U.. Nikto za ním nebol ohľadom inej trestnej činnosti.

Svedok R. M. vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaný bral z jeho predajne tovar na dlh. Či ho tento
ďalej predával to nevedel. Peniaze za tovar mu potom vyplácal následne. Na záver uviedol, že čas už

nevie uviesť, ale okolo jedenástej hodiny mu volali predavačky, že na neho čaká obžalovaný v A., pričom
peniaze mu mal dať do dvanástej hodiny.

Svedkyňa Q. E. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že nevie o tom, že by obžalovaný
bol predával nejaký tovar. Na polícii nič nehovorila, nevie čítať ani písať, vie iba podpísať svoje meno. S

jeho rodinou sa nerozprávala o úžere. Z jej výpovede z prípravného konania vyplynulo, že obžalovaný
požičiaval peniaze so 100 % úrokom, taktiež že predával tovar v značne navýšenej cene. Ona sama
si peniaze nepožičiavala, sama od neho kúpila tovar (zobrala na dlh tovar), pričom kurča stálo u neho
asi 350,- Sk, saláma 250,- Sk a pod. Ohľadom napadnutia M. U. k tomu sa nevedela vyjadriť, nebola
toho svedkom. Na hlavnom pojednávaní ešte doplnila svoju výpoveď o to, že na otázku prokurátora, či

vie čo je úžera odpovedala, že nevie, pričom sa smiala.

Svedkyňa MVDr. Z. N. vo svojej výpovedi uviedla, že o trestnej činnosti obžalovaného nevie nič. Je
možné, že dňa 18.4.2002 bola v D., bližšie k tomu sa už nevedela vyjadriť.

Z prečítanej svedeckej výpovede R. E. vyplynulo, že vedel o tom, že obžalovaný poskytoval pôžičky so
100 % úrokom. On sám si požičal peniaze vo výške 3.500,- Sk a bol povinný vrátiť 7.500,- Sk. Ďalej si
odkúpil tovar napríklad videokazety za 500,- Sk za kus, pričom sám obžalovaný sa vyjadril, že ich kúpil
po100,- Sk. Taktiež ho požiadal, aby mu kúpil nový farebný televízor s diaľkovým ovládaním. Dohodli
sa na sume 29.000,- Sk. Obžalovaný mu priniesol starší televízor čiernobiely a keďže sa bál, túto sumu

potom splácal v mesačných splátkach po 8.000,- Sk. Ohľadom lúpeže vypovedal, že toto sa dozvedel
od ostatných z ich rozprávania.

Z prečítaných listinných dôkazov vyplynulo, že pri domovej prehliadke u obžalovaného sa našli zošity s
menami „dlžníkov“. To isté potom je aj na fotodokumentácii. Ku druhému skutku bol urobený vyšetrovací

pokus,kdekaždýzotrvalnasvojejverzii.Poškodená,žejuprepadolaobžalovaný,ženičtakésanestalo.
V poznámkových zošitoch sú uvedené rôzne mená a rôzne čísla.V tejto trestnej veci je potrebné zdôrazniť, že v prvom prípade trestná činnosť bola páchaná od roku 1998
až do jeho vzatia do väzby, t.j. do 18.6.2002 a následne druhý skutok dňa 18.4.2002, t. j. od ukončenia
trestnej činnosti uplynula už značná doba.

V tomto prípade existujú svedecké výpovede v prospech obžalovaného, ale aj v jeho neprospech. Ďalší
svedkovia pri prvom skutku vyhlásili, že nechcú aby bol obžalovaný trestne stíhaný v zmysle § 163a
Trestného poriadku, keď vyhlásili, že sú jeho príbuzní, z tohto dôvodu bol potom upravený aj skutok.

Tak ako je to uvedené vyššie, obžalovaný sa k trestnej činnosti nepriznal. Na svoju obranu uviedol to, že
trestnú činnosť nespáchal. Vychádzajúc potom zo svedeckých výpovedí, vzhľadom na odstup času súd
vychádzal najmä z toho, že svedkovia popísali trestnú činnosť obžalovaného dá sa povedať nie úplne s
tým, čo uviedli v prípravnom konaní, avšak v podstatných bodoch ju opísali.

V tomto prípade podľa názoru súdu bolo preukázané, že obžalovaný predával tovar, resp. poskytoval

pôžičky, ktoré boli značne predražené (svedecké výpovede uvádzajú, že pôžičky boli o 100 %
predražené,/t.j.požičalisi 1.000,-Sk,alevrátili2.000,-Sk/,pričomsplatnosťbolaužnasledujúcimesiac.
V prípade, že táto suma nebola zaplatená, znova bolo k sume pridaných namiesto napr. 2.000,- Sk o
ďalších 1.000,-Sk na viac). To isté potom bolo aj pri tovare, ktorý podľa svedkov obžalovaný predával,
kde suma bola ešte vyššia, napr. kurča ktoré malo stať 100,- Sk bolo predávané za 300,- Sk, saláma

za 200,-Sk atď.

