Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. máj 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201652
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:1020201652.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: U. C., T. F., X. XX, t.č. A. a A. V., I. nám. 1, proti žalovanému:

Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 03. 11. 2020, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu zamieta.
Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 03. 11. 2020 podľa § 218 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení žalovaný rozhodol tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho

orgánu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 21. 05. 2020 zamietol
a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 03. 11. 2020 zamietol žiadosť
žalobcu o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku Sociálnej poisťovne pobočky Považská Bystrica
zo dňa 27. 04. 2020 nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v

porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola
posudkovým lekárom určená na 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

II.

3. Žalobca voči rozhodnutiu včas podal voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom

uviedol, že nesúhlasí s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a žiadal o
opätovne prehodnotenie zdravotného stavu.

4. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver posudkového
lekára ústredia so sídlom v Prešove, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobcu dňa 18. 08. 2020, ktorý
sa oboznámil so všetkými predloženými odbornými nálezmi, prepúšťacou správou z hospitalizácie
z psychiatrického oddelenia T., MRC chrbtice zo dňa 31. 10. 2019, neurologické vyšetrenie z 31.

10. 2019 a vykonal vlastné vyšetrenie, pričom bolo zistené, že žalobca vo výkone trestu pracuje
pri ručnom šití obuvi, pri bolesti v krčnej oblasti chrbtice bol opakovane neurologicky vyšetrený,
absolvoval aj vyšetrenie krčnej chrbtice pomocou MR s dokumentovaním degeneratívnych zmien v
priebehu celej krčnej chrbtice, ale bez nálezu myelopatie vo vyšetrovaných úsekoch krčnej chrbtice.Objektívny neurologický nález nezistil poruchy statodynamiky chrbtice a nebol dokumentovaný ani
koreňový syndróm. V r. 2015 bol kompletne vyšetrený aj pre bolesti driekovej oblasti chrbtice, podľa
odborného neurologického vyšetrenia bola dokumentovaná len mierny poruchy statodynamiky chrbtice,

tiež bez zná mok koreňového dráždenia a bez motorického deficitu. Ochorenie krčného (aj driekového)
úseku chrbtice je rozhodujúcim zdravotným postihnutím a je hodnotené z posudkového hľadiska mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, ako ochorenie chrbtice s prejavmi nervového a
svalového dráždenia s miernym funkčným postihnutím, a to v strednej hodnote predpísaného rozpätia,
napriek tomu, že odborníkom nebol dokumentovaný koreňový syndróm. Psychiatrickým vyšetrením

sú zistené ochorenia, ktoré patria do okruhu neurotických porúch a z hľadiska posudkového nie sú
závažnými ochoreniam. Nemajú vplyv na celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Kostený výrastok na kondyle lakťovej kosti nemá vplyv na okolité štruktúry, elektromyografické
vyšetrenie periférnych nervov na ľavej hornej končatine bolo v norme. Realizovať odber vzorky na
histologické vyšetrenia v čase vyšetrenia odmietol. Nález z posudkového hľadiska tiež nemá vplyv na
mieru poklesu. V r. 2015 bol vyšetrený pre zhoršenie zrakovej ostrosti oboch očí v medziach normy.

V anamnéze je prekonanie dvanástnikového vredu, stav t.č. bez dokumentovanej recidívy. V r. 2015
mal vyšetrovaný aj pravý ramenný kĺb, ktorý bol bez funkčného obmedzenia, zobrazovacími metódami
boli popisované počínajúce degeneratívne zmeny na artikulárnych plôžkach pravého ramenného a
akromaniálneho kĺbu, bez posudkovej významnosti. Posudková lekárka ústredia preskúmala všetky
odborné vyšetrenia a zistila, že posudok prvostupňového posudkového lekára je správny, nie je dôvod

na zmenu. V dôsledku prijatia opatrenia počas krízovej situácie bol zdravotný stav žalobcu posúdený
v jeho neprítomnosti.

Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil choroby podporného a pohybového aparátu
podľa kapt. XV., deformujúca dorzopatia a spondylopathia podľa odd. E, degeneratívne zmeny na

chrbtici a medzistavcových platničkách a miernym funkčným postihnutím a prejavmi nervového a
svalového dráždenia s miernym funkčným postihnutím podľa písm. b/, kde je miera poklesu v rozhraní
20-35%.

