Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 29, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/96/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120205585
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2120205585.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková v právnej veci žalobcu: T. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom R. XXX/XX, C., o neúplnom podaní žalobcu, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Trnava zo dňa 22. septembra 2020, č. k. 13C/39/2020-11, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštancierozhodol,žepodaniežalobcuzodňa27.1.2020,doručené
Okresnému súdu Trnava dňa 27.1.2020, označené ako „Žiadosť o zrušenie Uznesenia OS TT sp. zn.:
26/D/116/2014-698 a obnovu dedičského konania po neb. A. P., nar. XX.X.XXXX, ktoré právoplatnosť
končí 7.7.2020“ odmieta. Vecne uznesenie odôvodnil tým, že dňa 27.1.2020 bolo súdu doručené
podanie žalobcu zo dňa 27.1.2020 označené ako „Žiadosť o zrušenie Uznesenia OS TT sp. zn.: 26/

D/116/2014-698 a obnovu dedičského konania po neb. A. P., nar. XX.X.XXXX, ktorého právoplatnosť
končí 7.7.2020“, ktoré súd posúdil ako žalobu na obnovu konania.

2. Nakoľko žaloba na obnovu konania neobsahovala náležitosti uvedené v ust. § 406 Civilného
sporového poriadku a ani označenie strán v zmysle ust. § 133 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku,
súd uznesením č. k. 13C/39/2020-5 zo dňa 13.8.2020 postupujúc podľa ust. 129 ods. 1 a 2 Civilného

sporového poriadku vyzval žalobcu, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote 10 dní, pričom uviedol,
v čom je podanie neúplné, ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučil žalobcu o možnosti podanie
odmietnuť.

3. Žalobca dňa 04.09.2020 doručil súdu (ako reakciu na uznesenie tunajšieho súdu č. k. 13C/39/2020-5
zodňa13.8.2020)svojepodanie,avšaktýmtopodanímnebolaodstránenáabsenciariadnehooznačenia

strán sporu, absencia skutočností svedčiacich, že žaloba je podaná včas. Vzhľadom k tomu, že žalobca
svoju žalobu na obnovu konania, napriek postupu súdu podľa ust. § 129 ods. 1 a 2 Civilného sporového
poriadku,nedoplniltak,akotovyžadujeust.§132ods.a§406Civilnéhosporovéhoporiadku,postupoval
súd v súlade s ust. § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku a žalobu na obnovu konania odmietol.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že to čo od neho súd žiada

je v spise okolo uznesenia 26D/116/2020. Upozorňoval na to, že pozostalí sa vzdali práva dediť, ale
rozhodovali o tom, kto je a kto nie je oprávneným veriteľom. Ako veritelia nevedia čo je predmetom
dedičského konania, prečo bol určitý majetok vyňatý z dedičstva a prečo nebol prededený, že prebehla
dražba zosnulého. Upozornil na to, že v tomto dedičskom konaní boli použité nekalé spôsoby. Nie
je možné, aby počas dedičského konania bol vytunelovaný majetok po nebohom A. P.. Likvidácia
neprebehla.5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357

písm. c) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Predmetom tohto konania je žaloba na obnovu dedičského konania po nebohom A. P., zomrelom

XX.XX.XXXX vedenom povereným súdnym komisárom JUDr. Adrianou Vorelovou.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca žiada obnovu dedičského konania po nebohom A. P.. Má za to,
že celé dedičské konanie vedené notárkou JUDr. Adrianou Vorelovou nebolo vedené v zmysle platných
zákonov. Je presvedčený, že došlo tu k podvodu na veriteľoch a aj štátnych inštitúcií. Pozostalí sa vzdali
dedičstva a zástupca štátu bol predvolaný na dedičské konanie až v r. 2016. Tiež uviedol, že niekoľko

týždňov po smrti manžela A. P. jeho manželka, konateľka prevádzky Gastro, s.r.o. požiadala OS Trnava
o zrušenie spoločnosti, napriek tomu, že má živé dlhy a záväzky. V obchodnom vestníku 23/2016 sp. zn.
25CbR/93/2014 je oznámenie o začatí konania o zrušení prevádzky Gastro s.r.o. bez likvidácie podľa
§ 68 ods. 10 zák. č. 513/1991 Z. z.