V tomto prípade súd nemal dôvod neveriť týmto svedkom, ktorí aj na hlavnom pojednávaní dá sa
povedať zhruba vypovedali to čo v prípravnom konaní (do úvahy treba brať aj dlhší čas od spáchania
skutkov). Svedkovia ktorí vypovedali v jeho prospech, k tomu je potrebné zdôrazniť aj to, že v uvedenej

dobe pri ich vypočutí bol aj jeho terajší obhajca a ani tento nenamietal tieto výpovede. Ostatní svedkovia,
ktorí boli vypočutí na hlavnom pojednávaní k tomu súd dodáva, že ich výpovede sú poskytnuté až po
dlhšom čase.

K druhému skutku: Súd vychádzal najmä z výpovede poškodenej, pričom nemal dôvod neveriť jej

svedeckej výpovedi. Na potvrdenie výpovede svedkyne a poškodenej vypovedal aj svedok A. D., tento
aj popísal miesto činu, kde sa mal stať skutok.

Na základe vyššie uvedeného, potom súd po vyhodnotení dôkazov mal preukázané, že obžalovaný
v tomto prípade predával rôzny tovar v obci D. (jej rómska časť), ktorý bol značne predražený, ako aj

požičiaval im peniaze s úrokom 100 %, splatnosť tejto pôžičky bola na ďalší mesiac, pričom hlavne
využíval závislosť týchto občanov na tom, že títo nemali prácu a boli poberateľmi rôznych sociálnych
dávok, v druhom prípade to, že násilím zobral peniaze poškodenej U.. Vychádzajúc potom z vyššie
uvedeného je súd toho názoru, že skutky spáchal obžalovaný.
Preto súd potom jeho konanie kvalifikoval v bode 1/ trestný čin úžera podľa § 253 ods. 1 Trestného

zákona, pretože zneužil niečiu tieseň a nechal si poskytnúť plnenie, ktorého hodnota bola k hodnote
vzájomného plnenia v hrubom nepomere, a v bode 2/ trestný čin lúpež podľa § 234 ods. 1 Trestného
zákona, pretože proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci.

Súd pri určovaní stupňa spoločenskej nebezpečnosti činu pre spoločnosť vychádzal z toho, že

obžalovaný narušil záujem spoločnosti na ochrane osobnej slobody, na ochrane majetku iného.

Podľa osobných dokladov je obžalovaný ženatý. Z miesta trvalého bydliska je hodnotený všeobecne.
Nebol doposiaľ súdne trestaný.

Pri výmere trestu obžalovanému poľahčovalo, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život
(§ 33 písm. g/ Trestného zákona). Na druhej strane bola zistená jedna priťažujúca okolnosť, a to že
spáchal viac trestných činov (§ 34 písm. i/ Trestného zákona).

Súdpriurčenídruhutrestuajehovýmeryprihliadolnastupeňspoločenskejnebezpečnostitrestnéhočinu

pre spoločnosť, na možnosti nápravy a pomery páchateľa, uvažoval aj nad možnosťou použiť trestný
zákon č. 300/2005 v znení neskorších predpisov, avšak podľa názoru súdu pri § 188 ods. 1 Trestného
zákona je vyššia spodná hranica trestu a preto toto ustanovenie nepoužil. V tomto prípade bolo možné
uložiť trest odňatia slobody na 2 až 10 rokov v zmysle § 234 ods. 1 Trestného zákona a § 253 ods. 1Trestného zákona až na 2 roky, alebo peňažný trest. V jeho prípade súd poukazuje na to, že doposiaľ
nebol trestaný, ako aj dlhé časové obdobie, ktoré uplynulo od spáchania posledného skutku.
Tak ako to vyplýva z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Protokolov na tento

Dohovor nadväzujúcich, ktorý bol uverejnený v zbierke zákonov pod č. 209/1992 Zb. jeho čl. 6 ods. 1
(každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach
alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť
vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu, v

záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo
keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo v rozsahu
považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti verejnosť konania
by mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti) a čl. 13 (každý koho práva a slobody priznané týmto
Dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď
sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností. Vychádzajúc potom z vyššie uvedeného

je súd toho názoru, že v jeho prípade vzhľadom na dlhšie časové obdobie by trest už nemal zmysel
pri náprave páchateľa tak ako je uvedený v ustanovení § 23 Trestného zákona a preto potom rozhodol,
že okrem použitia Dohovoru..., použiť aj ustanovenie § 24 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a upustiť
od potrestania.

Poškodení sa k trestnému konaniu pripojili riadne a včas. Súd však mal pochybnosti ohľadom výšky a
preto potom ich s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie o občianskoprávnych veciach podľa
§ 229 ods. 1 Trestného poriadku.

Preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 8 dní od dňa doručenia rozsudku, pokiaľ sa ho
oprávnenáosobapredtýmvýslovnenevzdá.Odvolaniemôžepodaťobžalovanýprenesprávnosťvýroku,
ktorý sa ho priamo dotýka. V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie príbuzní v pokolení
priamom, jeho súrodenci, manželka a družka, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Proti výroku o náhrade

škody môže podať odvolanie aj poškodený. Odvolanie je treba podať v stanovenej lehote u súdu, ktorý
rozsudok vyniesol, a to v šiestich výtlačkoch.