Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 10, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/15/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820010002
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3820010002.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov
JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Mariána Dunčka na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. mája 2021
prejednal odvolanie obžalovaného

M. I.,

nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom K. - R., Ul. R. č. XXX/X, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/1/2020 zo dňa 09.10.2020 a takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný M. I. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s pokračovacím
prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1
písm. a) Tr. zák., sčasti spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., pretože dňa 16.03.2019 v čase okolo
13:30 hod. pred bytovým domom na Ul. R. č. XXX/X v obci K. - R., po predchádzajúcom verbálnom

konflikte medzi obvinenými a poškodeným Z. K. tohto napadli tak, že počas toho, ako tento zdvíhal zo
zeme rebrík, ktorý predtým hodil obvinený B. P. smerom k poškodenej T.. M. Y., k nemu pristúpil obvinený
M. I. a udrel ho päsťou pravej ruky do zadnej časti hlavy a následne k nemu pristúpil aj obvinený N.
M., ktorý ho udrel päsťou ľavej ruky do zadnej časti hlavy a následne ho obaja spoločne bili päsťami po
celom tele a N. M. ho kopol pravým kolenom zospodu do oblasti tváre, a keď sa ich snažil oddeliť syn V.
K. - maloletý M. B., nar. XX.XX.XXXX, tak ho obvinený M. I. udrel rukou pod oko a následne sa obvinený

B. P. rozbehol smerom k poškodenej M. Y., pričom do nej sotil a kopol ju do pravej strany podbruška,
čím obvinený M. I. a obvinený N. M. spôsobili poškodenému V. K. zranenia - pomliaždenie hlavy, nosa,
ľavej strany hrudníka a brušnej steny a zlomeninu bázy IV. záprstnej kosti pravej ruky, ktoré si vyžiadali
lekárske ošetrenie a liečenie, počas ktorého bol sťažený obvyklý spôsob jeho života po dobu 40 dní,
poškodenej M. Y. a poškodenému maloletému M. B. spôsobili iné drobné poranenia.
Bol za to odsúdený podľa §§ 364 ods. 2 Tr. zák. s použitím §§ 37 písm. h), 38 ods. 4 a 41 ods. 1 Tr. zák.

k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa §§ 49 ods. 1
písm. a) a 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 22 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovaným M. I. a N. M. uložená povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť Sociálnej poisťovni Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10, IČO: 30807484, škodu vo výške 423,40
Eur.Tento rozsudok v prípade obžalovaných N. M. a B. P. nadobudol vo všetkých jeho výrokoch (vina, trest
a náhrada škody) právoplatnosť dňa 27.10.2020.

ProtitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteobžalovanýM.I.(ďalejlen„obžalovaný“)odvolanie.Vjeho
písomnýchdôvodochuviedol,žeprikonfliktenebolútočníkom,alezáchrancom.PoškodenýZ.K.naopak
nebol obeťou, ale útočníkom s úmyslom zabiť dvoch ľudí. Konflikt vyvolal práve poškodený Z. K. tým, že
zamkol B. P. v šope, a následne na verejnom priestranstve polieval dvoch ľudí benzínom a pokúšal sa ich
opakovanepodpáliť.Nesúhlasilsvýpoveďoupoškodeného,žetotopoliatiebenzínomsastaloažpojeho

napadnutí zo strany obžalovaných. Pri konflikte neudrel maloletého syna poškodeného, len ho dlaňou
odstrčil.Súdprvéhostupňaneskúmalskutočnúpravdu,lenhľadalodôvodnenieichpotrestania.Namietal
zaujatosť samosudkyne súdu prvého stupňa. Navrhol doplniť dokazovanie o výsluch príslušníkov polície
privolaných na miesto činu, ako aj vyšetriť duševný stav poškodeného. Navrhol preto, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok a aby nariadil súdu prvého stupňa vyšetrenie trestného činu zabitia dvoch
ľudí, ktorého sa dopustil poškodený Z. K. v štádiu pokusu - formou upálenia.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadrila aj poškodená Sociálna poisťovňa. Prostredníctvom
riaditeľa jej pobočky v O. uviedla, že sa nevie vyjadriť k okolnostiam uvedeným v odvolaní obžalovaného.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní zotrval obžalovaný na svojom písomnom návrhu, pričom

žiadal byť zbavený viny v celom rozsahu. Obžalovaný nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania
pred odvolacím súdom. Opatrovník maloletého poškodeného M. B. sa na verejnom zasadnutí v
konečnom návrhu nevyjadril. Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť
ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
týmto výrokom predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere

bola v odvolaní vytýkaná chyba, keď obžalovaný po vyhlásení napadnutého rozsudku v písomných
dôvodoch odvolania namietal zaujatosť samosudkyne súdu prvého stupňa, v čom by bolo možné
„identifikovať“ dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. e) Tr. por., resp. dôvod na postup odvolacieho
súdu podľa § 316 ods. 3 písm. a) alebo § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. K námietke zaujatosti obžalovaného
odvolací súd uvádza nasledovné.

Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci
sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník,
asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k
prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi,

splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. Podľa § 32 ods. 6 Tr. por.
o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej
námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 5 alebo ak je dôvodom
námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to
platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31.