8. Zo strany súdu bol uznesením pod sp. zn. 13C/39/2020-5 zo dňa 13.augusta 2020 vyzvaný na
odstránenie vád žaloby pod hrozbou odmietnutia žaloby, na ktoré reagoval, avšak nie v zmysle
uznesenia.

9. Podľa § 129 ods. 2 CSP, v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo

nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí ho o možnosti podanie odmietnuť.

10. Podľa § 129 ods. 3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

11. Každé podanie, ktoré je adresované súdu, musí spĺňať kritéria správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti.
Zákonnou požiadavkou na formu a obsah podania je, aby podanie malo náležitosti predpísané zákonom,
ak zákon takéto náležitosti upravuje a vyžaduje. Príkladom sú náležitosti žaloby, návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, odvolania. Ak podanie nemá predpísané náležitosti, potom sa jeho správnosť,
úplnosť a zrozumiteľnosť posudzuje podľa konkrétnych okolnosti veci, ktorej sa podanie týka a v súlade

s minimálnym štandardom náležitostí každého podania tak, ako sú uvedené v ustanovení § 127 CSP.
Pri podaniach adresovaných súdu sa skúma predovšetkým ich úplnosť a zrozumiteľnosť ako vlastnosti
písomného prejavu zameraného na určitý účel v súdnom konaní.

12. Povinnosťou súdu vo všeobecnosti je zistiť na začiatku konania, čoho sa žalobca v konaní domáha.

Ak podanie adresované súdu nespĺňa kritéria správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti a nemá všeobecné a
osobitné náležitosti predpísané zákonom, príp. neobsahuje listinné dôkazy, na ktoré sa žalobca v žalobe
odvoláva, sudca alebo poverený zamestnanec súdu má uznesením vyzvať stranu na odstránenie vád
takéhoto podania a na jeho doplnenie. Súčasťou takejto výzvy je aj poučenie o spôsobe, rozsahu a
potrebe opravy a doplnenia.

13. Pre záver súdu o odmietnutí podania, ktoré by podľa obsahu mohlo byť podaním vo veci samej,
musia byť súčasne splnené viaceré predpoklady, t. j. výzva súdu prostredníctvom uznesenia, náležité
poučenie, uplynutie určenej lehoty na opravu alebo doplnenie podania, pasivita alebo chybný postup
strany pri realizácii poučenia a záver o tom, že výsledkom je nemožnosť súdu v konaní pokračovať. Ak

teda žalobca v stanovenej lehote podanie neopraví alebo nedoplní, je potrebné skúmať, či je alebo nie
je možné pre uvedený nedostatok v konaní pokračovať. Ak ide o taký nedostatok, pre ktorý nie je možné
v konaní pokračovať, súd podanie odmietne.

14. V zmysle ust. § 228 ods. 1 CSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých,

ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Podľa
§ 43CMP rozsudok, ktorým je rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Podľa § 228 ods.
3 CSP tohto ustanovenia, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Podľa§ 234 ods. 1 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o
rozsudku.

15. Vzhľadom na to, že v predmetnej dedičskej veci už súd právoplatne rozhodol, nemôže v tejto
veci konať opätovne. Právoplatné rozhodnutie súdu možno napadnúť len tzv. mimoriadnymi opravnými
prostriedkami, medzi ktoré patrí aj obnova konania.

