Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. august 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/63/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115203868
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115203868.8

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu Československá
obchodnábanka,a.s.,sosídlomMichalská18,Bratislava,IČO:36854140,právnezastúpenéhoMalata,
Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921,
proti žalovaným 1. F. E., H.. XX.X.XXXX, C. E. XXX/X, XXX XX S. - K., X. K., zastúpená N. E., H..
XX.XX.XXXX, C. E.Č. XXX/X, XXX XX S., 2. N. E., H.. X.X.XXXX, C. E. XXX/X, XXX XX S. - K., X.

K., právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Mgr. Matej Šarišský, so sídlom Ľubovec 38, 082 42
Ľubovec, IČO: 50 746 383, o zaplatenie 42.155,90 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie sumy 55,93 eura s prísl. z a s t a v u j e.

II. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 35.685,36 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 26.789,59 eura od 19.8.2014 do zaplatenia, a to všetko

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Priznáva žalobcovi voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 69,30%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.2.2015 si žalobca uplatnil voči žalovaným právo na
zaplatenie sumy 42.155,90 eura s príslušenstvom. V odôvodnení svojej žaloby uviedol, že dňa 9.7.2010
uzatvoril žalobca so žalovanými Zmluvu o poskytnutí úveru č. 155807 (ďalej aj ako „Zmluva“), v súlade s
príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, ako aj zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách. Predmetom Zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť za splnenia podmienok peňažné
prostriedky na čerpanie do výšky úverového limitu dohodnutého zmluvnými stranami na sumu 94.500,-

eur (ďalej aj ako „Úver“) a žalovaní boli oprávnení Úver čerpať najneskôr do 25.1.2011. Podľa dohody
zmluvných strán sa Úver poskytol na kúpu nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX vedený Okresným
úradom Prešov (Správa katastra Prešov), okres Prešov, obec Prešov, k.ú.: Solivar, a to rodinný dom so
súpisným číslom XXX na parcele CKN č. XXX/X o výmere 258 m2, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria, pozemok parcelné č. CKN č. XXX/X o výmere 195 m2, druh pozemku: Záhrady (ďalej aj ako
„nehnuteľnosti“). Žalovaní sa zaviazali splatiť úver do 30 rokov, a to v pravidelných mesačných splátkach

vo výške 527,70 eura, splatných vždy k 25 dňu v mesiaci. Zmluvne strany si zároveň dohodli, že Úver
sa úročí úrokovou sadzbou vo výške 5,35% p.a.. Žalobca ďalej uviedol, že so žalovanými a W. E. ako
záložní dlžníci dňa 9.7.2010 zároveň uzatvorili Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg.
XXXXXX/Zal/X (ďalej aj ako „Záložná zmluva“), na základe ktorej došlo k zriadeniu záložného práva
na Nehnuteľnosti v prospech žalobcu na zabezpečenie všetkých pohľadávok žalobcu vyplývajúcich zo
Zmluvy, podľa špecifikácie v čl. III bod 1 Záložnej zmluvy. Vznik záložného práva a jeho zápis potvrdzuje

aj výpis z LV č. XXXX. Žalovaní nedodržali platobnú bilanciu, a preto žalobca určil predčasnú splatnosť
Úveru. Dňa 18.7.2014 bola vykonaná dražba Nehnuteľnosti, ktorej výťažok bol vo výške 71.103,30 eura.Náklady na dražbu boli vo výške 2.913,99 eura. Ku dňu 18.8.2014 pohľadávka zo Zmluvy vo výške
42.155,90 eura pozostávala z istiny vo výške 23.894,49 eura, riadneho úroku vo výške 8.883,05 eura,
úroku z omeškania vo výške 9.322,43 eura a neuhradených poplatkov vo výške 55,93 eura.

2. Podaním zo dňa 14.6.2016 zobral žalobca žalobu späť v časti poplatkov vo výške 55,93 eura.

3. Žalovaní sa k podanej žalobe nevyjadrili.