Za iné zdravotné postihnutia žalobcovi, posudkový lekár nezvýšil mieru poklesu schopnosti v zmysle §

71 ods. 8, pretože ostatné ochorenia nie sú tak závažné a sú posudkovo nevýznamné.

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný

stavmápoklesschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťoviacako40%vporovnanísozdravoufyzickou
osobou.

5. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., nárok na invalidný dôchodok vzniká ak sa poistenec stal
invalidný, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona č. 461/2003

Z.z. v znení neskorších predpisov a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný
dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles
schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako
1 rok.
Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým

zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby ab/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa

nespočítavajú.
Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú
hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti

rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným

dopadom najviac porovnateľná.

III.

6. Žalobca podal voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného žalobu, v ktorej uviedol, že považuje
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako i žalovaného za nezákonné. Namietal stanovenú
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Neboli vzaté podľa jeho názoru všetky
diagnózy, napr. aj to, že ne krátkozraký a nosí okuliare.

IV.

7. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17. 03. 2021 uviedla, že podkladom pre vydanie
rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej bol odborný posudok posudkového lekára sociálneho
poistenia žalovanej so sídlom v Prešove zo dňa 18. 08. 2020, podľa ktorého žalobca nie je invalidný

podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera
poklesu je určená posudkovým lekárom na 30 %.

Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil choroby podporného a pohybového aparátu

podľa kapt. XV., deformujúca dorzopatia a spondylopathia podľa odd. E, degeneratívne zmeny na
chrbtici a medzistavcových platničkách a miernym funkčným postihnutím a prejavmi nervového a
svalového dráždenia s miernym funkčným postihnutím podľa písm. b/, kde je miera poklesu v rozhraní
20-35%.

Za iné zdravotné postihnutia mu nepatrí zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť.

Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými
posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového stavu úplné, dostatočne podložené

odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou.

Posudkový lekára sociálneho poistenia zhodnotil zdravotný stav žalobcu na základe dostupných a
žalobcom predložených lekárskych nálezov a napadnuté rozhodnutie bolo vydané za skutkového a
právneho stavu platného v čase vydania tohto rozhodnutia.

Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol posúdený správne, sú nedôvodné, vyvolané
len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení
a záverov prijatých v odvolacom konaní.V.

8. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe žalobkyňou prejednal bez pojednávania a podľa § 190 SSP dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobcu zamietol.
9. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu

ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovaného správny súd konštatoval, že nezistil dôvod, že by
sa žalovaný odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou
dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré
vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia.

Zdravotný stav žalobcu po podaní odvolania posúdil posudkový lekár žalovanej pobočky dňa 27. 04.

2020 v Považskej Bystrici, na základe lekárskych nálezov aj samotného vyšetrenia zistil, že žalobca je
takmer 40 rokov v ÚVTOS a ÚVV, naposledy v Ilave, kde pracuje pri ručnom šití obuvi. Viac rokov trpí
bolesťamikrčnejchrbticeapravéholakťa,kdemákostnývýrastok.Ojehoodstránenízatiaľneuvažuje.V
októbri 2019 bol vyšetrený neurológom, vrátame MRI C chrbtice, kde má potvrdené osteochondrotické a
pondylartrotické zmeny i viacetážovú stenózu kanála s útlakom miechy ale bez myelopathie. Posudkový

lekár za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil choroby podporného a pohybového aparátu podľa
kapt. XV., deformujúca dorzopatia a spondylopathia podľa odd. E, degeneratívne zmeny na chrbtici
a medzistavcových platničkách a miernym funkčným postihnutím a prejavmi nervového a svalového
dráždenia s miernym funkčným postihnutím podľa písm. b/, kde je miera poklesu v rozhraní 20-35%.