16.Obnovakonaniaupravenávust.§397anasl.CSPaust.§75CMPjevsúdnomkonanímimoriadnym

opravným prostriedkom, ktorý je spôsobilý vyvolať zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia.
Predstavujezákonompovolenúodchýlkuodzásadnejpožiadavky,ktoroujezáväznosťanezmeniteľnosť
právoplatných rozhodnutí. Obnova konania však nie je generálne použiteľná a možno ju povoliť len vo
výnimočných prípadoch. Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov totiž vychádza z toho, že
právna istota a stabilita nastolená právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte (čl. 1 ods. 1 ústavy)
narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. Účelom zakotvenia obnovy konania do systému mimoriadnych

opravných prostriedkov je umožniť účastníkovi konania nové konanie s novým rozhodnutím vo veci,
v ktorej sa konanie už skončilo právoplatným rozhodnutím. Obnova konania má takto umožniť, aby
došlo k náprave skutkových omylov, z ktorých sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzalo.
Jedným z kritérií prípustnosti obnovy konania je aj dodržanie zákonnej lehoty na podanie návrhu na
obnovu konania. Podľa platnej a účinnej zákonnej úpravy možno návrh na obnovu konania podať v

subjektívnej trojmesačnej lehote, plynúcej od času, keď sa účastník dozvedel o dôvode obnovy, alebo
od času, keď tento dôvod mohol uplatniť. Objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konanie
je v zásade trojročná a plynie od právoplatnosti rozsudku, resp. uznesenia. Uplynutím tejto lehoty je
v právnom štáte uprednostnená požiadavka právnej istoty nastolenej právoplatným rozhodnutím pred
novým konaním (a prípadným novým rozhodnutím) vo veci. Teda ak účastník podá návrh na obnovu

konania po uplynutí zákonných lehôt na jej podanie, súd jeho návrh obligatórne zamietne (resp. aktuálne
podľa § 413 ods. 1 písm. a) CSP žalobu odmietne). Zákonná úprava zvýrazňujúc charakter obnovy
konania ako mimoriadneho opravného prostriedku navyše uvádza, že navrátenie lehoty na obnovu
konania nie je prípustné (§ 405 CSP). Po uplynutí trojročnej lehoty od právoplatnosti rozhodnutia možno
návrh na obnovu konania podať len v zákonom povolených prípadoch v zmysle § 230 ods. 2 OSP (v

súč. ekvivalent § 404 CSP), por. uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 330/08-14.

17. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené procesné predpoklady odôvodňujúce
odmietnutie podania žalobcu. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v podaní žalobcu zo dňa
27.01.2020, ktoré malo byť návrhom na obnovu dedičského konania, skúmal, či toto podanie spĺňa

náležitosti podľa § 132 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie dostatočným a konkrétnym spôsobom vyzval
žalobcu, aby opravil a doplnil svoje podanie, pričom ho súčasne poučil o možnosti odmietnuť podanie
v zmysle ust. § 129 ods. 3 CSP. Žalobca ani po výzve súdu podaním zo dňa 04.09.2020 potrebným
spôsobom podanie vo veci samej nedoplnil. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pre povolenie obnovy
konania sú stanové prísne kritériá. Nestačí pritom len tvrdiť o nekalých praktikách notárky, odkazovať

na iné listiny. Ako už bolo uvedené v predchádzajúcom odseku, jedným z kritérií prípustnosti obnovy
konania je aj dodržanie zákonnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania. Preto je povinnosťou
súdu, ktorý rozhoduje o žalobe na obnovu konania, ustáliť, či žaloba bola podaná včas. V prípade, že
súd dospeje k záveru, že žaloba na obnovu konania bola podaná oneskorene, uznesením žalobu na
obnovu konania odmietne, bez toho, aby sa zaoberal vecnými dôvodmi obnovy konania. Je potrebné

konštatovať, že vo všetkých podaniach žalobcu absentujú určité, zrozumiteľné odpovede, na ktoré
bol žalobca zo strany súdu vyzvaný. Nemožno totiž pripustiť, aby súd rozhodoval o neurčitom alebo
nepresnom návrhu. Predmetná vada podania nebola odstránená ani v odvolaní žalobcu. Uvedená vada
podania žalobcu má za následok, že v predmetnom konaní nemožno ďalej pokračovať, s čím zákon
spája odmietnutie podania.

18. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).