4. Právny zástupca žalovaného v 2. rade vo svojom vyjadrení namietal neplatnosť hypotekárnej zmluvy
z dôvodu chýbajúc základných náležitosti, resp. ich neurčitosti. Ďalej uviedol, že ak by Zmluva mala
byť platná tak by sa mala spravovať zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle
ktorého je bezúročná a bez poplatkov. Zákon síce stanovuje výluku z režimu, avšak tento osobitný
režim možno v prípade banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie uplatniť iba a len
vtedy ak je poskytnutie finančného plnenia vymedzeného v § 1 ods. 2 upravené osobitným predpisom

upravujúcim jeho poskytnutie - ide napr. o zákon o bankách (hypotekárny úver), zákon o úveroch na
bývanie, zákon o stavebnom sporení, právne predpisy o obchodovaní s cennými papiermi a pod.. Náš
právny poriadok týmito osobitnými právnymi predpismi vrátane zákona č. 129/2010 Z.z. zohľadňuje a
reguluje osobitosti postavenia spotrebiteľa na finančnom trhu s úvermi a pôžičkami, tak aby obsiahol
celú škálu zmluvných vzťahov. To sa v celom rozsahu týka aj bezúčelového úveru zabezpečeného

nehnuteľnosťou ktorý poskytuje banka. poukázal na dôvodovú správu, kde je uvedené: „Z pôsobnosti
zákona však nie sú vylúčené niektoré typy úverových zmlúv, aj keď sú zabezpečené záložným právom
k nehnuteľnosti. Aj keď má hypotekárny trh svoje špecifiká, predkladateľ sa domnieva, že tieto špecifiká
v dostatočnej miere akcentujú vyššie uvedené výnimky. V prípade bezúčelového úveru, v ktorom je
záväzok dlžníka zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti alebo iným obdobným zaisťovacím

právom k nehnuteľnosti, predkladateľ nepovažuje za účelné ani vhodné ich vyňatie z režimu zákona (tzv.
americké hypotéky - písm. c).“ Úprava vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy ako jeden z druhov úverového
vzťahu výlučne podľa ustanovení obchodnoprávnej úpravy § 497 - Zmluva o úvere a všeobecných
ustanovení OZ ktoré nezohľadňujú špecifiká úverového trhu pre spotrebiteľov, je v priamom rozpore
s úpravou spotrebiteľských zmluvných vzťahov na finančnom trhu. Išlo by prakticky o jediný druh

úverového vzťahu so zreteľom na druh úveru a súčasne subjekt ktorý ho poskytuje, kedy by bol
spotrebiteľ vyňatý mimo právneho režimu regulácie osobitostí spotrebiteľských zmluvných vzťahov na
finančnom trhu. Ďalej uviedol,
že žalobca si v rozpore s právnymi predpismi uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvného úroku aj po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Po zosplatnení istiny ku dňu 25.6.2013 veriteľ (žalobca) nemá

nárok na zmluvný úrok. Tu poukázal v celom rozsahu na argumenty a závery uvedené v rozsudku
Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015, sp. zn.6Co/190/2014. Žalobca si uplatňuje nárok aj na
poplatok za vedenie úveru, ktorý je podľa žalovaného v 2. rade neprijateľnou podmienkou a rovnako
neprijateľnou podmienkou je aj poplatok za upomienku s omeškaním. Žalovaný ďalej namietal aj
nesprávnosť výpočtu zmluvného úroku. Zmluvné strany si v Zmluve o poskytnutí úveru dohodli úrok vo

výške 5,35% ročne. Táto sadzba bola dojednaná fixne ako ročná sadzba ktorá sa rozpočíta ku každej
anuitnej splátke samostatne. Zmluvné dojednanie neumožňovalo banke túto sumu úročiť vždy podľa
skutočnej výšky nezaplatenej sumy, ale iba sumy pripadajúcej na každú jednotlivú splátku. Žalobca
si však aj napriek tomu uplatňoval zmluvný úrok k skutočne dlžnej sume (istine), tj. aj za už splatné
a neuhradené splátky si nárokoval zmluvný úrok z celkovej dlžnej sumy a popri ňom si uplatňoval a