10. Posudkový lekár ústredia so sídlom v Prešove dňa 18. 08. 2020 preskúmal zdravotný stav žalobcu
ako aj všetky pripojené lekárske nálezy a zistil , že žalobca trpí bolesťami krčnej a driekovej chrbtice,
má kostný výrastok na kondyle lakťovej kosti, disociálna porucha osobnosti a adaptačná porucha,
chronická fajčiarska bronchitída, gastroduodenálna choroba v anamnéze a utrpel úraz strelného
poranenia pravej strany hrudníka v r. 1990, stav zhojený. Posudkový lekár konštatoval, že žalobca

pre bolesti chrbtice bol opakovane neurologicky vyšetrený, absolvoval aj vyšetrenie krčnej chrbtice
pomocou MR s dokumentovaním degeneratívnych zmien v priebehu celej krčnej chrbtice, ale bez
nálezu myelopatie vo vyšetrovaných úsekoch krčnej chrbtice. Objektívny neurologický nález nezistil
poruchu statodynamiky chrbtice a nebol dokumentovaný ani koreňový syndróm. V r. 2015 bol kompletne
vyšetrený a pre bolesti v driekovej oblasti chrbtice podľa odborného neurologického vyšetrenia bola

dokumentovaná len mierna porucha statodynamiky chrbtice, tiež bez známok koreňového dráždenia
a motorického deficitu. Ochorenie krčného úseku chrbtice je rozhodujúcim zdravotným postihnutím a
je hodnotené z posudkového hľadiska mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%
ako ochorenie chrbtice s prejavmi nervového a svalového dráždenia s miernym funkčným postihnutím,
a to v strednej hodnote predpísaného rozpätia, napriek tomu, že odborníkom nebol dokumentovaný

koreňový syndróm. Psychiatrickým ochorením sú zistené ochorenia, ktoré patria do okruhu neurotických
porúchazposudkovéhohľadiskaniesúzávažnýmiochoreniamibezvplyvunavýškupoklesuschopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

Pľúcne ochorenie je z posudkového hľadiska nezávažné, vykazuje minimálnu reštrikčnú poruchu a

fajčiarsky chronický zápal priedušiek, ochorenie nemá vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Kostený výrastok na kondyle lakťovej kosti nemá vplyv na okolité
štruktúry, elektromyografické vyšetrenie periférnych nervov na ľavej hornej končatine bolo v norme,
realizovať odber vzorky na histologické vyšetrenie v čase vyšetrenia odmietol. Nález z posudkového
hľadiska nemá vplyv na výšku miery poklesu. V r. 2015 bol vyšetrený pre zhoršenie zrakovej ostrosti,

podľa očného vyšetrenia je zraková ostrosť oboch očí v medziach normy.

V anamnéze je prekonanie dvanástnikového vredu, stav toho času bez dokumentovanej recidívy. V
r. 2015 mal vyšetrovaný aj pravý ramenný kĺb, ktorý bol bez funkčného obmedzenia, zobrazovacími
metódami boli popisované počínajúce degeneratívne zmeny na artikulárnych plôškach pravého

ramenného a akromiálneho kĺbu, bez posudkovej významnosti. Posudková lekárka Sociálnej poisťovne,
ústredie, so sídlom v Prešove podrobne preskúmala odvolanie účastníka konania a všetky odborné
vyšetrenia, zistila, že vypracovaný posudok posudkového lekára vykonávajúceho lekársku posudkovú
činnosť v Sociálnej poisťovni, pobočka Považská Bystrica je správny, bez dôvodu na zmenu posudku.11. Subjektívne presvedčenie žalobcu o tom, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie v rozsahu
zdravotného postihnutia a jeho následku na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť, vyžaduje

odborné lekárske činnosti, ktoré je vo veciach sociálneho poistenia zverené posudkovým lekárom
sociálneho poistenia. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol správne posúdený, sú
nedôvodné, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti
skutkových zistení a záverov prijatých v odvolacom konaní.
12. Posudkový lekár sociálneho poistenia zhodnotil zdravotný stav žalobcu na základe dostupných a

žalobcom predložených lekárskych nálezov, správny súd mal za to, že napadnuté rozhodnutie bolo
vydané na základe skutkového a právneho stavu platného v čase vydania tohto rozhodnutia. Žalovaná
svoje rozhodnutie náležite odôvodnila s uvedením konkrétnych ustanovení, na základe ktorých rozhodla
a čo bolo podkladom jej rozhodnutia.
13. Žalobca v žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

14. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť
rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol.

15. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal náhradu
trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 133, ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1
mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch

uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o
konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).