Obžalovaný svoju námietku zaujatosti odôvodnil v podstate len tým, že samosudkyňa súdu prvého
stupňa neskúmala skutočnú pravdu a hľadala len odôvodnenie ich potrestania. V tomto smere odvolací
súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia uvádza, že obžalovaný napadol procesný
postup sudkyne v konaní, a preto sa o námietke zaujatosti obžalovaného nekoná. Odvolací súd nezistil

žiadne chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Rovnako sa odvolací súd stotožnil s výrokom o vine. Súd prvého stupňa v písomnom odôvodnení
napadnutéhorozsudkupoukázalnavýsledkyvykonanéhodokazovanianahlavnompojednávaní,oktoré
oprel svoje skutkové úvahy o tom, že skutok uvedený vo výrokovej časti rozsudku sa stal, a že ho

spáchal aj obžalovaný M. I. v spolupáchateľstve s už odsúdenými N. M. a B. P.. Jeho úvahy odvolací
súd považuje za správne, logické a presvedčivé.Výrok o vine je založený na viacerých vykonaných dôkazoch, pričom neobstojí obrana obžalovaného,
že bol v čase spáchania skutku len záchrancom. Spoločný útok všetkých troch obžalovaných, resp.
obžalovaného M. I. na poškodených Z. K. a maloletého M. B. (vzhľadom k jeho veku v tom čase išlo o

chránenú osobu) totiž začal ešte predtým, ako sa poškodený Z. K. dopustil trestného činu, pre ktorý bol
odsúdený Špecializovaným trestným súdom rozsudkom sp. zn. PK 2T/12/2019 zo dňa 23.07.2019. V
skutkovej vete citovaného rozsudku je uvedené aj nasledovné: „...dňa 16.03.2019 v presne nezistenom
čase od 13:00 hod. do 14:00 hod. v K., časť R., na ulici R., pred bytovým domom č. XXX/X, po
predchádzajúcom vzájomnom slovnom a fyzickom napádaní sa s poškodenými B. P. a N. M....“.

Tento konflikt zároveň prebiehal na spoločnom nádvorí, ktorí užívajú vlastníci priľahlých bytov a ich
rodinní príslušníci, ako i ostatné tam sa zdržiavajúce osoby, teda na mieste verejnosti prístupnom.
K spáchaniu stíhaného skutku došlo napokon aj verejne - pred najmenej tromi súčasne prítomnými
osobami odlišnými od obžalovaných (na mieste boli traja poškodení), ktoré boli spôsobilé konanie
obžalovaných postrehnúť a porozumieť mu, ako to vyplynulo z ich výpovedí.

Na hlavnom pojednávaní bol oboznámený (v čase od 13:27:00) aj obrazový záznam z miesta činu, na
ktorom je zachytený celý priebeh skutku - konkrétne postupnosť priebehu konfliktu, podrobný spôsob
napadnutia poškodených zo strany toho - ktorého obžalovaného, a tým i vzniku zranení, resp. ostatných
následkov na zdraví u poškodených. Na obrazovom zázname - až po konflikte, ktorý je predmetom tohto

trestného konania, je od času 13:33:03 vidieť, ako poškodený Z. K. berie do rúk bandasku a odchádza
do priestoru, ktorý nie je snímaný kamerovým systémom.

Skutkové okolnosti napokon dotvára aj znalecký posudok znalca M.. L. K. z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie chirurgia, z ktorého vyplývajú zranenia poškodených, ktoré utrpeli pri fyzickom útoku

obžalovaných.

Odvolací súd sa preto stotožnil so skutkovým záverom súdu prvého stupňa v tom, že niet akýchkoľvek
pochybností o spáchaní skutku aj obžalovaným M. I..

Odvolací súd preskúmaním výroku o treste ďalej zistil, že súdom prvého stupňa uložený úhrnný trest
odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu je primeraný a spravodlivý. Jeho uloženie v
súlade so zákonnými ustanoveniami uvedenými vo výrokovej časti napadnutého rozsudku súd prvého
stupňa riadne a presvedčivo odôvodnil. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné na splnenie účelu
trestu v zmysle § 34 ods. 1, 2 a 4 Tr. zák. na obžalovaného vplývať týmto druhom trestu, pričom výmera

trestu odňatia slobody 16 mesiacov bola určená na samej dolnej hranici upravenej trestnej sadzby
trestného činu najprísnejšie trestného (§ 364 ods. 2 Tr. zák.). Ako primeraná sa z tohto pohľadu javila
odvolaciemu súdu aj súdom prvého stupňa určená skúšobná doba v trvaní 22 mesiacov. Tento trest
dostatočne zohľadňuje napokon aj účasť obžalovaného na spáchaní skutku - § 34 ods. 5 písm. a) Tr.
zák., teda akou mierou jeho konanie prispelo k spáchaniu trestných činov.

Odvolací súd napokon nezistil ani nesprávnosť výroku o náhrade škody, keď súd prvého stupňa
obžalovanému uložil povinnosť spoločne a nerozdielne s už odsúdeným N. M. nahradiť poškodenej
Sociálnej poisťovni škodu vo výške 423,40 Eur z titulu vyplatených nemocenských dávok poškodenému
Z. K.. Tento nárok bol uplatnený v trestnom konaní riadne a včas, a bola zistená aj príčinná súvislosť

medzi vznikom tejto škody a spoločným konaním obžalovaných, ako je to zrejmé zo skutkovej vety
napadnutého rozsudku.

Z takto rozvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.