uplatňuje súbežne aj úrok z omeškania z dlžných splátok. Žalobca si tak v skutočnosti z dlžných splátok
uplatňoval zmluvný úrok až do ich zaplatenia a súčasne z tej istej sumy aj úrok z omeškania, takéto
plynutie týchto dvoch nárokov je vylúčené. Nakoniec uviedol, že v úverovom vzťahu má každá splátka
úveru samostatne určenú splatnosť a samostatne k nej začína plynúť premlčacia doba a samostatne aj
úrok z omeškania. Preto aj úroky z omeškania je potrebné uplatňovať jednotlivo ku každej splátke úveru

podľa jej splatnosti. Vzhľadom k tomu na všetky splátky, u ktorých sa žalovaní dostali do omeškania
po 1.2.2013 a na istinu po mimoriadnom zosplatnení, by sa mal uplatňovať úrok z omeškania 5
percentuálnych bodov vyššie.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to Zmluvou o poskytnutí

úveru na č.l. 10-14, Výpisom z listu vlastníctva na č.l. 15, Oznámením o zosplatnení úveru na č.l. 16,
fotokópiou obálky na č.l. 17, Oznámením o zosplatnením úveru na č.l. 18, fotokópiou doručenky na č.l.
19, Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti na č.l. 20-23, Začatím výkonu záložného práva
na č.l. 24-25, Notárskou zápisnicou na č.l. 26-31, Písomnou správou o výkone záložného práva na č.l.32-33, Oznámením o zosplatnení úveru na č.l. 34, fotokópiou obálky na č.l. 35, Písomnou správou o
výkone záložného práva na č.l. 36, Špecifikáciou nároku na č.l. 44-46, Tabuľkou na č.l. 47, Zmluvou
o poskytnutí úveru na č.l. 48-51, Sadzobníkom pre fyzické osoby občanov na č.l. 52-53, Čiastočným

späťzatím návrhu na č.l. 88-90, Výzvou č. 2 na zaplatenie dlžnej čiastky na č.l. 92-4, Poslednou výzvou
na úhradu pohľadávky na č.l 94-96, fotokópiou doručeniek na č.l. 97, Vyjadrením na č.l. 118-119,
Vyjadrením doručeným súdu dňa 14.7.2017 a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 9.7.2010 došlo medzi žalobcom a žalovanými k uzatvoreniu Zmluvy o poskytnutí úveru č. 155807,

na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 94.500,- eur, ktorý boli žalovaní oprávnení
čerpať najneskôr do 25.1.2011. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver do 30 rokov, a to v pravidelných
anuitných mesačných splátkach vo výške 527,70 eura, splatných vždy k 25 dňu v mesiaci (čl. VI.).
Zmluvne strany si zároveň dohodli, že Úver sa úročí úrokovou sadzbou vo výške 5,35% p.a.. Žalovaní
sa zaviazali zabezpečiť Úver zriadením záložného práva v prospech Banky k nehnuteľnostiam: rodinný
dom so súpisným číslom XXX na parcele CKN č. XXX/X a pozemky, parc. CKN č. XXX/X - záhrady o

výmere 195 m2, parc. CKN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria, o výmere 258 m2, všetko zapísané
na LV č. XXXX.

7. Podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 155807/Zal/1 bolo na zabezpečenie
Úveru zriadené v prospech žalobcu záložne právo na nehnuteľnosti.

8. Dňa 26.6.2013 oznámil žalobca žalovaným, že úver bol dňom 25.6.2013 vyhlásený za splatný.

9. Dňa 23.12.2013 oznámil žalobca žalovaným výkon záložného práva k nehnuteľnostiam. Podľa správy
zo dňa 18.8.2014 výťažok z dražby predstavoval sumu 71.103,30 eura, pričom náklady na dražbu boli

vo výške 2.913,99 eura. Ku dňu 18.8.2014 pohľadávka zo Zmluvy vo výške 42.155,90 eura pozostávala
z istiny vo výške 23.894,49 eura, riadneho úroku vo výške 8.883,05 eura, úroku z omeškania vo výške
9.322,43 eura a neuhradených poplatkov vo výške 55,93 eura.

10. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník účinný ku dňu uzavretia Zmluvy (ďalej len
ako „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

13. Podľa § 502 ods.1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

14. Podľa § 503 ods.1, 2, 3 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné

prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je
povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

15. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v

dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

16. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia
Zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorúuzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17.Podľa§53ods.1až3a5 OZ,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 53a OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so

všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

19. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 1 ods. 3 písm. c) a písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu
uzavretia Zmluvy (ďalej len ako „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným
právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov, úver, ktorého výška je menej
ako 100 eur a viac ako 75 000 eur s výnimkou iného úveru alebo pôžičky podľa § 24; ak je na rovnaký
alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom

a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona.

21. Podľa § 24 ods. 1 ZoSÚ, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia

§ 2, 3 a 4, § 9 ods. 1 a 2, § 6 až 8, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

22. Podľa § 2 písm. c) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským
úverom,vrámcisvojejpodnikateľskejčinnosti,svýnimkoubanky,pobočkyzahraničnejbankyafinančnej

inštitúcie podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 68 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (ďalej len ako „zákon o bankách“), Hypotekárny úver je úver s
lehotou splatnosti najmenej štyri roky a najviac 30 rokov zabezpečený záložným právom k tuzemskej

nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, ktorý je financovaný, ak tento zákon neustanovuje inak, najmenej vo
výške 90 % prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych záložných listov hypotekárnou bankou
podľa osobitného predpisu61) a ktorý poskytuje hypotekárna banka na tieto účely:
a) nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti alebo jej časti,b) výstavbu alebo zmenu dokončených stavieb,63)
c) údržbu tuzemských nehnuteľností alebo
d)splatenieposkytnutéhoúverupoužitéhonaúčelypodľapísmena)ažc),ktorýjehypotekárnymúverom

poskytnutým hypotekárnou bankou v konkurze,
e) splatenie poskytnutého úveru použitého na účely podľa písmen a) až c), ktorý nie je hypotekárnym
úverom.

24.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa § 10c nariadenia vlády č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

26. V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), ak je
žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd
v rozhodnutí vo veci samej.

28. Podľa § 146 ods. CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

29. Keďže žalobca zobral žalobu späť v časti 14.6.2016 zobral žalobca žalobu späť v časti poplatkov vo
výške 55,93 eura a žalovaní so späťvzatím súhlasili, súd v tejto časti konanie v zmysle vyššie citovaného

ustanovenia zastavil.

30. Po späťvzatí žaloby predmetom konania zostalo rozhodnúť o zaplatení sumy 42.099,97 eura s
príslušenstvom.

31. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru,
že žaloba je čiastočne dôvodná.

32. Posudzovaný právny vzťah strán je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou
zmluvou. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaní v postavení spotrebiteľov.

33. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných po späťvzatí zaplatenia celkovo 42.099,97
eura s príslušenstvom a to titulom Zmluvy o poskytnutí úveru č. 155807. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že medzi stranami bola uzavretá Zmluva, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným úver
vo výške 94.500,- eur. Poskytnutý úver boli žalovaní oprávnení čerpať najneskôr do 25.1.2011. V konaní

nebolo sporné, že žalovaní úver v celom rozsahu čerpali. Zmluvou sa žalovaní zaviazali poskytnutý úver
splatiť najneskôr do 30 rokov od termínu čerpania, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške
527,70 eura, splatných vždy k 25. dňu v mesiaci. Žalovaní predmetný úver riadne a včas neplácali, a
preto žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dňom 25.6.2013.

34. Právny vzťah strán vzniknutý zo Zmluvy súd posúdil podľa Obchodného zákonníka a všeobecného
právneho predpisu Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 2. rade namietal, že ak by Zmluva mala byť
platná tak by sa mala spravovať zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd sa s týmto
záverom nestotožnil. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia Zmluvy v § 1 ods.
3 stanovoval, ktoré úvery nie sú spotrebiteľskými úvermi a to úver zabezpečený záložným právom k

nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov. V danom prípade je nesporné, že úver
zo Zmluvy bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti a lehota splatnosti bola viac ako 10 rokov.
Pokiaľ ide o žalobcom citovanú dôvodovú správu tak k tomu súd uvádza, že znenie ktoré predložil,
nemusí v konečnom dôsledku zodpovedať zneniu, ktoré bolo schválené. Navyše znenie zákona jev § 1 ods. 3 písm.c) jasné a zrejme a v žiadnom prípade z neho nevyplývajú výnimky, ktoré by sa
vzťahovali na úver zo Zmluvy. Okrem toho skutočnosť, že sa nejedná o spotrebiteľský úver vylučuje aj
výška poskytnutého úveru, keď spotrebiteľským úverom nie je ani úver viac ako 75.000 eur. Zákon o

spotrebiteľských úveroch síce pripúšťa výnimky, ale tieto sa vzťahujú na iných veriteľov, t.j iné subjekty
poskytujúce úvery, s výnimkou bánk. V danom prípade sa rovnako nejedná o hypotekárny úver, nakoľko
poskytnutý úver, ako vyplýva zo Zmluvy, nebol poskytnutý na účel uvedený v § 68 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách. Ak teda úver nespadá pod hypotekárny úver a ani spotrebiteľský úver, súd na predmetný
úver aplikoval ustanovenia obchodného zákonníka, pričom súd prihliadol aj na ochranu spotrebiteľa v

zmysle § 52 a nasl. OZ.

35. Pokiaľ ide o žalovaným namietanú absolútnu neplatnosť Zmluvy z dôvodu absencie náležitosti podľa
zákona o bankách, tak súd sa s týmto názorom nestotožnil. Súd v danom prípade vychádzal z princípu
zmluvnej voľnosti strán a neplatnosť Zmluvy má byť skôr výnimkou, a nie zásadou. Žalovaní Zmluvu
uzatvorili slobodne a vážne. V Zmluve je jasne a zreteľné uvedená výška poskytnutého úveru, výška

splátky, doba splácania a výška úrokovej sadzby. Chýbajúce náležitosti nespôsobujú neplatnosť Zmluvy,
aleskutočnosť,žesanejednáohypotekárnyúver.PodľaZmluvymohližalovaníúverpoužiťnaakýkoľvek
účel a teda znenie Zmluvy bolo pre nich výhodnejšie, ako keby mali úver použiť výlučne na účel uvedený
v § 68 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Navyše od uzavretia Zmluvy žalovaní nikdy nenapadali
platnosť Zmluvu. Naopak spočiatku úver splácali a až po určitom čase prestali. Preto nemožno hovoriť

ani o chýbajúce vôli strán uzavrieť Zmluvu. Súd teda dospel k záveru, že Zmluva je platná.

36. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia sumy 42.099,97 eura, pričom táto suma pozostáva
z istiny vo výške 23.894,49 eura, riadneho úroku vo výške 8.883,05 eura a úroku z omeškania vo výške
9.322,43 eura. K tomu žalobca predložil súdu tabuľku, z ktorej vyplývajú jednotlivé úhrady žalovaných

a spôsob výpočtu istiny, úroku a úroku z omeškania.

37. V prvom rade sa súd stotožňuje so žalovaným v 2. rade, že poplatok za vedenie úveru a poplatok
za výzvy a upomienky sú neprijateľné podmienky. Pokiaľ ide o poplatky za výzvy a upomienky tak súd
poukazuje na rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 21.1.2013, č.k. 5C/50/2012 - 71 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.11.2013, sp.zn. 7Co/201/2013, kde súd určil, že zmluvná
podmienka obsiahnutá v Obchodných podmienkach pre povolené prečerpanie bežného účtu, podľa
ktorých v bode III. bod 6 je Banka oprávnená účtovať Klientovi účtu za svoje služby pri poskytovaní
povoleného prečerpania odplatu, ktorú predstavujú poplatky Banky podľa Sadzobníka Banky v spojení
so Sadzobníkom poplatkov pokiaľ ide o poplatok žalobcu za službu Upomienka 10,- eur a za Výzvu

35,- eur, je pre jej neprijateľnosť neplatná. V danom prípade ide o obdobnú zmluvnú podmienku, a preto
žalobca je preto povinný zdržať sa používania takejto podmienky v zmluvách so všetkým spotrebiteľmi v
zmysle § 53a ods. 1 OZ. Ak teda žalobca účtoval žalovaným tieto poplatky a následne na tieto poplatky
započítal platby, postupoval tak v rozpore so zákonom. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že tieto
poplatky boli vyhlásené za neprijateľné neskôr, keďže takéto poplatky sú od počiatku neplatné.

38. Pokiaľ ide o poplatok za správu úveru vo výške 2,99 eura mesačne tak tento súd vyhodnotil ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Spolkového súdneho
dvora v Nemecku (Bundesgerichtshof) č. k. AZ XI ZR 388/10 z 7.6.2011, ktorý rozhodol, že zmluvné
podmienky vo všeobecných obchodných podmienkach banky, ktoré požadujú od spotrebiteľa úhradu

poplatku za vedenie úverového účtu, podliehajú súdnej kontrole a sú podmienkami neprijateľnými.
Vedenie úverového účtu nepredstavuje podľa Spolkového súdneho dvora samostatnú odplatnú službu
banky klientovi, práve naopak slúži výhradne záujmom banky. Spotrebiteľ, ktorý si pravidelne plní svoju
povinnosť splácať úver, nie je na vedenie osobitného účtu bankou, s cieľom mať o splácaní úveru
prehľad, odkázaný. Súd sa s takýmto odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje.

39. Podľa predloženej tabuľky žalobca započítal žalovaným na poplatky sumu 450,77 eura. Nakoľko
tieto poplatky, ako už je vyššie uvedené, sú neprijateľné zmluvné podmienky, súd sumu 450,77 eura
započítal na istinu.

40. Pokiaľ ide o istinu vo výške 23.894,49 eura tak žalovaným bol poskytnutý úver 94.500,- eur. V
priebehu úverového vzťahu poukázali úhrady, ktoré podľa predloženej tabuľky boli do zosplatnenia
započítané na istinu v celkovej výške 2.416,20 eura. Po zosplatnení žalovaní nehradili ani jednu splátku.
Dňa 18.7.2014 sa uskutočnila dražba nehnuteľnosti. Podľa správy zo dňa 18.8.2014 výťažok z dražbypredstavoval sumu 71.103,30 eura, pričom náklady na dražbu boli vo výške 2.913,99 eura. Žalovaní
túto skutočnosť nespochybnili. Na istinu teda bola započítaná sumu 68.189,31 eura. Ako už bolo vyššie
uvedené súd započítal sumu 450,77 eura na istinu. Súd preto priznal žalobcovi istinu vo výške 23.443,72

eura.

41. Pokiaľ ide o úrok vo výške 8.883,05 eura tak súd je toho názoru, že žalobcovi zmluvný úrok odo dňa
účinkov zosplatnenia nepatrí. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle
ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi

patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky
z omeškania /R 59/1998, 4Obo
143/1998/. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti
s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V
opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov
z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.

ÚS SR v citovanom rozhodnutí konštatuje, že namietané rozhodnutie nie je možné považovať za
svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp., že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Súd teda
žalobcovi priznal úroky iba do zosplatnenia a to vo výške 3.345,87 eura. Úroky vo výške 5.537,18 eura,
ktoré si žalobca uplatnil po zosplatnení, súd ako nedôvodné zamietol. Z vyššie uvedeného dôvodu súd
zamietol žalobcu aj v časti úroku vo výške 5,35% ročne zo sumy 23.894,49 eura od 19.8.2014.

42. Pokiaľ ide o námietku žalovaného v 2. rade, že úroková sadzba bola dojednaná fixne ako ročná
sadzba, ktorá sa rozpočíta ku každej anuitnej splátke samostatne a zmluvné dojednanie neumožňovalo
banke túto sumu úročiť vždy podľa skutočnej výšky nezaplatenej sumy. Súd s týmto názorom nesúhlasí.
V zmluve boli dohodnuté anuitné splátky čo je séria pevne stanovených platieb v rovnakej výške, ktoré

sú platené ako splátky úveru pre dané konečné obdobie v pevne stanovených intervaloch. S postupom
splácania klesá v anuitnej splátke podiel úrokov a rastie podiel úmoru istiny. Ak teda žalovaní dohodnuté
splátky riadne nesplácali nemohlo dôjsť k znižovaniu podielu úroku v splátke a tento zostával v rovnakej
výške. Žalobca teda vyčíslil úrok správne.

43. Žalobca si nakoniec uplatnil úrok z omeškania vo výške 9.322,43 eura. Súd priznal žalobcovi úrok z
omeškania vyčíslený do zosplatnenia vo výške 139,76 eura. Žalovaní sa nasledujúci deň po zosplatnení
dostali do omeškania z dlžnom sumou, a preto súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo
výške 8,05% ročne (uplatnený úrok z omeškania pri vyčíslenom úroku z omeškania do 18.8.2014 podľa
tabuľky) z dlžnej sumy 94.978,90 eura (istina 91.633,03 eura + úroky 3.345,87 eura) od 26.6.2013

do 18.8.2014 (kedy došlo ku započítaniu výťažku z dražby), ktorý súd vyčíslil vo výške 8.756,01 eura
(kalkulačka www.najprávo.sk ). Spolu teda súd ku dňu 18.8.2014 vyčíslil úrok
z omeškania vo výške 8.895,77 eura (8.756,01 eura + 139,76 eura). Súd zároveň priznal žalobcovi
zákonný úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne (k omeškaniu došlo 26.6.2013) zo sumy 26.789,59
eura od 19.8.2014 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

44. Námietku žalovaného v 2. rade, že na všetky splátky, u ktorých sa žalovaní dostali do omeškania
po 1.2.2013, a na istinu po mimoriadnom zosplatnení, by sa mal uplatňovať úrok z omeškania o 5
percentuálnych bodov vyššie považoval, súd za nedôvodnú. Podľa §10c nariadenia ak záväzkový vzťah
vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.

januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Je nepochybné, že záväzkový vzťah vznikol
9.7.2010, t.j. pred 1. februárom 2013, a preto sa použijú predpisy účinné do 31. januára 2013, kde bola
výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

45. Súd v predmetnej veci priznal žalobcovi aj úroky z omeškania z úrokov. Úroky v tomto prípade
sú osobitnou peňažnou náhradou, súvisiacou s poskytnutím finančných prostriedkov. S omeškaním s
úhradou úroku je teda možné požadovať platenie úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov. Súd
poukazuje aj na žalovaným v 2. rade citované rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015,
sp. zn.6Co/190/2014. Vo svojom rozhodnutí súd uviedol, že úroky z omeškania z úrokov nie sú zakázané

(bod. 41. odôvodnenia)

46. Spolu teda bola žalobcovi priznaná suma 35.685,36 eura (istinu vo výške 23.443,72 eura + úrok
vo výške 3.345,87 eura + úrok z omeškania vo výške 8.895,77 eura) spolu s úrokom z omeškaniavo výške 8,50% ročne zo sumy 26.789,59 eura od 19.8.2014 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti súd
žalobu zamietol.

46. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo v spojení s § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobca procesne zavinil
zastavenie v časti 55,93 eura a úspešný bol v časti zaplatenia 35.685,36 eura zo sumy 42.099,97 eura.

Žalobca bol teda úspešný v rozsahu 84,65% a žalovaní vo zvyšných 15,35%. Úspech žalobcu, ktorý
prevyšuje úspech žalovaných je preto 69,30%. Nakoľko súd nezistil žiadny dôvod hodný osobitného
zreteľa, pre ktorý by žalobcovi nárok náhradu trov konania nepriznal, priznal súd žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 69,30%. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).